Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201662
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116201662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky X. F. rod. F.,
štátnejobčiankySlovenskejrepubliky,trvalebytomA.XXX,t.č.bytomT.,K.T.X/XXakonevydatejmatky
a oprávnenej z vyživovacej povinnosti a povinného z vyživovacej povinnosti E. H., štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom A. XXX, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky takto

r o z h o d o l :

Povinnýzvyživovacejpovinnosti je povinný prispievaťnavrhovateľke-nevydatejmatkenaúhradu

jej výživy sumou vo výške 30,-Eur mesačne, s účinnosťou od 10.03.2015 do 10.03.2017,
ktoré je povinný prispievať k rukám navrhovateľky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu za obdobie od 10.03.2015 do 31.10.2016 vo výške
362,36 Eur s a povinnému p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po

30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka ako nevydatá matka domáhala, aby súd zaviazal
otca jej dieťaťa ako povinného z vyživovacej povinnosti prispievať na jej výživu sumou 150,-Eur

mesačne od 10.3.2015 po dobu 2 rokov. Uviedla, že ona je slobodná a dňa 10.3.2015 sa z ich
mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa a povinným z vyživovacej povinnosti narodil syn K.. Uviedla,
že správanie povinného z vyživovacej povinnosti presiahlo hranicu únosnosti, ona už nezniesla počúvať
jeho každodenné urážky a vyjadrenia o tom, že by ich syn mal zomrieť, že by bolo lepšie, ak by
predtým potratila, a že narodením syna mu zničila celý život. Uviedla, že počas tehotenstva ju povinný
z vyživovacej povinnosti búchal päsťami do brucha, škaredo jej nadával, pil alkohol. Ona mala ťažký
pôrod, čo mohlo byť spôsobené tými stresovými podmienkami, našťastie sa maloletý narodil zdravý,

len bol vyberaný pomocou kliešťov, čo potom riešila zdravotnými pomôckami. Vtedy ešte bývala v
spoločnejdomácnostispovinnýmzvyživovacejpovinnostivrodinnomdomejehorodičovvA.,popôrode
trpela aj popôrodnými depresiami a 2 mesiace po pôrode bola na 5 dní hospitalizovaná. Vzhľadom
na takéto jeho nevhodné správanie, spolužitie s otcom dieťaťa a povinným z vyživovacej povinnosti
prerušila v auguste 2015, kedy mal maloletý X mesiacov. Ona sa vtedy s maloletým synom presťahovala
k jej rodičom, bola na rodičovskej dovolenke a brigádnicky si aspoň nepravidelne privyrábala a od

1.4.2016 pracovala aspoň na polovičný pracovný úväzok ako dokladačka tovaru a vtedy zarábala cca
250,-Eur mesačne netto. Na žiadosť otca dieťaťa sa v júni 2016 vrátila k nemu, ich spolužitie nebolo
dobré, on požíval alkohol, boli u neho nájdené drogy a po mesiaci od neho odišla a od 15.7.2016bývala so synom v prenajatom byte. V septembri 2016 sa jej opäť zhoršil jej psychický stav, na tri
týždne bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení FN, v súčasnosti je v domácej liečbe, je
práceneschopná a so synom opäť býva u jej rodičov. Uviedla, že poberá len rodičovský príspevok,

prídavky na dieťa a teraz nemocenské 120,-Eur mesačne, na náklady bývania prispieva 130,-Eur
mesačne a na stravu a domácnosť cca 150,-Eur mesačne. K svojim výdavkovým pomerom uviedla,
že má dlh na zdravotnom poistení, jej cestovné výdavky predstavujú 40,-Eur mesačne, užíva lieky v
hodnote 10,-Eur mesačne a výdavky na dieťa a bežné výdavky na seba. Navrhovateľka zdôraznila, že
pred narodením ich syna nikdy predtým nemala žiadne psychické problémy. Pred tehotenstvom vždy

pracovala, pričom vystriedala viacero prác, necelé tri roky bola v Z., potom cca 2 roky študovala VŠ,
ktorú školu nedokončila, potom striedala viacero zamestnaní a naposledy pred pôrodom pracovala asi
trištvrte roka vo firme I., kde zarábala cca 400,-Eur mesačne netto. Uviedla, že povinný z vyživovacej
povinnosti riadne prispieval na výživu ich syna, ale na jej výživu ako nevydatej matky od prerušenia ich
spolužitia vôbec neprispieval.

