Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Pc/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211579
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416211579.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľky: maloletá

W. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F. XX/X, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky proti odporcom v 1. rade: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F.
XX/X, v 2. rade: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F. XX/X o prípustnosti zapretia otcovstva takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva voči maloletej W. A. M., nar. XX.XX.XXXX z matky W. M., rodenej
M., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletá navrhovateľka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom sa svojím

návrhomdomáhalavočiodporcomv1.radeav2.radeprípustnostizapretiaotcovstva,keďpoukázalana
skutočnosti v zmysle ktorých matrikový otec, t.j. odporca v 1. rade nemá byť v skutočnosti jej biologickým
otcom, pretože tým má byť Norbert Renáč, s ktorým máudržiavať pravidelný kontakt.

2. Odporcovia v 1. rade a v 2. rade s návrhom nesúhlasili. Na jednej strane
nespochybňovali, že odporca v 1. rade, ako matrikový otec nie je v skutočnosti biologickým otcom
navrhovateľky, pretože odporcovia v 1. rade a v 2. rade medzi sebou vôbec neudržiavali intímny pomer,

no na druhej strane mali za to, že by bolo najvýhodnejšie, aby možnosť prípustnosti zapretia otcovstva
bola ponechaná na navrhovateľku po dosiahnutí svojej plnoletosti tak, aby sa sama rozhodla, či o
prípustnosť zapretia otcovstva má alebo nemá záujem, keďže ide o právo časovo neobmedzené.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1. a v 2. rade, oboznámením
pripojených správ a dokladov, rodných listov, sobášneho listu, úradných záznamov kolízneho
opatrovníka, pripojeného spisu tunajšieho súdu 7P/125/2016, pripojených častí spisov tunajšieho súdu

7P/325/2015, 10C/259/2014 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Maloletá navrhovateľka sa narodila dňa 14.11.2011 z matky Lindy Rebrikovej, nar.
29.08.1986, teda odporkyne v 2. rade. V rodnom liste navrhovateľky zo dňa 23.11.2011 otec nie je
uvedený, no v rodnom liste navrhovateľky zo dňa 03.09.2012 je už uvedený za matrikového otca Vadim
Sokolov,tedaodporcav1.rade,ktorýpodľasobášneholistuzodňa02.06.2008uzatvorildňa31.05.2008
v Nových Zámkoch manželstvo s Ivetou Rumanovou, nar. 07.03.1969, ktorá je matkou Lindy Rebrikovej,

t.j. odporkyne v 2. rade (rodné listy navrhovateľky zo dňa 23.11.2011, 03.09.2012, sobášny list zo dňa
02.06.2008). Zo zhodných tvrdení odporcov v 1. a v 2. rade bolo zistené, že v skutočnosti odporca v 1.
rade nemôže byť biologickým otcom maloletej navrhovateľky, pretože odporcovia medzi sebou vôbec
neudržiavali intímny pomer. Zápis matrikového otca v rodnom liste navrhovateľky súvisel s tým, žeešte pred narodením navrhovateľky odporkyňa v 2. rade udržiavala známosť s Norbertom Renáčom, s
ktorým podľa tvrdení oboch odporcov zostala tehotná, no ktorý podľa nich nemal mať skutočný záujem
uznať otcovstvo k maloletej navrhovateľke a to bolo dôvodom, prečo sa odporca v 1. rade rozhodol

uznať otcovstvo navrhovateľke súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou k dieťaťu, ktorého matkou
je dcéra jeho manželky. Uvedenú skutočnosť obaja odporcovia nepovažovali za nezvyčajnú; naopak,
za väčší problém považovali fakt, že pokiaľ by otcovstvo uznané vyššie uvedeným spôsobom nebolo,
predstavovalo by to pre odporkyňu v 2. rade hanbu. Obaja odporcovia ďalej dodali, že odporkyňa v
2. rade momentálne udržiava 4-ročnú známosť s mužom, ktorý nie je prirodzeným otcom maloletej

navrhovateľky a Norbert Renáč, ako muž, ktorý má byť biologickým otcom maloletej navrhovateľky začal
prejavovať záujem o dieťa až potom, čo došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a
zároveň, keď odporkyňa v 2. rade nadviazala terajšiu známosť. Výsledkom toho je, že Norbert Renáč sa
stretáva s maloletou navrhovateľkou zvyčajne po dobu 2-3 hodín a to väčšinou za prítomnosti odporcu
v 1. rade.
Na pojednávaní dňa 25.10.2016 kolízny opatrovník predložil svoje úradné záznamy zo dňa 08.02.2016

