Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010921
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112010921.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr.ZuzanyMolnárovejaJUDr.PetraŠtifta,vtrestnejveciobžalovanéhoŠ.O.Č.preprečinsprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/81/2012 zo dňa 15.03.2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 08. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku súd u obžalovaného

Š. O., K.. XX.XX.XXXX B. O., I. O. O.,

Q. X

podľa § 44 Tr. zákona s poukazom na § 43 Tr. zákona

u p ú š ť a

od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
05.12.2013 sp. zn. 2T/98/2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.07.2015
sp.zn. 2T/98/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/81/2012 zo dňa 15.03.2016 bol obžalovaný B. O.
uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom

základe, že

v období od 08.10.2010 v Bratislave ako zamestnanec spoločnosti A. s.r.o., Q. cesta XX, O. O.,
neodviedol zo samoobslužných automatov umiestnených na rôznych miestach v O. finančné prostriedky
z tržieb, ktoré mal najneskôr do XX hodín po ich výbere odovzdať inému poverenému pracovníkovi,
resp. poukázať v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX patriaceho uvedenej spoločnosti tak, ako

mu to vyplývalo z jeho pracovnej zmluvy zo 07.10.2010, pričom tieto finančné prostriedky si ponechal
pre vlastnú potrebu a doposiaľ nevrátil, čím poškodenej spoločnosti A. s.r.o. O. O. spôsobil škodu vo
výške 8.594,93 €.

Postupom podľa § 44 Tr. zákona okresný súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu
vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2013 sp. zn. 2T/98/2013 a trestnému

rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2013 sp. zn. 0T/315/2013.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenej spoločnosti A.
s.r.o., O. O., Q. 36, vo výške 8.594,93 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť odkázal so zvyškom nároku na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný
B. O. ako aj okresný prokurátor.

Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania vyjadruje nesúhlas s výrokom o vine, nakoľko dokazovaním
nebolo bez pochyby preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho predostrela obžaloba. Podľa
obžalovaného neboli jednoznačne vyvrátené pochybnosti o možnostiach iných osôb dostať sa
náhradnými kľúčmi do predajných automatov, za ktoré niesol hmotnú zodpovednosť. Výpovede svedkov
poskytli v konaní iba nepriame a vyvrátiteľné dôkazy. Pokiaľ ide o listinu o uznaní dlhu, nejde tu o

priznanie pochybenia, nakoľko podpis bol vynútený. Preto ide o právny úkon urobený nedobrovoľne,
neslobodne. Takýto úkon nepožíva podľa obžalovaného právnu ochranu a preto je neplatný.

Odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o treste a je podané v neprospech obžalovaného. Prokurátor
v dôvodoch svojho odvolania vytýka okresnému súdu postup podľa § 44 Tr. zákona, ktorým upustil

od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.22013
sp. zn. 2T/98/2013 a trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2013 sp. zn.
0T/315/2013. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri úvahe o spôsobe
ukladania trestu a tento postup vyústil do nesprávneho záveru o upustení od uloženia súhrnného trestu.

V danej veci je zrejmé, že skutku, ktorý je predmetom tohto konania sa obžalovaný dopustil skôr ako
bol dňa 05.12.2013 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/98/2013 uznaný vinným zo
spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. Skutok o ktorom
bolo rozhodnuté citovaným rozsudkom sa stal dňa 31.07.2007. Z uvedeného je zrejmé, že skutok, ktorý

je predmetom tohto konania a skutok z 31.07.2007 boli spáchané pred vyhlásením rozsudku zo dňa
05.12.2013 v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/98/2013. Uvedené skutky tvoria teda
viacčinný súbeh.

Ďalším rozhodnutím, ku ktorému súd prvého stupňa upustil od uloženia súhrnného trestu, je trestný

rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2013 sp. zn. 0T/315/2013. Skutok bol v tomto prípade
spáchaný dňa 21.12.2013 a išlo o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zákona. Z uvedených faktov vyplýva, že posledný uvádzaný skutok je vo vzťahu k prejednávanému
skutku ako aj ku skutku zo dňa 31.07.2007 recidívou. Nemožno v tomto prípade hovoriť o súbehu, keďže
k spáchaniu skutku prejednávaného Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. 0T/315/2013 došlo po

vyhlásení odsudzujúceho rozsudku v konaní 2T/98/2013.

