Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214432
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113214432.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: M.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - D., R. č. XXXX/XX, právne zastúpený: Legal Counsels s.r.o., Tallerova
10, Bratislava, IČO: 36 364 606, proti žalovanému: Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny
podnik „v likvidácii", Orolská 3, Žilina, IČO: 00 015 474, právne zastúpený: BARRISTER LEGAL s.r.o.,
Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 46 225 234, o určenie platnosti kúpnej zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/136/2013-355
zo dňa 14. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobcovi ukladá
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 3.875,64 Eur na účet jeho právneho
zástupcu BARRISTER LEGAL s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, ktorý je vedený F. R. a.s., č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.05.1996 medzi ním ako kupujúcim a STAVING, š.p. v „likvidácii“,
Bratislava (právnym predchodcom žalovaného) ako predávajúcim a určenia, že je vlastníkom dočasných
stavieb, ktoré boli predmetom uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému
trovy právneho zastúpenia vo výške 4.181,03 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

2. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že rovnakého nároku sa domáhal žalobca aj

v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, vedeného pod sp. zn. 7C/253/2010. Pripustil, že ako
žalované v tomto konaní vystupovali spoločnosti VODOTIKA, a.s. a VODOTIKA - MG spol. s r.o., teda
odlišné subjekty od žalovaného, označeného v tejto súdenej veci. Následne konštatoval, že vlastníkom
sporných nehnuteľností sú nepochybne tieto spoločnosti. Ak by bolo určené, že je ich vlastníkom
žalobca, existovali by dve rozhodnutia, na základe jedného by bola vlastníkom spoločnosť VODOTIKA
a na základe druhého samotný žalobca. Uvedenú situáciu označil okresný súd za absolútne neprípustnú
a zdôraznil, že žalovaný nie je ani legitimovaný vystupovať v spore o určení vlastníckeho práva,

keďže vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa tohto práva žalobca domáha, je spoločnosť VODOTIKA.
Žalobca tak nemal naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Za dôvodný nepovažoval ani nárok
žalobcu na určenie platnosti kúpnej zmluvy. Konštatoval, že žalobca na jej základe podal návrh na
vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam avšak jeho návrhu vyhovené nebolo. Potom podľaustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že účastníci od tejto zmluvy
odstúpili.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v
konaní v celom rozsahu úspešný, priznal tieto trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré
vyčíslil v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a
zároveň mu budú priznané trovy konania. Rozsudok okresného súdu označil za nesprávny, nezákonný,
nedostatočne odôvodnený a z týchto dôvodov nepreskúmateľný. Namietal, že okresný súd vo veľkej
časti prevzal do odôvodnenia závery z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. vydaného v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/253/2010, ktoré však neprimeraným a nesprávnym spôsobom rozšíril. Z
rozhodnutia tohto súdu ani žiadneho iného súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že sporná kúpna

zmluva je neplatná, resp. že jeho vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam je vylúčené. Okresný súd
Bratislava V. v predmetnom rozhodnutí nepriznal vlastníctvo sporných nehnuteľností spoločnosti
VODOTIKA, a.s. a spoločnosti VODOTIKA-MG, spol. s r.o. Práve z dôvodu právnej istoty inicioval
na Okresnom súde v Žiline predmetné konanie, ktorého cieľom je raz a navždy vylúčiť pochybnosti
o platnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol nehnuteľnosti od právneho predchodcu žalovaného a

definitívne určiť vlastníctvo nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti podľa jeho názoru dostatočným spôsobom
odôvodňujú naliehavý právny záujem na určení platnosti kúpnej zmluvy ako i určení jeho vlastníctva.
Naviac, okresný súd nepoukázal na akúkoľvek prekážku rozsúdenej veci v dôsledku konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava V. Rozhodnutie v konaní pred týmto súdom zodpovedalo iba jedinú
otázku a to, že z jeho strany nedošlo k vydržaniu sporných nehnuteľností vo vzťahu k spoločnosti

