Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/559/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217831
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľky: G. X. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. Y. XXXX/XX, G. R., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: C. R., nar.
XX.XX.XXXX,bytomE.XXX/XX,G.R.,zastúpenýadvokátkou:JUDr.AlbínaVágóová,sosídlomRužová
265, Dunajská Streda, o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/250/2014 - 77 zo dňa 23. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľka má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. výživné na navrhovateľku zvýšil zo 180 eur
mesačne na 240 eur mesačne a zaviazal otca navrhovateľky (osobu, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné podľa §156 ods. 1 CMP) platiť zvýšené výživné od 01.10.2014. Výrokom II. súd určil,
že otec navrhovateľky má za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2015 dlh na zročnom výživnom v sume
300 eur, ktorý mu výrokom III. povolil splácať po 16 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
navrhovateľky, pod stratou výhody splátok. Výrokom IV. súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol

a o trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1), § 75 ods. 1),
§ 77 ods. 1), § 78 ods. 1), 3) zákona o rodine. Skutkovo tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala
zvýšenia výživného zo 180 eur na 300 eur mesačne počnúc od 01.10.2014. Tvrdila, že v budúcnosti sa
jej budú zvyšovať výdavky na stužkovú slávnosť, maturitu, prijímacie konanie na vysokú školu, a ostatné
výdavky spojené s vysokou školou. Uviedla, že stále má zdravotné problémy. Tvrdila, že s otcom nemá
žiadny kontakt a okrem výživného jej vôbec neprispieva na jej výdavky. Otec navrhovateľky žiadal návrh

navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že jeho pomery sa nezmenili, pričom
mástálevysokévýdavkyvsúvislostisosvojímzdravotnýmstavomataktiežnavrhovateľkanepreukázala
zvýšenie svojich výdavkov. Pri každej zmene výživného jeho zvýšením, musí súd skúmať, či od ostatnej
úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala
alebo nie. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania
ostatného rozhodnutia o zmene výšky výživného ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho ďalšiu zmenu. V
danomprípadetaksúdmuselporovnávaťpomery,ktorétubolivroku2011,kedybolonaposledyzvýšené

výživné na navrhovateľku (rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/4/2011-62 z 29.9.2011)
s pomermi ku dňu odkedy sa navrhovateľka domáha o zvýšenie výživného, teda ku dňu 01.10.2014 a
ku dňu rozhodovania v danej veci.2. V roku 2011 navrhovateľka bola ešte maloletá, mala niečo cez 15 rokov. Teraz je už plnoletá, v
júli 2015 bude mať 19 rokov. Zákonite už len uplynutím takejto doby, viac ako troch rokov nastala
zásadná zmena pomerov na strane navrhovateľky, vyžadujúca si zvýšenie výživného 15- ročné dieťa

má totiž zákonite nižšie výdavky na oblečenie a obuv ako dieťa vo veku dospelého, ktoré potrebuje
oblečenie v dámskych veľkostiach a taktiež obuv a to sa spája s vyššími cenovými reláciami na ne.
Obdobne to platí aj pre stravu. Dieťa v takomto veku potrebuje stravu ešte výživnejšiu ako dieťa vo
veku 15 rokov, pretože ešte stále napriek tomu, že je plnoleté, je vo fyzickom vývine. Zákonite má ako
19 ročná vyššie odôvodnené výdavky ako mala ako maloleté 15 ročné dievča pred 3 rokmi. Aj vtedy

chodila do strednej školy, ale teraz chodí už do posledného, maturitného ročníka. Aj toto je zásadná
zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšené výdavky na navrhovateľku. Výdavky v poslednom maturitnom
školskom roku sú podstatne vyššie ako v ročníkoch nižších. V tomto školskom roku mala navrhovateľka
stužkovú a s ňou sa spájajú vysoké výdavky. Okrem toho sú už aktuálne aj výdavky za prihlášky na
vysoké školy (pričom navrhovateľka sa vyjadrila, že by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole).
Dôvodné sú stále výdavky na cestu do a zo školy, pretože ide v výdavky v súvislosti s prípravou na výkon