2. Povinný z vyživovacej povinnosti nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal návrh navrhovateľky
zamietnuť. Uviedol, že on bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.3.2016 zaviazaný prispievať na
výživu ich maloletého syna K. sumou 125,-Eur mesačne, ktorú sumu pravidelne platí, napriek tomu
maloletý trávi čas väčšou mierou u neho. Zhodne uviedol, že od augusta 2015 s navrhovateľkou nežijú
spolu. Poukázal na to, že dňa 3.6.2016 rodičia navrhovateľky ju vyhodili z bytu a keďže išlo o jeho syna,

tak sa navrhovateľka aj s maloletým nasťahovala opäť k nim. Opäť začali problémy, napr. navrhovateľka
sa sťažovala na podmienky bývania, alebo hodila maloletého do postieľky so slovami, že mu dá tabletku
a pôjde spať, na čo reagovala jeho matka. Ďalej povinný uviedol, že dňa 11.7.2016 sa navrhovateľka
odsťahovala za priateľom a nakoniec sa presťahovala do prenajatého 1-izbového bytu. On jej zaobstaral
kartón mlieka, jogurty, drogériu, návliečky a odvtedy maloletý trávi viac času s ním ako s navrhovateľkou,

ktorá pracuje 4 hodiny denne a on pracoval 8 hodín denne. Maloletého si striedali podľa pracovnej doby
viackrát do týždňa. Uviedol, že maloletý niekedy u neho aj prespáva, on vozí navrhovateľke syna, s čím
má zvýšené výdavky, musel si pre syna zaobstarať detskú postieľku, autosedačku, veci pre maloletého a
pod. Povinný z vyživovacej povinnosti ďalej uviedol, že od 1.7.2015 do 30.11.2015 pracoval ako robotník
vo výrobe s príjmom 437,05 Eur, tam dostal výpoveď, potom od 1.12.2015 do 23.3.2016 bol evidovaný

na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti 240,-Eur mesačne, od
06/206do31.8.2016pracovalnadohoduovykonaníprácecezpracovnúagentúruazarábalmax.308,92
Eur netto, odkiaľ odišiel sám a od 31.8.2016 si intenzívne hľadal zamestnanie s vyšším príjmom, čo mu
sťažujejehozdravotnýstav(névusnatváriavypadnutýzub),tedavseptembri2016nepracoval.Uviedol,
že od 10.10.2016 je opäť zamestnaný na plný pracovný úväzok so mzdou 550,-Eur mesačne brutto.

Doplnil, že jeho otec zarába 1.300,-Eur mesačne a jeho matka je teraz evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie,nakoľkomuchcebyťnápomocná.Ksvojimvýdavkovýmpomeromuviedol,žeplatívýživné
na syna 125,-Eur mesačne, náklady na PHM na prepravu K. 100,-Eur, stravu, plienky, kozmetiku 80,-
Eur a rodičia od neho požadujú príspevok na bývanie 100,-Eur. Takže, keby mu jeho rodičia nepomáhali,
nemal by z čoho žiť. Uviedol, že maloletý Marek je pre neho prvoradý a všetky peniaze vynakladá

na neho. Návrh navrhovateľky považuje za neopodstatnený s odôvodnením, že o syna sa on predsa
stará poctivo a cieľom navrhovateľky je neustále ho vydierať o peniaze, aj tak maloletému ona nič
nekupuje a dokonca mu navrhla, že ak jej on bude ručiť na pôžičku 30.000,-Eur, stiahla by tento jej
návrh. Povinný uviedol, že od prerušenia spolužitia do rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k
mal. K. prispieval na výživu maloletého syna sumou 100,-Eur mesačne a občas niečo kúpil, priznal, že

na výživu navrhovateľky neprispieval. Doplnil, že počas hospitalizácie navrhovateľky v 09/2016 jej jeho
matka zakúpila veci v hodnote 27,40 Eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne X.. S. H. (matky
povinného), oboznámil návrh, RL, potvrdenie SP, zápisnicu z čl. 8, lustrácie v SP, potvrdenie o PnD, RP,

potvrdenie SP o nemocenských dávkach, vyjadrenie povinného z čl. 32, rozsudok XXP/XXX/XXXX-XX,
dohodu o vykonaní práce, potvrdenie o evidencii povinného, potvrdenie o evidencii matky povinného,
výpis z účtu, pokladničné bločky, rozpis výdavkov navrhovateľky, lekárske správy, zmluvu, pokladničné
bločky, výplatnú pásku, potvrdenie o evidencii matky povinného, pokladničné bločky, ponukový list,
pracovnú zmluvu, mzdový výmer, výpis z RT, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.. a XXP/

XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :

4. Účastníci konania sú obaja slobodní, z ich mimomanželského vzťahu pochádza maloletý K. H.,
ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX. Otcovstvo povinného z vyživovacej povinnosti k maloletému K. bolourčené súhlasným vyhlásením účastníkov konania ako jeho rodičov a povinný z vyživovacej povinnosti
je zapísaný v jeho rodnom liste ako jeho otec. Účastníci v minulosti pred narodením dieťaťa a ešte
krátko potom aj žili spolu v spoločnej domácnosti v rodinnom dome rodičov povinného. Ich spolužitie

nebolo dobré, povinný sa nevhodne a nesúladne s harmonickým partnerským spolužitím správal k
navrhovateľke a v auguste 2015 prerušili spolužitie, kedy sa navrhovateľka aj s ich maloletým synom
odsťahovala k jej rodičom.

5. Rozsudkom Okresného súdu T. zo dňa 30.3.2016 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská

dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky) a otec
sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 125,-Eur mesačne a rodičia sa dohodli na úprave styku otca
s maloletým, ktorá dohoda sa stala súčasťou rozhodnutia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.6.2016.

6. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2016 sa povinný z vyživovacej

povinnosti ako otec maloletého K. domáhal, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého K. do
osobnej starostlivosti otca. Konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX a ku dňu
tohtorozhodnutiavoveci príspevkunavýživunevydatejmatkyneboloouvedenomnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia rozhodnuté.

7. Navrhovateľka spolu s maloletým synom účastníkov býva v spoločnej domácnosti u jej rodičov,
na náklady bývania im prispieva 130,-Eur mesačne. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke a
poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Podľa
lustrácie v SP od 10.9.2015 do 30.9.2015 mala navrhovateľka uzavretú dohodu o vykonaní práce
so zamestnávateľom X. I. s.r.o., od 28.9.2015 do 12.10.2015 so zamestnávateľom E. Z. Z. s.r.o. a

od 1.4.2016 je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok u zamestnávateľa Q. I. W. C. Od 09/2016
je navrhovateľka práceneschopná a popri rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa poberá len
nemocenské dávky podľa vlastného udania vo výške 120,-Eur mesačne. Okrem maloletého K. nemá
matka iné vyživovacie povinnosti. Predtým, pred nástupom na materskú dovolenku navrhovateľka
pracovala u zamestnávateľa I.. od 26.3.2014 do 7.7.2014 a od 21.7.2014 do 8.10.2014 vo F..

8. Povinný z vyživovacej povinnosti je slobodný, býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich
rodinnom dome. Podľa lustrácie v SP od 10.4.2015 do 20.4.2015 bol zamestnaný u zamestnávateľa
E.., potom od 1.7.2015 do 30.11.2015 pracoval ako pracovník vo výrobe cez pracovnú agentúru T.
a.s., s ktorou mal uzavretý pracovný pomer a jeho priemerná čistá mesačná mzda predstavovala

437,05 Eur. Zamestnávateľ s ním okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pretože opakovane nenastúpil na pracovnú zmenu. Potom od 1.12.2015 do 22.3.2016 bol
povinný z vyživovacej povinnosti evidovaný na M. ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávky v
nezamestnanosti podľa vlastného udania v sume 240,-Eur mesačne. Od 25.6.2016 do 30.6.2016 mal
uzavretú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom X. V. s.r.o. a od 1.7.2016 mal uzavretú dohodu

o vykonaní práce so zamestnávateľom IN X. s.r.o., kde zarábal podľa vlastného udania 308,92 Eur netto,
prácu ukončil sám, preto bol potom od 1.9.2016 (kedy sa aj zaevidoval na ÚPSVaR) do 9.10.2016 opäť
nezamestnaný a od 10.10.2016 má uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom T. I. SR a.s. na
prácu skladníka so mzdou podľa mzdového výmeru vo výške 625,-Eur s tým, že ďalšie mzdové zložky
budú poskytované podľa kolektívnej zmluvy a mzdového predpisu. Povinný z vyživovacej povinnosti

má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi účastníkov vo výške 125,-Eur mesačne. Povinný je
vlastníkom auta zn. C. F. r.v. XXXX.

