Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu

Československá obchodní banka, a.s., IČ: 000 01 350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 6,
Česká republika, právne zastúpená Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G. J. XXX,
XXX XX G. J., o zaplatenie 30.336,20 CZK s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26.991,40 CZK spolu s 7,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 20.000 CZK od 8.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 4.12.2015 doručeným súdu dňa 8.12.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia 30.336,20 CZK, úroku vo výške 17,90 %ročne zo sumy 20.000,- CZK od 08.10.2015 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 20.000,- CZK od 08.10.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili dňa 19.03.2012 Zmluvu o produktových
balíčkoch pre deti, študentov a dospelých na základe ktorej Žalobca zriadil a pre Žalovaného viedol
bežný účet č. 250999961/0300. Žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania zo dňa 19.03.2012
požiadal žalovaný o poskytnutie povoleného prečerpania k Bežnému účtu. Akceptáciou Žiadosti bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- CZK, čo bolo oznámené žalovanému prostredníctvom
Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB Študentského konta Plus zo dňa 19.03.2012.
Žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania zo dňa 29.10.2013 požiadal žalovaný o poskytnutie

povoleného prečerpania k Bežnému účtu. Akceptáciou Žiadosti bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 20.000,- CZK, čo bolo oznámené žalovanému prostredníctvom Oznámenia o poskytnutí
povoleného prečerpania ČSOB Študentského konta Plus zo dňa 29.10.2013. Súčasťou Zmluvy aj
Obchodné podmienky pre povolené prečerpania ČSOB študentského konta Plus s účinnosťou od
01.03.2011 a Sadzobník poplatkov ČSOB.

3. Úverový kontokorentný účet bol otvorený ku dňu 19.03.2012 a počnúc týmto dňom mohol byť Úver

čerpaný. Pre prípad omeškania bol ďalej dohodnutý úrok z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške
REPO sadzby stanovenej ČNB, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. Žalobca svoju povinnosť zo
Zmluvy o úvere spočívajúcu v poskytnutí úveru Žalovanému riadne splnil.4. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so
splácaním. Žalobca preto vyhlásil všetky pohľadávky zo Zmluvy za okamžite splatné ku dňu 06.05.2014.
O konečnej splatnosti bol žalovaný informovaný okrem iného aj listom zo dňa 07.05.2014 - Oznámením

o zosplatnení úveru. Žalovanému bola dňa 16.10.2015 zaslaná Predžalobná výzva na úhradu dlhu.
K dátumu konečnej splatnosti, resp. do dnešného dňa, žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil,
napriek tomu, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného k úhrade pohľadávky s príslušenstvom.

5. Žalobca nárokuje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 30.336,20 CZK pozostávajúcej z istiny vo

výške 20.000,- CZK, úroku vo výške 6.293,76 CZK, ktorý pozostáva z úroku vo výške 17,90% ročne z
dlžnej istiny za obdobie od 18.01.2014 do 07.10.2015, úroku z omeškania vo výške 2.242,44 CZK, ktorý
pozostávazúrokuzomeškaniavzákonnejvýškezdlžnejistinyzaobdobieod04.02.2014do07.10.2015
apoplatkovvovýške1.800,-CZK,účtovanýchvsúladesuzavretouZmluvouspríslušnýmiSadzobníkmi,
pozostávajúcich hlavne s poplatkov za služby spojené z poplatkov za zaslanie Upomienok / Výziev u
úhrade dlžnej sumy. Úrok z omeškania je vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou

k prvému dňu omeškania a zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a sadzby takto stanovenej a zvýšenej o
7 percentuálnych bodov k prvému dňu ďalšieho kalendárneho polroka.

6. Na základe výzvy súdu ďalej poukázal na Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach, Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.

