Medzitýmny rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203126
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8812203126.15

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Vranov nad Topľou, v právnej veci žalobcu: P. N., L.. X.X.XXXX, J. K. Y. XXXX/X, E. L. P.,
Š. M. D., zastúpený JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou so sídlom M.R. Štefánika 137, Vranov nad
Topľouprotižalovanému:M.C.:O.C.-O.P.,C.G.:B.XXX/XXA,E.L.P.,W.:XXXXXXXX,O..M.Ú.E.L.
P., Č.. Ž.É. O. XXX-XXXXX zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom, M. R. Štefánika
2465, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.839,35 eur, o základe uplatneného nároku na náhradu mzdy

za dobu trvania pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovení § 69 ods. 4 Zákonníka práce, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca má voči žalovanému nárok na mzdu za obdobie od 1.apríla 2011 do 18. augusta 2011 a na
náhradu mzdy v sume svojho mesačného priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov
a to všetko v rozsahu 100%.

II. O výške plnenia a úroku z omeškania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.3.2012 domáhal zaplatenia sumy 1.839,35 € a úroku z
omeškania 9,25 % ročne zo sumy 274,53 € od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 € od 1.7.2011
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 274,53 € od 1.8.2011 do zaplatenia,

zo sumy 274,53 € od 1.9.2011 do zaplatenia a zo sumy 549,06 € od 1.10.2011 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil pracovnoprávnym vzťahom medzi účastníkmi konania, kde žalobca pracoval na základe
pracovnej zmluvy u žalovaného ako vodič. Nakoľko žalovaný, počnúc mesiacom apríl 2011, prestal
žalobcovi vyplácať náhradu mzdy, žalobca doručil žalovanému dňa 18.8.2011 okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP). Žalobca právne
argumentuje ustanovením § 118 ods. 1 Zákonníka práce a výšku uplatneného nároku odôvodňuje

ustanovením § 1 písm. a) Nariadenia vlády č. 408/2010 Z.z., ktorým sa stanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2011 pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Časť uplatneného nároku vo
výške 549,06 € predstavuje náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce pre prípad, že zamestnanec
okamžite skončil pracovný pomer. Splatnosť tohto nároku žalobcu uplatňuje v súlade s ustanovením §
129 ods. 3 Zákonníka práce.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom
poukázal na to, že žalobca u žalovaného svojvoľne prestal vykonávať prácu potom, čo u neho žalovaný
zistil požitie alkoholických nápojov počas pracovnej doby, a to už počnúc mesiacom apríl 2011. Preto dňa
13.08.2011 žalovaný doručil žalobcovi listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru

zo strany zamestnávateľa, čím sa podľa žalovaného pracovný pomer žalobcu skončil, nakoľko žalobca
v zákonnej lehote nepodal žalobu o určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru. Podľanázoru žalovaného za obdobie apríl 2011 až 13. august 2011 žalobcovi nepatrí žiadna náhrada mzdy,
pretože do práce svojvoľne nenastupoval a žiadnu prácu u žalovaného nevykonával. Neskôr uviedol,
že pracovný pomer medzi ním a žalobcom skončil ústnou dohodou.

3. Rozsudkom zo dňa 02.11.2012, č.k. 10Cpr/1/2012 súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom a to tak,
že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu mzdy za obdobie od 1.apríla 2011 do 18. augusta
2011 a na náhradu mzdy v sume svojho mesačného priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 ZPa to všetko v rozsahu 100%. O výške plnenia a úroku z omeškania

bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

4. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove uvedený rozsudok uznesením zo dňa 23.10.2013 zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to,
že, ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca od 01.01.2010 začal pracovať v spoločnosti žalovaného
v pracovnom zaradení šoféra. Podľa pracovnej zmluvy tento pracovný pomer medzi účastníkmi bol

dohodnutýnadobuneurčitúsoskúšobnoudoboutrochmesiacovamzdažalobcuboladohodnutásumou
307,70 eur mesačne. Ešte v období mesiacov apríl, máj 2011 sa javí, že žalobca vykonával prácu
pre žalovaného, čo dokumentujú faktúry vystavené spoločnosťou žalovaného odberateľom, a to pre
W. Q., D..O..M.., D. D. E. E. L.ľa Q. D. Š. so sídlom vo E. L.ľ. Od mesiaca jún 2011 však už žalobca
nepochybne do práce nenastupoval a dôvody, pre ktoré žalobca prestal u žalovaného pracovať, sú

v rovine rozdielnych vyjadrení oboch účastníkov. Žalobca tvrdí, že samotný žalovaný mu oznámil, že
nemá pre neho prácu, do zamestnania chodiť nemusí a v prípade potreby ho zavolá. Žalovaný naopak
argumentoval tým, že žalobca do práce nenastupoval svojvoľne, ostatní zamestnanci pracovali, práca
im bola riadne prideľovaná a na preukázanie týchto tvrdení navrhoval ako svedkyňu vypočuť P. J.,
účtovníčku spoločnosti.

5. Je zrejmé, že od 01.06.2011 sa žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa v riadnom pracovnom
pomere a o tejto skutočnosti mal vedomosť aj žalovaný. Žalovaný listom zo dňa 10.08.2011 (č.l. 33)
okamžiteskončilpracovnýpomersožalobcompodľa§68ods.1písm.b/Zákonníkapráceatozdôvodu,
že malo dôjsť k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny tým, že žalobca mal pôsobiť na pracovisku

pod vplyvom alkoholických nápojov. Reakciou žalobcu na takto dané okamžité skončenie pracovného
pomerubollistzodňa15.08.2011(č.l.34),vktoromnamietalplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru dôvodiac tým, že takto dané okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje skutkové
vymedzenie závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako to vyžaduje zákon a dôvod uvádzaný ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je pravdivý. Žalobca zároveň v tomto liste oznámil, že

trvá na ďalšom zamestnávaní v spoločnosti žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2011 (č.l. 36)
oznámil žalobcovi, že za daných podmienok súhlasí s jeho ďalším zamestnávaním a zároveň ho
vyzval, aby bez zbytočného odkladu, po doručení tejto odpovede, nastúpil na výkon prác dohodnutých
v pracovnej zmluve. Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že vyššie uvádzaný písomný prejav
žalovanéhozo17.08.2011jepotrebnékvalifikovaťakoodvolaniepredtýmdanéhookamžitéhoskončenia

pracovného pomeru, s čím aj žalobca súhlasil. Aj keď Zákonník práce neobsahuje konkrétnu úpravu
týkajúcu sa podmienok, za akých môže dôjsť k odvolaniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru (na
rozdiel od výpovede), aj v danom prípade je potrebné vychádzať z autonómnej vôle zamestnávateľa
a zamestnanca naďalej zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených podmienok sledujúc
zamedzeniu nepriaznivým účinkom a dôsledkom okamžitého zrušenia pracovného pomeru bez zreteľa

na jeho platnosť, resp. neplatnosť určenú súdnym rozhodnutím (do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 67/1996). Žalobca po uvádzanej výzve žalovaného k nástupu do práce reagoval
tak, že listom zo dňa 18.08.2011 okamžite skončil pracovný pomer a to z dôvodov nevyplatenia mzdy od
mesiaca apríl 2011 (§ 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a zároveň požiadal žalovaného aj o vyplatenie
náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69