9. Z výsluchu účastníkov i svedkyne bolo zistené, že do augusta 2015 ešte účastníci žili v spoločnej
domácnosti u povinného. Vtedy prerušili spolužitie a odvtedy už povinný z vyživovacej povinnosti

prispieval len na výživu syna, na výživu navrhovateľky ako matky jeho maloletého dieťaťa už
neprispieval,lenkrátkov06/2016eštenajedenmesiacobnovilispolužitie.Povinnýsastretávasosynom
účastníkov aj nad rámec dohodnutej úpravy styku, jeho rodičia tiež kupujú maloletému veci a tým, že
takto prispievajú maloletému, nevidia dôvod, prečo by mali prispievať i navrhovateľke ako nevydatej
matke.

10. Podľa § 74 ods.1, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je
vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane
na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa
premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

11. Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Práva manželky otca dieťaťa sú chránené inštitútom manželského výživného. Zákon o rodine však
v § 74 poskytuje ochranu aj nevydatej matke dieťaťa, ktorá porodí dieťa mimo manželstva, pretože
je potrebné poskytnúť ochranu aj nárokom nevydatej matky, a to jednak v súvislosti so znížením jej
zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré

jejvdôsledkunarodeniadieťaťavniknú. Trebaalezdôrazniť,žerozdielnesúchránenénárokynevydatej
matky a nároky manželky. Zatiaľ či pri ochrane nárokov manželky sa vychádza z princípu solidarity v
manželských vzťahoch, ktorý sa transformuje do ustanovení, aby životná úroveň oboch manželov bola
zásadne rovnaká, u nevydatej matky sa jedná len o povinnosť otca dieťaťa prispievať matke dieťaťa
primerane na úhradu jej výživy, čo je tiež časovo obmedzené a poskytnúť jej príspevok na úhradu

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Teda u nevydatej matky sa nejedná o zabezpečenie
celej jej výživy, ale len o poskytnutie príspevku na jej výživu, pričom súd pri rozhodovaní musí prihliadať
aj na mnohé ďalšie faktory ako je napr. prihliadnuť na to, či má k nevydatej matke vyživovaciu povinnosť
aj niekto iný, napr. rodičia, o čo sa zhoršilo jej postavenie oproti obdobiu pred tehotenstvom a pôrodom,
teda či došlo k zhoršeniu jej príjmových pomerov a možností, o čo sa zvýšili jej náklady v súvislosti

s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, aké sú odôvodnené potreby nevydatej
matky, aké sú schopnosti a možnosti otca dieťaťa ako povinného z vyživovacej povinnosti k nevydatej
matke a pod.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na určenie príspevku na výživu

navrhovateľky ako nevydatej matky bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je aktívne legitimovaná na
podanie tohto návrhu, pretože je nevydatou matkou a povinný z vyživovacej povinnosti je pasívne
legitimovaný, nakoľko on je otcom jej dieťaťa. Návrh na určenie príspevku na výživu navrhovateľky ako
nevydatej matky bol teda podaný dôvodne, hoci nie v takom rozsahu ako požadovala navrhovateľka.
Navrhovateľkou požadovaná suma príspevku od povinného na jej výživu vo výške 150,-Eur mesačne

nezodpovedá požiadavke primeranosti a „príspevku“ na jej odôvodnené potreby. Navrhovateľkou
požadovaná suma by nebola ani v schopnostiach a možnostiach povinného z vyživovacej povinnosti,
ktorého aktuálny priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 625,- Eur mesačne brutto, predtým bol
dokonca v nižšej sume, a ktorý má aj vyživovaciu povinnosť k mal. K. vo výške 125,-Eur mesačne. Pri
rozhodovaní súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec sa maloletému venuje, má s maloletým tiež

