Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913209982
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7913209982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne J.. J. J., nar. X.XX.XXXX, bytom J.
XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Ochrany spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so
sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou
advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovaným 1/ Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. 17, IČO: 35 923 130, zastúpenému advokátskou
kanceláriou Beňo & partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia 93, 2/ AQUATREND, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Hričovská 221, IČO: 36 406 741, zastúpenému advokátskou kanceláriou Burian &

partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého 819/1, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní
žalovaného v 2. rade, ako aj Občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.12.2014 č.k. 14C/122/2013-213 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 20.2.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, vo výroku o povinnosti
žalovaného v 2. rade zaplatiť súdny poplatok z návrhu a vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Združeniu Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.02.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, je absolútne neplatná. Určil, že kúpna
zmluva zo dňa 20.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, je absolútne neplatná.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov

konania nepriznal. Žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť súdny poplatok
za návrh vo výške 99,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že návrh žalobkyne je dôvodný. Z listinných dôkazov - zmluvy o pôžičke ako aj kúpnej zmluvy mal súd
za preukázané, že sa jedná o typové zmluvy, obsah ktorých je vopred formulárovo pripravený a obsah

ktorých žalobkyňa ani ovplyvniť nemohla. Do predtlačenej formy boli vpisované údaje o kupujúcom resp.
klientovi a o predmete zmluvy.3. Po oboznámení sa s originálom zmluvy o pôžičke uzavretou so žalovaným 1 a kópiou zmluvy,
ktorou disponovala žalobkyňa súd dospel k záveru, že údaje o predmete financovania pôžičky boli do
originálu zmluvy dopisované dodatočne. Súd k tomuto záveru dospel tak, že tlačivo zmluvy je tlačivom

samoprepisovacím, čo znamená, že písaním na prvom tlačive sa vpisované údaje vpisujú do tlačiva
ďalšieho, v danom prípade však údaje z prvého tlačiva - originálu neboli vpísané do tlačiva ďalšieho.
Nakoľko sa jednalo o položky celková suma pôžičky, RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota
RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a termín konečnej splatnosti, súd dospel k záveru, že neuvedením
týchto náležitostí v zmluve sa žalobkyňa s nimi nemala možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, teda

neboli dojednané individuálne a predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky.

4. Rovnako po oboznámení sa s originálom a kópiou zmluvy uzatvorenej so žalovaným 2, súd dospel
k záveru, že údaje o cene výrobku boli do originálu vpísané dodatočne. Táto skutočnosť vyplýva z
toho, že aj tlačivo kúpnej zmluvy je tlačivom samoprepisovacím a porovnaním oboch dokumentov je
evidentné, že pôvodne bola vypísaná suma 455 a až následne do originálu, z ktorého bola vyhotovená

úradne osvedčená kópia, bola vpísaná pred uvedenú sumu číslica 1, čím vznikla cena 1.455. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj v tomto prípade žalobkyňa pred podpisom zmluvy
nebola riadne oboznámená s podmienkami zmluvy, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie zmluvu
uzatvoriť alebo odmietnuť, teda aj v tomto prípade platí, že zmluva nebola dojednaná individuálne
a cena predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Praktika nekalej obchodnej praktiky konkrétne

klamlivého konania ohľadne ceny v podobe uvádzania rôznych cien na kúpnej zmluve a úverovej zmluve
zo strany žalovaného 2, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza alebo môže uviesť
do omylu priemerného spotrebiteľa a to konaním v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti vo
forme klamlivého konania vo vzťahu k cene výrobku a k spôsobu jej výpočtu, bola preukázaná aj z

rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 21.06.2012, č. P/0142/05/2012.

5. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že prvoradým záujmom žalobkyne bolo uzavretie pracovnej
zmluvy, ktorou by si zlepšila finančnú situáciu a za týmto účelom sa zúčastnila pohovoru resp.
prezentácie, po predchádzajúcom oslovení p. F.. Za hodnoverné súd považoval tvrdenie žalobkyne, že

bola kontaktovaná a ubezpečená, že sa jedná o serióznu prácu, pri ktorej si môže privyrobiť. Podstata
práce mala spočívať v poskytovaní kontaktov na ďalšie osoby. Toto jej tvrdenie bolo potvrdené aj
výpoveďami svedkýň p. Y., R.. T., R.. J., R.. J., R.. D., ktoré sa s rovnakým cieľom privyrobiť si, dostavili
na prezentáciu po telefonickom oslovení p. F.. Priebeh prezentácie opísaný žalobkyňou bol v samotnej
podstate totožný s priebehom popisovaným svedkyňami, keď všetky uviedli, že bol prezentovaný

zdravý životný štýl, pitie kvalitnej vody, spôsobom rýchlym, v ktorom sa niektoré svedkyne ani nevedeli
dostatočne zorientovať v predmete prezentácie a jej podstaty, spôsobom, pri ktorom sa prednášajúca
osoba snažila udržiavať očný kontakt s prípadným vytypovaným klientom, čím si vynucovala potrebnú
pozornosť a nadobúdala tým psychickú prevahu nad klientom a možnosť manipulácie s klientom. Tento
spôsob vedenia prezentácie vyplynul aj z ďalšieho dôkazu a to DVD, na ktorom je zachytená nahrávka

relácie s výpoveďou účastníčky obdobnej prezentácie. Po tom, čo boli vytypovaní klienti presvedčení
o možnosti zárobku, bola im na podpis predložená zmluva o zastúpení. Túto navrhovateľka podpísala,
avšak je nesporné, že jej nešlo o uzatvorenie iných zmlúv ale ako ona uviedla o uzatvorenie „pracovnej“
zmluvy. Aj keď sa okolnosti ohľadne počtu osôb v ten deň uzatvárajúcich zmluvy rôznili, podstata
spočívalavtom,žežalobkyňavypisovalaibazmluvuozastúpeníajtoibavčastiosobnýchúdajov,pričom

údaje o vlastníkovi a číslo kúpnej zmluvy bolo vypísané inou osobou, čo je zrejmé z typu použitého
písma, a vyplynulo to aj z výpovede svedkyne Y., pričom na podpis boli žalobkyni predložené aj zmluvy, o
ktoré záujem nemala a ani nemala vedomosť, čo vlastne podpisuje. Z vyjadrenia žalobkyne aj svedkyne
Y., prítomnej pri podpisovaní zmluvy žalobkyňou, mal súd za preukázané, že žalobkyňa nemala ani
možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy, nakoľko to celé malo rýchly priebeh, navyše žalobkyňa

uviedla, že dôverovala p. F., že podpisuje niečo na čom sa dohodli a za účelom čoho na prezentáciu
prišla, teda že podpisuje zmluvu o zastúpení. Aj z výpovedí ďalších svedkýň p. T. G. J. mal súd za
preukázané, že po prezentácii a po predložení listín boli v presvedčení, že podpisujú zmluvu o zastúpení,
že pri podpise neboli informované o obsahu týchto listín a že celé to malo veľmi rýchly priebeh z dôvodu
nedostatku času prezentovaným p. F..

6. Možno teda uzavrieť, že pod časovým tlakom vyvolaným p. F., zastupujúcou žalovaného 1 a
žalovaného2apodnapätímastresomvyvolanýmsamotnousituácioupodvedenímp.F.,bolažalobkyňa
vmanipulovaná do právnych úkonov, ktoré nemala v úmysle uzatvoriť, samotná situácia mala vplyv navôľovú stránku žalobkyne, pričom pri podpisovaní právnych úkonov - kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičke,
nemala možnosť sa pred podpisom zmlúv s obsahom zmlúv riadne oboznámiť a ani nebola poučená o
možnosti od predmetných zmlúv odstúpiť.