ods. 4 Zákonníka práce). Poukazujúc na tieto zistenia sa javí byť záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti
základu žiadaných nárokov žalobcu predčasný. Súd prvého stupňa predovšetkým nevykonal vo veci
dokazovanie navrhované žalovaným, a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne P. J., účtovníčky spoločnosti
žalovaného, keď vykonaním tohto dôkazu žalovaný chcel preukazovať, že žalobca mohol nastúpiť
na výkon práce a túto aj naďalej vykonávať, tak ako ostatní zamestnanci spoločnosti. S poukazom

na doteraz vykonané dokazovanie sú tu ďalej pochybnosti o tom, kedy a akým spôsobom došlo k
ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania. Do úvahy totiž prichádza aj záver, že v
skutočnosti sa pracovný pomer ukončil konkludentne ku koncu mesiaca máj 2011. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že od júna 2011 žalobca do práce nenastupoval, nebolo zistené, abypožadoval prideľovanie práce, od júna 2011 sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere u iného
zamestnávateľa a žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť. Z toho dôvodu je potrebné v ďalšom
konaní preveriť, či aj v období od mesiaca jún 2011 vo firme žalovaného práca pre žalobcu bola a či

skutočne žalobca svojvoľne do práce nenastupoval. Pokiaľ sa takto stalo, žalobca nemôže mať nárok
na vyplatenie mzdy, ani na náhradu mzdy za požadované obdobie. V závislosti od týchto zistení je
potrebné, aby súd prvého stupňa urobil záver o tom, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi
účastníkmi konania a v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Ako bolo vyššie naznačené,
pracovný pomer medzi účastníkmi konania sa mohol ukončiť konkludentne k 31.05.2011 alebo, pokiaľ

by tento spôsob ukončenia pracovného pomeru zistený a preukázaný nebol, do úvahy prichádza
ukončenie pracovného pomeru na základe podnetu žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru
realizovaného listom zo dňa 18.08.2011 s tým, že je zrejmé, že neplatnosť takto daného okamžitého
skončenia pracovného pomeru na príslušnom súde žalovaný nenapadol. Až po vyhodnotení týchto
alternatív možného skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania bude môcť súd prvého
stupňa prijať záver o tom, či žalobcovi skutočne patrí žiadaná mzda za celé obdobie, ako aj náhrada

mzdyvzmysle§69ods.4Zákonníkapráce. Zasituácie,žetietozisteniazpreskúmavanéhorozhodnutia
súduprvéhostupňazrejméniesú,keďnavyševtejtosúvislostinebolovykonanéanidokazovaniesúdom
prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a
vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

6. Súd vykonal dokazovanie vrátane doplneného dokazovania podľa pokynov Krajského súdu
oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to písomnosťou zo dňa 18.08.2011 označenou
ako okamžité skončenie pracovného pomeru, predžalobnou výzvou zo dňa 23.11.2011, písomnosťou

žalobcu zo dňa 21.05.2012, pracovnou zmluvou zo dňa 29.12.2009, potvrdením VZP z 10.05.2012,
priebehom poistenia na čl. 10, oznámením žalobcu o trvaní zamestnania z 15.08.2011, vyjadrením
žalovaného z 24.05.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.07.2012, vyjadrením žalovaného z 10.08.2011,
oznámením žalobcu zo dňa 15.08.2011, listom žalovaného z 17.08.2011, vyjadrením žalovaného
žalobcovi zo dňa 06.09.2011, dohodou o skončení návrhom na čl. 38, čestným prehlásením firmy

W. Q., správou Sociálnej poisťovne zo dňa 11.05.2012, vyjadrením žalovaného z 31.08.2012,
vyjadrením žalovaného z 24.08.2012, objednávkovým listom na čl. 51, faktúrou žalovaného na čl.
52, listom žalovaného zo dňa 16.12.2011 o vrátení finančného príspevku, emailovou korešpondenciou
na čl. 54, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.09.2012, čestným prehlásením Q. D. Š. z 13.09.2012,
faktúrou žalobcu č FV 1100549, FV 1100497, výpisom z účtu na čl. 69, odvolaním žalovaného z

16.11.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 09.01.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.03.2015, vyjadrením
žalovaného z 27.05.2015, potvrdením spoločnosti E. z 31.10.2012, čestným prehlásením P. B. z
18.12.2014, čestným prehlásením B. , D..O..M.. z 19.12.2014 , čestným prehlásením P. -D. s.r.o. z
18.12.2014, vyjadrením žalovaného z 01.10.2015, potvrdením E. na čl. 153, 154, 155,156, 157, 158,
159, 160,161,162, výpisom z obchodného registra spoločnosti P. -D. D..O..M.., E. D. D..O..M.. ,

vyjadrením žalobcu zo dňa 17.03.2016, mesačným výkazom na čl. 180-197, pracovnou zmluvou
uzavretou žalobcom a spoločnosťou E. z 22.06.2011, výpisom z obchodného registra spoločnosti
B. , D..O..M.. , výpisom zo živnostenského registra P. B. -M., listom spoločnosti E. D., D.. O.. M.. z
30.10.2012, pracovnými dokladmi na čl. 217 -220, výpisom z obchodného registra P. -D. D.. O..
M.., knihou vystavených faktúr na čl. 237-247, originálmi listín nachádzajúcich sa v prílohovej obálke,

výsluchom strán a svedkov.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca od 01.01.2010 začal pracovať v spoločnosti
žalovaného v pracovnom zaradení šoféra. Podľa pracovnej zmluvy z 29.12.2009 tento pracovný pomer
medzi účastníkmi bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou troch mesiacov a mzda žalobcu

bola dohodnutá sumou 307,70 Eur mesačne.

8. Podľa predložených faktúr vystavených žalovaným pre W. Q., D..O..M.., so sídlom vo E. L.ľa Q. D.
Š. so sídlom vo E. L.ľ je zrejmé, že v období mesiacov apríl, máj 2011 žalobca vykonával prácu pre
žalovaného.

9. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 10.08.2011 (č.l. 33) okamžite skončil
pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu, že malo
dôjsť k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny tým, že žalobca mal pôsobiť na pracovisku pod vplyvomalkoholických nápojov. Reakciou žalobcu na takto dané okamžité skončenie pracovného pomeru
bol list zo dňa 15.08.2011 (č.l. 34), v ktorom namietal platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru dôvodiac tým, že takto dané okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje skutkové

vymedzenie závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako to vyžaduje zákon a dôvod uvádzaný ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je pravdivý. Žalobca zároveň v tomto liste oznámil, že trvá
na ďalšom zamestnávaní v spoločnosti žalovaného. Na toto žalovaný listom zo dňa 17.08.2011 (č.l.
36) oznámil žalobcovi, že za daných podmienok súhlasí s jeho ďalším zamestnávaním a zároveň ho
vyzval, aby bez zbytočného odkladu po doručení tejto odpovede nastúpil na výkon prác dohodnutých

v pracovnej zmluve. Tento list je potrebné kvalifikovať ako odvolanie predtým daného okamžitého
skončenia pracovného pomeru, s čím aj žalobca súhlasil. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 17.8.2011
nepochybne vyplýva vôľa zamestnávateľa ustúpiť od okamžitého zrušenia pracovného pomeru a zotrvať
v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom.

