Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610215816
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7610215816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Z. C., G.. XX.X.XXXX, K. O., V. Č..
XXXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
v Poprade, Námestie Sv. Egídia 95 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.2.2015 č.k. 9C/179/2010-237 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.2.2015 (č.l. 247) v zamietavom

výroku ohľadne úroku z omeškania za obdobie od 22.10.2010 do 19.3.2013.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
prvostupňového konania v sume 1.175,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.892,80 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 26.3.2013 do zaplatenia a to v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu, čo do zaplatenia 403,43 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne od 26.3.2013 do zaplatenia zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 527,01 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nezákonným pozbavením osobnej slobody, keď dňa X.X.XXXX bolo voči
nemu vznesené obvinenie z trestných činov vydierania, podvodu a úverového podvodu a rovnakého

dňa bola obmedzená jeho osobná sloboda. Dňa 11.7.2005 bol uznesením Okresného súdu Spišská
Nová Ves vzatý do väzby do trvania ktorej bola započítaná doba od zadržania, teda od 8.7.2005. Dňa
26.7.2006 bola Okresnou prokuratúrou v Spišskej Novej Vsi podaná voči nemu obžaloba, spod ktorej bol
neskôr oslobodený rozsudkom zo dňa 26.1.2009 z dôvodu, že nebolo preukázané, že spáchal skutok
kladený mu za vinu. Jeho osobná sloboda bola obmedzená za obdobie od 8.7.2005 do 7.11.2005, t.j. v
období 123 dní a trestne stíhaný bol po dobu viac ako 4 rokov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že už svojim predchádzajúcim rozsudkom zo dňa
16.4.2013 (č.l. 167) rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.296,23 eur spolu s
úrokom z omeškania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania. Poukázal na to, že uvedený rozsudok bol v časti, vktorej bola žaloba zamietnutá, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.9.2014 č.k.
1Co/343/2013-206. V časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania bol rozsudok
zrušený a v rozsahu zrušenia bola mu vec vrátená na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia pokiaľ sa týka výroku o zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu poukázal
na to, že rozhodnutie o nároku žalobcu na úhradu trov obhajoby čo do základu je správne a nárok
žalobcu v tejto časti je dôvodný. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa otázkou preukázania
jednotlivých úkonov právnej služby vykonanej advokátom v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi,
ako aj s ich účelnosťou.

4. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku ďalej uviedol, že dňa 8.7.2005 žalobca splnomocnil
svojou obhajobou v uvedenom trestnom konaní advokáta JUDr. Stanislava Beňu. Po právoplatnosti
rozsudku, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu ukončené oslobodením spod obžaloby, právny zástupca
zaslal žalobcovi dňa 10.9.2009 výzvu na úhradu trov trestného konania vo výške 2.296,23 eur, v ktorej
špecifikovaljednotlivéúkonyprávnejpomoci.Dňa19.12.2011žalobcauznalsvojzáväzokvočiprávnemu

zástupcovi vo veci 4T/147/2006 titulom odmeny za zastupovanie v uvedenej veci v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z. Podľa príjmového dokladu č. P-0087 žalobca zaplatil trovy trestného konania právnemu
zástupcovi dňa 14.11.2012. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča zistil, že tento
ústav eviduje návštevu obhajcu JUDr. Jozefa Beňa za účelom porady s obvineným Z. C. v dňoch
14.7.2005 v čase od 10.27 do 11.01 hod., 1.8.2005 v čase od 9.39 do 10.02 hod., 21.9.2005 v čase od

8.00 do 8.55 hod., 11.10.2005 v čase od 8.04 do 8.42 hod., 28.9.2007 v čase od 15.00 do 15.49 hod.
a 23.11.2007 v čase od 18.40 do 19.30 hod.

5. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zistil, že právny zástupca
JUDr. Beňo osobne navštívil odsúdeného Z. C. v tomto ústave v dňoch 22.9.2006 v čase od 10.30 do

11.20 hod., 24.1.2007 v čase od 10.55 do 12.00 hod. a 25.7.2007 v čase od 9.15 do 10.30 hod..

6. Súd prvej inštancie v dôvodoch ďalej uviedol, že predmetom konania, po rozhodnutí odvolacieho
súdu ostal už iba nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a nezákonným pozbavením osobnej slobody - väzbou.

