Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/394/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211400
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114211400.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu L. právne zastúpený Q. proti
žalovanému D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného C., zastúpený D., o zaplatenie
sumy 7.693,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 10. mája 2016 č.k. 17C/117/2014-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., v rámci ktorého bol žalobca zaviazaný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 957,11 Eur,
p o t v r d z u j e .

R. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čo do veci samej konanie zastavil, žalovanému náhradu
trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, na strane žalovaného, trovy
konania vo výške 957,11 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou doručenou na Okresný súd Trenčín dňa 26.05.2014
sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 7.693,01 Eur s príslušenstvom. V priebehu

konania žalovaný 2/ zomrel bez zanechania dedičstva a dedičov, a preto súd uznesením zo dňa
28.08.2015 konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Podaním zo dňa 16.09.2014, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 22.09.2014, vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane
žalovaných, pričom o jeho prípustnosti bolo rozhodované uznesením zo dňa 28.08.2015, ktoré bolo
potvrdené odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2016. V prejednávanej veci sa jedná
o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie účastníkov, pričom

dňa 06.05.2016 pred začatím pojednávania bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, obsahom
ktorého bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu bez odôvodnenia. Preto v náväznosti na § 96 ods. 1, 2,
3 OSP súd prvej inštancie konanie čo do veci samej zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 OSP s tým, že vo vzťahu k žalovanému tomuto žiadne trovy nevznikli,
a preto mu ich nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi dospel k tomu právnemu záveru, že
pokiaľ má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej

veci, ak má právo žalovaný na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník
na strane žalovaného. Okrem toho sa zaoberal aj samotnou účelnosťou zastupovania žalovaného
vedľajším účastníkom. Poukázal na podstatu existencie vedľajšieho účastníka s tým, že v danom
konkrétnom prípade, vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, ktorý sa vyjadroval
k žalobe, zároveň sa zúčastňoval nariadeného pojednávania a práve tá okolnosť, že vedľajší účastník sa
aktívne zúčastnil pojednávania prostredníctvom právneho zástupcu, predstavuje naplnenie tej právnej

skutočnosti, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní bolo účelné. Vedľajší účastník si
uplatňoval v rámci trov konania, trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby podľa§ 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky odmena vo výške 237,34 Eur s výnimkou účasti na
pojednávaní, za ktorú patrí odmena vo výške 1/2-ice, nakoľko na tomto pojednávaní došlo k výhlaseniu
rozhodnutia s tým, že ku každému z úkonov patrí režijný paušál na telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý je advokátom, patrí aj náhrada za stratu
času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, celková výška náhrady za stratu času potom predstavuje za 6
polhodín po 14,30 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia spočíva aj v náhrade za cestovné výdavky
v súvislosti s účasťou na použitie dopravného motorového vozidla podľa priemernej spotreby pri cene
1,039 Eur, základná náhrada je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce č. 632/2008 vo výške

0,183 Eur/km jazdy. Právnemu zástupcovi tak vznikli cestovné výdavky na cestu vo výške 67,84 Eur.
Celkovo takto výška trov právneho zastúpenia predstavuje 1.017,38 Eur, pričom vzhľadom k tomu, že
právny zástupca si uplatnil náhradu trov v nižšej sume a to vo výške 957,11 Eur, súd rešpektujúc zásadu
iudex ne eat ultra petita partium priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v ním vyčíslenej
výške. Súd prihliadal aj na ust. § 150 ods. 1 OSP, ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Podľa § 149 ods. 1 OSP je žalobca

povinný zaplatiť náhradu trov na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

3. Proti tomuto rozhodnutiu a to proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok
o trovách konania preskúmal, následne ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

neprizná a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Namietal, že v prejednávanej veci sa nejedná
o účelne vynaložené trovy konania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že podania vedľajšieho účastníka
sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou
námietkou premlčania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 7MCdo 15/2014,
6MCdo 5/2013 s tým, že W. musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu

pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zastupovanie spotrebiteľov v občiansko-
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov zo strany W. je potom zrejmé, že toto musí vykonávať
činnosť a reálne disponovať zodpovednou materiálnou aj personálnou základňou. W. pri vstúpení
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Pre vstup do konania zo strany vedľajšieho účastníka tu nebol žiadny dôvod,

ale motívom bolo len získanie finančných prostriedkov. Žiadal preto, aby v prejednávanej veci boli
zohľadnenédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,spočívajúcevtom,ževedľajšíúčastníkvstúpildokonania
na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, avšak k tomuto bolo v zmysle
§ 29 ods. 2 OSP súdom ustanovený opatrovník a preto nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež
ochraňoval záujmy žalovaného.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrilo občianske združenie R., ktoré poukazovalo na tú
skutočnosť, že späťvzatie žaloby nebolo zavinené žalovaným, a preto súd prvej inštancie správne
zaviazal k úhrade trov konania žalobcu. Vedľajší účastník vo vyjadreniach poukázal na viaceré
nedostatky pri postúpení pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej legitimácie zo strany žalobcu. Poukázal