budúceho povolania. Obdobne je to aj pokiaľ sa to týka školských potrieb a pomôcok, doučovania. Ako
dôvodné sú aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom navrhovateľky, pretože slúžia na ochranu jej
zdravotného stavu. Navrhovateľka sa v rámci voľného času venuje športu a má s tým spojené vyššie
výdavky. Nejde o výdavky neprimerané. Aj deti majú právo na regeneráciu a pohyb. Prospieva to ich
fyzickému aj psychickému stavu. Pomáha im to zvládať stres vyplývajúci z povinností, ktoré ako žiaci

poslednéhoročníkastrednejškoly,akomaturantimajúvrámciprípravynamaturituaprijímaciepohovory
na vysokú školu. Samozrejme stále sú tu výdavky na oblečenie, obuv na bežné nosenie, strava doma,
počas víkendov, sviatkov, prázdnin. Potom sú to výdavky bežné ako aj u dospelého jedinca, kozmetika,
drogéria. A v neposlednom rade aj výdavky na bývanie a s tým spojené náklady, lebo aj tieto patria medzi
odôvodnenépotrebynavrhovateľky.Ajnavrhovateľkatakakoajodporcamávýdavkyspojenésbývaním,

ktoré jej zabezpečuje zatiaľ jej matka (služby spojené s bývaním, kúrenie, voda, teplá voda, potom
elektrina, plyn a podobné výdavky). Medzi dôvodné a bežné výdavky v súčasnosti patria aj výdavky na
mobil a internet. Z uvedeného je potom zrejmé, že na strane navrhovateľky za 3 roky od ostanej úpravy
výživného nastala zmena pomerov a tá si vyžaduje zvýšenie výživného.

3. Na strane matky navrhovateľky nastala zmena pomerov v tom, že jej príjem sa o niečo zvýšil. Je
zamestnaná. Nadobudla darovaním v roku 2012 rodinný dom aj s pozemkami. Nespláca už lízing na
auto ako v roku 2011. Inak sa jej pomery nezmenili. Stále poskytuje starostlivosť navrhovateľke. Hradí
jej výdavky, poskytuje jej bývanie a s tým spojené služby a tieto hradí aj za ňu.

4. Na strane otca navrhovateľky nenastala tak zásadná zmena pomerov, aby bolo možné zvýšenie
výživného v celom rozsahu žiadanom navrhovateľkou. Otcovi ubudla vyživovacia povinnosť, ktorú pred
3 rokmi mal k svojmu plnoletému synovi v sume 100 eur mesačne. Na druhej strane zasa zvýšila sa jeho
vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa o sumu 50 eur mesačne. Ubudli mu výdavky, lebo už nespláca
hypotekárny úver, ktorý v roku 2011 splácal v sume 120 eur. Príjmy otca navrhovateľky sa v podstate

nezmenili, len o niečo veľmi málo sa jeho príjem z výsluhového dôchodku zvýšil.

5. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených pomerov navrhovateľky, jej matky ako aj otca
navrhovateľky a zmeny pomerov u nich, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky o zvýšenie
výživného je dôvodný len čo do zvýšenia o sumu 60 eur mesačne, teda zo sumy 180 eur mesačne

na sumu 240 eur mesačne od 01.10.2014, pretože v tomto období už zmena pomerov nastala.
Navrhovateľka takto bude mať na svoje živobytie sumu 240 eur od otca, sumu prídavkov na dieťa a
okrem toho aj jej matka je povinná podieľať sa na jej výžive aspoň sumou 80 eur vzhľadom na jej príjem.
Celkom to predstavuje sumu okolo 340 eur - 360 eur, čo je čiastka primeraná nie síce odôvodneným
výdavkom navrhovateľky, ale pomerom, ktoré majú jej matka a otec. Ak otec zaplatí na navrhovateľku