7. Oboznámiť sa s obsahom zmlúv mohla žalobkyňa až po príchode domov, avšak jej zdravotné
problémy s očami (šedý zákal) jej neumožňovali oboznámiť sa s obsahom zmlúv vzhľadom na veľkosť
písma použitého na jednotlivých zmluvách bez toho, aby si zabezpečila pomôcku na čítanie - lupu.

8. Žalobkyňa síce listom zo dňa 03.03.2013 odstúpila od zmluvy o zastúpení a listom zo dňa 25.03.2013
odstúpila od kúpnej zmluvy s odporcom 2 a zmluvy o pôžičke so žalovaným 1, na uvedené (odstúpenie
od kúpnej zmluvy) reagoval iba zástupca žalovaného 2, a to tak, že odstúpenie nepovažuje za platné z
dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty 7 dní.

9.Zvykonanéhodokazovaniamaltaksúdzapreukázané,žeprávnyúkonzmluvaopôžičkeakoajkúpna

zmluva, sú postihnuté absolútnou neplatnosťou, pretože tieto právne úkony neboli urobené slobodne ani
vážne. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník konal pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny
úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by
inak v dôsledku jeho prejavu nastali tak, ako je to v prípade navrhovateľky, keď žalobkyňa mala záujem

vykonávať prácu pre žalovaného 2, aby si mohla privyrobiť a zlepšiť svoju finančnú situáciu, z ktorej
je zrejmé, že si nemohla dovoliť zakúpiť tovar v zmluve uvedenej cene a nemala v úmysle si zakúpiť
tovar - filtračné zariadenie. Z konania tak jednoznačne vyplýva a uviedla to aj žalobkyňa zrozumiteľným
spôsobom, že jej vôľou nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným 2 a už vôbec zmluvu o pôžičke
so žalovaným 1, ale uzatvoriť len zmluvu o zastúpení. Tomuto jej tvrdeniu nebol dôvod neveriť, aj s

poukazom na rozhodnutia slovenskej obchodnej inšpekcie, kde boli popísané praktiky odporcu 2 a preto
pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalobkyne uzatvoriť právny úkon - kúpnu zmluvu so žalovaným
2 a zmluvu o pôžičke so žalovaným 1 podľa ust. §37 ods. 1 OZ je takýto právny úkon neplatný, keď pri
prezentácii výrobku a uzatvorení zmluvy o zastúpení žalovaný 2 vnútil žalobkyni aj iné úkony, než boli
vo sfére jej záujmu a to kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke, z čoho sa dá usudzovať nedostatok vôle

žalobkyne ako spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu.

10. Konštatoval, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z dokazovania mal súd za preukázané, že konanie žalovaného
2, prostredníctvom zástupcu, ktorý zastupoval aj žalovaného 1, má prvky nekalej obchodnej praktiky a

konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. §4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona
rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,

využíva najmä omyl, lesť, výraznú nerovnosť zmluvných strán ale tiež porušovanie zmluvnej slobody.

11. Z ustanovenia §7 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa mal za zrejmé, že nekalé obchodné praktiky
sú zakázané. S poukazom na ustanovenie §7 ods. 2 písm. b, zák. o ochrane spotrebiteľa podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné

obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery. Z dokazovania jednoznačne vyvodil, že žalobkyňa prejavila
záujem si privyrobiť a to vykonávaním činnosti pre žalovaného 2. Po podpísaní zmluvy o zastúpení,

