Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/808/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové
Mesto, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko s. r. o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej R. C., W., I. XXX/X, o zaplatenie 487 eur s
prísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku8C/250/2013-94z9.11.2015OkresnéhosúduSpišskáNováVes

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok v časti zmenkového úroku do 0,19 % denne a konanie
zastavuje.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 487,- eur spolu s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 487,- eur od 7.1.2011
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,62 eur s tým, že istinu, úroky a
zmenkovú odmenu súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 15,- eur splatných vždy do
posledného dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pričom omeškanie

s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v prevyšujúcej časti návrh
zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čoho sa žalobca doručeným návrhom domáhal, že návrh
na uplatnenie pohľadávky podal podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná

11.12.2009, že je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto, že určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska žalovanej
v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Uviedol, že postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa
§ 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007, že Okresný súd Košice
I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

ktorý uznesením 2Ncb 549/2013 - 22 zo 16.7.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s
postúpením veci je dôvodný a citoval z jeho odôvodnenia. Konštatoval, že rozsudkom z 20.1.2014 návrh
žalobcu zamietol, že proti rozsudku podal odvolanie „odporca“, že Krajský súd v Košiciach uznesením
č. 11Co/176/2014 - 76 zo 16.4.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konaniea citoval z jeho rozhodnutia. Uviedol, že po vrátení veci podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, zaslal žalovanej
tlačivoCnaodpoveď,ktorávnímstanovenejlehotenereagovala,ževovecinariadiltermínpojednávania
na 5.10.2015, ktoré považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením

sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom vyjadriť
sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na
povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo
veci, že žalobca namietal procesný postup súdu, z dôvodu, že mal povinnosť rozhodnúť o nariadení
pojednávaniaformouuzneseniaatotouznesenieriadneodôvodniť.Poukázalnačl.5ods.1Nariadenia,z

ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť, že rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Konštatoval, že žalobca, jeho právny zástupca,
sa pojednávania na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili ale
nežiadali pojednávanie odročiť, pričom lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, preto podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti, že vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej,
oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to zmenkou z 11.12.2009, obsahom spisu sp. zn.
9Er/506/2011 a zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku
vystavenú žalovanou 11.12.2009, z ktorej údaje reprodukoval, že z uznesenia 9Er/506/2011 z 8.9.2011
zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní, podala návrh na vykonanie

exekúcie proti žalovanej ako povinnému na vymoženie istiny 487 eur s príslušenstvom, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením exekučné konanie zastavil,
žeexekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR01263/11z25.3.2011,ktorý
nadobudol právoplatnosť 11.4.2011 a vykonateľnosť 14.4.2011, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť
pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 487 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 487 eur od

24.10.2010dozaplatenia,zákonnýúrokvovýške6%ročnezosumy487eurod7.1.2011dozaplateniaa
trovyrozhodcovskéhokonania178,06euracitovalzjehoodôvodnenia.ZoZmluvyoúvereč.704500179
z 11.10.2009 zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 250 eur, že povinná sa zaviazala
vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačných splátkach po 41 eur vrátane poplatku za úver vo výške 242

eur. Exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému
je úverom spotrebiteľským. Okrem iného uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveruje neplatná a v rozpore s § 54 O. z.. Tým, že povinná
podpísala blankozmenku nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej

uvedenú. Citoval znenie čl. 13 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a že žalovaná na pojednávaní
uviedla, že je ochotná žalovanú sumu uhradiť avšak požiadala o splátky 10 eur až 15 eur mesačne.
Citoval znenie čl. 2 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 16, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48, § 75, § 76

ods. 1, 2, 3, 4, § 77 ods. 1, 2 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, § 39 O. z. a poukázal na
to, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 487 eur s príslušenstvom,
ktorý si uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej 11.12.2009, že z predloženej zmenky
je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo zmluvy č. 704500179. V súvislosti s vykonaním
dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu poukázal na to, že cieľom Nariadenia nie

je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl. 8 a 9 Nariadenia
vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné
dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, že § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje
pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, že vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že

Zmluva o úvere č.704500179 z 11.12.2009 uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z.,
ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V
danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je
tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, súd neposudzoval zmenku predloženú žalobcom z hľadiska

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona. Pre nárok
uplatnený na základe uvedeného zákona stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená žalobcom
platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového,
že v danej veci zmenka bola prevedená predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. nažalobcu, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky, že posudzovanie prípadného
základného vzťahu medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou, by bolo
možné len vtedy, ak by žalovaná vzniesla voči žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky námietky, že

pri nadobúdaní zmenky tento konal vedome v zlej viere a na škodu žalovanej, čo by musela v konaní aj
preukázať. Zlou vierou sú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku,
pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že
ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovanú ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi,
remitentovi kauzálne námietky. V predmetnej veci zo strany žalovanej žiadne takéto výhrady, resp.