zvýšené výživné v sume 240 eur, k tomu zaplatí výživné na maloletého syna v sume 150 eur, zostane
mu stále dostatok finančných prostriedkov, aby zabezpečil svoje živobytie a zdravotnú prevenciu. Takto
bude zohľadnená aj zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, ale na
druhej strane tiež zásada, že pokrytie výdavkov dieťaťa je možné len do miery zodpovedajúcej pomerom
povinného rodiča. Nebol dôvod zohľadniť návrh otca, aby bol návrh navrhovateľky ako nedôvodný

zamietnutý v celom rozsahu, teda aby naďalej zostala suma výživného 180 eur určená pred 3 rokmi.
Taká výška výživného by neodrážala možnosti a schopnosti povinného rodičia - otca navrhovateľky,
ktoré v súčasnosti má. Výživné bolo zvýšené od 01.10.2014. Za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2015
to predstavuje 5 mesiacov. Pri zvýšení na sumu 240 eur tak odporca mal zaplatiť celkom 1.200 eur (5 x240 eur). Otec uhradil doteraz určenú výšku výživného, sumu 5 x 180 eur, t.j. 900 eur. Takto predstavuje
dlh na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2015 sumu 300 eur. Vzhľadom na výšku
dlhu na zročnom výživnom a pomery oboch účastníkov konania, s poukazom na § 160 ods. 1) O.s.p.

súd otcovi navrhovateľky povolil mesačné splátky po 16 eur mesačne. Pri takto určenej výške splátky
bude dlh zaplatený v priebehu 19 mesiacov, čo je doba primeraná ako pomerom otca tak aj pomerom
navrhovateľky. V ďalšej časti súd návrh navrhovateľky (o zvýšenie výživného v ďalšej časti o 60 eur)
ako nedôvodný zamietol.

6. Navrhovateľka ako aj otec navrhovateľky mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech. Navrhovateľka
žiadala o zvýšenie výživného zo sumy 180 eur na 300 eur, teda o 120 eur mesačne. Jej návrhu bolo
vyhovené len čiastočne a výživné bolo zvýšené zo sumy 180 eur na 240 eur, teda o 60 eur mesačne.
V tomto rozsahu bol otec navrhovateľky neúspešný. Z toho je zrejmé, že ako navrhovateľka a aj otec
navrhovateľky mali v rovnakom pomere úspech aj neúspech, preto ani jeden z nich nemá právo na
náhradu trov konania a to podľa ust. § 142 ods. 2) O.s.p..

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné, otec navrhovateľky, prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolaciemu súdu otec navrhovateľky navrhol, aby s poukazom na § 220 O.s.p. vo

veci rozhodol sám, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a stanovil primerané zvýšenie
výživného na plnoletú dcéru vzhľadom k terajším pomerom otca navrhovateľky, alebo, aby napadnutý
rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Otec navrhovateľky nezdieľa
názor súdu prvej inštancie v tom smere, že plnoletá dcéra má zákonite vyššie výdavky na oblečenia
a obuv ako neplnoleté dieťa. Je všeobecne známe, že oblečenie pre maloleté deti je drahšie ako

oblečenie pre dospelých, naviac plnoleté dieťa už nerastie a preto nepotrebuje ošatenie nakupovať
tak často ako na maloleté dieťa, ktoré sústavne rastie. Súd nedostatočne vyhodnotil zmenu pomerov
na strane otca navrhovateľky, ak stanovil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 240 eur mesačne. Na
strane otca navrhovateľky od poslednej úpravy výživného nenastala taká výrazná zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na plnoletú dcéru vo výške stanovenej súdom. Na strane

otca navrhovateľky nedošlo k zvýšeniu výsluhového dôchodku, iba k jeho valorizácii, hoci je pravdou,
že mu odbudla jedna vyživovacia povinnosť na plnoletého syna. Otec navrhovateľky sa domnieva,
že súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na strane matky plnoletej dcéry, keď konštatoval, že
jej príjmy vzrástli iba o niečo, oproti poslednej úprave, inak sa jej pomery nezmenili. Podľa názoru
otca navrhovateľky sa pomery matky navrhovateľky od poslednej úpravy zmenili zásadným spôsobom.