Konštatoval, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je
súčasné splnenie troch podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou. Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona je objektívnou zodpovednosťou, ktorej
sa štát nemôže zbaviť a za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie a bolo voči nemu vedené
trestné stíhanie, pričom následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Mal za to, že uvedené
uznesenie o vznesení obvinenia, ako aj uznesenie o vzatí žalobcu do väzby je treba považovať za
nezákonné, pričom nezákonnosť sa preukázala právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku. V rámci
nároku na náhradu majetkovej ujmy si žalobca uplatnil nárok z titulu trov obhajoby v trestnom konaní

vo výške trov právneho zastúpenia v trestnom konaní celkovo v sume 2.296,23 eur a to za nasledovné
úkony vykonané v uvedených dňoch:
8.7.2005 - prevzatie a príprava obhajoby
8.7.2005 - výsluch obvineného v ÚVV Levoča (17.25 - 23.50 hod.)
11.7.2005 - výsluch obvineného na Okresnom súde Spišská Nová Ves

11.7.2007 - sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
14.7.2005 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča
1.8.2005 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča
21.9.2005 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča
11.10.2005 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča

17.10.2005 - konfrontácia v ÚVV Levoča
7.6.2006 - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v ÚVV Levoča
24.1.2007 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Dubnica
27.6.2007 - účasť na hlavnom pojednávaní
26.7.2007 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Dubnica

26.9.2007 - účasť na hlavnom pojednávaní
28.9.2007 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča
21.11.2007 - účasť na hlavnom pojednávaní
23.11.2007 - rozhovor s obvineným vo väzbe v ÚVV Levoča16.1.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
11.3.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
14.5.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní

18.6.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
20.8.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
8.10.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
5.11.2008 - účasť na hlavnom pojednávaní
26.1.2009 - účasť na hlavnom pojednávaní

12 x režijný paušál za rok 2005
1 x režijný paušál za rok 2006
8 x režijný paušál za rok 2007
8 x režijný paušál za rok 2008
1 x režijný paušál za rok 2009.

8. Z uvedených vyúčtovaných úkonov súd považoval za účelne vynaložené tieto úkony, ktoré
posudzoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.6.2013:
1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 8.7.2005 - § 14 ods. 1 písm. a/
2/ účasť pri výsluchu obvineného dňa 8.7.2005 v čase od 20.05 do 22.00 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
3/ účasť pri výsluchu obvineného dňa 11.7.2005 v čase od 10.00 do 10.36 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/

4/ podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa 11.7.2005 - § 14 ods. 1 písm. c/
5/ porada s obvineným vo väzbe dňa 14.7.2005 - § 14 ods. 1 písm. b/
6/ účasť pri konfrontácii dňa 17.10.2005 v čase od 13.05 do 14.15 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
7/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 7.6.2006 v čase od 13.00 do 15.00 hod. - § 14 ods.
1 písm. d/

8/ porada s obvineným vo väzbe dňa 24.1.2007 - § 14 ods. 1 písm. b/
9/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.6.2007 v čase od 9.15 do 13.25 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
10/ porada s obvineným vo väzbe dňa 26.7.2007 - § 14 ods. 1 písm. b/
11/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 26.9.2007 v čase od 9.00 do 12.15 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
12/ porada s obvineným dňa 28.9.2007 - § 14 ods. 1 písm. b/

13/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2007 v čase od 9.30 do 10.20 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
14/ porada s obvineným dňa 23.11.2007 - § 14 ods. 1 písm. b/
15/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2008 v čase od 8.30 do 9.20 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
16/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2008 v čase od 8.30 do 9.10 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
17/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.3.2008 v čase od 10.30 do 14.25 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/

18/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2008 v čase od 8.45 do 9.20 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
19/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.6.2008 v čase od 8.30 do 10.05 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
20/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 20.8.2008 v čase od 9.25 do 10.15 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
21/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 8.10.2008 v čase od 8.30 do 10.15 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/
22/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.11.2008 v čase od 9.45 do 11.15 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/

23/ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 26.1.2009 v čase od 8.30 do 11.00 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/.