7. Uviedol, že Nariadenie Rím I. je právne záväzným aktom sekundárneho práva Európskeho

spoločenstva, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR, prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Nariadenie musí byť v členských štátoch interpretované s ohľadom na jeho komunitárny
charakter, na prípravné práce a požiadavku riadneho fungovania vnútorného trhu, zahŕňajúcu okrem
iného požiadavku istoty a predvídateľnosti výsledku sporu v zmysle bodu 6. Nariadenia Rím I.. Zmluva
uzavretá medzi Žalovaným a Žalobcom, tj. Zmluva o produktových balíčkoch pre deti, študentov a

dospelých sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa a na účely určenia
obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy v Olomouci dňa 19.3.2012 a
29.10.2013 a preto spravuje českým platným právom.

8. Nároky na príslušenstvo špecifikoval ako zmluvný nárok na úrok za úver dohodnutý úrok vo výške

17,90 % ročne, ktorý bol žalovaný bol povinný uhradiť úrok z vyčerpanej čiastky povoleného prečerpania
vždy na konci každého kalendárneho mesiaca. Úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy 20.000,- CZK
od 01.01.2014 do 7.10.2015 (za 646 dní) = 62 CZK = 6.423,20 CZK. Poslednou Úhradou vo výške
129,44 CZK zo dňa 31.01.2014 Žalovaný uhradil čiastočne úroky splatné ku dňu 31.01.2014 vo výške
129,44 CZK. Výpočet úrokov 6.423,20 CZK - 129,44 CZK = 6,293,76 CZK. Ďalej uplatnený nárok na

poplatky vo výške 1.800,- CZK vyúčtované 4.4.2014 - 500,- CZK - Za upomienku, 5.3.2014 - 500,- CZK
- Za upomienku, 17.2.2014 - 500,- CZK - Za upomienku, 4.2.2014 - 300,- CZK - Za upomienku. Úroky
z omeškania vo výške 2.242,44 CZK v zmysle č1. II bodu 2 Zmluvy, podľa ktorej bol žalovaný povinný
z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy zaplatiť Žalobcovi úroky z omeškania a to vo výške
určenej nariadením vlády č. 142/1994 Sb. v platnom znení, tj. vo výške REPO sadzby CNB zvýšené

o 7 bodov p.a. ako úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 21.800,- CZK od 5.5.2014 do
7.10.2015 (za 520 dní), úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 1.800,- CZK od 4.4.2014
do 4.5.2014 (za 32 dní), úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 1.300,- CZK od 5.3.2014
do 3.4.2014 (za 30 dní), úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 800,- CZK od 17.2.2014
do 4.3.2014 (za 16 dní), úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 300,- CZK od 4.2.2014 do

16.2.2014 (za 13 dní), spolu 2.242,44 CZK.

9. Uplatnený nárok preukazoval žalobca zmluvou o produktových balíčkoch pre deti, študentov a
dospelých zo dňa 19.03.2012, žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania ČSOB študentského
Konta plus zo dňa 19.03.2012, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB Študentského

konta Plus zo dňa 19.03.2012, žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania CSOB študentského
Konta plus zo dňa 29.10.2013, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB Študentského
konta Plus zo dňa 29.10.2013, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpania ČSOB
Študentského konta Plus s účinnosťou od 01.03.2011, transakciami na účte a výpisom úhrad dlžníkaa Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpania ČSOB Študentského konta Plus s účinnosťou
od 01.03.2011.

10.Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalovaný,doručeniepredvolaniamalvykázanénáhradným
spôsobom.

11. Žalobca nad rámec žaloby a jej doplnenia uviedol, že nároky si uplatňuje žalobca v zmysle českého
práva a to konkrétne zmluvy o úvere podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. a

zák. č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru, ktoré upravujú náležitosti spotrebiteľského úveru, taktiež
si uplatňuje úroky z omeškania a úroky dohodnuté, pričom v zmysle konštantnej judikatúry českého
NS podľa ktorej má veriteľ právo na úroky z omeškania popri dohodnutých úrokoch z úveru, o čom
súdu predkladáme aj rozhodnutia NS ČR 33Odo/657/2005 a 33Cdo/1401/2014. Pôvodnou žiadosťou
zo dňa 19.3.2012 bolo poskytnuté prečerpanie do výšky 10.000 CZK a žiadosťou zo dňa 29.10.2013
bola zmenená pôvodná zmluva a bolo poskytnuté povolené prečerpanie na 20.000 CZK.