Okrem zvýšených mesačných príjmov, nie iba v malej miere, matke pribudol ďalší majetok v hodnote
nehnuteľností, ktoré nadobudla v roku 2012 pričom súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a v
ďalšom ani neskúmal a nedokazoval, či z tohto majetku má alebo nemá matka príjem, či tento majetok
matka používa atď. Matku plnoletej dcéry súd nevypočul a vyššie uvedené skutočnosti nezisťoval,
pričom konal za jej prítomnosti. Otec navrhovateľky nesúhlasí s názorom súdu, že po zmene výšky

výživného na podklade napadnutého rozhodnutia dcéra bude mať na svoje živobytie 340 - 360 eur
mesačne, ktorú súd považoval za primeranú pomerom a ktorú majú platiť povinní rodičia. Matka sa má
podieľať na živobytí plnoletej dcéry aspoň polovicou sumy ako otec s prihliadnutím aj na jej osobnú
starostlivosť, otcovi však nie je známe, akými úvahami sa súd riadil v tomto smere a na základe akých
skutočností dospel k názoru, že podiel matky 80 eur na výžive plnoletej dcéry mesačne je dostačujúcim.

Súd nesprávne ustálil výšku a primeranosť finančných prostriedkov, ktoré plnoletá dcéra na jej živobytie
bude mať k dispozícii, pretože táto suma bude podľa výpočtov otca oveľa vyššia, 420 eur, čo otec
považuje za neprimerane vysokú sumu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že plnoletá dcéra
svoje mesačné náklady vyčíslila vo výške 160 eur na cestovné, na stravu na doučovanie z matematiky
na fitklub, na hygienické potreby a lieky. Ako vreckové žiadnu sumu neuviedla, uviedla však, že by chcela

absolvovať doučovanie z angličtiny, v budúcnosti 2 krát týždenne za 8 eur. Plnoletá dcéra tiež uviedla
ročné náklady na oblečenie, na lekárske výdavky na školské výlety. Po priemerizácii ročných nákladov
plnoletej dcéry na jeden mesiac pripadá suma približne vo výške 80 eur na jej potreby. Zrátajúc náklady
dcéry vyčíslené mesačne a v alikvotnej časti 80 eur za ročné výdavky, jej náklady možno mesačne
vyčísliť sumou vo výške 240 eur a keď k tomu otec prirátal vreckové 50 eur mesačne, tak náklady

plnoletej dcéry sú pokryté sumou vo výške 290 eur mesačne. Pri takomto výpočte sa stanovené výživné
240 eur súdom javí byť neprimerane vysoké a podiel matky na nákladoch živobytia dcéry sa javia byť
neprimerane nízke aj vzhľadom k tomu, že matke pribudol nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, ako aj
značné zvýšenie mesačného príjmu od poslednej úpravy.8. Mesačné výdavky otca, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov predstavujú sumu
približne 760 eur a 260 eur je nútený otec vynakladať na prípravky na prevenciu recidívy onkologického

ochorenia na udržiavanie zdravotného stavu dosiahnutého po absolvovaní chemoterapií a rádioterapii.
Otec používa výživové doplnky každý deň, pričom ich zaobstarávacia cena je závislá na vývoji cien na
trhu. Je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1032,33 eura mesačne, po vynaložení vyššie
uvedených pravidelných mesačných nákladov na živobytie otcovi nezostávajú financie. Navyše pokiaľ
by mal podľa napadnutého rozhodnutia platiť výživné na plnoletú dcéru vo výške 240 eur mesačne,

musel by siahnuť na finančné prostriedky, ktoré vynakladá na výživové doplnky, čo považuje za
nespravodlivé a ohrozujúce jeho život a zdravie. Otec považoval za potrebné uviesť, že jeho mesačné
výdavky na bývanie sa budú zvyšovať, pretože sa plánuje zateplenie obytného bloku v ktorom otec
navrhovateľky vlastní byt a práce budú kryté z úveru.