čo bol jej prvoradý záujem, bolo jej podsunuté podpísať aj ďalšie dva právne úkony a to kúpnu
zmluvu a zmluvu o pôžičke. Vzhľadom na celkovú situáciu, ako k tomu došlo zo strany žalovaného
2 prostredníctvom jeho zamestnancov, došlo k využitiu obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Skutočnosť,
že konaním žalovaného 2 dochádza k nekalej obchodnej praktike potvrdzuje aj vydané predbežné

opatrenie Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Žiline zo dňa 29.05.2014, ktorým bolo žalovanému 2 nariadené, zastaviť nekalú obchodnú praktiku a
to vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť
získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predajaalebo spotreby výrobkov. V predbežnom opatrení sú uvádzaní jednotliví spotrebitelia, ktorí konali a
postupovali zhodne ako žalobkyňa alebo aj svedkyne (p. Y., R.. T., R.. J.), ktoré boli v konaní vypočuté.
Rovnako uzatvárali zmluvy o zastúpení podľa §51 OZ, zároveň kúpnu zmluvu na kúpu výrobku vodný

filter AQUATIP a takisto uzatvárali zmluvu o úvere so žalovaným 1. Nekalosť obchodnej praktiky
žalovaného 2 je potom posudzovaná podľa prílohy č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa. Zároveň súd
uviedol, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie podľa §3 ods.
1 OZ bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

12. Na základe uvedeného preto súd v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

14. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.

15. Čo sa týka trov konania uplatnených vedľajším účastníkom uviedol, že v zmysle ust. §93 ods. 2 OSP
ako vedľajší účastník sa môže popri žalobkyni alebo žalovanému zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Postavenie vedľajšieho účastníka
je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa
pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má

právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu toto právo dopadá aj na vedľajšieho
účastníka, ktorý sa môže nechať v konaní zastúpiť. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľov
presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje
oprávnenézáujmyajprostredníctvomzdružení,súdsazaoberaltým,čiaksazdruženiezúčastníkonania
ako zástupca účastníka alebo ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa a nechá zastúpiť právnym

zástupcom, či takého trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Trovy
vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

16. Zákonná úprava priznáva združeniam, ktoré majú predmet činnosti ochranu spotrebiteľa, osobitné
práva a povinnosti (§25 z. č. 250/2007 Zz). Priznanie týchto oprávnení, vzhľadom na ich obsah odlišuje
takýto typ združenia od obyčajných združení, ktoré vznikli na základe realizácie združovacieho práva
a pripodobňuje ich postavenie takým subjektom, ako sú napríklad odborová organizácia a pod. Teda
subjektom, u ktorých vzhľadom na ich zameranie sa predpokladá odborné a personálne vybavenie na

vykonávanie ich činnosti.

17. Súd v danom prípade dospel k záveru, že vychádzajúc z cieľov združenia, má byť samotné združenie
dostatočne odborne a personálne vybavené na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom a to
bez potreby jeho zastúpenia advokátom na základe udelenej plnej moci.

18. Z listín predložených vedľajším účastníkom súd prvej inštancie vyvodil, že štatutárnym zástupcom
vedľajšieho účastníka je JUDr. H. R., predsedníčka združenia. Vedľajší účastník splnomocnil na
zastupovanie JUDr. Darinu Solárovú, advokátku, ktorú na pojednávaniach zastupovala advokátska
koncipientka JUDr. H. R.á, teda osoba totožná so štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Súd

dospel k záveru, že ak advokátska koncipientka bola spôsobilá zastupovať záujmy klienta - žalobkyne
plnohodnotným spôsobom, rovnako mohla plnohodnotným spôsobom zastupovať žalobkyňu aj priamo,
ako štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka.

19. Na základe toho uzavrel, že nakoľko sa vedľajší účastník nechal zastúpiť advokátom, potom náklady

s tým spojené nemajú charakter účelnosti tak, ako to vyžaduje §142 OSP.20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v tomto konaní bola žalobkyňa zo zákona oslobodená od
zaplatenia súdneho poplatku za návrh, súd jej návrhu vyhovel, preto o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Predmetom konania boli dva určovacie výroky, určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke vo vzťahu k
žalovanému 1 a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému 2. Nakoľko bola žalobkyňa
úspešná v celom rozsahu, súd zaviazal žalovaného 1 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo
vzťahu k jeho osobe a žalovaného 2 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo vzťahu k jeho osobe.

22. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade a Občianske združenie Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkom bytov. Žalovaný v 2. rade žiadal napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku, ktorým
bola určená za neplatnú kúpna zmluva zo dňa 20.2.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a ním, ako aj vo
výrokuojehopovinnostizaplatiťčasťsúdnehopoplatkuzanávrhvovýške99,50euravrozsahuzrušenia
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladá na dôvodoch uvedených v

ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie v tom, že sporná kúpna zmluva a zmluva o pôžičke sú previazanými zmluvami. Má za to,
že z čl. II bodu 2.2 kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobkyni bol daný na výber spôsob úhrady kúpnej ceny,
pričom táto sa rozhodla pre úhradu prostredníctvom úveru poskytnutého žalovaným v 1. rade. V tejto
súvislosti poukazuje na zákonnú podmienku vyhovenia určovacej žalobe uvedenú v ust. § 80 písm. c/

O.s.p. a to je potrebu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. S poukazom
na judikatúru súdov má za to, že určovacia žaloba nie je opodstatnená spravidla v prípade, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, resp. právneho vzťahu
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu, či tu je, resp. nie je právny
vzťah alebo právo. Bez toho, aby sa súd bližšie zaoberal možnými dôvodmi neplatnosti zmluvy, mala

byť podľa názoru žalovaného v 2. rade žaloba zamietnutá, keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Samotné určenie neplatnosti zmluvy totiž situáciu
žalobkyne v žiadnom prípade nezmení a ani nevyrieši. Táto sa totiž ochrany svojich práv môže reálne
domáhať len žalobou na plnenie, teda na vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu kúpeného tovaru, kde by
sa otázka platnosti kúpnej zmluvy posudzovala ako predbežná otázka.

23. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že údaje o cene výrobku
boli do originálu vpísané dodatočne. V tomto smere poukazuje na výpoveď žalobkyne v zápisnici o
pojednávaní zo dňa 17.6.2014, z ktorej nevyplýva, že údaj o cene výrobku zapríčinil, resp. zmiatol
ju v tom smere, že urobila rozhodnutie uzatvoriť kúpnu zmluvu, resp. že kúpnu zmluvu uzatvorila z

dôvodu, že v nej mala byť údajne uvedená kúpna cena 455,00 eur. Táto totiž uviedla, že si nebola
vedomá ceny prístroja. Nie je preto podľa jeho názoru namieste akékoľvek konštatovanie o nekalých
obchodných praktikách. Má za to, že súd sa nezaoberal možnosťou, že údaje o cene sa z originálu
kúpnej zmluvy nedostatočne, resp. nekompletne pretlačili na kópiu predloženú žalobkyňou, keďže v
samotnom origináli zmluvy je číslica 1 oproti ostatným čísliciam zrejmé v dôsledku nerozpísaného pera

uvedená slabšie, ale tento automaticky prijal záver, že až následne bola do originálu kúpnej ceny, z
ktorého bola vyhotovená úradne overená kópia bola vpísaná pred číslicu 455 číslica 1, čím vznikla
cena 1.455. Má za to, že skutočnosť, že žalobkyňa bola pred podpisom zmluvy s kúpnou cenou riadne
oboznámená, potvrdzuje aj jej podpis na dodacom liste zo dňa 20.2.2013, z ktorého je zrejmé, že
žalobkyňa bola s kúpnou cenou riadne oboznámená a túto aj akceptovala. Keďže podpísala dodací list,

kde je jasne a zrozumiteľne dvakrát uvedená kúpna cena zariadenia. Za nesprávne považuje žalovaný
v 2. rade hodnotenie svedeckých výpovedí J. G. D., vzhľadom k tomu, že ani jedna z uvedených svedkýň
nebola prítomná pri podpisovaní zmluvy a preto sa nevedia vyjadriť k okolnostiam, za ktorých bola táto
kúpna zmluva uzatváraná. Poukázal na to, že aj keby hypoteticky boli pravdivé tvrdenia žalobkyne, nie
je možné poskytnúť ochranu osobe, ktorá si neprečíta zmluvu predtým ako ju podpíše a následne sa

