Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Varga

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316010734.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obvineného Ľ. Š., pre
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné č. k. 1 Pv 384/16/7702-3 zo dňa 5. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Trestného
poriadku, s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona, súd trestnú vec Ľ. Š., L.. XX.XX.XXXX E. Y.,

P. J. G. XX, XXX XX Y., obžalovaného pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „dňa 08.07.2016
v čase o 04.21 hod. v pohostinstve Pčolník v Humennom, počas toho ako so súhlasom C. E. tohto
prehľadával z dôvodu hľadania zapaľovača, tak mu z ľavého vrecka nohavíc vytiahol okrem zapaľovača
aj bankovku v nominálnej hodnote 5,00 eur, ktorú po vytiahnutí z vrecka hodil na zem, presadol si na
stoličku a potom ju nepozorovane zdvihol zo zeme a odišiel, čím tak C. E. spôsobil škodu vo výške
5,00 eur“, pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods.

2 písm. c) Trestného zákona,
postupuje Okresnému úradu Humenné, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný
čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal dňa 6. septembra 2016 obžalobu sp. zn. 1 Pv 384/16/7702 zo dňa 05.09.2016 na

obvineného Ľ. Š., pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

Obvinený sa ku skutku priznal v celom rozsahu a oľutoval ho. Vo svojej výpovedi podrobne popísal
ako kus skutku došlo. Pri prehľadávaní poškodeného (so súhlasom poškodeného hľadal zapaľovač)
nahmatalmobilnýtelefónvovreckupoškodenéhoavdruhomvreckunahmatalzapaľovačspapierikomo
ktorom usudzoval, že ide o bankovku. Z vrecka poškodeného vytiahol zapaľovač s bankovkou v hodnote

5,00 eur.

Poškodený vo svojej výpovedi potvrdil, že obvinený mu prehľadával vrecká s jeho výslovným súhlasom,
s tým, že ak nájde zapaľovač, môže si ho dokonca nechať. Zároveň potvrdil, že v druhom vrecku mal
aj mobilný telefón.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) TZ sa dopustí ten páchateľ, ktorého konaním si prisvojí
cudziu vec, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, tým, že sa jej zmocní - pričom nemusí byť spôsobená
ani malá škoda. Trestná sadzba je stanovená až do dvoch rokov odňatia slobody.

Podľa § 10 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom definovaný takto:
§ 10 ods. 1 prečin je

a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebob) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Ods. (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých

bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Pri prečinoch TZ okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je
jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na
posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy,
ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine.

Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia
prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do
úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.

I keď formálne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) TZ boli v posudzovanom prípade
naplnené, súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že po vyhodnotení
všetkých uvedených kritérií možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná, nejde teda o prečin - čin súdne trestný. Súd teda aplikoval materiálny korektív v zmysle § 10
ods. 2 TZ.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák. To znamená,

že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca 2016)

Obvinený v období posledných piatich rokov nebol postihnutý za obdobný priestupok. Rozsudkom

Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 154/2013 zo dňa 10.2.2014 bol uznaný za vinného pre prečin
podielnictvo podľa § 231 ods. 1 TZ - súd upustil od potrestania.

Priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, spácha ten, kto
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo

poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Zo strany obvineného nešlo o vopred premyslenú trestnú činnosť voči vopred s týmto zámerom
vybratému poškodenému. Obvinený „nevyužil“ možnosť odcudziť poškodenému mobilný telefón, i keď
pri prehľadávaní poškodeného (so súhlasom poškodeného) telefón vo vrecku poškodeného nahmatal.

Možno predpokladať, že ak by išlo cielenú činnosť obvineného, odcudzil by aj mobilný telefón.

Na strane druhej nemožno konanie obvineného ponechať bez ďalšieho postupu, ktorý môže viesť k
potrestaniu páchateľa - už však v konaní o priestupkoch v zmysle výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor a obvinený podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 TP). Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého
uzneseniu smeruje, t.j. na Okresný súd Humenné. Oznámenie uznesenia sa robí buď vyhlásením v
prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.