Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Žišková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616205042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej E. H., X.. XX. XX. XXXX,
L. Y. XXX, o zaplatenie 2 576,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 950,91 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žiadnej zo strán sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2016, žalobca

žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2 576,84 eur spolu s úrokom 28 % ročne od 22. 08. 2015
do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 09. 11. 2010 Zmluvu č. 1656383002 (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. R. (ďalej len „účet“). V
zmysle bodu 3.8 VOP klient bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek

finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým,
že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
žaloba zatvoril účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť
len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, a preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 21. 08. 2015
internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet č. R. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „pohľadávkový účet“). Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade

úrokovej sadzby - úroková sadzba platná od 01. 07. 2012 bola 28 % ročne a to až do vyplatenia celej
pohľadávky.

3. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu žalovanej pohľadávky, tunajší súd prípisom zo dňa 15. 08.
2016 vyzval žalobcu podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na doplnenie
žaloby o opísanie rozhodujúcich skutočností a predloženie výpisov z účtu žalovaného, preukazujúcich
výšku debetného zostatku odo dňa vzniku nepovoleného prečerpania.

4. Na základe tejto výzvy podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 09. 2016, žalobca doplnil
dôvody v tom smere, že istina 2 576,84 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými
kreditnými obratmi na účte žalovaného, vyplývajúcimi z platobnej histórie, na preukázanie čoho bolisúdu predložené výpisy z účtu žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné
obdobie mali predstavovať transakcie žalovaného, najmä platobné príkazy, platby, výbery a pod., úroky,
poplatky za vedenie účtu, iné poplatky, sankčné poplatky. Uviedol, že na základe ustanovení Zmluvy

a Sadzobníka je klientovi poskytnutý určitý balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie
účtu, avšak ďalšie účtované poplatky nie sú súčasťou žiadneho mesačného balíka. Žalobca tvrdil, že
žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu povolené prečerpanie prvýkrát v mesiaci marec 2011
a to od 02. 03. 2011 vo výške 300,- eur, od 01. 08. 2011 vo výške 720,- eur a od 13. 12. 2012 vo
výške 1 500,- eur. Žalovaný mal opakovane prekračovať povolený limit, čím porušoval Zmluvu tým, že

sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobca znížil
žalovanému limit povoleného prečerpania dňa 03. 02. 2014 na nulu. Splácanie povoleného prečerpania
sa uskutočňuje automaticky priemerným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom
bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Povolené
prečerpanie sa v zmysle aktuálnej vývesky úrokových sadzieb, ako aj podľa informácie zasielanej
žalovanému pravidelne vo výpisoch z účtu, úročí úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Po dobu prekročenia

poskytnutého limitu sa k uvedenej sadzbe pripočítava úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. K tomuto
vyjadreniu žalobca predložil výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 01. 07. 2011 do 21. 08. 2015.

5. Návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami, ako aj špecifikácia podania žalobcu zo
dňa 15. 08. 2016 spolu s prílohami, boli žalovanej doručené dňa 26. 09. 2016. Zároveň žalovanej bolo

doručené aj všeobecné poučenie spotrebiteľa podľa § 292 CSP a uznesenie 6Csp/9/2016-121 zo dňa
20. 09. 2016 - výzva na vyjadrenie sa k žalobe do 10 dní. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo Zmluvy zo dňa 09. 11. 2010, v ktorej žalovaná bola označená
menom, rodným číslom, adresou bydliska; z toho vyplýva, že žalovaná v tomto zmluvnom vzťahu

vystupovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ a na druhej strane žalobca konal v rámci predmetu svojho
podnikania.Potomsajednáospotrebiteľskýspor,naktorýjepotrebnéaplikovaťajprocesnéustanovenia
§ 290 a nasl. CSP. Nakoľko žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súd za nesporné považoval uzatvorenie
Zmluvy zo dňa 09. 11. 2010 a aj listinné dôkazy predložené žalobcom.

7. Ani jedna zo strán sporu sa nedostavila na pojednávanie, nariadeného na deň 15. 11. 2016. Obidve
strany sporu boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, svoju neprítomnosť ospravedlnil iba
žalobca, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania aj bez jeho účasti. Súd preto v súlade s ustanovením
§ 180 CSP rozhodol o vykonaní pojednávania aj v neprítomnosti strán sporu.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre

jeho majiteľa.
(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.14. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Nakoľko žalobca uplatňoval v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, použijú sa na právne
vzťahy strán sporu primárne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. V prípade, ak tento zákon
neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva podľa Občianskeho
zákonníka.Ajkeďsajednáotzv.absolútnyobchod,alenakoľkoideospotrebiteľskúzmluvu,ustanovenia

Obchodného zákonníka je možné použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia, ako úprava
spotrebiteľského práva.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 09. 11. 2010 (ďalej
len „Obč. zák.“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2, Obč. zák.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách v znení platnom ku dňu 09. 11. 2010 (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

20. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, sú konkretizované v ustanovení § 9 ods. 2 ZSÚ.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými žalobcom. Nakoľko sa však jedná
o spotrebiteľský vzťah a žalovaná, ako spotrebiteľka, v konaní nebola zastúpená advokátom, súd aj

bez jej výslovných tvrdení skúmal, či žalovanej bola poskytnutá služba povoleného prečerpania na
základe písomnej Zmluvy o úvere a či Zmluva, ktorú ako listinný dôkaz označil žalobca, neobsahovala
ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.23. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil iba Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 09. 11. 2010, obsahom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu č.

