Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223005
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114223005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu: E., zastúpeného A. proti žalovanému M., o
zaplatenie 1.020 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 23. októbra 2015, č.k. 13C/280/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 250 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 250 eur od 29.09.2014 do
zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 70 eur, zročných vždy do konca mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok
v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol. Vo

výroku III. určil, že podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach úveru k zmluve č. XXXXX,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.06.2013, uvedená v článku IV. bod 2 veta tretia: „Dlžník
je tiež povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 10 eur za každú zaslanú upomienku
veriteľa v súvislosti so splácaním úveru dlžníkom, za ktorú sa považuje aj oznámenie
veriteľa dlžníkovi o odňatí výhody splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti.“, je neprijateľná a z toho
dôvodu neplatná. Vo výroku IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že

strany dňa 13.06.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 950 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu
s fixným úrokom z istiny úveru 3,2 % mesačne, t. j. spolu s úrokom 730 eur, formou 24
pravidelných mesačných splátok po 70 eur, pričom zo splátky pripadalo na istinu 39,58 eur a na úrok
30,42 eur. Celková dlžná suma bola uvedená vo výške 1.680 eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená
na 31.07.2013, splatnosť každej ďalšej splátky do 31. dňa v mesiaci a splatnosť poslednej splátky bola
dňa 30.06.2015. Poplatok za poskytnutie úveru bol 30 eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej

len RPMN) bola uvedená vo výške 83,68 %, priemerná RPMN pre príslušný typ úveru bola uvedená vo
výške48,52%,celkovénákladyspotrebiteľabolivyčíslenénasumu760eur. Vzmluvebolžalovaný
označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu
a taktiež tam bolo uvedené aj telefónne číslo. Žalobca pred poskytnutím úveru skúmal spôsobilosť
žalovaného splatiť poskytnutý úver s tým, že žalovaný deklaroval poberanie starobného dôchodku vo
výške 705,30 eur mesačne. Žalovanému bola dňa 13.06.2013 žalobcom vyplatená suma vo výške 950

eur a zároveň v ten istý deň žalovaný zaplatil žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30
eur. Z upomienok zo dňa 05.06.2014, zo dňa 09.07.2014 a zo dňa 08.08.2014 je zrejmé,
že žalovaný bol v omeškaní s uhrádzaním splátok, pričom už v prvej upomienke bol upozornený namožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Následne bol žalovaný oznámením o strate
výhody splátok zo dňa 09.09.2014 vyzvaný na zaplatenie celého dlhu v dôsledku vyhlásenia predčasnej
splatnosti, a to ku dňu 28.09.2014. Z poštových hárkov je preukázané, že tieto boli odoslané. Z tvrdení

žalobcu a z upomienok mal súd preukázané, že do dňa začatia konania uhradil žalovaný sumu 700
eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľského úveru, v ktorých bola v čl.
IV bod 2 tretej vete dojednaná povinnosť dlžníka nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume
10 eur za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj
oznámenie o odňatí výhody splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti. Posudzovanú zmluva posúdil

ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Bola
uzavretá v písomnej forme a obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere je však zároveň i spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom
ako spotrebiteľom. Súd dospel k záveru, že úrok dojednaný v zmluve v sadzbe 3,2 % mesačne, t. j.

38,40 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových
mier uverejnených Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v júni 2013
s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 15,77 % ročne. Úrok z úveru
dojednaný v predmetnej zmluve viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri
obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do

zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o riadnom úroku z úveru
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Na absolútnu
neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti. Zmluvné dojednanie o úroku z úveru je v zmysle § 41
Občianskeho zákonníka oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou. Súd sa taktiež nestotožnil s

tvrdenímžalobcu,žeobchodnépodmienkyvčastipaušálnejsumyvýdavkovboliindividuálnedojednané,
nakoľko nebolo preukázané, že spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah. Aj keď žalobca uvádza, že dlžník
má možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok, nie je vôbec preukázané, že v prípade, ak by dlžník
nesúhlasil s predpripraveným znením o poplatkom za upomienku, či by došlo k uzavretiu zmluvy,
teda, či by spotrebiteľ, napriek možnosti vyjadriť sa k zmluvným podmienkam, nemusel zmluvu ako celok

prijať, alebo ju ako celok odmietnuť, teda, či reálne mohol ovplyvniť obsah zmluvy. Vzhľadom na to, že
žalobca nepreukázal možnosť ovplyvniť výšku poplatku za upomienku a v tejto dojedanej výške uzavrieť
aj zmluvu, sa uvedené podmienky za individuálne dojednané nepovažujú a súd poplatok za upomienku
podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 53 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka). Ako bolo vyššie uvedené v čl. IV. bod 2 veta tretia všeobecných obchodných podmienok, bol