Pri ukladaní trestu v tomto konaní, teda okresný súd pochybil, keď vychádzal z predpokladu, že pri oboch
starších rozhodnutiach súdov prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. V skutočnosti, prichádzalo
do úvahy uloženie súhrnného trestu len vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 05.12.2013

sp. zn. 2T/98/2013, avšak trest mal byť uložený s použitím ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2, § 41 ods.
2 Tr. zákona teda vo zvýšenej trestnej sadzbe od 3 rokov do 160 mesiacov z dôvodu, že trest by sa
ukladal za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom. Nakoľko prvostupňový súd v zmysle
týchto ustanovení nepostupoval, dospel k nesprávnemu záveru o dostatočnosti uloženého trestu.

K okolnostiam zisteným na strane obžalovaného prokurátor uvádza, že neboli u neho konštatované
žiadnepoľahčujúceokolnostivzmysel§36Tr.zákona,čouvádzaajsúdprvéhostupňa.Zodpisuregistra
trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný (v dvoch prípadoch ide o zahladené
odsúdenie), čo u obžalovaného zakladá priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Prvostupňový súd však na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vôbec neprihliadol a
bez akéhokoľvek odôvodnenia svojej úvahy konštatoval, že neboli zistené žiadne poľahčujúce ani
priťažujúce okolnosti. Pri správnom akceptovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by sa
trestná sadzba pohybovala od 64 mesiacov do 160 mesiacov.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/98/2013 bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a s prihliadnutím

na predchádzajúce úvahy o výpočte trestnej sadzby nemožno v žiadnom prípade tento trest považovať
za dostačujúci a bolo nemožné rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu.

Za dôležité považuje prokurátor aj to, že obžalovaný sa aj pred spáchaním zbiehajúcej sa trestnej

činnosti opakovane dopúšťal trestných činov, za ktoré bol odsúdený, čo zjavne obžalovaného nezmenilo
a neodradilo ho od páchania ďalšej trestnej činnosti. Postoj obžalovaného je možné pozorovať aj pri
vyhodnocovaní prejednávaného skutku, ktorý začal páchať od 08.10.2010, teda 8 dní po nadobudnutí
právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.04.2010.

Odkazujúc na vyššie popísané dôvody navrhol prokurátor uložiť obžalovanému B. O. súhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 65 mesiacov s použitím § 221 ods. 3, § 37 písm. m/, § 38
ods. 4, § 42 ods. 1, ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zákona. Postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona je
potrebné obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, všetko za
súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/98/2013 zo dňa 05.12.2013.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla zástupkyňa krajskej prokuratúry vyhovieť podanému
odvolaniu, na ktorom v celom rozsahu zotrvala, vrátane podrobných dôvodov. navrhla zrušiť výrok o
treste a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest pri rešpektovaní ustanovení o sprísnenom súhrnnom
treste a obžalovaného navrhla zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný v rámci svojho vyjadrenia prejavil ľútosť nad vecami, ktoré sa doteraz v jeho živote stali
a ktorými si privodil problémy. Postupne sa snaží naprávať chyby z minulosti a dôkazom jeho snahy o
zlepšeniejeajrozhodnutieopredĺženískúšobnejdoby.Plnísisvojuvyživovaciupovinnosťatoajnapriek
tomu, že má čiastočný invalidný dôchodok a nedarí sa mu získať prácu formou trvalého pracovného
pomeru.

Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu uviedol, že sa necíti vinný v celom rozsahu, nakoľko malo ísť o
spoločnú vinu Q. B., obžalovaného a H. G., čo vyplýva aj z dohôd o hmotnej zodpovednosti a interných
pravidiel pri odovzdávaní tržby.

S. súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ale
mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolania
obžalovaného aj okresného prokurátora sú čiastočne dôvodné a to vo vzťahu k výroku o treste.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako

to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel
k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonanév dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko
okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného B. O., svedkov Igora G., U. F., Q. B. a prečítaním listinných dôkazov

obsiahnutých v spisovom materiáli.