12. V zmysle Článku 18 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach „Druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko."

13. V zmysle Článku 6 Spotrebiteľské zmluvy Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj len ako „Nariadenie
Rím I") „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý
sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej

len „spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania
(ďalej len „podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za
predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého
pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko
krajín vrátane tejto krajiny."

14. V zmysle Článku 19 Obvyklý pobyt Nariadenie Rím 1 „Na účely určenia obvyklého pobytu je
relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy."

15. V zmysle bodu 6 Nariadenia Rím 1 „Riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje, aby kolízne normy

platné v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu
na to, súd ktorej krajiny vo veci koná, v záujme predvídateľnosti výsledku sporov, istoty, pokiaľ ide o
rozhodné právo a voľného pohybu rozsudkov."

16. V zmysle Článku 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len ako „Ústava SR") „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá
bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.

120 ods. 2."

17. Právne vzťahy účastníkov sa podľa § 4 a podľa § 9 zák. č. 97/1963 Zb. spravujú právnym poriadkom
Českej republiky.

18.Podľa§262ods.4ObchodnéhozákonníkaplatnéhovČeskejrepublikevevztazíchpodle§261nebo
podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona
nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení
občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních
smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba

použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není
podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a
na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.19. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že podľa § 262 odst. 4 ObchZ vo svojej podobe rozširuje
absolútnu použiteľnosť občianskeho zákonníka na právne pomery „nepodnikateľov“ najmä ak sa jedná
o zodpovednosť, spoločné záväzky, aplikačnú prednosť občianskeho zákonníka a ďalších predpisov,

osobitne v prípade ochrany spotrebiteľa.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR v rozhodnej dobe, spotřebitelskými
smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou
na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

21. Podľa § 708 ods. 1/ a 2/ Obchodního zákonníku smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od
určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet vklady a platby a uskutečňovat
z něho výplaty a platby. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.
22. Podľa § 711 Obch. zák. smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky
příkazykplatbám,ikdyžktomunenídostatekpeněžníchprostředkůnaúčtu.Nejsou-liprávaapovinnosti

stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou
smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

23. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 19.3.2012 zmluvu o
produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých pre zriadenie bežného účtu v mene CZK a

poskytnutie služieb el. bankovníctva s dohodnutým povoleným prečerpaním študentského konta plus vo
výške 10.000 CZK, následne na základe žiadosti o povolené čerpanie ČSOB študentského konta plus
z 29.10.2013 s povoleným prečerpaním pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne a sadzbe úrokov
z omeškania repo + 7 % p.a.

24. Súd ďalej zistil, že žalobca listom zo dňa 16.2.2014 vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky
978,65 eur vrátane príslušenstva a poplatkov, listom zo dňa 5.3.2014 vyzýval žalovaného na zaplatenie
1.759,71 CZK, výzvou zo dňa 4.4.2014 vyzýval žalovaného na zaplatenie 2.575,49 CZK vrátane
príslušenstvaapoplatkovanapokomlistomzodňa7.5.2014oznámilveriteľdlžníkovizosplatnenieúveru
pri celej dlžnej čiastky vo výške 22.948,96 CZK.

25. Nakoľko sa v prejednávanej veci jedná vzťah medzi bankou a spotrebiteľom a teda o spotrebiteľský
úver a vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, súd preskúmal právne úkony medzi účastníkmi za
účelom zistenia neprimeraných zmluvných podmienok, avšak nezistil, že by uzavreté zmluvy obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky.

26. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako
dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 51a Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku právneho
úkonu v Českej republike. V tomto prípade však tento vzťah bol osobitne upravený zákonom č. 321/2001

Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Právny vzťah medzi účastníkmi je
potrebné považovať za vzťah zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s konštantnou judikatúrou ESD
(Océano Grupo Editorial SA - C-240/98, Cofidis - C 473/00, Faccini Dori C-91/92, Von Colson and
KamannC- 14/83ainé)aeurokomfortnýmvýkladomsmernícEurópskejúnieč.87/102/EHSdoplatnosti
smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

27. Súd mal zo zmluvy o bežnom účte a dodatku z 19.3.2012 a 29.10.2013, ktorým bol povolený
debetný stav na účte preukázané uzavretie právneho - záväzkového vzťahu. Poskytnutie prostriedkov
vrátane čerpania odporcom mal súd preukázané výpisom z účtu, kde celkovú pohľadávku dlžnej istiny,
úrokov a poplatkov zistil ku dňu odstúpenia vo výške 22.948,96 eur. Odporca nepreukázal úhradu

svojho záväzku vo väčšom rozsahu ako to vyplývalo zo žaloby a z listinných dôkazov, ani nepreukázal
zánik nároku z iného dôvodu. Súd vzhľadom na uvedené považoval nárok navrhovateľa na vrátenie
istiny (akumulovanej istiny - zostatku na účte) za preukázaný a dôvodný, rovnako aj na príslušenstvo,
zmluvné úroky vyčíslené do splatnosti mimoriadnej splatnosti úveru a poplatkov za upomienky, ktorými
bol vyzývaný na úhrady záväzkov pri splátkach, s ktorými bol v omeškaní. Rovnako súd považoval

za dôvodné a preukázanie aj právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného
zákonníka.28. V zmysle uvedeného súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu a dlžné
úrokyvyčíslenévlistez7.5.2014,ktorýmbolauplatnenámimoriadnasplatnosťúveruvovýške22.948,96
eur k 6.5.2014, nárok na poplatky 1.800,- CZK a úrok z omeškania, nakoľko bol tento žalobou

uplatnený až od 8.10.2015, tak súd tento nárok priznal veriteľovi až od tohto dňa (deň ku ktorému
si vyčíslil žalobca nároky pre ich uplatnenie v súdnom konaní). Úroky z omeškania (prodlení) priznal
súd vo výške vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou k prvému dňu omeškania
a zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a sadzby takto stanovenej a zvýšenej o 7 percentuálnych
bodov k prvému dňu ďalšieho kalendárneho polroka v zmysle § 517 Obč. zák. a nařízení vlády

č. 351/2013 Sb..

29. Súd nevyhovel návrhu na zaplatenie úrokov vo výške 17,90% ročne zo sumy 20.000,- CZK od
8.10.2015 do zaplatenia. Súd aj s poukazom na predložené rozhodnutia je názoru, že nepochybne
veriteľ má právo na zaplatenie úroku z omeškania aj zo splatných úrokov, nakoľko povinnosťou dlžníka
je uhradiť dohodnutú splátku, ktorá obsahuje nie len časť istiny ale aj úrok na ktorý vznikol nárok do
splatnosti splátky. Omeškania s úhradou splátky znamená omeškanie s peňažným plnením. Súd je

však názoru, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním nárokov
ku dňu odstúpenia (zmluva nezanikla od počiatku ako podľa predpisov Občianskeho práva ex tunc),
navrhovateľ nepreukázal žiadnu dohodu ani zákonný či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo
právo voči odporcovi na úroky a poplatky a to aj po odstúpení od zmluvy. Zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným zanikol odstúpením žalobcu ako veriteľa od zmluvy o úvere a dlžník bol povinný vrátiť

všetky nároky, ktoré vznikli veriteľovi k tomuto dňu. Ak ich neuhradil, vzniklo veriteľovi právo na úroky
z omeškania z dlžnej sumy.

30. Súd pri svojej úvahe poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva

stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento
stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý

a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol

založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako
keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva,

ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojhomajetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej

nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky

patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných

plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Nakoľko úspech žalobcov po odčítaní úspechu žalovaného predstavoval rozdiel 78%, súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).