a 04.03.2016. Podľa úradného záznamu zo dňa 08.02.2016 sa v uvedený deň dostavila na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky odporkyňa v 2. rade, ktorá nesúhlasila s tým, aby na rodnom liste
navrhovateľky bol zapísaný biologický otec Norbert Renáč, ktorý si ju počas jej tehotenstva nechcel
vziať za manželku, nechcel sa k nej presťahovať a ani riešiť otázku tehotenstva, v čase, keď mala
maloletá navrhovateľka 9 mesiacov, sa dohodla s manželom svojej matky Vadimom Sokolovom, s

ktorými osobami žila v spoločnej domácnosti, že uzná otcovstvo k jej dcére súhlasným vyhlásením
rodičov. Odporkyňa v 2. rade podľa úradného záznamu dala na vedomie, že maloletá navrhovateľka
vie, že Norbert Renáč je jej otcom a volá ho po mene, keď sa stretávajú 1 krát do týždňa a majú spolu
dobrý vzťah. Podľa ďalšieho úradného záznamu zo dňa 04.03.2016 sa na citovaný úrad práce dostavil
Norbert Renáč, ktorý poznamenal, že s vyjadrením Lindy Rebrikovej obsiahnutého v úradnom zázname

zo dňa 08.02.2016 nesúhlasí, pretože podľa neho keď menovaná otehotnela, mal prejaviť záujem, aby
si dieťa nechala, na druhej strane si však netrúfol uzatvoriť s menovanou manželstvo, pretože nebol
zabezpečený. Počas tehotenstva odporkyne v 2. rade ju mal Norbert Renáč navštevovať každý týždeň,
niekedy aj častejšie a spolu mali chodiť aj do gynekologickej ambulancie. Počas celého tehotenstva mal
odporkyňu v 2. rade, ako aj jej rodinu finančne podporovať. Týždeň po narodení maloletého dieťaťa

mal Norbert Renáč, podľa vlastného vyjadrenia oznámiť Linde Rebrikovej, že chce uznať otcovstvo
k maloletému dieťaťu, no menovaná mu mala oznámiť, že je na to čas. Rok po narodení maloletého
dieťaťa si Linda Rebriková našla známosť a vzťahy medzi ňou a Norbertom Renáčom sa zhoršili, pričom
situácia sa zhoršila ešte viac potom, ako Norbert Renáč nadobudol poznatky, že Vadim Sokolov uznal
otcovstvo k maloletému dieťaťu. Za tejto situácie p. Renáč trval na tom, aby z rodného listu dieťaťa

bol vymazaný Vadim Sokolov a v skutočnosti aby tam figurovalo jeho meno, pretože je to jeho dcéra a
zároveň sa podľa úradného záznamu zo dňa 04.03.2016 chce podieľať na výchove dieťaťa, s ktorou sa
stretáva z jeho pohľadu v obmedzenom režime.
V konaní tunajšieho súdu 7P/325/2012 sa navrhovateľ Norbert Renáč domáhal voči odporcom Vadimovi
Sokolovi a Linde Rebrikovej určenie, že Vadim Sokolov nie je otcom maloletej Lurdes Xénii Rebrikovej,

ako aj určenia, že otcom uvedeného maloletého dieťaťa je navrhovateľ Norbert Renáč. Na pojednávaní
dňa 28.01.2013 Vadim Sokolov uviedol, že otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal v čase, keď bolo
vo veku približne 9 mesiacov a to súhlasným vyhlásením rodičov. Ďalšia odporkyňa Linda Rebriková
na tom istom pojednávaní označila za prirodzeného otca dieťaťa Norberta Renáča, no nepovažovala
ho za dôstojného otca svojho dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 7P/325/2012-32 zo

dňa 28.01.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7CoP/55/2013-79 zo dňa
06.03.2014 bol návrh Norberta Renáča na zapretie otcovstva a určenie otcovstva k maloletému dieťaťu
zamietnutý (pripojená časť spisu tun. súdu 7P/325/2012).
Predmetom konania Okresného súdu Nové Zámky 10C/259/2014 bolo určenie neplatnosti súhlasného
vyhlásenia o otcovstve k maloletému dieťaťu Lurdes Xénii Rebrikovej a zároveň určenie, že medzi