B. z uvedených dôkazov, okresný súd správne zistil skutkový stav, získané dôkazy aj správne vyhodnotil
a následne dospel k správnemu záveru o tom, že obžalovaný B. O. naplnil svojím konaním všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Z dôkazov, o ktoré sa výrok o vine primárne opiera, je potrebné spomenúť najmä výpovede
obžalovaného a svedkov G. a B.. Obžalovaný svojou výpoveďou potvrdil, že pracoval pre spoločnosť A.
a jeho pracovnou náplňou bolo starať sa o automaty, ktoré mal pridelené. Tovar mu nosil a tržby preberal
najčastejšie pán B., občas aj pán G.. V., že by on jediný mal kľúče od automatov. V. G. ako šéf mal kľúče
od všetkých automatov a mohol sa kedykoľvek do nich dostať, ak by chcel urobiť náhodnú kontrolu. Na

automatoch boli petlice, každá petlica bola opatrená iným zámkom. K týmto zámkom mal kľúče pán G..
Všetky automaty sa otvárali jedným univerzálnym kľúčom, ktorý mal on, pán G., pán B. a určite aj ostatní
zamestnanci vo firme. K zapisovaniu tržieb uviedol, že raz týždenne do tlačiva spoločnosti A. s.r.o. vpísal
číslo automatov a tržbu vybratú z každého z nich uviedol len orientačne. Z jednotlivých automatov dával
tržbudospoločnéhosáčku,nedalosapretopresneuviesť,zktoréhoautomatukoľkovybral.Potomurobil

celkový súčet a mince rozdelil podľa nominálnej hodnoty a potom približne podľa sily strojov priradil k
jednotlivým automatom sumu. Celú tržbu vždy odovzdal a neponechal si nikdy ani cent.

V decembri 2010 bolo pri inventúre zistené, že chýbajú peniaze a po viacerých prepočtoch bola ustálená
čiastka 8.594,93€. Na túto skutočnosť ho upozornil svedok H. G., ktorý mal už vopred pripravenú

zmluvu o uznaní dlhu. Obžalovaný si nebol vedomý, že by vzal peniaze, avšak mu bolo povedané, že
peniazemusízaplatiť,inakbudematproblémyachcelinávrhsplátkovéhokalendára.Splátkovýkalendár
nakoniec podpísal.

Z výpovede svedka H. G. vyplýva, že poškodená spoločnosť uzavrela dňa 07.10.2010 s obžalovaným B.

O. pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti. Menovaný bol zaradený na pozíciu operátor-
plnič nápojových a kusových automatov umiestnených v O., resp. v bývalom západoslovenskom kraji.
Jednou z povinností obžalovaného bolo zabezpečovať výber tržby z pokladničiek automatov, ktorú
mal následne týždenne odovzdávať inému poverenému pracovníkovi. Pri inventúre, ktorú vykonal za
prítomnosti obžalovaného v dňoch 14.12. až 16.12.2010 bolo zistené, že za obdobie od 08.10.2010

do 14.12.2010 mu na jednotlivých automatoch vychádzajú rozdiely a to celkom vo výške 8.594,93,-€.
Obžalovaný sa mu priznal, že si vždy z tržby nejakú čiastku ponechal, čo odôvodnil svojimi finančnými
problémami z minulosti. Následne v sídle firmy urobili opätovne prepočet všetkých automatov a schodok
zistený pri inventúre sa potvrdil. Na základe toho vypracovali splátkový kalendár s uznaním dlhu, čo
obžalovanýbeznámietokdňa21.12.2010zaprítomnostiobochkonateľovspoločnostipodpísal.Nakoľko

obžalovaný spolupracoval, uznal svoj dlh, nechali ho naďalej u nich pracovať.

Časomsavšakdozvedeliodľudízinýchfiriem,kdeobžalovanýpredtýmpracoval,ojehodlhoch,nakoľko
títo požadovali zadržanie jeho mzdy. Obžalovaný splátky podľa splátkového kalendára neuhrádzal a
vzhľadom na to, čo sa dozvedeli o jeho minulosti, sa rozhodli s ním ukončiť pracovný pomer výpoveďou

z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a to dňa 24.01.2011.

Z 25 zamestnancov po celom Slovensku sa u nikoho nestalo, že by mu chýbali nejaké peniaze.
Predchodcom obžalovaného bol V. D., pričom po jeho odchode bola urobená inventúra a všetko bolo v
poriadku, žiadne schodok u neho zistený nebol. Poprel tvrdenia obžalovaného, že by výška škody, ktorá

im bola spôsobená, bola nejako upravovaná. Bola zistená ihneď na druhý deň po inventúre.