dojednaný záväzok spotrebiteľa uhradiť žalobcovi paušálnu sumu výdavkov 10 eur za každú zaslanú
upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, pričom za takúto upomienku sa
považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti. Paušálna suma
výdavkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky v sume 10 eur predstavuje takmer
14,29 % dojednanej výšky splátky úveru (v prípade omeškania so splatením časti splátky je tento pomer

vyšší), čo súd považuje za neprimerane vysokú sankciu, a to aj vzhľadom na jej možné opakovanie pri
každej splátke, čo by mohlo predstavovať sumu 240 eur (24 mesiacov trvania zmluvy x 10 eur), ako aj
vzhľadom na to, že reálne náklady na uvedenú upomienku nepresiahnu sumu 2 eur, za
poštovné a tlač upomienky. Výdavky za upomienky sú podľa názoru súdu nákladmi spojené s výkonom
podnikateľskej činnosti, ktoré musí navrhovateľ znášať v rámci výkonu svojho predmetu podnikateľskej

činnosti, ktorým je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Žalobca mohol pritom pri
omeškaníspotrebiteľavyužiťiiné,nielenpísomnéupomienky,napr.telefonickéupozornenie.Nazáklade
uvedeného súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že toto zmluvné dojednanie vo všeobecných obchodných
podmienkach je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Nakoľko sa splátky úveru podľa predmetnej zmluvy skladajú z istiny a riadneho úroku a s

poukazom na vyššie uvedené je žalovaný povinný na základe zmluvy žalobcovi vrátiť len nesplatenú
istinu úveru. Žalovaný žalobcovi uhradil titulom úveru sumu 700 eur, ktorú súd odpočítal od istiny 950 eur
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Žalovaný je
v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 250 eur odo dňa nasledujúceho po dni určenom na
zaplatenie pohľadávky žalobcu v písomnom oznámení o strate výhody splátok, t. j. od 29.09.2014. Súd

podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v
uplatnenom rozsahu 5,05 % ročne z priznanej sumy 250 eur od 29.09.2014 do zaplatenia. Podľa § 160
ods. 1 O.s.p. súd povolil odporcovi splácať peňažnú pohľadávku v mesačných splátkach za podmienokuvedených vo výroku. Zohľadnil príjmové a osobné pomery odporcu, ktorý je poberateľom starobného
dôchodku a má zhoršený zdravotný stav. Dlh aj s úrokom z omeškania by mal byť
vyrovnaný štyrmi splátkami v rovnakej výške, ako boli dojednané v zmluve, čo je primeraná doba na

splnenie dlhu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ ako obchodná spoločnosť, poskytujúca
úvery nebankovým spôsobom spotrebiteľom, bol odkázaný na okamžitú úhradu dlhu s príslušenstvom.
Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.020 eur a súd jeho návrhu vyhovel v časti
o zaplatenie 250 eur. Úspech žalobcu predstavuje 24,51 %, čo predstavuje neúspech žalovaného a
neúspech žalobcu 75,49 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a preto má strana žalovaného podľa §

142 ods. 2 O.s.p. právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v pomere 50,98 % (75,49 % - 24,51 %).
Žalovaný si však v konaní náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu mu trovy konania
ani nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti II., III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Dôvodil tým, že súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, svedčiace nespochybniteľne o tom, že všetky

podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovanému boli vopred a individuálne dohodnuté, a tak
mal žalovaný možnosť podmienky ešte pred podpisom zmluvy o úvere ovplyvniť a súd nesprávne
aplikoval normy hmotného práva, nakoľko zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzatvorenou podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, tento hmotnoprávny predpis je zákonom lex specialis vo
vzťahu k spotrebiteľským zmluvám a má prednosť pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti zmluvy,

prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Mal za to, že všetky zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňajú náležitosti platného
právneho úkonu a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď zmluva svojím obsahom alebo účelom
neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ súd dospel k
záveru o neplatnosti zmluvy v časti výšky sadzby zmluvného úroku z poskytnutého úveru, postupoval

nesprávne, keď dojednaná sadzba zmluvného úroku bola vopred a individuálne so žalovaným
dojednaná, a keď ju porovnával s úrokovými sadzbami pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
bankami, pretože § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ako
porovnávacie kritérium určil podstatné prevýšenie odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo nie je pojem totožný s pojmom na bankovom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pripojil k odvolaniu fotokópie iných rozsudkov súdov prvej
inštancie, kde bol totožný žalobca, predmetom konania bol nárok na peňažné plnenie zo
zmlúv o spotrebiteľskom úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a kde na totožnom skutkovom základe
súdy žalobcovi uplatnený nárok priznali, vrátane zmluvnej náhrady za zaslané upomienky a
dokonca aj uplatnenú zmluvnú pokutu. Zmluvnú podmienku náhrady za zaslané upomienky považoval

za platnú a prijateľnú v porovnaní s náhradami, ktoré požadujú banky pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov, napr. N. požaduje od spotrebiteľov ako náhradu za upomienky sumu 9,50 eur
za každú upomienku alebo pokus o zmier. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že mu prizná celý ním uplatnený nárok na peňažné plnenie, čo do istiny, úrokov z
omeškania, trov konania a trov právneho zastúpenia, zruší výrok II. a III. a výrok IV. potvrdí.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s dôvodmi odvolania uvádzanými žalobcom. Mal
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade
so zákonom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - zamietajúcej
výrokovej časti, výrokovej časti o určení neprijateľnej podmienky v spojení s výrokovou
časťou o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 v spojení s § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 25.11.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.