Vadimom Sokolovom a maloletým dieťaťom nie je právny vzťah rodič - dieťa. Konanie bolo začaté na
základe návrhu navrhovateľa Norberta Renáča proti odporcom Linde Rebrikovej, Vadimovi Sokolovi
a maloletej Lurdes Xénii Rebrikovej. Súčasťou uvedeného konania bolo aj oznámenie Ministerstva
vnútra SR zo dňa 12.10.2015, podľa ktorého ak rozhodnutím súdu bude navrhovateľovi vyhovené vo
veci určenia neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva a o určení

neexistencie právneho vzťahu rodič - dieťa, nie je možné toto považovať za relevantný právny titul k
vykonaniu výmazu otca dieťaťa z knihy narodení. Následne navrhovateľ Norbert Renáč vzal svoj návrh
späť celkom a uznesením tunajšieho súdu 10C/259/2014-97 zo dňa 14.04.2016 bolo konanie zastavené
(pripojená časť spisu tun. súdu 10C/259/2014).Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o ustanovení opatrovníka podľa
§ 31 Zákona o rodine bol právoplatným uznesením tunajšieho súdu 7P/125/2016-5 zo dňa 26.04.2016
ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky za opatrovníka pre maloleté dieťa: Lurdes

Xénia Rebriková, nar. 14.11.2011, dieťa rodičov: Linda Rebriková, nar. 29.08.1986 a Vadim Sokolov,
nar. 26.01.1970 a to na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a na zastupovanie maloletého
dieťaťa v tomto konaní (spis tunajšieho súdu 7P/125/2016).

5. Podľa § 96 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej aj ZoR) ak je to

potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže
súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté
dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 ZoR ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že
zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto

rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa § 96 ods. 3 ZoR ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti
druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Požiadavka včasnej stabilizácie statusu dieťaťa viedla zákonodarcu k ustanoveniu prekluzívnych lehôt
v záujme odstránenia účinkov pôsobenia zákonných domnienok, t. j. pre zapretie otcovstva. Márne
uplynutie lehoty na zapretie otcovstva môže nastať na základe najrozmanitejších životných situácií.
Pochybnosť, že nie je skutočným otcom dieťaťa môže muž získať po uplynutí zapieracej lehoty. Túto
vedomosť môže získať náhodou, mohla mu byť z rôznych dôvodov zatajovaná, nemohol ju získať z

dôvodov odlúčenia, ale v praxi sa vyskytujú aj situácie, keď o tomto fakte vie, nepodnikne však príslušné
právne kroky a dobrovoľne si plní, prípadne aj neplní svoje rodičovské povinnosti. Nositelia rodičovských
práv a povinností majú teda časovo obmedzenú možnosť na dosiahnutie zapretia otcovstva, t. j. otázky
zásadného významu osobného statusu s rozsiahlymi a dlhodobými osobnými, ako aj majetkovými
následkami. Požiadavka stabilizácie rodinnoprávnych pomerov dieťaťa sa prejavuje aj v zásade, že keď

je určené právne otcovstvo, muž už nemá právne prostriedky, ako sa domôcť realizácie svojich právaj
v prípade, keď si je vedomý svojho otcovstva a má záujem o výkon rodičovských práv a povinností.
Výsledkom všetkých uvedených skutočností môže byť konzervácia právneho stavu, ktorý je v rozpore
s biologickým stavom, resp. aj vôľou samých účastníkov tohto vzťahu. Túto situáciu zákonodarca
vyriešil tak, že zakotvil časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, avšak

pod podmienkou, že je to potrebné v záujme dieťaťa. Je žiaduce, aby záujem dieťaťa bol daný v
čase rozhodovania súdu o zapretí otcovstva, a nie v minulosti (keď súd rozhodoval o prípustnosti
zapretia), keďže úprava neustanovuje lehotu, do uplynutia ktorej, počnúc právoplatnosťou rozsudku o
prípustnosti zapretia otcovstva, treba podať návrh na zapretie otcovstva. I keď nemožno popierať, že
pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam, nemožno nevidieť tiež

to, že relatívne určitý status vyplývajúci z údajov zapísaných v rodnom liste dieťaťa sa tu má práve v
dôsledku pripustenia zapretia otcovstva (črtajúcim sa ďalším konaním o zapretie otcovstva a otvorením
pomyselnejbrányktakémutokonaniu)oslabiť.Pretotrebatrvaťnatom,žezáujemdieťaťanazosúladení
právneho stavu rodičovstva k nemu so stavom biologickým treba spravidla vidieť tam, kde sú nielen
pochybnosti o tom, či tzv. matričný rodič môže byť v skutočnosti aj biologickým rodičom dieťaťa, ale kde