námietky uplatnené neboli. Žalovaná potvrdila, že podpis na zmenke je jej podpisom a túto zmenku
teda vlastnoručne podpísala. Poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu, nárok žalobcu posudzoval
len ako nárok zo zmenky, keďže táto indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla
charakter zmenky na plnenie. Zo strany žalovanej nebolo v konaní tvrdené a teda ani preukázané, aby
žalobca ako nový majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal nepoctivo a vedome na škodou žalovanej a
zaoberal len tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky. Konštatoval, že zmenka

spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením § 75 Zákona zmenkového a šekového
okrem údaja zročnosti (splatnosti), že nepochybne vyplýva, že bola vystavená žalovanou a jej splatnosť
je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení". Keďže žalobca zmenku nadobudol indosamentom
(rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky. V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí
konal vedome na škodu žalovanej a preto jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s §

77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového mu priznal i právo postihom žiadať od žalovanej zaplatenie
zmenkovej sumy so 6 % ročným úrokom, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako
aj právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Žalobca, okrem už uvedeného sa
návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v predmetnej zmenke uvedená sadzbou

0,25%denne,čopredstavujeúrokvovýške91,25%ročne.Zmenkovýzákonvýškuúrokovejmiery,ktorú
je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový
zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného
plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie
je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno
hovoriťužoúžere,pretomázato,žežalobcomuplatnenýzmenkovýúrok jev rozporesdobrýmimravmi
podľa § 3 O. z. v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný. Preto žalobu v časti požadovaného

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol. Citoval znenie § 160 ods. 1 O.s.p, že príjmom
žalovanej je opatrovateľský príspevok, keďže má v starostlivosti 6 detí z ktorých jedno trpí mozgovou
obrnou. Žije s manželom ktorý nemá príjem z pracovného pomeru a uhrádzajú poplatky za elektrinu a
vodu. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovanej ako aj na výšku priznanej istiny
žalobcovi, povolil jej zaplatiť priznanú istinu, úrok a zmenkovú odmenu v splátkach tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý
dlh. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (jeho znenie citoval) a konštatoval, že žalobca
bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6%-tného ročného úroku zo zmenkovej sumy a
zmenkovej odmeny, že neúspech mal v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/1/2004, podľa ktorého procesný

úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve
žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o
náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal neúspech čo do priznania zmenkového
úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť a preto mal

úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ďalej citoval
znenie § 151 ods. 1 O.s.p., a uviedol, že žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania. Vzhľadom
„k tomu“, poukazujúc na citované ustanovenie, jej náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.];
b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.];
c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi.On(žalobca)apodľadostupnýchinformáciíanižalovanávšakdokazovanieúverovouzmluvou,

exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O. s. p. dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové

tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva
jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno
tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1
O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak - je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a - nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho

dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke

vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom
konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným

prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3
a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný nie je legitimizovaný nato, aby postupom podľa §120 ods. 1 veta práva in fine O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke zažalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho

konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad

pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto
konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému
prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako

aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva EÚ. 10. Je (žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju

spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zák. č. 191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku
zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 12. Súd

predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná
vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo
strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.
p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše jemu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke

napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody
o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže
ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľaneprimeranevysokéhopríslušenstvapohľadávky.16.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéuviesť,
že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle.

Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky.
Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s
takoutosadzbouzmenkovéhoúrokujednoznačnesúhlasila.17.PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 18. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004)

a z jeho odôvodnenia citoval. 19. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.

20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok,
ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by
(na základe argumentácie súdu - s ktorou navrhovateľ nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť

zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol celý
zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý
sa dobrým mravom neprieči. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne jeho zhodnej veci a citoval
z odôvodnenia rozhodnutia. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že

návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhradu trov odvolacieho
konania: 33,2 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál Príloha: Rozsudok NS
SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co 79/2013 z
5.9.2013, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.

4. Žalobca podaním (č.l. 118) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O.s.p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac

neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl. 7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,

žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
zamietnutej časti v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení

ani podané odvolanie.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 5.2.2016 (doručenka pri č.l. 119), avšak sa k

nemu žalovaná nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/741/2015-119 z 29.1.2016.

11. S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 144, §145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2, § 370 CSP

odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok
v tejto časti a konanie zastavil.

12. Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods. 1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v

nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

19. Napadnutý rozsudok v je v jeho zamietnutej časti úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v
SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR
z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.