VODOTIKA, a.s. a spoločnosti VODOTIKA - MG, spol. s r.o. Ďalej namietal, že okresný súd na základe
neznámych a v odôvodnení rozsudku nespomenutých dôvodov dospel k záveru, že vlastníkom sporných
nehnuteľností sú práve tieto dve spoločnosti, a to napriek tomu, že túto skutočnosť netvrdila žiadna zo
sporových strán a nebola ani spomínaná v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V. Potom aj nesprávne
odvodil, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Okresný súd totiž konštatuje, že

originárnym vlastníkom nehnuteľnosti bol právny predchodca žalovaného STAVING, š.p. v likvidácii, že
kúpna cena bola riadne uhradená a vlastnícke právo neprešlo na jeho osobu z dôvodu nezavkladovania
tohto prevodu v katastri nehnuteľnosti, v dôsledku čoho uplatnil zákonnú domnienku odstúpenia od
kúpnej zmluvy v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne v rozpore s týmito skutočnosťami
tvrdí, že nepochybne vlastníkom sporných nehnuteľností sú spoločnosti VODOTIKA, a.s. a VODOTIKA

- MG spol. s r.o., pričom neuviedol, ani či ide o podielové alebo výlučné vlastníctvo.

5. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak ustálil, že z dôvodu
nezavkladovania kúpnej zmluvy v období troch rokov od jej uzavretia platí domnienka, že účastníci od
tejtoodstúpili.Uviedol,žeustanovenie §47ods.2občianskehozákonníkaje obsolentnéajehoaplikácia

na danú vec vylúčená. Okrem toho, v prípade, ak by sa striktne vychádzalo z jazykového znenia tohto
zákonnéhoustanovenia,nemohlobyobstáťtvrdenieokresnéhosúduodomnienkeodstúpeniaodkúpnej
zmluvy, nakoľko návrh na vklad bol v zmysle § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka podaný v zákonnej
lehote 3 rokov. Žalobca ďalej zdôraznil, že vzhľadom na charakter nehnuteľností ako dočasných stavieb
- zriadení staveniska, nebolo nevyhnutné v čase ich prevodu zapisovať vlastnícke právo do katastra

nehnuteľnosti.

6. Ďalej žalobca uviedol, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho tvrdením, že
vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním. Tiež vyčítal okresnému súdu viacero chýb, ktoré
uviedol v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku týkajúcich sa nesprávne použitej terminológie,

nevyčerpania celého predmetu konania, ak v petite svojho rozhodnutia uviedol , že žalobu zamieta,
pretože sa mal vysporiadať jednotlivo s každým výrokom petitu žalobného návrhu.

7. Žalobca napadol aj nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Tvrdil, že okresný
súd mal pri vyčíslení výšky trov právneho zastúpenia vychádzať z toho, že predmet plnenia je

neoceniteľný, nie z hodnoty nehnuteľností. Napriek aktuálnej judikatúre, ktorá hovorí, že v prípade
určovacej žaloby sa má za istých okolností vychádzať z hodnoty nehnuteľností, nemožno tieto závery
aplikovať v prejednávanej veci. Uviedol, že žalovanému riadne uhradil kúpnu cenu nehnuteľností, ktorú
mu však tento nikdy nevrátil, hoci sa stále vedie ako ich vlastník a je si teda vedomý, že získalbezdôvodné obohatenie. Zároveň súd pochybil, keď ako základ výpočtu tarifnej odmeny bral kúpnu cenu
nehnuteľností v roku 1996 a ich amortizáciu nezohľadnil napriek tomu, že podľa ust. § 154 O.s.p. je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nesprávne právne posúdil vec, ak žalovanému

priznal odmenu za podanie zo dňa 20.09.2013, nakoľko sa nejednalo o podanie vo veci samej, ale išlo
o vyjadrenie nesúhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd tiež nesprávne a
nezrozumiteľne vyčíslil výšku režijného paušálu.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení,
že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1
CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu, s tým, že podľa § 470 ods.
2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 CSP), po nariadení
odvolacieho konania a zopakovaní dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým
žalobu zamietol potvrdil ako vecne správny. Výrok o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP. Zároveň
v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá pôvodných

účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateľa uvádza žalobca a na
miesto odporcu žalovaný.

10. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na
podanom odvolaní. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení platnosti kúpnej zmluvy uviedol,

že za nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom vyberala Mestská časť Bratislava - Petržalka daň z
nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že jej platnosť žalovaný resp. jeho právny predchodca rozporoval,
je potrebné „dať na isto“, že zmluva je platným právnym úkonom a že on je vlastníkom prevádzaných
nehnuteľností.