9. Účelnosť uvedených úkonov mal súd preukázanú z oboznámeného trestného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 4T/147/2006 vrátane vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-826/1-OVK-LE-2005. Z obsahu
uvedených spisov, ako aj doplnenia dokazovania vyžiadaním správ z Ústavov pre výkon väzby, mal súd

preukázané, že právny zástupca žalobcu sa v trestnom konaní uvedených úkonov zúčastnil za účelom
obhajoby žalobcu.

10. Súd nepovažoval za účelne úkony a to porady s obvineným vykonané dňa 1.8.2005, 21.9.2005
a 11.10.2005. Tieto úkony súd nepovažoval za účelne, keďže v roku 2005 a to v dobe od 14.7.2005

do 11.10.2005 sa uskutočnili štyri porady právneho zástupcu s klientom, pričom medzi týmito úkonmi
neboli vykonávané ďalšie vyšetrovacie úkony. Za tieto úkony preto náhrada žalobcovi priznaná nebola.
Náhrada nebola čiastočne priznaná ani za úkon - účasť pri výsluchu obvineného v Ústave pre výkon
väzby Levoča dňa 8.7.2005, kde účasť pri tomto výsluchu bola vyúčtovaná za tri úkony resp. v čase od
17.25 do 23.50 hod. Z vyšetrovacieho spisu bolo totiž zistené, že výsluch obvineného v uvedený deň

trval v čase od 20.05 do 22.00 hod., preto odmena bola priznaná len za jeden úkon právnej služby.

11. Pri vyčíslení odmeny právneho zástupcu súd vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri výpočte tarifnej odmenyadvokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na kvalifikáciu
trestného činu, pre ktorý bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi t.j. z jednej osminy výpočtového

základu. Odmena obhajcu za jeden úkon právnej služby tak predstavovala v roku 2005 sumu 62,27 eur,
režijný paušál 4,98 eur, v roku 2006 sumu 67,98 eur a režijný paušál 5,44 eur, v roku 2007 sumu 73,96
eur a režijný paušál 5,91 eur, v roku 2008 sumu 79,07 eur a režijný paušál sumu 6,95 eur a v roku 2009
sumu 86,93 eur a režijný paušál sumu 6,95 eur.

12. Za rok 2005 tak patrí žalobcovi náhrada za 6 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia
8.7.2005, účasť pri výsluchu obvineného 8.7.2005, účasť pri výsluchu obvineného 11.7.2005, sťažnosť
11.7.2005, porada s obvineným 14.7.2005 a účasť pri konfrontácii 17.10.2005) po 62,27 eur t.j. 373,62
eur, plus režijný paušál 29,88 eur (6 krát 4,98 eur) t.j. spolu 403,50 eur.

13. Za rok 2006 patrí žalobcovi náhrada za 1 úkon právnej služby (oboznámenie sa s výsledkami

vyšetrovania 9.6.2006) vo výške 67,98 eur, plus režijný paušál 5,44 eur t.j. spolu 73,42 eur.

14. Za rok 2007 patrí žalobcovi náhrada za 8 úkonov právnej služby (porada s klientom 24.1.2007,
26.7.2007, 28.9.2007, 23.11.2007 a účasť na pojednávaniach 27.6.2007, 26.9.2007 v trvaní viac ako
dvoch hodín, 21.11.2007) po 73,96 eur t.j. 591,68 eur, plus režijný paušál 47,28 eur (8 krát 5,91 eur)

t.j. spolu 638,96 eur.

15. Za rok 2008 tak patrí žalobcovi náhrada za 8 úkonov právnej služby (účasť na pojednávaniach
16.1.2008, 11.3.2008 v trvaní viac ako dvoch hodín, 14.5.2008, 18.6.2008, 20.8.2008, 8.10.2008,
5.11.2008)po79,07eurt.j.632,56eur,plusrežijnúpaušál50,48eur(8krát6,31eur)t.j.spolu683,04eur.

16. Za rok 2009 patrí žalobcovi náhrada za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní 26.1.2009) vo
výške 86,93 eur, plus režijný paušál 6,95 eur t.j. spolu 93,88 eur.

