Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1714204940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

WPP Financial Slovakia s.r.o., so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 47 003 430, zastúpený:
Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO. 36 860 107, proti žalovanej:
P. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, 900 01 Modra, občan SR, o zaplatenie 1.380,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 400,- Eur od 17.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2014, spolu s opravou žaloby zo dňa 07.10.2014 domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.380,- Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5,5 % ročne
zo sumy 160,- Eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 160,- Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo

sumy 160,- Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 160,- Eur od 21.12.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania titulom neuhradenia poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so
žalovanou dňa 19.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0142013, na základe ktorej poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400,- Eur. Pred uzatvorením zmluvy žalobca na základe údajov
od žalovanej riadne posúdil bonitu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver uhradiť spolu
s dohodnutým úrokom a odmenou za administratívne spracovanie a posúdenie bonity dlžníka v 4
mesačných splátkach, každú vo výške 160,- Eur do 20.12.2013, a to v celkovej výške 640,- Eur. Nakoľko

sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením všetkých splátok, žalobca dňa 06.05.2014 v zmysle
bude 7.1. zmluvy odstúpil od zmluvy. Súčasťou odstúpenia bola aj výzva žalovanej s úhradou dlžnej
sumy 1.380,- Eur pozostávajúcej zo zostatku istiny 640,- Eur, sankcií podľa bodu 4.4 zmluvy vo výške
160,- Eur, sankcií podľa bodu 4.6 zmluvy vo výške 80,- Eur, sankcií podľa bodu 8.2 zmluvy vo výške
400,- Eur a sankcií podľa bodu 9.6 vo výške 100,- Eur.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa

14.04.2016. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 03.10.2016, na ktorom sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu. Nedostavila sa žalovaná, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani
nepožiadala o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal v zmysle

§ 180 CSP v neprítomnosti žalovanej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 0412013
zo dňa 19.08.2013, posúdením bonity dlžníka na č.l. 5, kartou dlžníka na č.l. 6, odstúpením od zmluvy
zo dňa 06.05.2014, poštovým podacím hárkom na č.l. 8 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca uzavrel s žalovanou dňa 19.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0412013, na základe
ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 400,- Eur a žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 4
mesačných splátkach vo výške 160,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 90%, RPMN 972,44%, priemernou
RPMN 72,15%, spolu v celkovej výške 640,- Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so
zaplatením všetkých splátok, žalobca listom zo dňa 06.06.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú

na úhradu dlžnej sumy 1.380,- Eur najneskôr do 16.05.2014. Žalovaná na výzvu nereagovala.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 19.08.2013 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0412013,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 400,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v
pravidelných 4 mesačných splátkach vo výške 160,- Eur. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu
splátku, čím sa dostala do omeškania, žalobca listom zo dňa 06.05.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval

žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 1.380,- Eur najneskôr do 16.05.2014.

20. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania, pričom žalovaná nekonala v rámci

svojej podnikateľskej prípadne inej obchodnej činnosti. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri
ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od
ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. To
platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy.

21. Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku odstúpenia od
zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov,
ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10

zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na
prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k
porušeniu ústavných práv veriteľa.

22.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívnenormatívnevyriešila

(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného

zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

23. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená

od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nastúpila povinnosť účastníkov vzájomne
si vydať to, čo na základe tejto zrušenej zmluvy nadobudli. Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy,
je plnením zo zrušenej zmluvy, a preto je na usporiadanie vzájomných nárokov potrebné použiť právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Nakoľko mal súd na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná čerpala úver vo výške 400,- Eur, z ktorého

neuhradila žalobcovi žiadnu sumu, súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovanú
na zaplatenie istiny 400,- Eur.24. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované sankcie vo výške 160,- Eur podľa bodu 4.4 zmluvy za nesplnenie
povinnosti žalovanej doručiť najmenej 10 dní pred splatnosťou každej splátky vyhlásenie, sankcie vo
výške 80,- Eur podľa bodu 4.6 zmluvy, keďže sa vyhlásenia žalovanej v zmluve ukázali ako nepravdivé,

sankcie vo výške 400,- Eur podľa bodu 8.2 zmluvy, keď žalovaná porušila povinnosť tým, že vyhlásila,
že je schopná riadne a včas splácať spotrebiteľský úver a sankcie vo výške 100,- Eur podľa bodu 9.4
zmluvy, keď žalovaná úmyselne uviedla nesprávne telefónne číslo a zámerne sa vyhýbala doručeniu
pošty od žalobcu, súd konštatuje, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu zmluva bola
zrušená a žalobca sa nemôže domáhať priznania plnení z nej, keď na priznanie týchto sankcií nemá

právny titul, a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5.5% od 17.05.2014
(deň nasledujúci po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z
omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % + 5 percentuálnych bodov.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 1.380,- Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 400,- Eur

s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 28,99 % (400,- Eur z
1.380,-Eur).Úspechžalovanejvpomerekžalovanejpohľadávkepotomčiní71,01%(980,-Eurz1.380,-
Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovane v pomere 42,02 %.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup,

t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila
pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania
sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.