10. Aj keď Zákonník práce neobsahuje konkrétnu úpravu týkajúcu sa podmienok, za akých môže

dôjsť k odvolaniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru (na rozdiel od výpovede), aj v danom
prípade je potrebné vychádzať z autonómnej vôle zamestnávateľa a zamestnanca naďalej zotrvať v
pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených podmienok sledujúc zamedzeniu nepriaznivým účinkom a
dôsledkom okamžitého zrušenia pracovného pomeru bez zreteľa na jeho platnosť, resp. neplatnosť
určenú súdnym rozhodnutím (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 67/1996). Z

uvedeného nepochybné vyplýva, že takto k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného , tak
ako to tvrdí žalovaný, nedošlo a ani nemohlo dôjsť.

11. Po doručení tohto prejavu vôle žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 18.8.2011 okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy do pätnástich dní

po uplynutí jej splatnosti s poukázaním na to, že od mesiaca apríl 2011 žalovaný nevyplatil žalobcovi
mzdu. Toto oznámenie prevzal žalovaný dňa 18.8.2011.

12. Taktiež bolo listinnými dôkazmi a to výpoveďou preukázané, že od 01.06.2011 sa žalobca zamestnal
u iného zamestnávateľa v riadnom pracovnom pomere a o tejto skutočnosti mal vedomosť aj žalovaný.

13. Sporným v danom prípade je to, kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu pracovného pomeru
medzi stranami sporu a či má žalobca nárok na mzdu a náhradu a za aké obdobie .

14. Krajský súd Prešov vo svojom uznesení poukázal na to, že do úvahy totiž prichádza aj záver, že v

skutočnosti sa pracovný pomer ukončil konkludentne ku koncu mesiaca máj 2011. V tejto súvislosti je
potrebnépoukázaťnato,žeodjúna2011žalobcadoprácenenastupoval,nebolozistené,abypožadoval
prideľovanie práce, od júna 2011 sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa
a žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť. Z toho dôvodu je potrebné v ďalšom konaní preveriť, či
aj v období od mesiaca jún 2011 vo firme žalovaného práca pre žalobcu bola a či skutočne žalobca

svojvoľne do práce nenastupoval. Pokiaľ sa takto stalo, žalobca nemôže mať nárok na vyplatenie mzdy,
ani na náhradu mzdy za požadované obdobie. V závislosti od týchto zistení je potrebné, aby súd prvého
stupňa urobil záver o tom, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania a v
tejto súvislosti prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Ako bolo vyššie naznačené, pracovný pomer medzi
účastníkmikonaniasamoholukončiťkonkludentnek31.05.2011alebopokiaľbytentospôsobukončenia

pracovného pomeru zistený a preukázaný nebol, do úvahy prichádza ukončenie pracovného pomeru
na základe podnetu žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru realizovaného listom zo dňa
18.08.2011 s tým, že je zrejmé, že neplatnosť takto daného okamžitého skončenia pracovného pomeru
na príslušnom súde žalovaný nenapadol. Až po vyhodnotení týchto alternatív možného skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi konania bude môcť súd prvého stupňa prijať záver o tom, či

žalobcovi skutočne patrí žiadaná mzda za celé obdobie, ako aj náhrada mzdy v zmysle § 69 ods. 4
Zákonníka práce. V súvislosti s týmto pokynom za účelom zistenia uvedených skutočnosti následne
súd postupoval pri dokazovaní.

15. Dôvody, pre ktoré žalobca prestal u žalovaného pracovať, sú v rovine rozdielnych vyjadrení oboch

strán. Žalobca tvrdí, že samotný žalovaný mu oznámil, že nemá pre neho prácu, do zamestnania
chodiť nemusí a v prípade potreby ho zavolá. Žalovaný toto vyjadrenie poprel, naopak argumentoval
tým, že žalobca do práce nenastupoval svojvoľne, ostatní zamestnanci pracovali, práca im bola
riadne prideľovaná a na preukázanie týchto tvrdení navrhoval ako svedkyňu vypočuť P. J., účtovníčkuspoločnosti. Neskôr argumentoval, že medzi nimi došlo k dohode o skončení pracovného pomeru ku
koncu apríla 2011. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2011 navrhol žalobcovi uzavrieť dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 18.08.2011, pričom žalobca na túto výzvu nereagoval. Keďže ju nepodpísal,

k dohode o skončení pracovného pomeru nemohlo dôjsť.

16. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne čl. 40 vyplýva trvanie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
od 01.01.2010 do 18.08.2011. O odvádzaní poistného za žalobcu až do marca 2011 svedčia aj výkazy
pre E..

17. Z výpovede a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že tvrdenie žalovaného o svojvoľnom nevykonávaní
práce žalobcom od mesiaca apríl 2011, sa nezakladá na pravde. Naopak žalobca po celú dobu trvania
pracovného pomeru vykonával práce podľa pokynov žalovaného. Je síce pravdou, že dňa 13.08.2011
žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 10.08.2011 označený ako okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, avšak po tom, čo žalobca žalovanému listom zo dňa 15.08.2011,

ktorý žalovaný prevzal dňa 16.08.2011 oznámil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je neplatné, pretože nemá náležitosti vyžadované zákonom a dôvod uvádzaný ako
vážne porušenie pracovnej disciplíny nie je pravdivý a teda žalobca trvá na pracovnoprávnom vzťahu
so žalovaným, následne na to žalovaný dňa 17.08.2011 doručil žalobcovi list označený ako „Oznámenie
na trvaní na ďalšom zamestnávaní - odpoveď“ v ktorom uviedol, že: „Za daných podmienok súhlasíme

s Vašim ďalším zamestnávaním a preto Vás vyzývame, aby ste bez zbytočného odkladu po doručení
tejto odpovede, nastúpili na výkon prác dohodnutých v pracovnej zmluve.“

18. Žalobca poukázal na zásadu rešpektovania autonómnej vôle zamestnávateľa a zamestnanca,
naďalej zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených podmienok, kedy pri posudzovaní

nároku na náhradu mzdy podľa § 130 ods. 1 ZP nie je rozhodujúci výrok súdu o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru ako nevyhnutnej podmienky toho, aby pracovný pomer neskončil na
základe neplatného rozviazania pracovného pomeru, ale zamestnávateľov prejav ustúpiť od okamžitého
zrušenia pracovného pomeru, ak mu zamestnanec oznámil, že trvá na zamestnávaní. Pri tejto
argumentácií sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/67/1996 zo dňa 30.09.1996.

19. Z výpovede žalobcu vyplýva, že u žalovaného pracoval v pracovnom pomere a jeho pracovnou
náplňou bol druh práce označený ako vodič s tým, že pracovný pomer vznikol 01.01.2010 a až do
apríla 2011 bolo všetko v poriadku. Pokiaľ uviedol, že bolo všetko v tomto období v poriadku, myslí
tým, že do práce dochádzal denne a bola mu práca udeľovaná. Po tomto období od apríla 2011

mu žalovaný uviedol, že do práce nemusí chodiť, pretože nemá pre neho prácu a v prípade potreby
ma zavolá. Od tohto obdobia sa stávalo, že zhruba niekedy raz za týždeň ho žalovaný potreboval,
zavolal mu a on sa do práce dostavil a vykonal práce, ktoré mu pridelil. Od mesiaca jún 2011 sa
zamestnal u iného zamestnávateľa, kedy vykonával prácu pre neho v poobedňajších hodinách. Uviedol,
že, aj po tomto období, sa vždy na pokyn žalovaného dostavil do práce a vykonal práce, ktoré mu

stanovil. Následne dňa 13.08.2011 mu bola doručená písomnosť žalovaného označená ako okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. On potom oznámil žalovanému, že nesúhlasí
s takýmto skončením pracovného pomeru a že trvá na tom, že pracovný pomer trvá naďalej. Následne
dňa 17.08.2011 mu bola doručená odpoveď žalovaného, kde vlastne zobral späť pôvodné skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. O deň na to on žalovanému doručil okamžité skončenie

pracovného pomeru z jeho strany. Po tom, čo mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, ich
komunikácia prebiehala iba písomne. Uviedol, že ešte predtým, než ukončil okamžite pracovný pomer,
volal žalovaného a žiadal ho, aby sa mimosúdne dohodli o vzájomnom vyrovnaní. Žalobca uviedol, že
vykonávali práce pre žalovaného aj po 01.06.2011.

