Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/456/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516209214
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516209214.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
R. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
X/A, L., toho času bytom Z. XX, L. a otca Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/A, L. v konaní o

návrhochmatkyaotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia,naodvolaniematkyaotcaprotiuzneseniu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.06.2016, č.k. 22P/70/2016-32 jednohlasne ( pomerov hlasov
3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 22P/70/2016-32 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/63/2016 zveril
maloletého R. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, v časti návrhu na predbežné
určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd návrh matky zamietol. Otca oprávnil do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/63/2016 stretávať sa s maloletým R. každú stredu
od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že
si dieťa v určenom čase začatia styku prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ho v určených časoch

ukončenia styku odovzdá. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
2. Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
poukazujúc na účel inštitútu predbežného opatrenia, rýchlu a dočasnú úpravou pomerov účastníkov s
cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej s tým, že starostlivosť o dieťa treba chápať
ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného
opatrenia a rovnaké zásady, ktoré platia aj pre prípad predbežného opatrenia na úpravu styku rodiča

s dieťaťom. Zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia je ochrana práv detí v prípade
konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej
osoby, prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj,
pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Nariadenie
predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodičovi s dieťaťom tak, aby nedošlo
k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z

výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy, ak rodičia spolu nežijú a na styku s
maloletým sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k dieťaťu majú obaja rodičia, má tiež rodič,
ktorý nežije s dieťaťom právo sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený
kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu
matky na predbežné určenie výživného s prihliadnutím na obsah návrhu otca, ktorý má jednoznačne
záujem podieľať sa na vecných plneniach spojených s výživou dieťaťa a deklaroval príspevok na

výživu maloletej vo výške XX eur. Súd prvej inštancie nemal predbežne osvedčené, že by bolo nutné
dočasné súdne určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu, keďže uplynul krátky čas separácie rodičova otcovi je potrebné poskytnúť priestor na dobrovoľné plnenie výživného. Súd prvej inštancie rozhodol o
predbežnom zverení dieťaťa do starostlivosti matky dôvodiac výnimočnosťou daného prípadu z dôvodu
potreby úpravy styku otca s dieťaťom, na ktorom sa nevedia rodičia dohodnúť, a ktorý prichádza do

úvahy práve v prípade rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti reflektujúc i na
závažné obvinenia matky zo zneužívania návykových látok otcom (lekárska správa). O predbežnej
úprave styku otca s maloletým dieťaťom bez prespania dieťaťa u otca rozhodol súd prvej inštancie po
zohľadnení obáv matky v prípade preukázania jej tvrdení v neskoršom konaní, pre ktoré bude potrebné
vykonať rozsiahle dokazovanie. Pri určení rozsahu styku súd prvej inštancie zohľadnil vek dieťaťa,

potrebu rozvinutia vzťahu medzi otcom a dieťaťom s dôrazom a apelom na matku, aby dieťa na stretnutia
riadne pripravila (aj po psychickej stránke), aby umožnila styk, nepristupovala k otcovi konfrontačne a
svojim osobným prístupom podporila dieťa v samostatnej interakcii s otcom a obmedzila zásahy výlučne
na dohľad nad priebehom kontaktov za účelom eliminácie akéhokoľvek rizika, ktoré by eventuálne mohlo
dieťa ohroziť za predpokladu preukázania matkou tvrdeného nevyrovnaného psychického stavu otca.

3. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
predbežnej úpravy styku s maloletým žiadal zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
R. každý párny víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite bez
prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk pripraviť. V odvolaní uviedol, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru otca súd prvej
inštancie vychádzal výlučne z tvrdení matky, ktoré sú účelové a zavádzajúce. S maloletým má otec
vytvorený blízky vzťah, dieťaťu sa od narodenia venoval, maloletý má u neho vybudované kompletné
zázemie, o syna sa stará aj materiálne, prispieva na jeho výživu sumou XX eur mesačne a kupuje mu
veci na oblečenie a hračky. Dieťa sa ho nebojí a nikdy sa nebálo. Po tom, čo si matka našla priateľa,

sa stal maloletý R. zo strany matky predmetom vydierania a úmyselného poškodzovania otca. Matka
nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku otca s dieťaťom, v dôsledku čoho trpí dieťa a vzťah
medzi otcom a maloletým. Otec poukázal na SMS komunikáciu a žiadosti o kontakt s dieťaťom. Otec
poprel, že by matku dieťaťa fyzicky napadol, predložil výpis z registra trestov, ktorý je bez záznamov.
Tvrdenia matky o údajnej drogovej závislosti otca považuje za nepravdivé. Nepoprel, že by v dávnej