11.Právnazástupkyňažalovanéhovosvojomvyjadrenínapojednávanípredkrajskýmsúdomnamietala,
že žalobca musel mať pochybnosť o tom, že je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, keďže k
zavkladovaniu spornej kúpnej zmluvy nedošlo. Uviedla, že so žalovaným ako vlastníkom sporných
nehnuteľností konali aj vlastníci pozemkov, na ktorých sa tieto nehnuteľnosti - dočasné stavby
nachádzajú. Z dôvodu možných sankcií zo strany vlastníkov týchto pozemkov, preto žalovaný pristúpil

k odstráneniu stavieb.

12. Na základe opakovaného dokazovania prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, mal krajský
súd z kúpnej zmluvy z 22.05.1996 (č.l. 26) preukázané, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcim
STAVING, š.p. v likvidácii, Gogoľova č. 18, Bratislava, právnym predchodcom žalovaného, nakoľko

došlo k zlúčeniu tohto subjektu so žalovaným. a kupujúcim M. C. - žalobcom. V bode II. tejto kúpnej
zmluvy je špecifikovaný predmet prevodu, ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca podaným žalobným
návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva. V bode VI. tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že „kupujúci
nadobudne vlastníctvo k predávanej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľnosti u príslušného
katastrálneho úradu“. Zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Právny zástupca žalobcu

predodvolacímsúdomvšakzdôraznil,žeišloodočasnéužívanietýchtostaviebvzmyslezák.č.50/1976
Zb., ktorých zápis vlastníckeho práva do katastra sa nevyžadoval.

13. Odvolací súd sa ďalej oboznámil s návrhom na povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (č.l. 32) zo dňa 24.05.1996, ktorým žalobca žiadal Katastrálny úrad v Bratislave o

povolenie vkladu vlastníckeho práva na jeho osobu k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1996. Žalobca uviedol, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe
uvedeného návrhu nedošlo. V konaní pred prvostupňovým súdom neuviedol konkrétne skutočnosti, pre
ktoré katastrálny úrad žiadaný vklad vlastníckeho práva nevykonal.

14. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V. č.k. 7C/253/2010-352 zo dňa 17. mája 2012 (č.l. 74 spisu)
krajský súd zistil, že ním bol zamietnutý žalobný návrh, ktorým sa M. C. ako žalobca proti VODOTIKE,
a.s. ako žalovanému v rade 1/ a VODOTIKE - MG, spol. s r.o. ako žalovanému v rade 2/ domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam totožným s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníckeho práva sadomáha aj v prejednávanej veci. V tomto konaní okresný súd ustálil, že žalobca nenadobudol vlastnícke
právo k uvedeným stavbám na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1996, ktorú uzatvoril s organizáciou
STAVING, š.p. Konštatoval, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa nestal vlastníkom predmetných

nehnuteľností, keďže katastrálny úrad mu nepovolil vklad vlastníckeho práva, napriek tomu si nový
návrh na povolenie vkladu nepodal. Z rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania zo dňa 09.07.1997
sa mal žalobca dozvedieť, že kúpna zmluva je uzatvorená v rozpore so zákonom, a preto katastrálny
úrad nemohol vyhovieť jeho návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Rozsudok Okresného
súdu Bratislava V. bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/376/2012-388 zo dňa

06.12.2012 (č.l. 78 spisu). Krajský súd Bratislava okrem iného v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,
že v samotnom uzavretí kúpnych zmlúv zo dňa 09.10.1992 v spojení s opätovným uzavretím kúpnej
zmluvy zo dňa 22.05.1996 nemožno dospieť k záveru, že žalobca mohol byť vnútorne presvedčený,
že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Objektívnou skutočnosťou, ktorá v ňom musela
vyvolať pochybnosť o jeho vlastníckom práve bolo nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva pri
prvej zmluve a zastavenie konania o vklade pri zmluve druhej. So samotným užívaním predmetných

nehnuteľností nie sú spojené žiadne právne následky v zmysle nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Najvyšší súd SR uznesením vydaným v konaní pod sp. zn. 5Cdo/169/2013 zo dňa 09. júla
2013 dovolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave odmietol, a to
jednak z dôvodu, že k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom v dôsledku procesného postupu
prvostupňového a odvolacieho súdu v prejednávanej veci nedošlo tým, že súd prvého stupňa konal a

rozhodol napriek tomu, že žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného
stavu. Ďalšiu dovolaciu námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo
na nesprávnom právnom posúdení veci vyhodnotil dovolací súd ako námietku, ktorá nezakladala v
prejednávanej veci prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.

