Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavel Rohárik
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/154/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116212061.6
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o. , so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi B. Č., C.
XXXX/XX, XXX XX R. R., o zaplatenie 141,74 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa23.06.2016domáhaododporkynezaplatenia
sumy 141,74 Eur s príslušenstvom z titulu zmenky. Uviedol, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 02. 09. 2011 na zmenkovú sumu 233 Eur v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598. Navrhovateľ podal
návrh podal na tlačive A, ktoré je prílohou I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Preskúmaním návrhu súd zistil, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné a
primerané, a preto ho postupom podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia vyzval na doplnenie návrhu o uvedenie,
aký bol právny vzťah medzi odporcom a pôvodným majiteľom zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom v
prípade, že išlo o zmluvu o úvere, je potrebné uviesť z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková
suma, teda či ide o istinu, úrok, inú odplatu, úrok z omeškania, prípadne iné nároky vyplývajúce zo
zmluvy. Súd taktiež vyzval navrhovateľa na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich existenciu
vzťahu medzi odporkyňou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., najmä zmluvu o úvere ako aj všetky
ďalšie listiny súvisiace s touto zmluvou.
Navrhovateľ dňa 26. 08. 2016 doručil súdu odpoveď, v ktorej poukázal na skutočnosť, že zákon
č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinný od 01. 07. 2016, v prípade
žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá obligátne povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, najmä tak zmluvu, ktorou žalobca nedisponuje.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami, ktoré
nie sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25
Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovanýmzo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Navrhovateľovo vyjadrenie k výzve neposkytuje súdu žiadané informácie a zároveň je nejasné a
nezrozumiteľné, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ je zastúpený advokátom. Navrhovateľ vo svojom
vyjadrení tvrdí, že ho súd vyzval na predloženie splátkového kalendára/dokladov o úhradách, hoci súd
nič také neurobil. Navrhovateľ taktiež tvrdí, že súd svoju výzvu ničím neodôvodnil, čo nie je pravda,
pretože súd vo výzve poukázal na znenie ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový
(k tomu podrobnejšie nižšie). Navrhovateľ ďalej uvádza, že CSP účinný od 01. 07. 2016 neukladá
povinnosť žalobcovi uplatňujúcom nárok zo zmenky predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom
zmenky a žalovaným. Tento argument navrhovateľa vyznieva nanajvýš absurdne, pretože súd nevyzýval
navrhovateľa na doplnenie žaloby postupom podľa CSP (§ 128), ale postupom podľa čl. 4 ods. 4
Nariadenia. Je to práve navrhovateľ ktorý použitím tlačiva A podľa prílohy Nariadenia zvolil režim
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia a zároveň ho súd vyzval
na predpísanom tlačive B, preto navrhovateľovi musí byť zrejmé, že návrh bolo potrebné doplniť v
zmysleustanoveníNariadeniaaniepodľavnútroštátnejprocesnejúpravy(CSP),naktorúsanavrhovateľ
odvoláva.
Z citovaného ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. účinného od 23. 12. 2015 vyplýva, že ten, kto
je žalovaný z titulu zmenky môže v konaní robiť kauzálne námietky zakladajúce sa na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a súd je zároveň povinný na tieto námietky prihliadnuť ex offo. V
tomto smere je nepoužiteľná judikatúra citovaná navrhovateľom (rozhodnutie najvyššieho súdu Českej
republiky), pretože právna úprava v Českej republike nie je rovnaká, ako to navrhovateľ mylne tvrdí a
taktiež nie je použiteľné ani rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože toto rozhodnutie
bolo vydané dňa 21. 11. 2013, teda vychádza zo znenia ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., ktoré
nekorešponduje s vyššie citovaným účinným znením.
V danom prípade vystupuje na strane odporcu fyzická osoba, teda strana, ktorá by mohla byť
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd zo svojej vlastnej rozhodovacej činnosti
vie, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je poskytovanie spotrebiteľských
úverov a túto skutočnosť možno považovať aj za všeobecne známu, teda pôvodný majiteľ zmenky môže
byť dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto súd musí z úradnej povinnosti
skúmať, či zaviazanosť odporcu zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a následne,
či na strane odporcu existuje možnosť vzniesť kauzálne námietky a na tieto námietky prihliadnuť.
Súd poukazuje na to, že kauzálne námietky nemusia spočívať len v uhradení dlžnej zmenkovej
sumy, ale v prípade spotrebiteľských vzťahov aj v neplatnosti jednotlivých zmluvných ustanovení, na
základe ktorých bola zmenka vystavená, ak sú tieto zmluvné ustanovenia neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Okrem povinnosti zakotvenej v citovanom ustanovení § 17 zákona č. 191/1950 Zb. je aj
v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie povinnosťou súdov členských štátov dbať
na to, aby neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľa nezaväzovali (napríklad v
rozhodnutí sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013, Česká sporiteľňa a.s. proti G. F. samotný súdny dvor v
konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa). V
prípade ak sa síce uplatňuje nárok zo zmenky, ale zmenka bola vystavená na základe spotrebiteľského
právneho vzťahu, povinnosť súdu preskúmať, či zaviazanosť odporcu vznikla v súvislosti s neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nezaniká.
Bez informácií požadovaných v doplnení návrhu súd nemôže vec prejednať, a teda informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ v návrhu nie sú dostatočne jasné a primerané pre účely ďalšieho konania v zmysle
čl. 4 ods. 4 Nariadenia, pretože súd nemôže splniť svoju zákonom uloženú povinnosť. V zmysle čl. 19
Nariadenia sa konanie subsidiárne riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie,teda popri Nariadení súd aplikuje vo veciach neupravených Nariadením ustanovenia CSP, prípadne
aj ďalšie normy procesnej povahy, teda aj ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Keďže
navrhovateľ súdu požadované informácie nedoplnil v určenej lehote ani napriek výzve, súd návrh podľa
čl. 4 ods. 4 Nariadenia zamietol.
Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdneprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnej veci navrhovateľ
nedoplnením návrhu zavinil jeho zamietnutie a preto mu vznikla povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania, avšak odporkyni dosiaľ nebol doručený ani rovnopis návrhu na začatie konania, a teda mu
žiadne trovy konania ani nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti výroku o zastavení konania a výroku o nároku na náhradu trov konania je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.