minulosti bol krátkodobo drogovo závislý, išlo o obdobie pred 17 rokmi, kde sa dvakrát podrobil liečeniu
v Pezinku a zbavil sa závislosti. Matka o prekonanej drogovej závislosti vedela. Vzhľadom na tvrdenia
matky sa opakovane podrobil testu na zistenie prítomnosti drogy v tele s negatívnym výsledkom. Otec
nespochybnil svoj zdravotný kolaps a lekársku správu. Namietal, že nemá vedomosť ako sa do jeho
tela dostali drogy. Obavy matky, že by synovi mohol „niečo dať“ považuje za iracionálne a scestné.

Otec bol vždy riadne zamestnaný, v súčasnosti pracuje ako brigádnik, barman. Poukázal na osemročné
spolužitie s matkou, kedy jej nedal žiaden dôvod na to, aby sa ho musela báť. Doposiaľ jej platí paušálny
poplatok za používanie mobilného telefónu. Otec považuje za neprípustné, aby boli rodičovské práva
matky povyšované nad rodičovské práva otca. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby styk otca s maloletý
prebiehaldvakráttýždennepo2,resp.3hodinyvprítomnostimatky,ktorápracuje.Otecdieťavychovával

spolu s matkou, nie je dôvod na obmedzovanie rodičovských práv otca. K odvolaniu otec pripojil SMS
komunikáciu rodičov, výpis z registra trestov, pracovnú zmluvu a potvrdenie Centra pre liečbu drogových
závislostí v Bratislave z 03.06.2016 a 17.06.2016 (negatívny výsledok na prítomnosť omamných látok).

4. V podaní zo dňa 19.10.2016 otec poukázal na realizované platby výživného na dieťa od mesiaca

august 2016 vo výške XXX eur mesačne (pripojil doklady o platbách) a podiel na zabezpečení iných
potriebpremaloletého. Súčasneoznámil,žematkamuneumožňujeplnohodnotnýkontraktsmaloletým.
Opätovne musel predčasne ukončiť styk s dieťaťom, nakoľko matka ho slovne napádala a bráni mu s
maloletým niekam ísť. Jej konaním trpia vzťahy medzi dieťaťom a otcom, ktoré sa nemôžu rozvíjať.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, ktorá navrhla uznesenie zmeniť a
otca zaviazať predbežne prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX eur mesačne a predbežne upraviť
styk otca s maloletým R. na každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý
nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, resp. poverenej tretej
osoby. V odvolaní namietala porušenie princípu rovnosti účastníkov konania, pretože uznesenie súdu,

o nariadení predbežného opatrenia jej bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 12.08.2016
spolu s písomnosťami. Poukázala na zápisnicu zo súdneho pojednávania, na ktorom bola predbežne
uzatvorenárodičovskádohodaohľadnedieťaťa,kdesaoteczaviazalprispievaťnavýživudieťaťasumou
XXX eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým na každú párnu stredu od 16.00hod. do 18.00 hod., a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Namietala, že
súd prvej inštancie neskúmal platby výživného realizované otcom, ktorý uhradil dňa 11.07.2016 sumu
XX eur a 17.06.2016 sumu XX eur (platba poukázaná starou matkou zo strany otca). Poukázala na

skutočnosť, že veci, ktoré synovi otec kúpil, zostali v domácnosti otca. Podľa názoru matky, pri určení
rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom súd nevzal do úvahy výsledky psychologických vyšetrení
maloletého zo dňa 22.07.2016 od PhDr. U. F. a od PhDr. F. G. zo dňa 10.08.2016, z ktorých vyplýva, že
maloletý pod vplyvom traumatického zážitku, keď bol svedkom otcovho násilia voči matke, sa otca bojí a
odmieta s ním zostať sám. Odporúča postupnú adaptáciu na prítomnosť otca v prítomnosti matky. Matka

ďalej poukázala na nástup dieťaťa od septembra 2016 do materskej škôlky a s tým súvisiace ďalšie
zmeny. Matka namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal otázku požívania drogy otcom a
lekársku správu obsahujúcu informácie o požití návykovej látky, čo otec popieral. Poukázala na hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, nezodpovednosť a agresívne správanie otca preukázané výpoveďami
zo zamestnania, ktoré sa nachádzajú v spise 22P/63/2016. Matka poukázala na zdravotný vývoj dieťaťa
a doporučenia psychológa. Opísala priebeh stretnutí dňa 15.08.2016, 18.08.2016 a 21.08.2016 a

problémy dieťaťa po stretnutí, plač, nekľudný spánok, pomočovanie a odmietanie otca.

6. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/63/2016 zo dňa 12.08.2016 vo veci starostlivosti
o maloletého R. V. vyplýva, že rodičia uzatvorili predbežne rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal
predbežne prispievať na výživy maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci

vopred k rukám matky, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do
18.00 hod. a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky, resp. matkou poverenej
tretej osoby, otec sa zaviazal zabezpečiť maloletému detskú sedačku, pričom v prípade použitia
motorového vozidla v priebehu styku je matka oprávnená styk otcovi odoprieť, pokiaľ nebude pripravená
autosedačka vo vozidle. Z matkou predložených správ PhDr. U. F., klinického psychológa zo dňa

22.7.2016 je zrejmý záver: emočná reakcia detskej osobnosti na subjektívne nadmernú záťaž, ako
obranný mechanizmus využíva dieťa fixáciu na matku. Počas vyšetrenia má R. sociálne adekvátne
správanie, komunikuje spontánne, na témy súvisiace s otcom nereaguje, zmĺkne alebo odvedie reč.
Zo záverov správy klinického psychológa PhDr. F. G. zo dňa 10.08.2016 vyplýva, že mal. R. V. je
dieťa s normálnym psychomotorickým vývinom výrazne citovo fixované na matku. Po traumatickom

zážitku, kedy bol svedkom otcovho násilia voči matke, sa otca bojí a odmieta s ním ostať sám. Psychológ
odporúča postupnú adaptáciu na prítomnosť otca prítomnosti k matky. Neodporúča v dohľadnom čase
vnášať ďalšie zmeny do života dieťaťa, keďže nastupuje do materskej školy. Dieťa ostáva v sledovaní
psychológa. Zo správ je zrejmé, že obe vyšetrenia boli realizované na žiadosť matky. Zo správy UNB
Bratislava zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že otec Y. V. bol privezený RZP z dôvodu kolapsu. Počas

vyšetrenia vybral z vrecka striekačky, drogy neguje.

7. Matka, otec a kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Ako prvoradé odvolací súd udáva, že konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia začalo

podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 20.05.2016, pričom
na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu
zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016,
zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa
01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb (akým

je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V
tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a

starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych
noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov.
Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom
v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenejprávnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu
je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršiehoprávnehopredpisusavosféresvojichúčinkovprejavujúsrelevanciouprekonaniesamostatné

aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

10. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395
ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ a „predbežné opatrenie“
použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej

inštancie“ a „neodkladné opatrenie“, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom.

11. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie vo výroku o zverení dieťaťa
do starostlivosti matky, predbežnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom a zamietnutí návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia o výživnom, s ktorými sa plne stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p

12. Podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 324 ods.1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods.1 C.s.p neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 360 ods.1, C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 361 C.m.p. súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
20. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

22. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

23. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca
o nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. 22P 70/2016-32 zo dňa 30.06.2016, podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016.

24. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

25. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme

maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydaťneodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi

záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.

26. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci je potrebná dočasná

úprava pomerov maloletého dieťaťa, keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
Účel neodkladného opatrenia zdôvodnil súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd
stotožňuje.Návrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniazverenímdieťaťadostarostlivostimatky,
predbežnou úpravou výživného na maloleté dieťa a návrh oboch rodičov na predbežnú úpravou
styku otca s maloletým dieťaťom spĺňa podmienky jeho nariadenia. Z predložených podaní a listinných
dôkazov je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, ich komunikácia je problémová a v

záujme zastabilizovania dieťaťa a vytvorenia pokojného prostredia pre jeho zdravý fyzický a psychický
vývoj, prihliadajúc i na vek dieťaťa, je nevyhnutné jeho dočasné zverenie do osobnej starostlivosti matky.