1656383002/5600 (ďalej len osobného účtu) a dojednaný bol spôsob poplatkovania „Balík Výhoda“.
Žalobca tvrdil, že žalovanej bolo poskytnuté tzv. povolené prečerpanie, pričom toto tvrdenie preukazoval
iba výpismi z osobného účtu. Povolené prečerpanie na účte je svojim obsahom úver a k tomu,
aby žalobcovi vznikol nárok na akékoľvek poplatky, prípadne úroky, je nevyhnutné, aby zmluva bola
uzatvorená písomne (§ 9 ods. 1 ZSÚ). Zmluva o povolenom prečerpaní, ako každá iná zmluva o úvere,

pritom musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, inak sa úver považuje sa bezúročný a bez
poplatkov.

24. Zmluvou, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 09. 11. 2010, bol zriadený iba osobný účet,; predmetom
tejto zmluvy nebolo dojednanie žiadneho úveru vo forme „povoleného prečerpania“. Zmluvou bol
dojednaný iba spôsob poplatkovania „Balík Výhoda“ - aj keď nebola dojednaná konkrétna suma

poplatkov, žalovaná pri uzatváraní Zmluvy si bola vedomá toho, že poplatky tohto balíka jej budú
účtované na ťarchu účtu. Žiadne iné poplatky a úroky však dojednané individuálne neboli, a potom
žalobcovi nevznikol nárok účtovať ich na ťarchu účtu žalovanej. Ak poplatky, úroky alebo sankcie
boli upravené vo Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a.s., prípadne
zo Sadzobníka poplatkov, alebo Úrokových sadzieb produktov, tieto listiny jednostranne vypracoval

žalobca. Žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah a navyše nebola preukázaná
písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 ZSÚ.
25. Z predložených výpisov z osobného účtu vyplýva, že žalobca zrejme umožnil žalovanej čerpať
finančné prostriedky, aj keď na tomto účte nemala žiadne prostriedky. Tým jej poskytol úver bez toho,
aby podmienky boli vopred dojednané písomnou zmluvou, takže žalobca vo vzťahu k žalovanej sa môže

domáhať iba vrátenia skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, ale nemôže si uplatňovať žiadne
úroky, ani poplatky, okrem poplatku „Balík Výhoda“. Z výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 01. 07.
2011 do 21. 08. 2015 súd zistil, že žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu nedojednané poplatky za: zmenu
trvalého príkazu, zmenu limitu PK, oznámenie o nevykonanej platbe, za transakciu, za nezrealizovanú
platbu, za zmenu PV na žiadosť klienta, za SMS, kreditné obraty, debetné obraty, platby PK, zrušenie

trvalého príkazu, ako aj debetné úroky, ktoré prestavujú spolu čiastku 1 625,93 eur. Na tieto poplatky
žalobca nárok nemá, nakoľko ich zaúčtoval na ťarchu účtu len na základe Všeobecných obchodných
podmienok, Sadzobníka, prípadne Úrokových sadzieb produktov bez toho, aby takéto poplatky a úroky
individuálne dojednal so žalovanou.

26. Z výpisu účtu žalovanej ku dňu jeho uzatvorenia vyplýva zostatok mínus 2 532,90 eur. Nakoľko do
tejto sumy boli započítané aj poplatky a úroky, ktoré neboli individuálne dojednané spolu vo výške 1
625,93 eur, súd priznal žalobcovi sumu 950,91 eur, t. j. rozdiel medzi vyúčtovaným zostatkom 2 576,84
eur a sumou 1 625,93 eur.

27. V časti o zaplatenie sumy 1 625,93 eur žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd tento
nárok žalobcovi nepriznal. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcu na priznanie úrokov z
úveru vo výške 28 % ročne z dôvodu, že nepreukázal uzavretie písomnej Zmluvy o úvere, z ktorej by
takýto nárok vyplýval. Absenciu písomnej formy zmluvy o úvere nie je možné nahradiť Všeobecnými
obchodnými podmienkami, príp. výveskou úrokových sadzieb, nakoľko tieto dokumenty vypracoval

veriteľ bez prerokovania s dlžníkom a ich obsah žalovaný, ako spotrebiteľ, nemohol ovplyvniť.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody súd zamietol žalobu v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania
vyššej sumy ako 950,91 eur a v časti, pokiaľ žiadal priznať úroky z úveru vo výške 28 % ročne zo sumy
2 576,84 eur.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Vzhľadom na výsledok konania, keď pomer úspechu žalovanej prevýšil úspech žalobcu, nárok na
náhradu trov by patril žalovanej v rozsahu 26 %. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, zo
spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.