17. Spolu tak účelne vynaložené úkony právnej služby vykonanej advokátom žalobcu v trestnom konaní

predstavujú sumu 1 892,80 eur. Z uvedeného dôvodu v tejto časti súd návrhu vyhovel a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 892,80 eur a vo zvyšku návrh zamietol z dôvodu neúčelnosti
vykonaných úkonov právnej služby.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca aj v tejto fáze konania zotrval aj na nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že o
tejto časti nároku bolo už v konaní právoplatne rozhodnuté. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej škody, pričom tieto žalobcovi priznané za obdobie
od 26.3.2013 z dôvodu, že žalovaná sa o tom, že ku škode skutočne došlo mohla dozvedieť až po
predložení dokladu zo strany žalobcu o úhrade trov právneho zastúpenia v trestnom konaní advokátovi,

k čomu došlo na pojednávaní dňa 20.3.2013. K uvedenému dátumu bola súdom pripočítaná lehota na
dobrovoľné plnenie zo strany žalovanej v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. V prevyšujúcej časti uplatnený úrok
z omeškania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval,
že žalobca požadoval od žalovanej návrhom zaplatenie sumy 52.296,23 eur, úspešný bol čo do sumy 1
892,80 eur, ktorá predstavuje zo žalovanej istiny 3,6 %, neúspech mal čo do zaplatenia sumy 50 403,43

eur, ktorá predstavuje zo žalovanej istiny 96,4 %. Úspech vo veci preto mala žalovaná a to v 92,8 %
(96,4 % mínus 3,6 %) a súd preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré pri plnom
úspechu žalovanej predstavujú sumu 567,90 eur za cestovné Bratislava - Spišská Nová Ves a späť (755
km) služobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 12.5.2011 vo výške 212,83 eur (spotreba
vozidla v meste 21,01 l/100km, mimo mesto 16,67 l/100km, cene benzínu 1,634 eur), na pojednávanie

dňa 28.6.2011 vo výške 73,83 eur (spotreba vozidla v meste 9,49 l/100km, mimo mesto 7,10 l/100km,
cene nafty 1,34 eur), na pojednávanie dňa 6.2.2013 vo výške 71,82 eur (spotreba vozidla v meste 8,70
l/100km, mimo mesto 6,43 l/100km, cene nafty 1,425 eur), na pojednávanie dňa 20.3.2013 vo výške
136,77 eur (spotreba vozidla v meste 16,4 l/100km, mimo mesto 11,03 l/100km, cene benzínu 1,654
eur) a na pojednávanie dňa 16.4.2013 vo výške 72,65 eur (spotreba vozidla v meste 8,6 l/100km, mimo

mesto 6,76 l/100km, cene benzínu 1,399 eur). Žalovaná mala úspech v 92,8 % preto jej boli priznané
trovy konania vo výške 527,01 eur (92,8 % zo sumy 567,90 eur). Poukazujúc na ustanovenie § 7 ods. 1
zákona č. 283/2002 Z.z. súd nepriznal žalovanej nárok na základnú náhradu motorového vozidla, keďže
sa jednalo o cesty služobným motorovým vozidlom.19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku
týkajúcehosaúrokuzomeškania atotak,žežalovanúzaviaženanáhraduúrokovzomeškania ododňa

22.10.2010 v zákonom stanovenej výške a zároveň na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V
odvolaní uviedol, že s napadnutými výrokmi, ani s odôvodnením rozsudku v tejto časti nesúhlasí, pričom
k jednotlivým dôvodoch rozhodnutia považuje za potrebné uviesť tieto námietky:

20. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca úspešne uplatnil
voči žalovanej iba sumu 1.892,80 eur a to titulom náhrady majetkovej ujmy za účelne vynaložené trovy
obhajoby a v náväznosti na to vyslovil záver o percentuálnom vyjadrení úspechu iba vo výške 3,6 %
vychádzajúc zo záveru, že žalobca uplatňoval okrem majetkovej ujmy aj ujmu nemajetkovú a to vo
výške50.000,-eur,ktorámupriznanánebola.Uviedol,žetvrdenieprvostupňovéhosúdu,žetenúčastník
konania, do ktorého práv bolo nezákonným rozhodnutím vážnym spôsobom zasiahnuté (pričom táto