20. Z výpovede žalovaného vyplýva, že potvrdzuje slová, ktoré uviedol žalobca, že bol u neho
zamestnanýod01.01.2010,pričomonvykonávalživnosť,pretožejesamostatnezárobkovočinnáosoba.
Potvrdil to, že až do apríla 2011 bolo všetko v poriadku. V máji osobne navštívil žalobcu a navrhol mu
zmenu pracovnej zmluvy v časti dohodnutého druhu práce tak, žeby vykonával prácu obchodného
zástupcu. Žalobca sa mu k tomu nevyjadril. Následne ho buď to bolo ešte v máji 2011 alebo už v júni

2011, stretol v G.M. v spoločnosti M. G., čo je jeho obchodný partner, kde žalobca už ponúkal tovar,
teda vykonával činnosť pre nového svojho zamestnávateľa. Má k tomu aj svedka. Po tom, čo ho takto
náhodou stretol sa ho spýtal, či toto je riešenie východiska v jeho firme, kde je zamestnaný. Žalobca sa
ho opýtal, či mu to vadí. Viac túto záležitosť nerozoberali. Nakoľko žalobca bol prijatý aj v dôsledku toho,že na jeho vytvorenie pracovného miesta zobral dotáciu z Úradu práce a zaviazal sa, že toto pracovné
miesto udrží po dobu dvoch rokov, tak túto skutočnosť, že má s ním problémy, oznámil Úradu práce,
ktorý mu uviedol, že on je teraz zodpovedný za plnenie dohody s Úradom práce, ktorú uzavrel. Išlo o

letné mesiace, takže odišiel na dovolenku na prelome júla a augusta a po jeho návrate mu dal výpoveď
z pracovného pomeru. Neradil sa predtým so žiadnym právnikom. Nevedel, že musí mu dať žalobcovi
vykonať aj dychovú skúšku, na požitie alkoholu sú však svedkovia. Štandardný pracovný proces v týždni
u nich prebiehal tak, že v pondelok a v utorok boli vo firme montážne dni, kedy kompletizovali dodávky,
príslušenstvá k oknám, ktoré sa potom následne tri pracovné dni rozvážali po území SR. Žalobca teda

prvé dva pracovné dni v týždni vykonával práce montážne, v stredu ráno im bol doručený tovar, ktorý
následne rozvážali motorovými vozidlami ich obchodným partnerom. Zvyčajne rozvoz prebiehal tak, že
v aute bola dvojčlenná posádka. Osobne viackrát zaregistroval, že žalobca prišiel ráno do práce pod
vplyvom alkoholu, pričom bol aj na to upozorňovaný jeho kolegami, aby túto záležitosť riešil. On ho
na túto vec aj viackrát upozornil, ale všetko prebiehalo len ústne, pretože sa so žalobcom poznajú od
malička a boli kamaráti.

21. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval, že po dohode s ním nebol v máji v práci, nie je to pravda. V práci
nebol svojvoľne. Všetci ostatní v práci boli a práca bola prideľovaná. Po jeho návrate z letnej dovolenky v
auguste2011mujehozamestnankyne,administratívnepracovníčkyuviedli,žepočasjehoneprítomnosti
v práci prišiel do kancelárie žalobca a vyslovene sa pred nimi chválil, že na konci roku 2011 na nich podá

žalobu na súd, pretože zobrali na neho dotáciu z Úradu práce a on od mája 2011 nechodí do práce.
Logicky to potreboval vyriešiť a preto pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Následne
medzi nimi prebehla už iba písomná komunikácia s tým, že celú záležitosť osobne už potom preberal
iba s jeho otcom, pretože sa všetci odmalička poznajú. V mesiaci máj do práce nechodil, no absenciu
mu nevykazoval. Absencie mu nevykazoval, pretože boli kamaráti a nechcel mu poškodiť.

22. Pokiaľ odpovedal právnej zástupkyni žalobcu na otázku týkajúcu sa dotácii za mesiac máj, jún
a júl 2011, tak tieto dotácie musel Úradu práce vrátiť. Išlo o dotácie na odvody na miesto obsadené
žalobcom. On celú túto záležitosť odkomunikoval s Úradom práce a v dôsledku skončenia pracovného
pomeru so žalobcom prebehla inzercia na Úrade práce pre obsadenie takto uvoľneného pracovného

miesta. Nakoľko nechcel uškodiť žalobcovi, tak mu potom písomne napísali, že ho môžu naspäť zobrať
do práce.

23.Vyjadreniasamotnéhožalovanéhoavyššiezistenéskutočnosti,ohľadomplateniaodvodov,čičestné

prehlásenia svedkov, ktorí boli aj vypočutí, tvrdenia žalovaného logicky vyvracajú.

24. Žalovaný potvrdil, že žalobca chodil v apríli riadne do práce (čl.45), pričom v mesiaci máj už do práce
nechodil, avšak absencie mu nevykazoval, pretože boli priatelia od detstva a nechcel mu takouto formou
uškodiť. Toto bolo aj dôvodom prečo mu písomne oznámil, že ho môže zobrať naspäť do práce. Teda

sám toleroval stav až do augusta 2011, kedy mal okamžite skončiť pracovný pomer, čo neskôr odvolal.

25.Vzáveresvojejvýpovedežalobcauviedol,žepotom,čomužalobcadoručilsvojlist,vktoromuviedol,
že trvá na tom, že pracovný pomer nebol platne skončený, žalovaný toto akceptoval a preto 06.09.2011
mu poslal návrh dohody, lebo mu nechcel uškodiť a v tom čase komunikovali iba písomne ( čl. 48 ).

26. Z výpovede svedkyne C.. P. J. vyplýva, že účastníkov konania pozná a vie čo je predmetom konania.
Uviedla, že v súčasnosti už zamestnancom žalovaného nie je. Bola zamestnaná od 01.02.2010 do
31.08.2012 - v tomto období na základe pracovnej zmluvy. Od ďalšieho obdobia na základe dohody a
to od 05.09.2012 do 18.06.2013. Pracovala ako obchodný referent alebo obchodný manažér. V náplni

jej práce bol príjem objednávok, objednávanie tovaru a fakturácia. Svedkyňa na otázku či vie odkedy
dokedy v spoločnosti žalovaného pracoval žalobca, svedkyňa uviedla, že uvedené údaje si poznačila.
Odkedy pracoval nevie. Vie len, že dokedy. Pracoval do 30.04.2011. Na dotaz, na základe čoho, vie
tak presne, že do tohto obdobia tam vo firme žalovaného žalobca pracoval, uviedla, že na základe
toho, že riešili faktúry. Pri plnení pracovných povinnosti prichádzala do kontaktu so žalobcom každý deň.