sa aj prinajmenšom tvrdí (a aspoň v rovine elementárneho osvedčovania pravdivosti tvrdení preukáže),
kto by takouto osobou (rozumej biologickým rodičom a to pri vylúčení všetkých možností omylu pri určení
správnej osoby) mal byť.
Konanie o zapretie otcovstva má dve fázy. Prvou je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva a druhou je
samotné konanie o zapretí otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu na prípustnosť zapretia

otcovstva je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Žiadne
procesné nástupníctvo na mieste navrhovateľa nie je prípustné. To však nevylučuje, že k podaniu
takéhoto návrhu môže dôjsť na podnet rodiča, ktorému už lehota uplynula. Pokiaľ je dieťa plnoleté,
podáva ho samo, pokiaľ je dieťa maloleté, podáva návrh opatrovník, ktorého mu súd na tento účel
ustanoví. Podmienkou povolenia prípustnosti zapretia otcovstva je preukázanie záujmu dieťaťa a tiež

márne uplynutie zapieracích lehôt. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať
svojich rodičov. Spravidla teda pôjde o záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a
biologického otcovstva. Záujem môže byť prípadne podložený aj zdravotnými dôvodmi z hľadiska
diagnostikovania dedičných chorôb, môže spočívať v majetkových nárokoch, ale zo zákona by mal byťvždy daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Na základe návrhu súd rozhodne tak,
že ak bude mať preukázaný záujem dieťaťa a zistí, že márne uplynuli zapieracie lehoty rodičov, vysloví
prípustnosť zapretia alebo návrh zamietne. V takom prípade žalobu o zapretie otcovstva nemožno

podať. V prípade, ak súd návrhu na vyslovenie prípustnosti vyhovie, po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia môže nasledovať druhá fáza. Druhou fázou konania je samotné konanie o zapretie
otcovstva. V oboch štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne vecne legitimovanými
sú obaja rodičia.

6. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z vykonaného
dokazovania a to predovšetkým z výpovedí odporcov v 1. a v 2. rade, ako aj z pripojených častí
spisov tunajšieho súdu 7P/325/2012 a 10C/259/2014 bolo nepochybne zistené, že odporca v 1. rade
v žiadnom prípade nemôže byť biologickým otcom maloletej navrhovateľky, pretože s jej matkou, t.j.
odporkyňou v 2. rade ani v jednom prípade neudržiaval intímny pomer. Táto skutočnosť je bezpečne
preukázaná a v priebehu celého konania nebola nikým spochybňovaná. Z dôvodov, ktoré sú uvedené

v predchádzajúcej časti odôvodnenia a ktoré súd nepovažuje za celkom racionálne, sa odporcovia v
1. a v 2. rade rozhodli v čase, keď mala maloletá navrhovateľka 9 mesiacov, čo znamená niekedy v
letnom období 2012 uznať otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. Tento krok súd nepovažuje za
šťastný, pretože za matrikového otca dieťaťa bol zapísaný odporca v 1. rade, ktorý je manželom Ivety
Rumanovej, ktorá je matkou Lindy Rebrikovej a zároveň starou matkou maloletého dieťaťa. Otázka,

či Norbert Renáč, ktorého Linda Rebriková nie len v tomto súdnom konaní, ale aj v konaní tunajšieho
súdu 7P/325/2012 a napokon aj v úradnom zázname kolízneho opatrovníka zo dňa 08.02.2016 označila
za biologického otca, mienil alebo nemienil uznať otcovstvo k maloletému dieťaťu, sa dala riešiť
štandardným postupom, čo znamená súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. V opačnom prípade
by matrika bezodkladne informovala tunajší súd o narodení maloletého dieťaťa a súd by mal povinnosť

vypočuť najskôr matku a následne aj ňou označeného otca a prípadne doriešiť otázku určenia otcovstva
buď súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, alebo ustanovením kolízneho opatrovníka na podanie
návrhu na určenie otcovstva a na zastupovanie v tomto konaní. Matka maloletého dieťaťa však týmto
spôsobom, pre súd z neznámych dôvodov nepostupovala. Faktom tak je, že v lete 2012 došlo k určeniu
otcovstva k maloletému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov, t.j. odporcov v 1. a v 2. rade a to