27. Odvolací súd sa po preskúmaní odvolania rodičov a obsahu spisu vo vzťahu k výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie o predbežnej úprave styku otca s maloletým R. taktiež stotožnil s určeným

rozsahom styku. Je nesporné, že maloletý je vo veku troch rokov, pre budovanie vzťahu s otcom
potrebuje pravidelný kontakt. Pokiaľ sa matka odvoláva na psychický stav dieťaťa a predložené správy
psychológov odvolací súd konštatuje, že z predmetných správ nevyplýva účasť otca pri vyšetrení
dieťaťa, prípadne komunikácia psychológa s otcom za účelom objektívneho posúdenia stavu a situácie
na strane dieťaťa. Psychológ vychádza z vyšetrenia dieťaťa a anamnézy poskytnutej matkou. Odvolací

súd dáva do pozornosti matky, že maloleté dieťa má právo na oboch rodičov, stretávanie sa s nimi a
podiel aj druhého rodiča na zabezpečení potrieb a starostlivosti o dieťa. Intenzita matkou navrhovanej
predbežnej úpravy styku otca s maloletým uvedená v podanom odvolaní je nepostačujúca, keďže
maloletý má tri roky, kedy je potrebný častejší kontakt s otcom a prípadne v kratších intervaloch za
účelombudovaniavzájomnýchväzieb,ktorésúpredieťadobudúcnanevyhnutné.Napokonmatkasama

súhlasila, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava V dňa 12.08.2016, s predbežnou
úpravou styku otca s maloletým každú stredu v trvaní dvoch hodín a každú nedeľu v trvaní troch
hodín. Skutočnosť, že dieťa prežíva novú situáciu, nástup do materskej škôlky, nemôže byť na ujmu
vzťahu dieťaťa a otca zúžením ich styku. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru,
že v súčasnom období je potrebná prítomnosť matky pri stretnutiach dieťaťa s otcom. Odvolací súd

sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie týkajúcimi sa prítomnosti
matky na stretnutiach. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase
jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinné dôkazy predložené matkou (lekárske
správy UNB Bratislava) a potrebu preukázania pravdivosti tvrdení matky. Odvolací súd sa stotožnil s
rozhodnutím o predbežnej úprave styku otca s maloletým bez prespania u otca a v prítomnosti matky

zabezpečiac matke možnosť dohliadnuť na realizáciu styku otca s maloletým. Odvolací súd dáva do
pozornosti matke, že pri styku otca s maloletým je len v pozícii pozorovateľa, otcovi je povinná ponechať
priestor na aktivity s dieťaťom bez jej zásahov a maloletého podporiť na kontakt s otcom.

28. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý

návrh na nariadenie predbežného opatrenia o uložení povinnosti otca predbežne prispievať na
výživu maloletého dieťaťa stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a majúc
za preukázané, že otec dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa sumou XXX eur mesačne. Takáto
predbežná úprava nespĺňa zákonné podmienky ust. § 366 C.m.p..

29. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda
práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného
opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase

rozhodovania. Odvolací súd mal za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
zverenímdieťaťadostarostlivostimatkyapredbežnouúpravoustyku,pričomvšetkynámietky,ktoréotec
i matka uviedli v odvolaní budú môcť uplatniť v konaní vo veci samej. Účelom inštitútu neodkladného
opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa.30. K námietkam matky o porušení princípu rovnosti účastníkov konania, keďže písomnosti týkajúce sa
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V č.k. 22P/70/2016, vrátane uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia jej boli doručené krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 12.08.2016,
pričom otec prevzal uznesenie dňa 25.07.2016 odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu je
zrejmé, že dňa 12.08.2016 bolo matke doručený obsah zásielky vrátenej dňa 03.08.2016 obsahujúcej aj
uznesenie č.k. 22P/70/2016-32 a odvolanie otca proti uvedenému uzneseniu. Odvolací súd konštatuje,
že postup súdu prvej inštancie bol správny, keďže matka si neprevzala zásielku, ktorá jej bola

zasielané poštou (ako vyplýva zo spisu, uznesenie bolo expedované všetkým účastníkom konania
dňa 06.07.2016). Pokiaľ si otec prevzal zásielku včas, doručením zásielky mu začala plynúť lehota
na podanie odvolania voči rozhodnutia skôr ako matke, ktorá zásielku včas neprevzala a bola jej
doručovaná znovu priamo na súde (úradný záznam zo dňa 12.08.2016).

31. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako

správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).