Svedkyňa na otázku súdu, či jej niekto povedal to, kedy žalobca prestal pracovať u žalovaného alebo
bola fyzicky prítomná pri ukončovaní pracovného pomeru, alebo pri nejakých jednaniach, svedkyňa
uviedla, že chodila do práce od pondelka do piatku od rána od ôsmej do pol štvrtej. Bola v kontakte s
P. N. každý deň a po tomto dátume nechodil do práce. Potvrdila, že nebola účastná žiadnych rokovaní,no pán C., ako jej nadriadený ju vtedy o tomto informoval. Na dotaz súdu, čo presne jej žalovaný
povedal a kedy, svedkyňa uviedla, že P. N. už ďalej nebude zamestnaný v tejto firme. Na otázku súdu,
či jej povedal aj dôvod ukončenia pracovného pomeru, svedkyňa uviedla, že nie. Svedkyňa na otázku

právneho zástupcu žalobcu, či s ňou pracuje aj pán O. C., ak áno, či je jej nadriadený alebo ináč,
svedkyňa uviedla, že vykonáva nejaké služby pre firmu J.R. I. D., ale nie je jej momentálne nadriadený.
Pracuje s ňou. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa rozvozy tovaru vykonávali aj pred
týmto časom, nakoľko uvádzala, že chodila do práce od ôsmej do pol štvrtej, svedkyňa uviedla, že ráno
o šiestej im bol doručený tovar, chlapci to začali nakladať a rozvážať.

27. Svedkyňa na dotaz právneho zástupcu žalobcu, či v čase,, keď sa vykonával rozvoz, už nebola v
práci, svedkyňa uviedla, že áno. Na dotaz právneho zástupcu žalobcu uviedla, že ráno keď sa realizoval
rozvoz tovaru, o šiestej, v práci ešte nebola. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či viedla
evidenciu pracovného času, svedkyňa uviedla, že nie. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či vie, či v evidencií dochádzky vykazoval žalovaný žalobcovi absencie v práci, svedkyňa uviedla, že

nie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vyhotovovala mesačné výkazy v súvislosti s dochádzkou
zamestnancov pre Sociálnu a zdravotnú poisťovňu svedkyňa uviedla, že áno. Nie ona osobne, nakoľko v
tom čase mal pán C. externú účtovníčku. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má nejakú
vedomosťotom,čizatotoobdobievykazovalžalovanýžalobcoviabsenciuvprácivzáznamedochádzky
alebo vykonávanie práce, svedkyňa uviedla, že k tomu sa vyjadriť nevie. Svedkyňa na otázku právneho

zástupcu žalobcu, či je pravdivé vyjadrenie žalovaného, že žalobca si z fakturovanej sumy odrátal svoju
províziu a zvyšnú časť odviedol do pokladne referentky, svedkyňa uviedla - právna zástupkyňa žalobcu
dotazuje, že ide jej o ten jeden obchodný prípad W. Q., k čomu svedkyňa dotazuje, či ide o faktúru
vyplatenú v hotovosti alebo na účet, k čomu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k tomuto sa vyjadriť
nevie, poukazuje na číslo faktúry FV1100642 na sumu 166,66 eur, či bolo platené v hotovosti, k čomu

svedkyňa uviedla, že nepamätá sa. Svedkyňa k tomuto dodala, že ak mal pán N. nejaké zákazky, stále
pánovi C. zaplatil len nákup a zvyšok išlo jemu. Bola to jeho provízia v podstate. Svedkyňa vo výpovedi
dodala, že všetky finančné záležitosti týkajúce sa pána N., boli po jeho odchode vyrovnané. Neostali
medzi nimi žiadne dlhy, čo sa týka týchto zákazok.

28. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či môže s istotou vylúčiť, že medzi žalobcom
a žalovaným nemohla existovať dohoda o tom, že nemusí chodiť každý deň do práce a že v
prípade potreby ho zavolá, svedkyňa uviedla, že vie s istotou, že takáto dohoda nebola. Dennodenne
pripravovala faktúry, šoféri si chodili pre faktúry k nej do kancelárie, kde si ich vyzdvihovali, k čomu
právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca v konaní netvrdil, že chodil každý deň do práce. Tvrdí, že

chodil sporadicky vtedy. Svedkyňa uviedla, že vie s istotou, že nechodil do práce ani sporadicky, nakoľko
po výpovedi bol párkrát u nich v kancelárii. Priateľsky sa rozprávali o tom, ako sa má a čo robí. Začal byť
zamestnancom v inej firme. Začal robiť niečo ako dílera pre nejakú okenársku firmu. Nevie si súčasne
predstaviť, aby v tej dobe vykonával dve zamestnania. Do obedu by rozvážal tovar a poobede dileroval
tovar - robil dílera pre nejakú firmu. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, aké motorové

vozidlá sa používali vo firme žalovanéhoc svedkyňa uviedla, že Citroen Jumper a biela dodávkac značku
nevie - Volkswagen. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či používali zamestnanci
aj svoje vlastné motorové vozidla svedkyňa uviedla, že nevie o tom. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, kde sa nakladal ráno tovar a kde ho zamestnanci, konkrétne aj žalobca, preberal
uviedla, že vtedy mali sklad na B.. Ráno šoféri nakladali. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu

žalovaného, či žalobca mohol prísť a odísť aj bez toho, aby mala ona o tom vedomosť, svedkyňa uviedla,
že áno.

29. Z výpovede svedka V. C. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania. Účastníkov konania pozná.
Na žiadneho z účastníkov sa nehnevá. Žalovaný je jeho syn. So žalobcom spolu pracovali. Uviedol,

že pracuje u žalovaného ako vodič. Pracuje uňho asi 8 alebo 10 rokov nepretržite na tej istej funkcii.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa skúsil rozpamätať, čo sa dialo v roku 2011 v
súvislosti s výkonom práce, s nedostatkom práce a rokovaním ohľadom zotrvávania vo firme všeobecne,
svedok uviedol, že vo firme to veľmi nešlo. Každý chcel výplatu. Niekedy v marci v roku 2011 sa stretli
v polovičke marca s tým, že pre firmu niečo prinesú alebo sa budú musieť rozdeliť. Koncom marca sa

dohodli, že končia. Na dotaz aby bližšie ozrejmil, kto skončil, uviedol, že bol to žalobca a ešte jeden
kolega - C. M.. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby bližšie opísal to, čo tým myslel,
že každý niečo prinesie alebo sa rozdelia, svedok uviedol, že má na mysli to, že by niekto prišiel s tým,že donesú zákazky na žalúzie. Oni dvaja nesúhlasili s tým, že radšej skončia a preto skončili. Viacej
s nimi do styku neprišiel.

30. Svedok na otázku, aby uviedol, kto konkrétne bol prítomný na rokovaní, o ktorom hovoril svedok,
uviedol, že jeho syn, žalobca a C. M.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aký bol výsledok tohto
rokovania a aký to malo ďalší vývoj, svedok uviedol, že oni povedali, že do firmy nič nedonesú, že oni
radšej pôjdu preč a tak sa rozišli.

31. Svedok na otázku súdu, či bola oficiálne podpísaná nejaká dohoda ohľadom ukončenia pracovného
pomeru uviedol, že toto on nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či potom, ako sa
rozišli, vykonával tu prítomný žalobca a pán M. nejakú prácu, svedok uviedol, že nie. Pracoval už len
on a jeho syn. Svedok uviedol, že nebolo dostatok práce a nebolo potom ani z toho dostatok financií.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol, či vie, aká bola finančná situácia vo firme
O. C. - O. P., svedok uviedol, že vie len toľko, že bola zlá. To, či boli dlhy, nevie.