K zabezpečeniu automatov uviedol, že každý automat je uzamykateľný univerzálnym kľúčom, ktorý mali
všetci ich zamestnanci. Okrem toho sú automaty zabezpečené visiacim zámkom, od ktorých mal kľúčeiba obžalovaný a druhý zväzok kľúčov od visiacich zámkov bol na firme uzamknutý v trezore, pričom
počas doby, čo u nich obžalovaný pracoval, tento zväzok kľúčov nebol nikdy použitý. Peniaze chýbali
zo všetkých automatov, ktoré mal obžalovaný na starosti a to každý týždeň. Obžalovaný, ako každý ich

zamestnanec, bol poučený o tom, že pri výbere tržby z automatu si mal opísať predchádzajúci stav,
potom aktuálny stav pri výbere a mali ich porovnať, pričom rozdiel medzi nimi tvoril tržbu. Napriek tomu
to tak obžalovaný nerobil, ak by to tak robil, zistil by, že mu niečo chýba. Nikdy im nehlásil, že by mu
chýbali peniaze. Ostatní zamestnanci tento pokyn riadne dodržiavali a opisovali si čísla stavu automatov.

K obrane obžalovaného o vyvíjaní nátlaku uviedol, že keď skončili pracovný pomer s obžalovaným, tento
pricestoval do O. O. do sídla firmy, kde im všetky veci riadne odovzdal a takto by sa iste nechoval človek,
na ktorého je vyvíjaný nátlak.

ZospáchaniaskutkuusvedčujeobžalovanéhoajvýpoveďsvedkaQ.B.,ktorýpotvrdil,žeobžalovanýako
servisný technik nápojových automatov, mal v náplni práce dopĺňanie tovaru do nápojových automatov,

montáž a demontáž nápojových automatov, vyberanie tržieb a ich odovzdávanie v sídle firmy. Tržbu
odovzdával v sáčku, na ktorý napísal stav počítadla tržby a miesto umiestnenia automatu. Obžalovaný
mu odovzdal peniaze a svedok ich následne nosil do sídla firmy v Banskej O., no nebolo to tak stále,
pretože ak bol v O. šéf, tak peniaze obžalovaný odovzdával jemu.

Svedok nemal žiadnu možnosť vyberať automaty umiestnené v O., lebo každý z nich bol okrem kľúča
opatrený aj petlicou a visiacim zámkom a od týchto mal kľúče len obžalovaný a rezervné kľúče mal
šéf niekde odložené. Nemal žiadny prístup k automatom v O., o tieto sa staral iba obžalovaný, nikdy
z nich tržbu nevyberal. Pri odovzdávaní tržby mu obžalovaný odovzdával väčšinou mince, ktoré mal
roztriedené v sáčkoch podľa ich nominálnej hodnoty a spolu s nimi mu odovzdával aj súpis mincí a on

mu podpisoval doklad, v ktorom bolo uvedené miesto a číslo automatu a tržba, ktorú z neho vybral za
určité obdobie a celková tržba musela sedieť s hodnotou odovzdaných mincí. Tento protokol musel byť
v dvoch vyhotoveniach, kde jeden si zobral obžalovaný a druhý aj spolu s tržbou, ktorú mu odovzdal,
následne odniesol do sídla firmy v O. O.. Vo firme sa robila vždy po každom mesiaci inventúra, no v
čase, keď do nej nastúpil obžalovaný, bolo dosť práce, preto sa robila až asi po dvoch mesiacoch.

Inventúru robil obžalovanému šéf, pričom keď sa vrátil z O., mu oznámil, že obžalovanému chýba väčšia
finančná hotovosť na tržbách. Inventúra sa robila tak, že šéf chodí s osobou, ktorá mala na starosti
jednotlivé automaty, pričom z počítadiel sa opisoval údaj o sume peňazí, ktorá bola do automatu od
poslednej inventúry nahádzaná a táto sa zapisuje do inventúrneho protokolu a osoba, ktorá mala na

starosti automat, to hneď podpíše. Už pri tejto inventúre nesedeli sumy nahádzané do automatu s
odvedenou tržbou. Napokon poslednú inventúru obžalovanému robil on, pričom ani pri nej nesedeli
sumy, ktoré sa zapisovali do inventúrneho protokolu, s odovzdanou tržbou. Rozdiel bol okolo 1.000,-€.
Ihneď to oznámil šéfovi, ktorý mu povedal, aby obžalovanému ihneď zobral všetky kľúče od nápojových
automatov, ktoré mal na starosti.