na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov, rozhodnutie Ústavného súdu a zdôraznil, že obvinenia zo
strany právneho zástupcu nebankovej spoločnosti, že združenie sa obohacuje na trovách a zneužíva
civilné konanie, znie prinajmenšom komicky, pretože sa jedná o žalobcu, kde advokátska kancelária
má sídlo na tej istej adrese ako klient a dosiahla v roku 2015 tržby vo výške 400.000,- Eur na
trovách právneho zastúpenia. Okrem toho žalobca využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou

kanceláriou, avšak upiera toto právo vedľajšiemu účastníkovi. Je potrebné poukázať aj na to, že žalobca
uplatnil dlhodobo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky.
Je zrejmé, že pokiaľ žalobca bude uplatňovať pohľadávky, na ktoré má nárok, nedôjde k náhrade
trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou

osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľa, má právo nechať sa v konaní zastupovať a to aj
advokátskoukanceláriou.Vedľajšíúčastníkniejelegitimovanýnadispozičnéúkonyskonaním,prípadne
s predmetom konania ako sú späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu, avšak
vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotno-právnou relevanciu a nemožno ho
považovať za klasický dispozičný úkon. Pokiaľ teda v konečnom dôsledku má žalobca právo nechať

sa zastúpiť právnym zástupcom, tak isto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované Ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje
Občianskysúdnyporiadok.PoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn. 7MCdo4/2010,
4MCdo/16/2014 a na ďalšie rozsudky iných krajských súdov. Žiadal v konečnom dôsledku uzneseniesúdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

5. Žalovaný a žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

v prospech W. je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti
na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

7. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie
je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

8. Preto vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorého postavenie zaniklo v súvislosti s prijatím
nového Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01.07.2016, avšak vzhľadom na prechodné
ustanovenia CSP je potom nutné konštatovať, že odvolací súd sa zaoberal odvolaním zo strany žalobcu
a preskúmaval účelnosť zastupovania vedľajším účastníkom, ktorý vystupoval na strane žalovaného za
stavu, ako bol platný v čase Občianskeho súdneho poriadku a to aj napriek tej skutočnosti, že W. stratilo

v súvislosti s prijatím nového Civilného sporového poriadku svoje postavenie.

9. Z obsahu spisu potom vyplýva, že žalobou doručenou na Okresný súd Trenčín dňa 26.05.2014 sa
žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 7.693,01 Eur s príslušenstvom, pričom podaním
doručeným na Okresný súd Trenčín dňa 22.09.2014 zahlasuje vstup do konania vedľajší účastník na

strane žalovaných, pričom v dôsledku námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva o jeho vstupe do
konania rozhodoval Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 28.08.2015, ktorým bol pripustený vstup
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného s tým, že toto uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom
v Trenčíne uznesením zo dňa 20.01.2016 č.k. 5Co/878/2015-94. Následne podaním zo dňa 05.04.2016
doručeným na Okresný súd Trenčín dňa 07.04.2016 podáva v prejednávanej veci písomné stanovisko

vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorého podstatou je námietka aktívnej legitimácie zo strany
žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky na žalobcu z bankového subjektu, pričom má za to, že keďže
v prejednávanej veci neboli dodržané podmienky postúpenia pohľadávky, žalobca nie je oprávnený z
hmotného práva uplatňovať voči žalovaným žiadne nároky. Následne prípisom doručeným na Okresný
súd Trenčín dňa 06.05.2016 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd prvej

inštancie konanie zastavil s tým, že v prejednávanej veci bolo pojednávanie vytýčené na 10.05.2016,
ktorého sa právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného osobne zúčastnil.

10. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,
z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy

spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré

znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.
Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného
účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konanív zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd
Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj
právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam

práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne
orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred
nimivyužívaliprávnupomoc.Právonaprávnupomoctrváaždoskončeniakonania,t.j.doprávoplatného
rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených
trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo

skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže
takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné
poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania vo veci kvalifikovaným
spôsobom vyjadril (tak ako v tomto prípade), nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto
konaní označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.

11. Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo
súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno
prehliadnuť, že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú /takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.

Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné posudzovať aj
vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre žalovaného po intervencii vedľajšieho účastníka
dopadlo v konečnom dôsledku úspešne.

12. Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného by

znamenalo v konečnom dôsledku porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom
súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa
názoru súdu prvého stupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v prípade svojho procesného
úspechubymubolapriznanánáhradatrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia,môžesiajvedľajší
účastník na strane žalovaného, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť právneho zástupcu,

ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha
právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom
takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

13. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, pričom odvolací súd v zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému Združeniu, ktoré vystupovalo na strane žalovaného,
bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu čo do 100% voči žalobcovi, ktorý v
odvolacom konaní úspech nemal. V súlade s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).