32. Svedok na otázku súdu vzhľadom na to, že bol účastný rokovaní, aby konkrétne povedal, na čom
sa žalobca a žalovaný ako zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, svedok uviedol, že si už vlastne
nepamätá.

33. Svedok na otázku súdu, aby jasne uviedol k akej dohode medzi žalobcom a žalovaným ako
zamestnancom a zamestnávateľom došlo, aby jednoznačne uviedol, na čom sa účastníci konania
dohodli a či žalobca vyslovene povedal, že končí pracovný pomer, svedok uviedol, že tak, ako uviedol,
buď sa dohodlo to, že do firmy prinesú zákazky, s čím žalobca, vrátane pána M., nesúhlasili. Žalobca
vyslovene povedal, že končí vo firme. Svedok na otázku súdu, či povedal, že končí pracovný pomer u

žalovaného, svedok uviedol, že to sa presne nepamätá. Pamätá sa, že povedal, že viacej už do práce
nepríde. Na otázku súdu, či s tým žalovaný súhlasil, svedok uviedol, že áno.

34. K výpovedi svedka prítomný žalobca uviedol, že nikdy k takejto dohode nedošlo. Svedok na otázku

žalovaného, či je pravdou to, že povedal žalobcovi, že budú musieť vrátiť dotácie späť, nakoľko väčšiu
časť bolo potrebné vrátiť štátu, svedok uvádza: rozpamätáva sa. Bolo to okolo 12.000,- z toho 3.000,-
vychádzalo na každého. Svedok ďalej uvádza, že povedali, že platiť nebudú, že radšej odídu.

35. Z výpovede svedka C. M. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania. Účastníkov konania pozná.

So žalovaným vychádza pomerne dobre. So žalobcom neudržiava žiaden kontakt v súčasnosti. Svedok
na dotaz súdu, aby ozrejmil, či pracuje alebo pracoval pre žalovaného, uvádza, že pracoval v pozícií
vodič. To, odkedy pracoval, sa presne nepamätá, dátum jeho ukončenia bol 30.04.2011. Svedok na
otázku súdu, akým spôsobom ukončil pracovný pomer vo firme žalovaného, či išlo o výpoveď, okamžité
skončenie alebo dohodu, uviedol, že pracovný pomer so žalovaným skončil dohodou. Na otázku súdu,

aby uviedol to, kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru, za akých okolnosti, z akého dôvodu sa
dohodli na skončení, svedok uviedol, že k skončeniu došlo tak, ako uviedol 30.04.2011. Z firmy odišiel
na základe toho, že firme sa nedarilo. Po dohode s pánom C. pracovný pomer rozviazali s tým, že každý
si zoberie s firmy niečo čo do nej dal a odíde. On som pánovi C. nechal nejaké firmy, ktoré som počas
môjho pôsobenia do firmy pritiahol a na základe toho sa rozišli a každý išiel vlastnou cestou.

36. Svedok na otázku súdu, aby uviedol, kde k takejto dohode došlo a kedy, uvádza: došlo k tomu vo E.
L. P. v kancelárií. Rok bol 2011. Oficiálne odišiel 30.04. Dohadovali sa niekedy v polovici apríla, presný
dátum si nepamätá. Svedok na otázku súdu, či vie uviesť, akým spôsobom skončil pracovný pomer u
žalovaného žalobca, uviedol, že má pocit, že takým istým spôsobom, že dohodou. Svedok na otázku

súdu, či pri stretnutí, na ktorom sa dohodlo skončenie pracovného pomeru u žalovaného, bol prítomný
aj žalobca a či pri tom istom stretnutí došlo k skončeniu pracovného pomeru aj žalobcu a žalovaného,
uviedol, že áno.

37. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, že nakoľko uvádzal, že sa dohadovali, aby bližšie

uviedol, o čom sa dohadovali, kto bol prítomný a aké výsledky, uviedol, že predmetom sedenia bolo to,
že firma sa dostávala do obrovského dlhu a bolo načase s tým niečo robiť. Po vzájomnej dohode jeho,
pána C., pána C. staršieho a pána N., sa dohodli na tom, že ich pracovné pomery rozviažu s tým, žekaždý si mal z firmy zobrať niečo, čo do firmy priniesol a takto sa aj rozišli. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či prejavil vôľu odísť z firmy a skončiť pracovný pomer aj žalobca, uviedol, že áno.

38. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol, ak má vedomosť, či na tomto
rokovaní sa niečo riešilo aj ohľadom peňazí a dotácií, ak áno, s akým výsledkom, svedok uviedol, že
sa nepamätá.

39. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu uvádza, že pán C. starší bol prítomný na tomto

rokovaní. To, či prejavil vôľu skončiť pracovný pomer, svedok uviedol, že nevie. Pamätá sa, že sedel pri
nich. To, či ukončil pracovný pomer, to on nevie. Pod pojmom „všetci“ myslel tým seba a pána N..

40. Z čestného vyhlásenia zo dňa 18.12.2014 podpísaného P. B. vyplýva, že potvrdzuje, že žalobca
dodával tovar, zastupoval firmu O. C. O. P. v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august 2011. Tovar dodával
na adresu prevádzky Y. X, J..

41. Z čestného vyhlásenia zo dňa 19.12.2014 podpísaného I. P. vyplýva, že žalobca zastupoval firmu
O. C. O. P. v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, 2011 a dodával objednaný tovar.

42. Z čestného prehlásenia zo dňa 18.12.2014 podpísaného C. P. vyplýva, že žalobca zastupoval firmu

O. C. -O. P. v období od 04-07/2011 a dodával ich firme tovar , tieniacu techniku.

43. Z výpovede svedka I. P. vyplynulo, že bol konateľom spoločnosti B. a to od roku 2004 do roku 2014.
Končili niekedy v decembri. Po oboznámení sa s obsahom čestného prehlásenia na čl. 133, uviedol,
že podpis na ňom je jeho. Uviedol, že ho písali kolegyne z práce. O vydanie ho požiadal žalobca.

Potvrdenie vydal na základe toho, že žalobca vykonával prácu v prospech spoločnosti O. P. O. C., aké
práce vykonával, svedok uvádza, že dovážal žalúzie niekoľko rokov. Dátumy si nepamätá. Do kontaktu
sožalobcomprichádzalčiastočne,nakoľkoonchodilnaobchodnérokovaniaamerania.Svedokuviedol,
že robili okná, vymieňali dvere. To aké práce za D. O. P. O. C., aké práce vykonával, uviedol, že sa
presne sa nepamätá. Dátum presne nevie. Na dotaz súdu, ako často vykonával žalovaný práce pre

spoločnosť B., ako často spresnil dovážal žalúzie, svedok uviedol, že tak raz za dva týždne - opravuje
sa: raz až dvakrát do týždňa. Záleží podľa objednávok. Na otázku súdu, či to bolo presne takto aj v
mesiaci apríl až júl 2011, svedok uviedol, že presne sa nepamätá.

44. So žiadosťou o vyhotovenie čestného prehlásenia, svedok uvádza, že s požiadavkou prišiel žalobca.

Jeho kolegyne sa ho prišli spýtať, či by takéto prehlásenie podpísal, pričom v miestnosti bol prítomný aj
žalobca. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či skúmal, či údaje uvedené v čestnom prehlásení,
sa zakladajú na pravde, svedok uvádza, že sa pýtal, či žalobca chodil. Pýtal sa to tej kolegyni. To, kto
konkrétne napísal text tohto čestného prehláseni, nevie, keď prišiel, bolo to hotové. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či mal nejaké hodnoverné, relevantné dôkazy o tom, či to, čo je uvedené

v čestnom prehlásení, sa zakladá na pravde, má na mysli nejaké listiny, faktúry, dodacie listy, svedok
uviedol, že veril kolegyni, nakoľko táto povedala, že chodil.