15. Právny zástupca žalobcu, ako aj právna zástupkyňa žalovaného zhodne uviedli, že sporné
nehnuteľnosti boli zhotovené právnym predchodcom žalovaného, organizáciu STAVING, š.p. Rovnako
medzi nimi nebolo sporné, že uvedené stavby sú spojené so zemou pevným základom. Vychádzajúc
z týchto zhodných tvrdení krajský súd tak považoval za nepochybné, že predmetom prevodu boli
stavby spojené so zemou pevným základom, ide teda o nehnuteľnú vec v zmysle § 119 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Rovnako žiadna zo strán sporu netvrdila, že ide o nehnuteľnosti, ku ktorým
bolo vlastnícke právo organizácie STAVING, š.p. zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z predložených listín
odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu, nedospel k záveru, že vlastníkom sporných nehnuteľností
sú spoločnosti VODOTIKA, a.s. a VODOTIKA - MG. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. v
spojení s rozhodnutím odvolacieho a dovolacieho súdu neurčilo, že tieto spoločnosti sú vlastníkmi

sporných nehnuteľností. Nepochybné bolo, že uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú na pozemkoch,
ktoré tieto spoločnosti vlastnia. Týmito rozsudkami bol zamietnutý žalobný návrh, ktorým sa žalobca
domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, avšak zamietnutím tohto rozhodnutia
zároveň nebolo konštatované, že vlastníkom týchto nehnuteľností sú uvedené spoločnosti. Dokonca
tieto rozhodnutia ani neboli okresnému súdu v súdenej veci predkladané za účelom preukázania

vlastníckeho práva týchto spoločností k sporným nehnuteľnostiam. Žiadna zo strán sporu netvrdila a
ani nepreukazovala, že tieto subjekty by mali byť vlastníkom sporných nehnuteľností. Dokonca ako
vyplynulo aj z obsahu spisu, tieto subjekty žiadali svoj vstup do konania ako vedľajší účastníci na
strane žalovaného z titulu, že sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých dočasné stavby, ku ktorým sa žalobca
domáha určenia vlastníckeho práva, stoja.

16. Okresný súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a na ich základe vec nesprávne právne
posúdil, ak nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu videl v tom,
že tento nesprávne označil subjekt - žalovaného, voči ktorému sa tohto nároku domáhal.

17. Okresný súd rovnako nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keď vychádzal zo zákonnej domnienky odstúpenia zmluvných strán od kúpnej
zmluvy zo dňa 22.05.1996 z dôvodu, že nebol povolený jej vklad v tam uvedenej zákonnej lehote.

18. Občiansko-právna súdna prax ako aj teória zhodne dospeli k záveru, že pod právny režim § 47

Občianskeho zákonníka nemožno zahrnúť prípady, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam je treba rozhodnutie katastrálneho úradu o zápise - vklade vlastníckeho
či iného vecného práva do katastra nehnuteľností. V prípadoch, kedy sa rozhoduje o vklade vlastníckeho
či iného vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, ide o založenie vecno-právnychúčinkoch zmluvy, nie o založenie jej záväzkovo-právnych (obligačných) účinkoch. Zmluvou vzniká
nadobúdateľovi záväzkový nárok požadovať na scudziteľovi okrem iného prevedenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnej veci. Vlastnícke právo či iné vecné právo k nehnuteľnosti vznikne (konštituuje sa) až

vkladom do katastra nehnuteľností, a to na základe rozhodnutia katastrálneho úradu (právny spôsob
prevodu tzv. modus); iba zvláštny zákon by mohol určiť niečo iné (§ 132 Občianskeho zákonníka).
Zmluvné strany sa sami od tejto zásady nemôžu platne odchýliť. Táto ingerencia, ktorú si vyhradzuje
k nehnuteľnostiam štát prostredníctvom katastrálneho úradu, je v spoločnosti s tržným hospodárstvom
plne opodstatnená. Týmto spôsobom je určené a zároveň voči tretím osobám publikované, kto a kedy

sa stal vlastníkom určitej nehnuteľnosti, či subjektom iných vecných práv k nej. Táto transparentnosť a
prehľadnosť vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam je potrebná na zabezpečenie istoty
a stability občiansko-právneho styku. Od uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti až do rozhodnutia
katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva sú účastníci zmluvy svojimi zmluvnými prejavmi
viazaní. Z týchto dôvodov tak nemožno v súvislosti s návrhom na vklad vlastníckeho či iného vecného
práva do katastra nehnuteľnosti použiť ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To znamená, že sa