ďalšie výdavky popri bežnom výživnom, ale ako otec dieťaťa, za ktorého nie je matka dieťaťa vydatá a
nežije s ňou v spoločnej domácnosti, je povinný prispievať aj na jej výživu ako nevydatej matky, ktorej
sociálna situácia sa pôrodom znížila, pretože jej pribudla vyživovacia povinnosť k narodenému dieťaťu,
s čím ona má tiež výdavky a súčasne v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa do 3 rokov má
objektívne obmedzené zárobkové možnosti. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke s maloletým

synom účastníkov a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Popri tom si nepravidelne a v
obmedzenom rozsahu aj privyrábala, pričom musela svojej matke tiež čiastočne prispievať za stráženie
dieťaťa počas výkonu jej práce. Ale v súčasnosti je následkom popôrodnej depresie práceneschopná
a poberá nemocenské 120,-Eur mesačne. Jej aktuálny mesačný príjem tak predstavuje len 347,-Eur
(RP 203,20 Eur + PnD 23,52 Eur a nemocenské 120,-Eur) a na výživu maloletého jej otec dieťaťa

prispieva sumou 125,-Eur mesačne. Je pekné, že otec dieťaťa sa maloletému synovi účastníkov venuje,
a že on i jeho rodina prispievajú maloletému i mimo bežného výživného, ale to sú plnenia pre maloleté
dieťa, pričom aj navrhovateľka ako nevydatá matka má právo na poskytovanie príspevku na jej výživu,
pretože vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že narodením dieťaťa sa navrhovateľke zhoršila jej
sociálna situácia. Preto je dôvodné zaviazať povinného z vyživovacej povinnosti ako otca dieťaťa aj na

poskytovanie príspevku na výživu navrhovateľky.

14. S poukazom na charakter tohto nároku navrhovateľky, ktorým je len „príspevok“ na výživu nevydatej
matky a nie celé výživné, ako by tomu bolo pri manželskom výživnom, mal súd za to, že výškasúdom určeného príspevku 30,-Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám tohto právneho inštitútu
a odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá si aj na rodičovskej dovolenke čiastočne privyrába
a súčasne určený príspevok zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam povinného z vyživovacej

povinnosti. Hoci povinný bol v priebehu posudzovaného obdobia striedavo zamestnaný i nezamestnaný,
s príjmom 437,05 Eur mesačne netto do 11/2015 a aktuálne 625,-Eur mesačne brutto a medzitým
nezamestnaný či už s dávkami v nezamestnanosti od 12/2015 do 03/2016 v sume 240,-Eur mesačne
alebo bez príjmu v 09/2016, súd má za to, že je a bolo počas celého posudzovaného obdobia
v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach poskytovať navrhovateľke určený príspevok. Súd

neprihliadal na obdobie jeho nezamestnanosti, pretože s povinným bývalý zamestnávateľ okamžite
skončil pracovný pomer ku dňu 30.11.2015 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a potom v
08/2016 povinný sám z vlastnej vôle ukončil zamestnanie. Teda povinný z vyživovacej povinnosti
vlastným pričinením prišiel o možnosť zárobku v tých obdobiach jeho nezamestnanosti, preto na jeho
vtedajší nedostatok príjmu súd neprihliadal.

15. V súlade s návrhom navrhovateľky a § 74 ods.1 Zákona o rodine súd uložil povinnému z vyživovacej
povinnosti povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky po dobu dvoch rokov odo
dňa pôrodu, teda od 10.3.2015 do 10.3.2017.

16.Privýpočtevýškyzameškanéhodlhusúdprihliadolnato,žeeštedo08/2015účastnícižilivspoločnej

domácnosti, preto je logické, že dovtedy si povinný plnil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke
počas ich spolužitia, kedy navrhovateľka ešte bývala v jeho domácnosti a potom zo zhodných
výpovedí oboch účastníkov tiež vyplynulo, že ešte v mesiaci jún 2016 na jeden mesiac účastníci žili
v spoločnej domácnosti u povinného. Súd tiež prihliadol na plnenie poskytnuté navrhovateľke počas
jej hospitalizácie v 09/2016 v sume 27,64 Eur, ktoré povinný súdu riadne zdokladoval a potvrdila i

svedkyňa a navrhovateľka nerozporovala. Nedoplatok na zročnom príspevku za obdobie od 10.3.2015
do 31.10.2016 tak predstavuje spolu sumu 362,36 Eur / t.j. za 13 mesiacov, kedy účastníci nežili v
spoločnej domácnosti á 30,-Eur ( od 09/2015 do 10/2016 - jeden mesiac v 06/2016) - poskytnuté plnenie
v hodnote 27,64 Eur/.

17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. V súvislosti s určením výšky nedoplatku na zročnom výživnom v zmysle rozsudku vo výške 362,36

( s poukazom na vyššie uvedený výpočet), súd povolil povinnému splácať tento zročný nedoplatok v
splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1 roka,
pod následkom straty výhody splátok.

20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).