Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom,
advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 558,48
Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C

147/2014-68 zo dňa 27.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím zamietol
žalobu žalobcu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 89,12 Eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 558,48 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 558,48 Eur od 09.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.Vykonanýmdokazovanímsapreukázalo,žeprávnypredchodcažalobcu(Slovenskásporiteľňa,
a.s.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa bodu III.
odsek 1 zmluvy, majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
Banky,súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnevyhlasuje,žesaoboznámilsoSadzobníkom
a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky

vydané Bankou s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej „VOP“). Dňa 23.04.2013 pôvodný veriteľ adresoval
žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013. Žalobca následne žalovanému
adresoval Oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013, v ktorom
uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalobca v zmysle ustanovenia čl. 8.4 písm. a/ Obchodných
podmienok v spojení s ustanovenia čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.09.2013
mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému
formou povoleného prečerpania. Pohľadávka mala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostávať

z dlžnej sumy 665,87 Eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 558,48 Eur, úroky sumu 73,69 Eur a
poplatky sumu 33,70 Eur. Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v
lehote do 08.10.2013. Na zaplatenie danej pohľadávky vyzval žalobca žalovaného aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu listom zo dňa 23.01.2014. Do konania na strane žalovaného vstúpilvedľajší účastník - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalobca
následne súdu predložil výpis z účtu žalovaného. Daný výpis však podľa názoru súdu prvej inštancie
nijako nepreukazuje, kedy malo byť poskytnuté povolené prečerpanie, v akej výške bolo schválené,

či kedy malo dôjsť k nepovolenému prečerpaniu zo strany žalovaného. K vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti malo dôjsť už podstatne skôr než to realizoval žalobca podaním z 01.10.2013. Podľa názoru
prvoinštančného súdu o tom svedčí aj skutočnosť, že predmetná pohľadávka je v rovnakej výške
uvedená v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.10.2013 ako aj v Oznámení o
postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013. Nečinnosť právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu

ide vo vzťahu k otázke premlčania na ťarchu veriteľa, nakoľko v zmysle bodu 11.3.3 OP je v prípade
vzniku nepovoleného prečerpania dlžník povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť.
Splatnosť nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku. Z predloženého výpisu došlo
k Automatickej splatnosti výnosov už 28.02.2011 pričom sa jednalo o sumu 678,48 a uvedená suma
bola ku dňu zastavenia povoleného prečerpania ponížená iba o dve úhrady vo výške 40 a 80 Eur. Podľa
názoru súdu prvej inštancie tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa

28.02.2011, pričom už nasledujúci deň, teda dňa 01.03.2011 mohol žalobca požadovať od žalovaného
splatenie dlžnej sumy. Na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania je súd
povinný prihliadať z úradnej moci. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2014,
nároky žalobcu z predmetného právneho vzťahu splatné pred 16.06.2011 sú premlčané. V danom
prípade súd prvej inštancie aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. O trovách rozhodol podľa § 142 odsek 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“).
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym názorom súdu a nesprávnym zistením skutkového stavu.

Podľa jeho názoru žalovaný nárok uplatnený žalobou pred súdom riadne uznal a to na pojednávaní
dňa 11.11.2014 kedy uviedol, že so žalobou súhlasí v celom rozsahu. Na základe tejto skutočnosti
mal súd prvej inštancie podľa neho rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku. Podľa žalobcu
ďalej súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav keď vyvodil záver, že k splatnosti povoleného i
nepovoleného prečerpania došlo dňa 28.02.2011. Svoj názor žalobca opiera o tvrdenie, že jeho právny

predchodca poskytol žalovanému povolené prečerpanie až do sumy 663,88 Eur. Po prekročení tohto
rámca, právny predchodca dňa 22.07.2011 zastavil povolené prečerpanie a teda konečná splatnosť
nastala 22.07.2011. Žalobca teda tvrdí, že žalobný návrh bol podaný ešte pred uplynutím premlčacej
lehoty. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia §
220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi

istinu 558.48 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy 558,48 Eur od 09.10.2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania v sume 280,31 Eur, to všetko formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 15 Eur splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
5. Dňa 17.05.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným
uzatvorená Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie

účtu Bankou pre Majiteľa účtu. V zmysle záverečných ustanovení sa žalobca ako majiteľ účtu zaviazal
dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky Banky. Dňa 23.04.2013 bolo žalovanému od právneho
predchodcu žalobcu doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013. Dňa 21.10.2013
bolo žalovanému od žalobcu doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky
zo dňa 01.10.2013, ktorým bola mimoriadna splatnosť pohľadávky vyhlásená ku dňu 30.09.2013.