v tomto smere neuplatňuje ani 3-ročná lehota od vzniku zmluvy k podaniu návrhu, ani žiadne ďalšie
právne dôsledky uvedené v § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Návrh na vklad vlastníckeho či iného
vecného práva do katastra nehnuteľností môže byť preto podaný ktoroukoľvek zo zmluvných strán v
časovo neobmedzenej lehote. Ani po uplynutí dlhšieho časového obdobia nemôže sa nič zmeniť na
viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. Je však vo výsostnom záujme zmluvných strán, najmä

v záujme nadobúdateľa nehnuteľnosti, aby vklad bol vykonaný, čo najskôr.

19. Napriek týmto nesprávnym skutkovým a právnym záverom okresného súdu krajský súd výrok
napadnutého rozsudku považoval za vecne správny. Vychádzal pritom zo skutočností, ktoré zistil
opakovaním dokazovania v odvolacom konaní. Žalobca sa domáhal určenia platnosti kúpnej zmluvy a

určenie, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu na základe tejto kúpnej zmluvy.
V čase podania žalobného návrhu platili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle §
80 písm. c) O.s.p. sa mohol účastník konania domáhať určenia, či tu právo alebo právny vzťah je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax ustálila, že v zmysle tohto zákonného
ustanovenia sa môže účastník konania domáhať aj určenia platnosti (neplatnosti) právneho úkonu. V

zmysle novej procesnej úpravy je možnosť domáhať sa určenia platnosti právneho úkonu podstatne
zmenená (§ 137 CSP).. Avšak vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
krajský súd posudzoval možnosť uplatniť žalobou uvedený nárok v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.
platného a účinného v čase podania žaloby. Z ustálenej judikatúry ako aj literatúry k otázke naliehavého

právneho záujmu možno konštatovať, že pre jeho existenciu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pokiaľ súdne rozhodnutie priamo či nepriamo, pozitívne
či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní jeho právne postavenie, nemôže byť v takomto prípade
daný naliehavý právny záujem. Treba zdôrazniť, že rozhodnutie súdu musí mať priamy vplyv na právne
vzťahy medzi stranami sporu, význam môže mať takéto rozhodnutie súdu aj v tom smere, že ním budú

ovplyvnené právne vzťahy medzi žalobcom a treťou osobou, ktorá nie je účastníkom konania. Tiež
je dostatočne ustálený názor aplikačnej praxe, že v prípade určenia právnej skutočnosti nie je daný
naliehavý právny záujem napr. na určení neplatnosti právneho úkonu, ak takéto určenie predstavuje iba
predbežnú otázku vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, pričom je možné domáhať sa
priamo určenia tohto práva alebo právneho vzťahu.

20. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1996,
od ktorej odvíjal existenciu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli jej predmetom.
Odvolací súd dospel k záveru, že posúdenie existencie platnosti, resp. neplatnosti tejto kúpnej zmluvy
je predbežnou otázkou, ktorou sa musí súd zaoberať pri určení vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Samotné určenie platnosti kúpnej zmluvy ešte nerieši právne vzťahy medzi stranami
sporu, nerieši otázku, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Preto, ak bol spor medzi stranami sporu
o tom, kto z nich je vlastníkom týchto nehnuteľností, právne postavenie k nehnuteľnostiam nebude týmto
určujúcim výrokom vyriešené. Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd preto dospel k záveru, že
žalobca na žiadanom určení platnosti kúpnej zmluvy nemal naliehavý právny záujem. Ak potom okresný

súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti tohto právneho úkonu zamietol, výrok jeho
rozhodnutia je vecne správny, z ktorého dôvodu v tomto výroku rozsudok okresného súdu potvrdil.21. Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva krajský súd
dospel k záveru, že u žalobcu existuje na takomto určení naliehavý právny záujem. Medzi žalobcom a
žalovaným je stav objektívnej právnej neistoty, keď žalovaný rozporuje vlastníctvo žalobcu. Neistotu v

jeho právnom postavení nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, než určovacou žalobou.

22. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných
predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa §130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa §134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. Podľa § 6 ods.1písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení platnom do 23.07.1996 zák. č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré

1. sú označené súpisným číslom,
2. sú zoskupenými stavbami slúžiacimi na iné než obytné účely a súpisným číslom je
označená len jedna z týchto stavieb,
3. nie sú označené súpisným číslom,
4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom,

5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským
povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného katastrálneho zákona v pochybnostiach, či ide o predmet
evidovania v katastri uvedený v odseku 1 písm. c), rozhoduje katastrálny úrad.

24. Ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, podľa ktorej, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností, pričom
tentovkladmákonštitutívneúčinky.Žalobcapoukazovalnato,žeustanovenie§133ods.2Občianskeho
zákonníka pripúšťa výnimku ohľadom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam prostredníctvom
vkladu, a to vtedy, ak tak ustanoví osobitný zákon. Tvrdil, že Katastrálny zákon v čase uzatvorenia

spornej kúpnej zmluvy umožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva aj bez jeho vkladu. Krajský súd
vychádzal zo záveru, že katastrálny zákon v znení platnom v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy
nadobudnutie vlastníctva ku v katastri nehnuteľnosti neuvedeným nehnuteľnostiam neriešil. Zo znenia §
6 ods. 1 písm. c), a ods. 2 vtedy platného katastrálneho zákona však jednoznačne vyplýva, že v katastri
nehnuteľnosti sa evidovali stavby pevne spojené so zemou a v pochybnostiach o tom rozhodoval

katastrálny úrad . Žiadne ustanovenia nevylučovali stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré
mali charakter dočasnej stavby z takejto evidencie. V tomto znení platili ustanovenia katastrálneho
zákona až do jeho novely zák. č. 103/2010 Z.z. účinnej od 01.05.2010, v zmysle ktorej sa v § 6 ods.
1 vložil nový ods. 2, v zmysle ktorého sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné
stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je

stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu
využívania pozemku.

25. V čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy tak katastrálny zákon nevylučoval vklad vlastníckeho práva
k stavbám, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Žalobca mohol vlastnícke právo k prevádzaným

nehnuteľnostiam nadobudnúť iba vkladom do katastra nehnuteľností ( § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ), bez ohľadu na okolnosť, že sporné stavby neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy
evidovanévkatastrinehnuteľností.Žalobcapodalnávrhnavkladpredmetnejkúpnejzmluvypríslušnému
katastrálnemu úradu. Rozhodnutie, ktorým bolo o jeho návrhu na začatie vkladového konaniarozhodnuté však nepredložil a ani netvrdil, že by ním v zmysle § 6 ods. 2 katastrálneho zákona
katastrálny úrad konštatoval, že vlastnícke právo k sporným stavbám nepodlieha zápisu do katastra
nehnuteľností.

26. Žalobca ďalej tvrdil, že okresný súd neposudzoval možnosť nadobudnutia jeho vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam vydržaním. V návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby veľmi stručne
konštatoval, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Bližšie skutočnosti,
na základe ktorých nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním odvodzoval neuviedol, odvolával sa

iba na svoje dovtedajšie tvrdenia. Uviedol, že na základe spornej kúpnej zmluvy mu boli odovzdané
nehnuteľnosti a on sa tak cítil byť ich vlastníkom, preto vlastníctvo k nim vydržal.

27. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť
splnené súčasne po celý čas plynutia vydržacej doby. Týmito sú 1/spôsobilý predmet vydržania, 2/
subjekt vydržania, 3/ oprávnená držba, 4/ vydržacia doba.

28. Predmetné nehnuteľnosti sú nepochybne spôsobilým predmetom vydržania, nevzťahuje sa na ne
žiadne zákonné obmedzenie, ktoré by vydržanie vylučovalo. Tiež nebolo preukázané, že by žalobca
bol subjektom, ktorý nie je spôsobilý nadobúdať vlastnícke právo. Ďalšou dôležitou podmienkou, ktorá
musí byť splnená je existencia oprávnenej držby. Oprávneným je podľa § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka držiteľ, ktorý je dobromyseľný . Dobromyseľnosť spočíva v jeho presvedčení, že mu vec
patrí, že je jej vlastníkom. Posudzuje sa objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Pri jej
hodnotení je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, alebo nemohol mať pri bežnej (normálnej
opatrnosti), ktorú je možné od každého požadovať v konkrétnom prípade , dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť žalobcu je v tomto smere spochybnená, nakoľko už v čl. VI.

predmetnej kúpnej zmluvy bolo konštatované, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy právne úprava týkajúca sa nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola dostatočne jasná a zrozumiteľná, naviac vzhľadom na
znenie kúpnej zmluvy žalobcovi muselo byť zrejmé, že možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva sa
viaže na zavkladovanie predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Nemohol tak byť v dobrej

viere, že napriek tomu, že táto kúpna zmluva nebola riadne zavkladovaná, sa na jej základe stal
vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobca nepreukázal oprávnenosť držby a tým splnenie zákonných
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd dospel k záveru, že výrok rozsudku
okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva je vecne správny a preto
ho potvrdil.