skutočnosť bola v tomto konaní opakovane konštatovaná) mal menší úspech vo veci ako ten účastník,
ktorý do práv neoprávnene zasiahol je nespravodlivé, nelogické a najmä nezákonné. Poukázal na ust.
§ 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Má za to, že z obsahu rozsudku je

zrejmé, že žalobca bol úspešný v merite veci, vo veci samej, súd sám konštatoval, že k porušeniu práva
žalobcu žalovanou došlo - bola skonštatovaná nezákonnosť rozhodnutí v trestnom konaní. Žalobca je
teda jednoznačne víťazným účastníkom sporu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí len od úvahy
súdu, pričom účastník pri podávaní žaloby nemôže túto úvahu dopredu poznať a ani nijakým spôsobom
odhadnúť. Zrejme pozornosti súdu ušlo, že práve na takéto okolnosti pamätá citované ust. § 142 ods.

3 O.s.p.. V konaní bol vopred vyčísliteľný len nárok na náhradu majetkovej ujmy, ktorý žalobca na
súde v prevažnej miere obhájil. Výška náhrady nemajetkovej ujmy mohla byť stanovená len úvahou
súdu, ktorú žalobca nemohol vopred odhadnúť a preto prichádza u neho do úvahy plná náhrady trov
konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne (pred podaním
žaloby) nesplnila ani povinnosť náhrady majetkovej ujmy, ktorá bola v tomto konaní priznaná, nezaplatila

žalobcovi ani jej časť a zodpovednosť za škodu si nepriznala aj napriek preukaznému dôkaznému stavu,
ktorý jej bol známy už pred podaním žaloby. Poukázal opätovne na žiadosť o predbežné prerokovanie
nárokuvzmysle§15anasl.zák.č.514/2003Z.z.,ktorúdňa22.1.2010žalovanápreukázateľneobdržala
a z ktorej obsahu vyplynulo za aké úkony právnej služby a v akom rozsahu vznikla žalobcovi škoda práve
v dôsledku toho, že sa musel v trestnom konaní ktoré proti nemu viedla žalovaná, účelne brániť. Je teda

nepochybné, že žalovaná musela najneskôr dňa 22.10.2010 vedieť o skutočnosti, že je povinná nahradiť
majetkovú ujmu titulom náhrady trov obhajoby, ktorú si žalobca týmto podaním u žalovanej uplatnil a z
toho dôvodu napáda závery prvostupňového súdu ohľadom priznaných úrokov z omeškania. Má za to,
že prvostupňový súd priznal úroky z omeškania len odo dňa 26.3. 2013 a nesprávne s poukazom na
záver, že údajne toto mal byť moment keď sa žalovaná o škode dozvedela. S takýmto názorom žalobca

nesúhlasí majúc za to, že škoda mu vznikla skôr a zároveň bola u žalovanej aj skôr uplatnená. Preto
mu z vyššie uvedených dôvodov prislúchajú úroky z omeškania zo sumy 1.892,80 eur od 22.10.2010
až do zaplatenia.

21. Proti rozsudku podala včas odvolanie aj žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť vo

výroku o trovách konania a žalovanej priznať náhradu trov v celkovej výške 1.175,24 eur. S poukazom na
§ 74 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku,
ako aj § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách má za to, že súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval uvedené ustanovenie ak dospel k záveru, že použitie služobného vozidla vylučuje
nárok na základnú náhradu. Má za to, že podľa súdu prvého stupňa by zrejme nárok na základnú

náhradu mohol vzniknúť iba v prípade, ak by poverený zamestnanec žalovanej použil na cestu svoje
vlastné vozidlo, a nie služobné vozidlo. Takýto výklad považuje za neudržateľný, popierajúci zmysel
inštitútu základnej náhrady a vybočujúci z ustálenej súdnej praxe. Zákon č. 283/2002 Z.z. upravuje
najmä poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, a teda primárne upravuje
vzťah zamestnávateľa a zamestnanca v súvislosti s pracovnou cestou. Prirodzene potom aj ust. § 7

ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. upravuje vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, a to tak, že základná
náhrada patrí zamestnancovi iba v prípade, ak nepoužije vozidlo zamestnávateľa. Z titulu citovaného
ust. § 74 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. má súd pri rozhodovaní o trovách
konania použiť ustanovenia zákona č. 283/2002 Z.z. Vzhľadom na to, že uvedený zákon upravuje vzťahzamestnanca a zamestnávateľa a súd ho má použiť pri rozhodovaní o trovách konania, ustanovenia
zákona musí použiť priliehavo, tzn. že pokiaľ zák. č. 283/2002 Z.z. priznáva zamestnancovi istý nárok
voči zamestnávateľovi, pri rozhodovaní o trovách konania má takýto nárok úspešný účastník konania

voči neúspešnému účastníkovi konania a pre vznik nároku vôbec nie je potrebný zamestnanecký vzťah.
Výklad súdu prvého stupňa vedie k absurdným záverom, keďže doslovným výkladom § 7 ods. 1 zák.
č. 283/2002 Z.z. opomínajúcim priliehavú aplikáciu by potom mal dospieť k záveru, že žalovaná nemá
nárok ani na náhradu za spotrebované pohonné látky, pretože bolo použité služobné motorové vozidlo.
Výšku základnej náhrady navrhuje žalovaná v odvolacom rozhodnutí priznať v súlade s jej vyčíslením v

podaní zo dňa 4.12.2014, avšak podľa úspechu v konaní iba vo výške 92,80 %, teda v sumárnej výške
648,23 eur, pričom táto pozostáva z nasledovných položiek :

Dátum pojednávania Počet km Základná náhrada z l km Suma základnej náhrady
12.5.2011 775 0,183 € 141,83 €
28.6.2011 768 0,183 € 140,54 €

6.2.2013 775 0,183 € 141,83 €
20.3.2013 739 0,183 € 135,24 €
16.4.2013 760 0,183 € 139,08 €
Spolu 698,52 €
92,80% 648,23 €

Na základe toho žalovaná žiada zmeniť rozsudok vo výroku o trovách konania a tieto jej priznať v
celkovej výške 1.175,24 eur.

22. Z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd vyvodil záver o tom, že toto sa dotýka iba časti
zamietavého výroku, v ktorej súd zamietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania za obdobie od

22.10.2010 do 19.3.2013, ako aj vo výroku o trovách konania.

23. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

25. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

zamietavom výroku ohľadne úroku z omeškania za vyznačené obdobie, ako aj vo výroku o trovách
konania, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Dôvodným je odvolanie žalovanej, čo do výšky trov konania.

26. Súd prvej inštancie správne ustálil začiatok omeškania žalovanej s úhradou prisúdeného nároku na

náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s úhradou trov jeho obhajoby v trestnom konaní a to
dňom 20.3.2013. Na správnosti tohto záveru sa nezmenilo nič ani počas odvolacieho konania.

27. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

28. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia možno dospieť k záveru, že základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu sú a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie. Iba súčasným splnením všetkých
týchto základných predpokladov dôjde k vzniku nároku na náhradu škody. Pod pojmom škody je

treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Pod skutočnou škodou je treba rozumieť zmenšenie majetku
poškodeného. Žalobca si z titulu náhrady škody uplatnil náklady na trovy jeho obhajoby v trestnom
konaní. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu k momentu vzniku škody považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že k vzniku škody v prípade žalobcu nedošlo samotným konštatovaním nezákonnosti

rozhodnutí, ani skutočnosťou, že žalobcu v uvedenom trestnom konaní zastupoval advokát, ale
za samotný moment vzniku škody možno považovať až deň, kedy žalobca preukázateľne svojmu
advokátovi uhradil tieto trovy obhajoby. Až týmto momentom totiž došlo u neho k zmenšeniu majetku
a teda aj k vzniku ujmy, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére. Týmto dňom bol nesporne 14.11.2012,kedy došlo k uhradeniu trov obhajoby. Až týmto dňom teda došlo k súčasnému naplneniu všetkých
zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. S poukazom na tieto závery preto nemožno
považovať za dôvodné tvrdenia žalobcu v odvolaní, že žalovaná sa o vzniku škody na strane žalobcu