dovoláva jej neplatnosti. Takéto konanie žalobkyne nie je možné subsumovať ako konanie v omyle. K
dôkazu vykonanému súdom prvej inštancie, a to obsahu DVD nosiča, na ktorom je zachytená nahrávka z
televíznej relácie s výpoveďou úplne inej kupujúcej na úplnej inej prezentácii žalovaný uviedol, že takýto
dôkaz považuje za irelevantný, keďže nemá akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou. Za nepravdivé
považuje tvrdenie žalobkyne, že nebola oboznámená o svojom práve odstúpiť od kúpnej zmluvy v

lehote 7 dní, keďže takéto poučenie obsahuje znenie zmluvy v čl. V bodu 5.1.5 kúpnej zmluvy. Vo
vzťahu k záverom, ktoré súd prvej inštancie vyvodil z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie
zo dňa 1.2.2010 predložil nový dôkaz, a to Rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave o
jeho námietkach zo dňa 11.11.2014, ktorým vyhovel a posúdil ich ako opodstatnené. Predbežnémuopatreniu vytkol okrem iného absenciu formálnych náležitostí, ktoré by malo mať v zmysle § 47 ods. 2
Spravovacieho poriadku, výrok predbežného opatrenia zhodnotil ako nepresný a neurčito formulovaný
a taktiež zhodnotil, že neboli splnené formálne ani obsahové náležitosti predbežného opatrenia, a teda

predbežné opatrenie vyhodnotil ako nezákonné. Má teda za to, že o takéto nezákonné rozhodnutie sa
nemôže opierať ani súdne rozhodnutie.

24. Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov žiadalo napadnutý rozsudok zmeniť

vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v sume 386,76 eur a tieto zaplatiť k rukám právnej
zástupkyne. V odvolaní uviedlo, že namieta závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel
k záveru o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Má za to, že O.s.p. vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby sa účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom
nemohol dať zastúpiť právnym zástupcom. S poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má za to, že

každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy za podmienok stanovených zákonom. Súd prvej inštancie v rozsudku de facto spochybňuje
právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom. Takýmto postupom došlo k odňatiu základného
procesného práva na zastupovanie advokátom. Má za to, že účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc sa odvodzuje z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia zásadne treba považovať

za účelne vynaložené.

25. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril vedľajší účastník Občianske združenie Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkom bytov. K jeho odvolacej námietke o tom, že žalobkyňa mala možnosť

výberu medzi platbou v hotovosti a uzavretím zmluvy o úvere so žalovaným v 1. rade - nebankovou
spoločnosťou uviedlo, že žalobkyňa žiadnu možnosť voľby v skutočnosti nemala. Zdôraznilo
predovšetkým, že táto nemala záujem o kúpu drahého prístroja vôbec. Žalobkyňa mala záujem pre
žalovaného v 2. rade pracovať a nikdy nemala v úmysle vodný filter si zakúpiť. Bola vo finančnej tiesni
a preto mala záujem len o prácu, preto ani úkon pri uzatváraní zmluvy o kúpe vodného filtra nebol

vykonaný slobodne a vážne. Za nepochybný považuje záver, že kúpna zmluva, ktorú žalobkyňa uzavrela
so žalovaným v 2. rade a zmluva o úvere sú závislými zmluvami. Boli uzavreté v rovnaký deň a vznik
jednej zmluvy bol podmienkou pre vznik druhej. Jedna osoba - p. F. vystupovala v mene žalovaného v 1.
aj 2. rade a uzatvárala so žalobkyňou obidve sporné zmluvy. Zmluva o úvere mala byť uzavretá práve za
účelom úhrady kúpnej ceny za vodný filter. Kúpnu cenu žalovaný v 1. rade vyplatil priamo žalovanému

v 2. rade. Na obe žalobkyňou napádané zmluvy sa vzťahuje ust. § 52a Občianskeho zákonníka, teda
zánik kúpnej zmluvy spôsobuje zánik zmluvy o úvere.

26. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

27. Podľa prechodného ustanovenia tohto zákona uvedeného v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

29. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom

odvolaním žalovaným v 2. rade podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

Vykonané dôkazy aj zákonným postupom vyhodnotil, vec správne právne posúdil, aj vecne správne vo
veci aj rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
v napadnutom rozsahu odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.31. K odvolaniu podanému Občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov odvolací
súd udáva, že účinnosťou citovaného zákona č. 160/2015 Z.z. ku dňu 1.7.2016 postavenie vedľajšieho

účastníka v civilnom sporovom konaní ako subjekt konania zaniklo. Keďže však tento subjekt podal
ešte v čase účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy v čase, keď vystupoval v konaní ako vedľajší
účastník, opravný prostriedok je potrebné v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP tomuto
úkonu pripísať účinky s ním spojené a preto odvolací súd jeho odvolanie prejednal, avšak v odvolacom
konanísnímužakosvedľajšímúčastníkomnekonal.Vedľajšíúčastníkakoinštitútzanikolaniejemožné

stotožňovať ho so žiadnym iným subjektom definovaným novým civilným kódexom. Nedošlo teda k
automatickejtransformáciipostaveniavedľajšiehoúčastníkatohtoobčianskehozdruženianaintervienta.
Odvolací súd teda preskúmal odvolanie občianskeho združenia proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým
mu nebola priznaná náhrada trov konania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie združenia
nie je dôvodné.

32.Vovzťahukodvolaniamžalovanéhov2.rade,akoajobčianskehozdruženiaodvolacísúdkonštatuje,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa obmedzuje na
konštatovanie správnosti týchto dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na obsah
odvolacích námietok žalovaného v 2. rade, ako aj občianskeho združenia považuje za potrebné dodať:

33. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade ohľadne nedostatku
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe o určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o potrebe posudzovania spornej kúpnej

zmluvy, ako aj zmluvy o pôžičke ako zmlúv na seba navzájom nadväzujúcich. Z tohto pohľadu je
teda rozhodnutie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodnutím, bez ktorého by právne postavenie
žalobkyne ako účastníčky kúpnej zmluvy bolo neisté v prípade určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke,
keďže za takejto situácie a v prípade ponechania platnosti kúpnej zmluvy by sa táto dostala do pozície,
že pre neplatnosť zmluvy o pôžičke by nebolo z jej strany splnená jej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

napriek tomu, že žalovaný v 2. rade peňažné prostriedky z titulu kúpnej ceny prijal práve na základe
neplatnej zmluvy o pôžičke. Už samotná táto skutočnosť preukazuje existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobkyne aj na určení neplatnosti označenej kúpnej zmluvy. Žalobkyni navyše nesvedčí právo
vyplývajúce z uzavretej kúpnej zmluvy domáhať sa vrátenia kúpnej ceny jednak s poukazom na to, že
táto bola uhradená žalovaným v 1. rade z titulu zmluvy o pôžičke. O to viac za predpokladu, ak takáto

zmluva o pôžičke bola určená za neplatnú.

34. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku, v ktorej tento namieta závery
súdu prvej inštancie ohľadne dodatočného vpísania údajov o cene výrobku a k tomu, že žalobkyňa
nebola pred podpisom zmluvy oboznámená s jej podmienkami. Odvolací súd považuje potrebné

uviesť, že súd prvej inštancie sa v rozsiahlom odôvodnení svojho rozsudku s uvedenými namietanými
skutočnosťami zákonným spôsobom vyporiadal a svoje závery v tomto smere aj dostatočne odôvodnil.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé žalovaným namietané skutočnosti sú iba ich
vytrhávaním z celkového kontextu, konkrétnych okolností, za ktorých bola sporná kúpna zmluva
uzatváraná.Zanespornétotižpovažujeodvolacísúdustálenieskutkovéhostavuprijehozáverochvtom,

že žalobkyňa pod časovým tlakom vyvolaným osobou zastupujúcou žalovaného v 2. rade pod napätím
a stresom vyvolaným samotnou situáciou, v dôsledku ktorej bola žalobkyňa vmanipulovaná do právnych
úkonov, ktoré nemala v úmysle uzatvoriť a táto situácia mala nesporne vplyv na jej vôľovú stránku. Ani
samotný žalovaný v 2. rade totiž nespochybňoval skutočnosť, že prvoradým záujmom a dôvodom, prečo
sa žalobkyňa dostavila na stretnutie so zástupkyňou žalovaného v 2. rade bol jej záujem o uzavretie

pracovnej zmluvy, za pomoci ktorej mala záujem zlepšiť si svoju finančnú situáciu. Tento kontakt sa však
zmenil na prezentáciu výrobku predávaného žalovaným v 2. rade za zneužitia sofistikovaného spôsobu
manipulácie v snahe vytvorenia previazanosti vytvorenia pracovného vzťahu s potrebou zakúpenia si
výrobku, ktorého propagácia mala byť aj súčasťou pracovnej náplne. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že uvedený kontakt bol zámerne vykonaný pod časovým nátlakom, v ktorom zástupkyňa

žalovaného vystupovala z pozície psychickej prevahy nad žalobkyňou, v dôsledku čoho došlo zjavne k
narušeniu ekonomického správania sa žalobkyne vo vzťahu k označenému výrobku, čo je v súlade s
ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalou obchodnou praktikou
zameranou na skupinu spotrebiteľov, ktorí mali záujem uzatvoriť so žalovaným v 2. rade pracovnoprávnyvzťah. Podľa ods. 2 tohto § je takáto obchodná praktika nekalou. Žalovaným namietané výpovede
svedkov možno považovať za nepriame dôkazy preukazujúce, že zo strany žalovaného v 2. rade išlo o
premyslený spôsob a manipulácie, ktorý tento obdobne využíval nie iba vo vzťahu k samotnej žalobkyni,

ale aj k ďalším osobám tvoriacich skupinu osôb, ktoré prejavili záujem na uzatvorení pracovnoprávneho
vzťahu so žalovaným. Už samotné tieto závery sú dostatočným podkladom pre záver o neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.

35. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
určení neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. Vo vzťahu k odvolaniu občianskeho združenia voči výroku o trovách konania sa odvolací súd
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na personálne prepojenie medzi

predsedníčkou občianskeho združenia JUDr. H. R. a advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, ktorá
vedľajšieho účastníka v konaní zastupovala a to v tom, že JUDr. H. R. je zároveň advokátskou
koncipientkou advokátky JUDr. Dariny Solárovej, ktorá bola navyše touto aj poverená na zastupovanie
na jednotlivých pojednávaniach. Z uvedeného vyplýva, že JUDr. H. R. ako predsedníčka občianskeho
združenia založeného za účelom ochrany a právnej pomoci spotrebiteľom nebola spôsobilá konať

pred súdom v mene tohto občianskeho združenia. Na druhej strane však bola spôsobilá ako poverená
koncipientka advokátky na rovnaké úkony. S poukazom na tieto súvislosti považuje odvolací súd za
správny záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval náklady vzniknuté občianskemu združeniu v
súvislosti s poskytovaním právnej pomoci advokátkou za účelne vynaložené náklady a správne ich
náhradu občianskemu združeniu nepriznal.

37. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Občianske združenie nebolo v odvolacom konaní úspešné, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho

konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).