K celkovej sume, ktorú obžalovaný neodviedol, sa presne nevedel vyjadriť, šéf mu však spomínal sumu
okolo 8.000,-€ - 9.000,-€. Rovnako aj tento svedok potvrdil, že by nebolo možné, aby došlo zneužitiu
náhradných kľúčov od automatov, nakoľko tieto boli v trezore a prístup k nim mal len konateľ spoločnosti.
Taktiež nebolo možné, že by došlo k úniku peňazí z automatov, ktoré neboli zabezpečené petlicami,

lebo týchto bolo veľmi málo, pričom on mal vedomosť len o jednom takom automate. Nikdy predtým a
ani potom nedošlo k takému úniku peňazí.

Podľa svedkyne U. F. obžalovaný na základe vykonanej inventúry prevzal všetky automaty od
predchádzajúceho zamestnanca V. D., za ktoré bol následne zodpovedný, pričom bolo vždy všetko

v poriadku. Pri inventúre v dňoch 14.12.-16.12.2010 boli prítomní konateľ spoločnosti H. G. a B. O..
Výsledok inventúry bol prvotne stanovený len orientačne, pretože keď sa objavili veľké rozdiely, bolo
potrebné všetko v kľude znovu spracovať a porovnať s tržbami odovzdanými obžalovaným. Dvojitá
kontrola sa pritom vykonávala vždy. S cieľom vyhnúť sa chybám, sa inventúrne tlačivá prepisujú do
tabuliek v programe excel, kde sú zadané vzorce na prepočítavanie tržieb. Počas jej pôsobenia vo firme

od roku 2008 to bol jediný prípad schodku. Svedkyňa tiež potvrdila, že potom čo bol dohodnutý splátkový
kalendár a obžalovaný zostal ďalej pracovať, pri následnej inventúre bol opäť zistený nejaký schodok a
vtedy už s ním bol rozviazaný pracovný pomer.Skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z výpovedí svedkov, potvrdzujú aj listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný uzavrel dňa 07.10.2010 pracovnú zmluvu so spoločnosťou A. s.r.o. Q. cesta XX, O. O.,
z ktorej vyplýva náplň práce vrátane povinnosti zabezpečiť výber tržieb z pokladničiek automatov a ich

odovzdanie kompetentnému pracovníkovi alebo po dohode s nadriadeným najneskôr do 24 hodín vložiť
na účet v banke. Na podklade pracovnej zmluvy bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti,
v zmysle ktorej zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za hodnotu mincí vybranú z nápojových
automatov, z ktorou je povinný naložiť tak, ako mu to vyplýva z pracovnej zmluvy. Výsledky vykonaných
inventúr sú obsiahnuté v záznamoch podľa jednotlivých automatov a dokumentujú stav v momente

prevzatia obžalovaným v októbri 2010 a stav v čase vykonania inventúry v dňoch 14.12.-15.12.2010,
kedy bol zistený schodok vo výške 8.594,93€.

Z vykonaného dokazovania vyplýva aj podľa názoru odvolacieho súdu nespochybniteľný záver o tom,
že skutok sa stal tak, ako je vymedzený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný B. O.
je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov H. G., Q. B. a U. F. a závermi

vykonaných inventúr.

Obrane obžalovaného B. O. postavenej na tvrdení, že mince z automatov mohol vybrať aj niekto iný s
použitím náhradného kľúča nebolo možné uveriť z toho dôvodu, že ak by sa čisto teoreticky niečo také
stalo, zistil by to ako prvý on sám pri prepočítavaní tržby. Pri výbere tržby z automatov bolo totiž potrebné

opísať predchádzajúci stav, potom zistiť aktuálny stav pri výbere, porovnať ich a tak ustáliť výšku
tržby. Obžalovaný by teda pri prepočítavaní mincí ihneď zistil, že mu niečo chýba. Nikdy pritom svojich
nadriadených neupozornil na nič podozrivé, na nejaké zistené odchýlky. Schodok bol pri vykonanej
inventúre zistený iba u obžalovaného a u iných zamestnancov sa nikdy nič obdobné nevyskytlo.

Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti obžalovaný prevzal zodpovednosť za zverené peňažné
prostriedky, ktoré bol povinný pravidelne vyberať z automatov a za predpokladu, ak tieto neodviedol vo
výške,ktorábolapodľastavupočítadladoautomatuvhodená,zodpovedázarozdiel,ktorýbolinventúrou
zistený. Na podklade vykonaných dôkazov je možné prijať jediný možný záver a síce, že obžalovaný
zmluvne zverené peňažné prostriedky neodviedol, prisvojil si ich a spôsobil tým na cudzom majetku

škodu. Takto opísaným konaním obžalovaný B. O. naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery v zmysle § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Pri určovaní výšky spôsobenej škody súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 125 ods. 1
Tr. zákona keď ustálil, že v prípade čiastky 8.594,23€ ide o väčšiu škodu.