3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že posudzovanú zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Bola uzavretá

v písomnej forme a obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere je však zároveň i spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom
ako spotrebiteľom. Súd dospel k záveru, že úrok dojednaný v zmluve v sadzbe 3,2 % mesačne, t. j.
38,40 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových

mier uverejnených Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v júni 2013
s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 15,77 % ročne. Úrok z úveru
dojednaný v predmetnej zmluve viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri
obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do
zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané

a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o riadnom úroku z úveru
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.
Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti. Zmluvné dojednanie o úroku
z úveru je v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou.
Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že obchodné podmienky v časti paušálnej sumy výdavkov

boli individuálne dojednané, nakoľko nebolo preukázané, že spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah.
Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal možnosť ovplyvniť výšku poplatku za upomienku a v
tejto dojedanej výške uzavrieť aj zmluvu, sa uvedené podmienky za individuálne dojednané
nepovažujú a súd poplatok za upomienku podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 53
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). V čl. IV. bod 2 veta tretia všeobecných obchodných podmienok, bol

dojednaný záväzok spotrebiteľa uhradiť žalobcovi paušálnu sumu výdavkov 10 eur za každú zaslanú
upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, pričom za takúto upomienku sa považuje
aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti. Paušálna suma
výdavkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky v sume 10 eur predstavuje takmer 14,29 %
dojednanej výšky splátky úveru (v prípade omeškania so splatením časti splátky je tento pomer vyšší),

čo súd považuje za neprimerane vysokú sankciu, a to aj vzhľadom na jej možné opakovanie pri
každej splátke, čo by mohlo predstavovať sumu 240 eur (24 mesiacov trvania zmluvy x
10 eur), ako aj vzhľadom na to, že reálne náklady na uvedenú upomienku nepresiahnu sumu 2 eur, za
poštovné a tlač upomienky. Výdavky za upomienky sú podľa názoru súdu nákladmi spojené s výkonom
podnikateľskej činnosti, ktoré musí navrhovateľ znášať v rámci výkonu svojho predmetu podnikateľskej

činnosti, ktorým je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Žalobca mohol pritom pri
omeškaníspotrebiteľavyužiťiiné,nielenpísomnéupomienky,napr.telefonickéupozornenie.Nazáklade
uvedeného súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že toto zmluvné dojednanie vo všeobecných obchodných
podmienkach je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Nakoľko sa splátky úveru podľa predmetnej zmluvy skladajú z istiny a riadneho úroku a s

poukazom na vyššie uvedené je žalovaný povinný na základe zmluvy žalobcovi vrátiť len nesplatenú
istinu úveru. Žalovaný žalobcovi uhradil titulom úveru sumu 700 eur, ktorú súd odpočítal od istiny 950
eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania
a vo zvyšku návrh zamietol.

7. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje aj dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na
zdôraznenie správnosti a k námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

8. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, uzavretú medzi stranami sporu, správne súd prvej
inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie potom správne v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom
skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, alebo neodporujedobrým mravom a nespôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V
danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so
žalovaným nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok, tak ako to tvrdí

žalobca v odvolaní. Nie je preukázané, že by mal žalovaný možnosť získať úver od žalobcu, ak by žiadal
zmeniť výšku úroku z úveru, výšku zmluvnej pokuty, výšku náhrady za zaslanú upomienku. Skutočnosti,
na ktoré žalobca poukazuje, a ktoré majú podľa neho preukazovať individuálne dojednanie - že žalovaný
mal možnosť ešte pred podpisom zmluvy podmienky navrhnuté podľa Formulára ovplyvniť, nie sú
prejavom individuálneho prístupu žalobcu.

9. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, v rámci ktorého sa zaoberal
úrokovou sadzbou z úveru, ktorá je neprimerane vysoká a odporuje dobrým mravom, nakoľko
predstavuje ročný úrok 38,4 % pri výške úveru 950 eur, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú
mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v danom čase )15,77 % ročne).

10. Pokiaľ ide o upomienky, za ktoré si žalobca zmluvne dohodol plnenie 10 eur za každú zaslanú
upomienkuvzmyslečl.IV.bod2vetatretiaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok, vdanomprípade
nejde o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu a takéto dojednanie
poškodzuježalovanéhoakospotrebiteľa,pretojeneplatné,apretosprávnesúdprvejinštancievovýroku
III. napadnutého rozsudku určil, že táto zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných obchodných

podmienkach úveru k zmluve č. XXXXX, je neprijateľná.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a vo
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).