Žalovanému bola tiež doručená Predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.01.2014. Návrh
na súd bol zo strany žalobcu podaní dňa 16.06.2014.
6. Podľa bodu 9.1 prvej vety Obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „OP“),
Banka Dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.1 až do
výšky povoleného prečerpania. Podľa bodu 9.2 OP, Banka v prípade, ak Dlžníkovi poskytne povolené

prečerpanie na základe Úverovej zmluvy inej ako Zmluva o povolenom prečerpaní, oznámi Dlžníkovi
poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto Oznámení maximálnu výšku povoleného
prečerpania, do ktorej Dlžník môže povolené prečerpanie využívať; výšku povoleného prečerpania
stanoví Banka najmä na základe zhodnotenia bonity Dlžníka.7. Podľa § 1 odsek 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa

rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom
Podľa § 3 odsek 5 zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného
vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 3 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

8. V priebehu konania nebolo preukázané, aby povolané prečerpanie bolo žalovanému poskytnuté
platne. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal riadne poskytnutie povoleného prečerpania
žalovanému. Nie je preukázané od kedy bolo povolené prečerpanie poskytnuté, na akú dobu bolo
poskytnuté, či do akej výšky bolo povolené. Žalobca taktiež jednoznačne nepreukázal, kedy došlo k
prekročeniu rámca povoleného prečerpania. Povolenie prečerpanie nebolo žalovanému ani len písomne

oznámené spolu so stanovením úverového limitu, ročnej úrokovej sadzby a poplatkoch, či postupu a
spôsobu zániku alebo ukončenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného ide o absolútnu neplatnosť
takéhoto právneho úkonu podľa § 39 odsek 1 OZ, v dôsledku čoho je ohľadne poskytnutých plnení na
základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne keď ex offo skúmal premlčanie nároku žalobcu. Keďže

ide o bezdôvodné obohatenie, v danom prípade sa bude aplikovať dvojročná subjektívna a trojročná
objektívna lehota. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že od jeho právneho predchodcu bolo
žalovanému povolené prečerpanie až do výšky 663,88 Eur. Z výpisu z účtu žalovaného predloženého
žalobcom však vyplýva, že k prekročeniu tohto rámca došlo už skôr než je žalobcom tvrdený dátum
22.07.2011. Ak by sa však aj pripustil tento dátum, k premlčaniu došlo, nakoľko by sa tu aplikovala

dvojročná subjektívna premlčacia doba.
10. S tvrdením žalobcu o povinnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku v
zmysleustanovenia§153aodsek1O.s.p.(od01.07.2016ustanovenie§282odsek1C.s.p.)sastotožniť
nedá. Tento druh rozsudku je založený na hmotnoprávnom úkone plniacom funkciu zabezpečenia
záväzku (§ 558 OZ). Uskutočnenie tohto úkonu počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ

jej predmetom je vecná opodstatnenosť žaloby, na preskúmanie platnosti úkonu z hľadiska hmotného
práva a v prípade kladného záveru na jeho základe spor meritórne rozhodnúť.
11. Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 OZ. Podľa tohto ustanovenia, ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní.
12. Ustanovenie § 558 OZ umožňuje priznať aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne
účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu,
dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne
že v čase keď ho uznal dlh neexistoval. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre

omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.
13. Pokiaľ ide o prehlásenie žalovaného na pojednávaní dňa 11.11.2014, kedy súhlasil s návrhom
žalobcu v celom rozsahu (č.l. 31 spisu), z tohto úkonu nevyplýva vedomosť o premlčaní žalobcom
uplatnenej pohľadávky. Rovnako v žalobe a ani v ďalších listinných dôkazoch sa nenachádza žiadna
zmienka o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, prípadne o vedomosti žalovaného vo vzťahu k

takémuto premlčaniu. Ak žalovaný o premlčaní nevedel, nemohol jeho uznávací prejav vyvolať právne
účinky vedúce k tomu, aby vo veci bolo možné rozhodnúť rozsudkom na základe uznania v zmysle
ustanovenia § 153a odsek 1 O.s.p. (od 01.07.2016 ustanovenie § 282 odsek 1 C.s.p.).14. Okrem toho v súčasnosti je účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Právny predpis, súčasťou ktorého je toto ustanovenie nemá prechodné
ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Ak zákonné podmienky uznania premlčaného dlhu splnené neboli, súd prvej inštancie musel na

premlčanie aj bez návrhu prihliadnuť a žalobu zamietnuť.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdzuje.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).