Pri preskúmavaní výroku o treste na podklade odvolaní obžalovaného a prokurátora však bolo zistené,
že v tejto časti okresný súd pochybil, keď dospel k záveru, že u obžalovaného prichádza do úvahy
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2013 sp. zn.
2T/98/2013 a trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2013 sp. zn. 0T/315/2013.

Chybou v postupe okresného súdu bolo to, že nedostatočne zohľadnil čas spáchania jednotlivých
skutkov a tiež existenciu trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 4T
52/2010. Je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, ktorý tvrdí, že skutok spáchaný dňa 21.12.2013, pre
ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2013 sp.
zn. 0T/315/2013, je vo vzťahu k prejednávanému skutku recidívou. Nemožno v tomto prípade hovoriť

o súbehu.

Nie je však správne tvrdenie prokurátora o tom, že medzi prejednávaným skutkom (spáchaný v mesiaci
december2010)askutkom,prektorýbolobžalovanýodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaV
pod sp. zn. 2T/98/2013 (spáchaný v mesiaci júl 2007) je súbeh, nakoľko boli spáchané pred vyhlásením

rozsudku zo dňa 05.12.2013 v konaní pod sp. zn. 2T/98/2013.

Pri posudzovaní, či existuje medzi spomínanými dvoma skutkami súbeh, nebolo vzaté do úvahy,
že v mesiaci september roku 2010 bol obžalovanému doručený trestný rozkaz (účinok vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku) v konaní Okresného súdu Bratislava V 4T 52/2010, právoplatný dňa

30.09.2010, ktorý prerušil súbeh skutkov z roku 2007 a 2010. V dôsledku tejto skutočnosti nie sú splnené
podmienky pre úvahy o uložení súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 2T 98/2013 a nemožno preto ďalej venovať pozornosť argumentom prokuratúry, ktorá žiada uloženie
súhrnného trestu s použitím ustanovenia § 42 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda vo zvýšenejtrestnej sadzbe od 3 rokov do 160 mesiacov z dôvodu, že trest by sa ukladal za dva úmyselné trestné
činy, z ktorých jeden je zločinom.

Podľa § 43 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol
trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na

doživotie.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

V prípade obžalovaného nastala situácia, keď prichádza do úvahy uloženie ďalšieho trestu, nakoľko
obžalovaný je odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom
vykonaný. Vychádzajúc z aktualizovaného odpisu registra trestov, spomenutým rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V bol obžalovaný postihnutý za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na

skúšobnúdobuvtrvanítrirokyauloženímprobačnéhodohľadu.Pôvodneurčenáskúšobnádobaplynula
obžalovanému do 06.12.2016 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.07.2015 sp. zn. 2T
98/2013 došlo k predĺženiu skúšobnej doby o dva roky, teda do 06.12.2018. Znamená to, že obžalovaný
bude počas ďalších dvoch rokov vystavený hrozbe premeny pôvodne podmienečne uloženého trestu
odňatia slobody v prípade ak nebude viesť riadny život.

Porovnaním výmery trestu, ktorý bol obžalovanému uložený za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zákona s výmerou trestu, ktorý reálne hrozí obžalovanému za prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, zohľadňujúc pritom závažnosť jednotlivých konaní obžalovaného,
dospel odvolací súd k záveru, že trest vo výmere tri roky je dostatočným postihom a nie je žiadúce

zvýrazňovať represívny účinok sankcie uložením ďalšieho trestu. Pri úvahách o treste zohľadnil odvolací
súd aj fakt, že od spáchania prejednávaného skutku uplynula doba šiestich rokov.

Ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona stanovuje povinnosť súdu prihliadať pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po komplexnom
posúdení jednotlivých kritérií odvolací súd vyhodnotil ako nadbytočné uloženie ďalšieho trestu odňatia
slobody, nakoľko trest vo výmere tri roky pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti aj na nápravu
páchateľa.

Tak ako to vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd zistil dôvody na
zrušenie napadnutého rozsudku iba v časti výroku o treste a to z dôvodu porušenia Trestného zákona
v ustanoveniach § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 44 Tr. zákona. Preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
d/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil rozsudok iba v oddeliteľnej časti výroku o treste a sám v tejto časti rozhodol
využijúc ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.