9. K odvolaniu osoby, ktorá je podľa rozsudku povinná platiť výživné sa vyjadrila navrhovateľka podaním

doručeným súdu 9.6.2015. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Súd
správne skonštatoval, že navrhovateľka absolvuje maturitný ročník, čo predstavuje z hľadiska výdavkov
oveľa vyššie finančné zaťaženie ako predchádzajúce študijné roky a ukončenie stredoškolského
vzdelania a zahájenie vysokoškolského vzdelávania tiež predstavuje z hľadiska výdavkov vyššie

finančné zaťaženie. Súd rovnako správne poukázal na to, že u otca navrhovateľky dôjde k zníženiu
jeho výdavkov z dôvodu, že mu zanikla vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne a tiež mu
zanikne záväzok splácať hypotekárny úver vo výške 120 eur mesačne. Podľa názoru navrhovateľky z
uvedených dôvodov došlo k zmene pomerov na strane povinného otca a aj na strane navrhovateľky,
preto bolo dôvodné výživné zvýšiť. Navrhovateľka ďalej uviedla že jej matka sa podieľa na výživnom,

financuje bývanie navrhovateľky, prispieva jej na ošatenie, stravu, hygienu, voľnočasové aktivity,
financuje všetky mimoriadne výdavky navrhovateľky ako napríklad liečebný pobyt, školské výlety,
zvýšené výdavky počas maturitného ročníka, poplatky za prijímacie skúšky na vysoké školy. Výpočet
nákladov navrhovateľky tak, ako ho uviedol jej otec nie je správny a navrhovateľka má vyššie výdavky
ako uvádza jej otec v odvolaní.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1

C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového

súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

13. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 231 C.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena

rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s
ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa (aj plnoleté) má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia
so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda

na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností

a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k navrhovateľke
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/41/2011-62 zo dňa 29.09.2011,

kedy bolo výživné zvýšené zo 100 eur na 180 eur. V roku 2011 mala navrhovateľka 15 rokov (bola
ešte maloletá), dochádzala na strednú školu vo Veľkom Mederi, jej výdavky predstavovali 30 eur na
cestovanie, chodila na španielčinu a nemčinu, za čo vynakladala 7 eur týždenne na každý z jazykov,
podľa potreby chodila na doučovanie matematiky. Mala zdravotné problémy, atopický ekzém a alergiu,
výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom vyčíslila na 25-30 eur. Matka navrhovateľky bola

dobrovoľne nezamestnaná, vykonávala príležitostné práce, ktorými si zarobila mesačne od 500 do 600
eur,malabežnévýdavkyspojenésbývanímaživobytím,navyšeplatilalízingovésplátkyzaauto200eur.
Otec navrhovateľky v tom čase poberal výsluhový dôchodok 1.017 eur. Mal dve vyživovacie povinnosti,
k plnoletému G. R., študentovi vysokej školy v Čechách 100 eur a k maloletému C. R. (nar. 2008) 100
eur, ktoré platil dobrovoľne po dohode s matkou. Splácal hypotekárny úver sumou 120 eur, mal ďalšie

bežné výdavky spojené s bývaním a živobytím, vynakladal navyše približne 230 eur na lieky a výživové
doplnky na prevenciu onkologického ochorenia, z ktorého sa vyliečil. Vlastnil osobné motorové vozidlo,
garáž a pozemok v E., ktorý chcel previesť na maloletého C.. Dostal odchodné vo výške 16.000 eur
v roku 2009, ale tieto finančné prostriedky minul. Poprel tvrdenie matky navrhovateľky, že by vlastnil
nejaké krčmy. K takto uvedeným príjmom a výdavkom oprávnenej navrhovateľky a povinných rodičov

súd prihliadol pri zvyšovaní výživného na navrhovateľku v roku 2011.