30. Odvolateľ namieta nesprávnosť výšky trov konania, ktoré boli napadnutým rozsudkom priznané

žalovanému. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
opodstatnené.

31. Okresný súd vychádzal z vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ktoré mu boli predložené právnym
zástupcom žalovaného ako príloha podania zo dňa 15.12.2015 (č. l. 348 a nasl. spisu). Z tejto

špecifikácie trov právneho zastúpenia vyplýva, že za tarifnú hodnotu veci považoval kúpnu cenu
sporných nehnuteľností určenú v kúpnej zmluve zo dňa 22.05.1996 sumou 2.094.015,- Sk, ktorá po
prepočte na Euro konverzným kurzom 30,126 Sk/1 Euro predstavuje 69.508,64 Eur.

32. Žalobca namietal, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny sa malo vychádzať z ust. § 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej „vyhláška“), a to z 1/13-iny výpočtového základu, pretože nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Použitie
tohto zákonného ustanovenia by bolo možné v prípade určenia platnosti kúpnej zmluvy. Tu treba
zdôrazniť, že predmetom konania boli dva nároky, a to nárok na určenie platnosti kúpnej zmluvy a nárok

na určenie vlastníckeho práva. Pri stanovení výšky tarifnej odmeny sa aplikuje § 13 ods. 3 citovanej
vyhlášky a dochádza k zvýšeniu základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s
najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach. Žalovaný si zvýšenie tarifnej odmeny v zmysle tohto právneho predpisu neuplatnil.33. Žalobca tvrdil, že kúpna cena, z ktorej, ako tarifnej hodnoty predmetu konania podľa § 10 ods. 1,2
vyhlášky vychádzal okresný súd pri určení výšky odmeny za úkon právnej služby nezodpovedá hodnote

nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva. Neuviedol však a ani nepreukázal,
aká by táto hodnota mala podľa neho byť. Krajský súd tak nemal nesprávnosť postupu okresného súdu
pri určení výšky tarifnej hodnoty predmetu konania preukázanú.

34. Za dôvodnú považoval krajský súd námietku žalobcu, že písomné podanie právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 20.09.2013 (č. l. 135 spisu) nie je podaním vo veci samej, preto nemožno určiť
odmenu za tento úkon právnej pomoci v plnej výške ale podľa § 13a ods. 2 písm. a/ v spojení s ods. 5
vyhlášky vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 279,67 Eur. Tiež možno prisvedčiť žalobcovi,
že je zmätočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým boli priznané režijné paušály k odmene za úkony
právnej služby.

35. Žalovanému tak prináleží odmena (§ 10 ods. 1,2 vyhlášky) a režijný paušál „RP“ (§ 16 ods. 3
vyhlášky) za nasledujúce úkony právnej služby :

- 27.07.2013 príprava a prevzatie zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky ) - 559,33 Eur + RP 7,81

Eur,
- 20.09.2013 vyjadrenie (13a ods. 2 písm. a/ v spojení s ods. 5 vyhlášky) - 1 z 559,33 Eur, t.j. 279,67
Eur + RP 7,81 Eur,
- 25.05.2015, 17.09.2015, 14.12.2015 účasť na pojednávaní ( § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) 3 x 559,33,
t.j. 1.677,99 EUR + 3 x RP 8,39 Eur, t.j. 25,17 Eur.

Odmena a režijný paušál predstavujú sumu 2. 557,78 Eur .

Okresný súd priznal žalovanému náhradu cestovného vo výške 336,40 Eur a náhradu za stratu času
335,52 Eur, ktorých správnosť žalobca v odvolaní nenamietal.

Keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje sa vyššie
priznaná odmena a náhrady o 20 % DPH zo sumy 3.229,7 Eur (2557,78 + 336,40 + 335,52), t.j. 645,94.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.875,64 Eur.

36. Na základe uvedeného krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil
tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

37. V odvolacom konaní krajský súd žalovanému priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

nárok na náhradu trov odvolacieho konania o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)