45. Z výpovede svedka C.S. P., vyplynulo, že účastníkov konania pozná. Vie, čo je predmetom konania.
Strany sporu pozná z pracovnej oblasti. Na žiadneho z nich sa nehnevá. Viem o tom, že má byť vypočutý

ako svedok ohľadom nejakej nevyplatenej mzdy. Uviedol, že bol konateľom spoločnosti P. D. od roku
2002 do roku 2014. Svedok po nahliadnutí do čestného prehlásenia, ktoré sa nachádza v súdnom spise,
aby uviedol, či ide o jeho podpis, aby sa vyjadril k tomu kedy a za akých okolnosti a na základe čoho
toto čestné prehlásenie podpísal, svedok po nahliadnutí do spisu na čl. 134 uviedol, že ho podpísal.
PodpisovalhonapožiadaniepánaN..Bolotokoncomroku2014.PožiadalhootopánN.,žejevsúdnom

spore so svojím bývalým zamestnávateľom. Požiadal ma, či mu môžem potvrdiť to, že či dodával za
čas, či v tom čase, kedy dodával, či dodával. Bolo to u nich vo firme, spolu to odkonzultovali a to čas, v
ktorom dodával tovar. Na základe týchto okolnosti, o ktorých sa spolu rozprávali, to potvrdil. Text tohto
čestného prehlásenia písala jeho sekretárka, diktoval ho on.

46. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či kontrolovali relevantné účtovné doklady, či v
termínoch, ktoré uvádzal žalobca, v ich firme bol, či na konkrétnom dôkaze a na akom bol podpis, že
tovar dodával žalobca, svedok uviedol, že si myslí, že pozerali, že podľa dodacích listov. Pozerali to
presne podľa papierov, presne sa nepamätá. Odkonzultovali si to na základe toho, v akom roku to bolo.Skôr nie podľa papierov, ale okolnosti. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či konkrétne
na dodacom liste kontrolovali meno, priezvisko zamestnanca, svedok uviedol, že presne sa nepamätá.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si pamätá časy a hodiny, kedy mu dodávala firma

žalovaného tovar, či to bolo pred pracovnou dobou, počas, alebo po pracovnej dobe, svedok uviedol
že v rámci pracovnej doby od rána o siedmej do večera do piatej. Svedok jednoznačne potvrdil, že v
období od apríla do júla 2011 prišiel do ich firmy žalobca ako zamestnanec žalovaného. Svedok potvrdil,
že obsah čestného prehlásenia, ktoré podpísal, sa zakladá na pravde.

47. Z výpovede svedka P.Á. B. vyplýva, že pozná účastníkov konania , vie čo je predmetom konania.
Pozná ich ako dodávateľov. Vie, že v tomto konaní sa jedná o vyplatenie mzdy. Svedok po nahliadnutí
do čestného prehlásenia, aby sa nemu vyjadril, uviedol, že čestné prehlásenie podpisoval. Poprosil
ho pán N. ohľadom tej veci, ohľadom vyplatenia mzdy. Podpisoval ho sám a aj sám ho vypisoval.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho čestné vyhlásenie podpisoval, či
kontroloval faktúry, dodacie listy, svedok uviedol, že pamätá sa, nakoľko P. im vozil. Pamätá sa na to aj

na základe toho, že zaúčal brata do firmy. Svedok na otázku, či nekontroloval nejaké faktúry, dodacie
listy, či v rozhodnom období tam žalobca bol alebo nebol, svedok uviedol, že nie. Pamätá si to na základe
toho, že v tomto období začal podnikať jeho brat. Pamätá si to. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného, čo všetko mu žalovaný dodával, aký tovar, či aj listiny k tomu boli, svedok uviedol , že
čo sa týka dokladov, nepamätá sa. Tovarom boli žalúzie. Čo sa týka faktúr, dodacích listov, niečo sa

podpisovalo. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako vysvetlí, že podľa evidencie firmy
žalovaného v období od apríla do augusta 2011 v knihe vystavených faktúr jeho firma nefiguruje. Svedok
uviedol že sa nepamätá. Svedok uviedol, že tovar od žalovaného kupovali. Oni dávali žalúzie k oknám
zákazníkom zdarma. Faktúry platil on. Všetko bolo účtované v oknách. Svedok uviedol, že jeho brat
začal podnikať , určite to bolo v roku 2011, vtedy začal aj podnikať. Koncom, resp. niekedy v auguste,

mu prenechával celú firmu. Svedok potvrdil, že skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení, sa zakladajú
na pravde.

48.Zvýkazovpreddavkovnaverejnézdravotnépoistenienačl.153-162vyplýva,žežalovanýzažalobcu
ako zamestnanca odvádzal poistné v mesiacoch 01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011,06/2011,

07/2011, 08/2011, a 09/2011.

49. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

50. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával.

51. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

52. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

53. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

54. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach.Cieľom dôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu, vktoromspočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkaznýmbremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

55. Súd po vykonaní dokazovania mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a plne v konaní preukázaný.

56.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalobcaod01.01.2010začalpracovaťvspoločnosti
žalovaného v pracovnom zaradení šoféra. Podľa pracovnej zmluvy z 29.12.2009 tento pracovný pomer
medzi účastníkmi bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou troch mesiacov a mzda žalobcu

bola dohodnutá sumou 307,70 Eur mesačne.

57. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 10.08.2011 (č.l. 33) okamžite
skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu,
že malo dôjsť k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny tým, že žalobca mal pôsobiť na pracovisku
pod vplyvom alkoholických nápojov. Reakciou žalobcu na takto dané okamžité skončenie pracovného

pomerubollistzodňa15.08.2011(č.l.34),vktoromnamietalplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru dôvodiac tým, že takto dané okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje skutkové
vymedzenie závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako to vyžaduje zákon a dôvod uvádzaný ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny nie je pravdivý. Žalobca zároveň v tomto liste oznámil, že trvá
na ďalšom zamestnávaní v spoločnosti žalovaného. Na toto žalovaný listom zo dňa 17.08.2011 (č.l.

36) oznámil žalobcovi, že za daných podmienok súhlasí s jeho ďalším zamestnávaním a zároveň ho
vyzval, aby bez zbytočného odkladu po doručení tejto odpovede nastúpil na výkon prác dohodnutých v
pracovnej zmluve. Toto je potrebné kvalifikovať ako odvolanie predtým daného okamžitého skončenia
pracovného pomeru, s čím aj žalobca súhlasil. Takýto záver potvrdil aj Krajský súd v Prešove.

58. Po doručení tohto prejavu vôle žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 18.08.2011 okamžité
skončeniepracovnéhopomeruzostranyzamestnancazdôvodunevyplateniamzdydopätnástichdnípo
uplynutí jej splatnosti s poukázaním na to, že od mesiaca apríl 2011 žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu.
Totooznámenieprevzalžalovanýdňa18.08.2011.Tvrdenieonevyplácanímzdyžalovanýmtaktiežnieje
sporné. Sporným v danom prípade je to, kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu pracovného pomeru

medzi stranami sporu a či má žalobca nárok na mzdu a náhradu v zmysle jeho návrhu. Tvrdenie žalobcu
a žalovaného kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru, k tomu, či žalovaný sám povedal žalobcovi,
že nemusí chodiť do práce, pretože nemá pre neho prácu a že ho zavolá, ak bude mať a či vykonával
žalobca pre žalovaného prácu v období od apríla do augusta, boli rozporné.