dozvedela už ku dňu 22.1.2010, kedy jej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie žaloby, ani
dňa 21.10.2010, keď bola podaná žaloba na súd. V tomto období totiž nebola ešte splnená podstatná
náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik samotnej škody. Takýto nárok teda nemohol
vzniknúť skôr ako vznikla samotná škoda. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že o vzniku škody
a o jej zodpovednosti za škodu sa žalovaná dozvedela až na pojednávaní dňa 20.3.2013, keď bol

oboznámený písomný doklad žalobcu zo dňa 14.11.2012 o úhrade trov obhajoby advokátovi. Až týmto
dňom sa teda žalovaná preukázateľne dostala do omeškania a teda až od uvedeného dňa patrí teda
žalobcovi úrok z omeškania. V časti v ktorej teda súd prvej inštancie zamietol nárok na úrok z omeškania
za obdobie od 22.10.2010 do 19.3.2013 považuje odvolací súd rozsudok za správny a preto v tejto časti
zamietavý výrok potvrdil.

29. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento spochybňuje
správnosť ustálenia miery úspechu účastníkov v konaní. K tejto námietke považuje odvolací súd
za potrebné uviesť, že žalobca v konaní uplatnil dva samostatné nároky a to nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur a nárok na náhradu škody v súvislosti s trovami obhajoby v
sume 2.296,23 eur. O časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo už právoplatne

rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 16.4.2013 pod č.k. 9C/179/2010-167 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.9.2014 č.k. 1Co/343/2013-206 tak,
že tento nárok bol v celosti právoplatne zamietnutý. Takéto rozhodnutie nedáva základ pre aplikáciu
ust. § 142 ods. 3 O.s.p. o trovách konania, ktorého sa žalobca domáhal. Toto ustanovenie totiž možno
aplikovať iba v prípade, ak mal účastník vo veci úspech aspoň čiastočný a ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od úvahy súdu. V prípade rozhodnutia o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy sa však o takúto situáciu nejedná. Tento nárok bol totiž zamietnutý v celom rozsahu a v takomto
prípade nie je aktuálna úvaha súdu o výške plnenia. Správnym je preto záver súdu prvej inštancie o
tom, že úspech žalobcu predstavuje iba súdom priznaný nárok na náhradu škody vo výške 1.892,80
eur oproti uplatnenému celkovému nároku vo výške 52.296,23 eur. Súd prvej inštancie preto aj správne

ustálil pomer úspechu účastníkov, keď uzavrel, že žalovaná bola úspešná v pomere 92,8%. Pri takomto
pomere úspechu žalobcovi zjavne náhrada trov konania nepatrí.

30. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej vo vzťahu k trovám konania v rámci ktorých
neboli žalovanej priznané hotové výdavky z titulu náhrady za použitie motorového vozidla s poukazom

na to, že sa jednalo o cestu služobným motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie túto časť hotových
výdavkov nepriznal s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z.. Takýto záver nepovažuje
odvolací súd za správny. Z § 1 ods. 1 cit. zákona totižto vyplýva, že tento právny predpis upravuje
poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách, teda zjavne upravuje nároky vo vzťahu medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. Ustanovenie § 7 ods. 1 cit. zákona v náväznosti na to upravuje

nárok zamestnanca, ktorý pri svojej pracovnej ceste použije iné motorové vozidlo, ako je motorové
vozidlo jeho zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu tzv. základnej náhrady za
použitie motorového vozidla zamestnancovi nepripadá v úvahu v prípade, ak na jeho služobnú cestu
bolo použité vozidlo jeho zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že náklady na služobnú cestu pri
použití služobného motorového vozidla znáša zamestnávateľ. Usporiadanie vzájomných vzťahov medzi

zamestnancom a zamestnávateľom pri služobných cestách zamestnanca upravených týmto zákonom
však nemá žiadny vplyv na nárok zamestnávateľa na náhradu tejto základnej sadzby v prípade, ak
svojmu zamestnancovi poskytol služobné motorové vozidlo za účelom jeho účasti na pojednávaní v
mene svojho zamestnávateľa. Takáto náhrada totiž zjavne tvorí súčasť nákladov zamestnávateľa (v
danom prípade žalovanej) na náhradu jej hotových výdavkov vynaložených v konaní.

31. S poukazom na tento záver odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania a žalovanej priznal ich náhradu v uplatnenej výške 1.175,24 eur.

32. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a
úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.