16. Dokazovaním vykonaným prvoinštančným súdom bolo preukázané, že navrhovateľka bola v
čase rozhodovania súdom vo štvrtom ročníku strednej školy, mala zvýšené výdavky spojené so
stužkovou slávnosťou a maturitou a s prijímacím konaním na vysokú školu (doučovania a prihlášky na

vysokú školu). Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jej výdavky zvýšili o poplatky spojené s cvičením,
navštevovalafitklub,čojustálo36eurmesačne.Matkavsúčasnostizarábapribližne750eurmesačne,v
roku 2012 zdedila pozemok a rodinný dom v Jahodnej. Otcov príjem sa nezmenil, stále poberá výsluhový
dôchodok a iný príjem nemá. Odbudla mu vyživovacia povinnosť na plnoletého syna v sume 100 eur a
splátkahypotéky120eur.Namaloletého C.malplatiť150eurmesačne,t.j.o50eurviacakovroku2011.

17. Otec vo svojom odvolaní namietal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď súd
prvého stupňa nevykonal potrebné dôkazy, a bližšie nezisťoval, na čo používa matka navrhovateľky
zdedený majetok, dôkladne nezisťoval jej príjmy a namietal tiež nesprávne vyhodnotenie vykonaných
dôkazov v tom smere, že u povinného otca nenastala taká podstatná zmena pomerov, aby bolo dôvodné

výživné zvýšiť, tiež navrhovateľka nedostatočne preukázala svoje potreby a s tým súvisiace výdavky
a súd nevysvetlil, z akého dôvodu je matka navrhovateľky povinná platiť navrhovateľke výživné len 80
eur a otec 240 eur.18.Vzmysle§191ods.1C.s.p.(predtým§132 O.s.p.)dôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahyatokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

19. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale

nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých
súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok (teraz C.s.p) ukladá účastníkom konania povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 185 C.s.p. však súd rozhodne o tom,
ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred
súdomazakladajúcoutýmprípustnosťdovolania.(porovnajajrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania
nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre
ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo
51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky

navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 C.s.p. je vecou
súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

21. V prejednávanej veci je však potrebné konštatovať, že otec navrhovateľky žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení v odvolaní (súd nezisťoval na aký účel matky používa zdedený majetok a
nezisťoval skutočné príjmy matky navrhovateľky) počas konania na súde prvej inštancie, do skončenia
dokazovania nenavrhol vykonať. Na návrhy na doplnenie dokazovania v odvolaní už nie je možné
prihliadnuť. V spise sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 2.3.2015 (č.l. 71), v ktorej je na

strane 5 (po výsluchu účastníkov konania) konštatované, že otec navrhovateľky nemá žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, t.j. otec navrhovateľky do skončenia dokazovania vyhláseného na uvedenom
pojednávaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní. Vo veci výživného
na plnoletú osobu je súd viazaný len návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, sám iniciatívne
dokazovanie nevykonáva ako pri starostlivosti o maloleté deti. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že otec sa

dožadoval preukazovania spôsobu užívania nehnuteľností patriacich matke navrhovateľky ale o svojej
nehnuteľnosti v E. tiež len skonštatoval, že ju mieni darovať synovi C., bez bližšieho vysvetlenia prečo
len C., keď má viac detí. Otec rovnako bližšie nezdôvodňoval použitie 16.000 eur, ktoré dostal ako
odchodné, čo je zrejmé z pripojeného spisu 8P/41/2011.