59. Je pravdou, že predložené faktúry vystavené žalovaným pre W. Q., D..O..M.., D. D. E. E. L.ľ a Q.
D. Š. so sídlom vo E. L.ľpreukazujú, že v období mesiacov apríl, máj 2011 žalobca vykonával prácu pre
žalovaného. Toto tvrdenie vyplýva aj zo žalobcom predložených čestných prehlásení podpísaných P. B.,
I. P. a C. P., ako aj z ich výpovedi.

60. Z predložených výkazov odvodov DO E. (čl. 153-162) vyplýva, že odvody zdravotného poistenia boli
vykonané aj za žalobcu v mesiacoch 01/2011,02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011, 06/2011, 07/2011 a
08/2011. Zo VZP ako aj zo Sociálnej poisťovne bol žalobca odhlásený až 18.08.2011 a až od tohto dňa
prestal za žalobcu platiť odvody.

61. Tvrdenia žalovaného o ukončení pracovného pomeru dohodou potvrdili okrem samotného
žalovaného dvaja svedkovia a to otec žalovaného, ktorý tam tiež pracoval, a svedok M.. Ich výpovede,
kedy malo dôjsť k dohode o skočení, však boli rozdielne, jeden svedok uviedol, že to bolo koncom marca
a druhý v apríli. Jednoznačne jeho tvrdenia nevyplývajú ani z výpovede svedkyne P. J., ktorá pracovala
v rozhodnom období u žalovaného. Výpoveď svedkyne je nepriama, pretože táto potvrdila, že osobne

prítomná žiadnych rokovaní nebola a všetko, čo uviedla, jej povedal jej nadriadený, t.j. žalovaný.

62. Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých týchto dôkazov, či už každého jednotlivo alebo
vo vzájomnej súvislosti, mal súd za preukázané, že tvrdenia žalobcu boli v konaní preukázané. Je
zrejmé, že žalobca aj v období apríla do 18.08.2011 pracoval u žalovaného a že tento mu nevyplácal

mzdu tak ako mal, v lehotách splatnosti, od apríla 2011, preto oprávnene a v súlade so zákonom
skončil žalobca pracovný pomer u žalovaného okamžitým skončením z dôvodu nevyplácania mzdy
(list z 18.08.2011). Keďže došlo k skončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením z dôvodunevyplatenia mzdy, vzniká v tomto prípade zamestnancovi, t.j. žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume
jeho priemerného dvojmesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

63. Skutočnosť, že žalobca sa v rovnakej dobe zamestnal aj u iného zamestnávateľa, je v tomto
smere nedôvodná, zákonom vylúčená nie je, a navyše, ako to vyplýva z preloženého potvrdenia nového
zamestnávateľa spoločnosti E. D., táto skutočnosť mu bola známa.

64. Tvrdenia žalovaného o svojvoľnom nenastúpení žalobcu do zamestnania, neboli, vzhľadom na

všetky vykonané dôkazy, či už listinné alebo výpovede svedkov, jednoznačne a vierohodne, podľa
názoru súdu, preukázané. O vykonávaní práce žalobcu pre žalovaného svedčia listinné dôkazy a to
faktúry a čestné prehlásenia, pričom tieto neboli žalovaným jeho dôkazmi jednoznačne vyvrátené. Aj
keď je nesporné, že prácu žalobca vykonával sporadicky. Svedecké výpovede a skutočnosti týkajúce
sa okamžitého skončenia pracovného pomere pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany
žalovaného popierajú jeho tvrdenie o skončení pracovného pomeru dohodou. Ak by došlo k skončeniu

pracovného pomeru dohodou, neprichádzali by do úvahy a boli by bezpredmetné.

65. Ak by boli tvrdenia žalovaného pravdivé, bol by odhlásil žalobcu zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne
dňa 30.04.2011 a od 01.05.2011 by prestal za žalobcu odvádzať odvody. Tvrdenia žalovaného, že
pracovný pomer a odvody sú dvoma skutočnosťami a nemajú súvis, sú podľa súdu nedôvodné a

nelogické, pretože vyvstáva otázka, aký by mal záujem žalovaný odvádzať odvody za niekoho, koho už
nezamestnáva. Žalovaný však odhlásil žalobcu zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne až dňa 18.08.2011
a až od 18.08.2011 prestal za žalobcu platiť odvody. Tieto skutočnosti potvrdzujú tvrdenie žalobcu,
pravdivosť tvrdení svedkov, ako aj pravdivosť a správnosť obsahu čestných prehlásení predložených
žalobcom, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia o tom, že v rozhodnom období pre žalovaného pracoval,

aj keď len sporadicky. To, že svedok C. M. potvrdil, že on skončil so žalovaným pracovný pomer
dohodou k 30.04., nemôže mať pri zvážení všetkých ďalších dôkazov váhu. Ak by neboli tvrdenia
žalobcu pravdivé, nebol by doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru listom
zo dňa 10.08.2011, nebol by vyzýval žalobcu listom zo dňa 17.08.2011, aby nastúpil do práce, nebol by
navrhoval žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou k 18.08.2011. Tvrdenia žalovaného neboli

v konaní jednoznačne preukázané ani svedkami.

66. Preto v súlade s pokynmi Krajského sudu, sa súd zaoberal tvrdením o konkludentnom skončení
pracovného pomeru k 31.05.2011. Súd má za to, že tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané a ku
konkludentnémuskončeniupracovnéhopomerunemohlodôjsť.Vrozporestýmitotvrdeniami súzistené

skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žalobca vykonával prácu pre žalovaného v rozhodnom žalovanom
období.

67. Vykonaným dokazovaním bolo, podľa názoru súdu, nespochybniteľne preukázané, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného aj v spornom období apríl - august 2011 trval, bolo preukázané, že v

tomto období žalobca vykonával práce ako zamestnanec pre žalovaného, ako zamestnávateľa, i keď z
výpovedí obidvoch vyplýva, že tak bolo nepravidelne a to z dôvodov na strane zamestnávateľa - súčasne
bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi za toto obdobie nevyplácal dohodnutú mzdu.

68. Po vyhodnotení všetkých alternatív možného skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi

konania súd preto dospel k záveru, že žalobcovi skutočne patrí žiadaná mzda za celé obdobie, ako aj
náhrada mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce z dôvodu, že k skončeniu pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného došlo okamžitým skončením pracovného pomeru pre nevyplácanie mzdy listom
z 18.08.2011.

69. Poukazujúc na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie mzdy za obdobie, počas
ktorého trval pracovný pomer, no žalovaný mu nevyplácal mzdu, priznal žalobcovi aj nárok na náhradu
mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v súlade
s ustanovením § 69 ods. 4 ZP.

70. Vyriešenie otázky základu uplatnených (samostatných) nárokov - na náhradu mzdy za dobu
trvania pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce, súd v tomto štádiukonania považoval za účelné, nakoľko pre určenie výšky mzdy a náhrady mzdy je potrebné ešte ďalšie
dokazovanie .

Preto v súlade s ustanovením § 214 CSP tzv. medzitýmnym rozsudkom rozhodol len o základe týchto
nárokov s tým, že o výške jednotlivých nárokov vyjadrenej v peniazoch a o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.