za situácie, keď je nepochybne preukázané, že odporca v 1. rade v žiadnom prípade nemôže byť
biologickým otcom maloletého dieťaťa. Z pohľadu hmotnoprávnych podmienok prípustnosti zapretia
otcovstva je nutné skonštatovať, že rodičom dieťaťa uplynula lehota na zapretie otcovstva. Odporca v
1. rade mal právo otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia podľa § 93 ods. 1
Zákona o rodine. K uznaniu otcovstva došlo v lete 2012, konanie o prípustnosti zapretia otcovstva bolo

začaté dňa 08.07.2016, pričom do tohto obdobia matrikový otec nepodal návrh na zapretie otcovstva
a tým pádom v prípade matrikového otca došlo k márnemu uplynutiu trojročnej lehoty uvedenej v
§ 93 ods. 1 Zákona o rodine. To isté platí aj pre prípad zapretia otcovstva matkou dieťaťa, teda
odporkyňou v 2. rade podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, ktorá v rovnakej trojročnej lehote nepodala
návrh na zapretie otcovstva. Je možné skonštatovať, že prvá hmotnoprávna podmienka splnená je.

Druhou hmotnoprávnou podmienkou je, že zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa. K tejto
podmienke je potrebné podotknúť, že Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať
svojich rodičov a teda pôjde o záujem na zosúladenie otcovstva zapísaného v matrike a biologického
otcovstva. Ako sa konštatuje v predchádzajúcej časti odôvodnenia, záujem dieťaťa má svoj základ aj
z prípadných zdravotných problémov z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb, ktoré sa môžu ale

nemusia v budúcnosti prejaviť. Uvedené dôvody samé o sebe sú dôvodmi závažnými, no nemusia
mať za následok konštatovanie, že je daný záujem dieťaťa na zapretí otcovstva, napríklad ak dieťa
vyrastá v riadnom a harmonickom rodinnom spoločenstve. Je tak nevyhnutné, aby v konaní bolo
preukázané a to minimálne na úrovni označenia, ktorá osoba má byť biologickým otcom maloletého
dieťaťa a prípadne aké je správanie tejto osoby voči maloletému dieťaťu. Vykonaným dokazovaním,

vrátane výpovedi odporcov v 1. rade a v 2. rade, úradných záznamov kolízneho opatrovníka, ale aj z
pripojených častí spisov tunajšieho súdu 7P/325/2012 a 10C/259/2014 je preukázané, že s najväčšou
pravdepodobnosťou prirodzeným biologickým otcom dieťaťa je Norbert Renáč, ktorý sa už v dvoch
súdnych konaniach označených vyššie snažil zvrátiť terajší právny stav, teda, aby z rodného listu
maloletého dieťaťa bol vymazaný Vadim Sokolov ako matrikový otec a namiesto neho aby v uvedenom

rodnom liste figuroval Norbert Renáč. Aktuálne síce jeho vzťah s Lindou Rebrikovou, ako matkou
maloletého dieťaťa nie je práve optimálny, no nič to nemení na fakte, že opakovane deklaroval svoje
biologické otcovstvo k maloletému dieťaťu, snahu uznať otcovstvo k maloletej navrhovateľke a napokon
je jednoznačne preukázané, že s maloletým dieťaťom udržiava pravidelný kontakt a podľa vlastnéhovyjadrenia má záujem podieľať sa na jeho výchove a výžive. Za tohto skutkového stavu má súd za to, že
je splnená druhá hmotnoprávna podmienka prípustnosti zapretia otcovstva, a teda, že zapretie otcovstva
si vyžaduje záujem dieťaťa. Na toto konštatovanie nemá vplyv ani určitá rozporuplnosť v postoji matky

maloletého dieťaťa, ktorá podľa úradného záznamu kolízneho opatrovníka zo dňa 08.02.2016 mala
maloletému dieťaťu vysvetliť, kto je jeho biologickým otcom, no v tomto súdnom konaní na pojednávaní
dňa 25.10.2016 uviedla, že otázku biologického otcovstva vysvetlí maloletému dieťaťu až potom, čo
dovŕši určitý vek a bude schopné tieto súvislosti vnímať a vyhodnocovať. Záverom sa dodáva, že pre súd
je neakceptovateľná obrana odporcov v 1. a v 2. rade v tom, aby bola daná možnosť maloletému dieťaťu

sa samostatne rozhodnúť o prípadnej prípustnosti zapretia otcovstva potom, čo dovŕši plnoletosť. To by
znamenalo, že by sa muselo čakať ďalších 13 rokov, aby si dieťa po dovŕšení plnoletosti ujasnilo, či má
alebo nemá záujem na prípustnosti zapretia otcovstva, čo je pre súd neprijateľné.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.