22. Zvýšenie výživného po troch rokoch o 60 eur bolo dôvodným. Bolo možné vziať do úvahy zmenu
pomerov na strane oprávnenej navrhovateľky, spôsobenú vývojom životných nákladov (spojených s
rastom cien), čo je vždy zmena pomerov a na tento účel započítať približne 20 eur, ďalšiu zmenu
pomerov predstavovala návšteva 4, maturitného ročníka na strednej škole a príprava na vysokú
školu, s čím sú vždy spojené zvýšené výdavky, čo je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie

je potrebné nijako mimoriadne preukazovať na čo bolo možné započítať tiež približne 40 eur a na
ďalších 60 eur (mesačne) bolo možné prihliadnuť ako na výdavky vreckového, výdavky spojené so
športovými aktivitami, výdavky na autoškolu a rôznymi výletmi organizovanými školou alebo samotnou
navrhovateľkou. Uvedené výdavky neboli zohľadnené v konaní o zvýšenie výživného v roku 2011 a
tieto výdavky navrhovateľka vynakladala navyše od poslednej úpravy výživného. Zvýšenie výživného v

polovici (z uvedeného) umožňovali aj pomery povinného otca, ktorému odbudla vyživovacia povinnosť
na plnoletého syna 100 eur a splátka hypotéky 120 eur. Ak sa bol otec schopný a ochotný dohodnúť
na platení zvýšeného výživného na svojho maloletého syna vo veku 8 rokov zo 100 eur na 150 eur s
jeho matkou, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné aj na 19 ročnú dcéru vo výške 240eur. Na druhej strane je potrebné uviesť, že navrhovateľka nemá voči svojmu otcovi len práva (napr. na
výživné), ale aj povinnosti, medzi ktoré patria kontaktovať sa s rodičom, zaujímať sa o neho, pomáhať
mu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto smere má navrhovateľka rezervy, keď sa s otcom

nekontaktuje už 10 rokov. Mala by sa aspoň pokúsiť vyvinúť snahu o zlepšenie vzťahu s otcom, pretože
tento tvrdil, že keby sa ho dcéra pokúsila kontaktovať, mohli sa na výživnom dohodnúť.

23. Matka navrhovateľky, vzhľadom k tomu, že dcére poskytuje a poskytovala všetku starostlivosť a
opateru, je oprávnená platiť nižšie výživné ako povinný otec, pretože vždy je potrebné prihliadnuť pri

určovaní výživného na starostlivosť rodiča u ktorého dieťa býva. Nie je však reálne, aby matka dospelej
dcére platila výživné len 80 eur. Je tiež všeobecne známe, aké potreby majú plnoleté deti vo veku
19-20 rokov, ak sú maturantmi, resp. začínajú študovať na vysokej škole. Ide o náklady spojené s
dochádzaním do školy, bývaním, stravovaním, štúdiom, obliekaním, rôznymi mimoškolskými aktivitami,
záujmovými aktivitami, platenie nie len pravidelných, opakujúcich sa platieb, ale aj jednorazových,
nepredpokladaných výdavkov, na ktoré sotva mesačne stačí 320 eur, takže je odôvodnené konštatovať,

že aj matka navrhovateľky sa bude podieľať na nákladoch spojených so starostlivosťou o dcéru vo
vyššej miere.

24. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s vyššie uvedenými princípmi dokazovania, vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, výsledky vykonaného dokazovania

vyhodnotil a na ich základe rozhodnutie odôvodnil. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených
a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s prihliadnutím na
odôvodnené potreby navrhovateľky, odvolací súd dospel k zhodnému záveru, ako súd prvej inštancie,
že je dôvodné po troch rokoch rozhodnúť o zvýšení výživného zo sumy 180 eur na 240 eur a že takáto
suma výživného zodpovedná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov ako i

potrebám navrhovateľky a zohľadňuje i starostlivosť matky o dcéru.

25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

26. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p voči v odvolaní neúspešnému otcovi
navrhovateľky. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).