Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114213228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
L.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N. N., Z. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martou Ivaničovou,
advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 62, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v
mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/163/2014-73

zo dňa 28.04.2015 v znení opravného uznesenia č.k. 20C/163/2014-86 zo dňa 29.05.2015, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia m e n í tak, že žalobu žalobcu z a
m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský
rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria v Žiline zo dňa 26.02.2014 sp. zn. RK-PC-288/14-EK, ktorým
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu v sume 1.185,48 €, trovy rozhodcovského
konania v sume 31,80 € a trovy právneho zastúpenia v sume 249,18 € (prvý výrok), žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
(druhývýrok)ažalobcovipriznalnáhradutrovprávnehozastúpeniavsume428,49€naúčetjehoprávnej

zástupkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 1.170,- €, ktorý sa žalobca zaviazal
žalovanému vrátiť v 42 splátkach v sume 62,99 € mesačne; súčasne so zmluvou o revolvingovom
úvere uzavrel žalobca a žalovaný rozhodcovskú zmluvu č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011, v ktorej

sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov (1) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., sosídlom v Bratislave, Krížna č. 56, alebo (2) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 37, pričom podľa dohody
výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh; na základe žaloby

žalovanéhoprebehlorozhodcovskékonanie,výsledkomktoréhobolovydanierozhodcovskéhorozsudku
sp. zn. RK-PC-288/14-EK zo dňa 26.02.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom
v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 21, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu
v sume 1.185,48 € s príslušenstvom spolu so zmluvnou pokutou, úrokmi z omeškania, poplatkom
za rozhodcovské konanie a trovami konania; rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa

16.05.2014 spolu so žalobou zo dňa 27.11.2013, pokusom o zmier zo dňa 30.10.2013 a výzvou na
podanie žalobnej odpovede zo dňa 26.02.2014; z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že presné
okolnosti podpísania zmluvy si nepamätá, pokiaľ je tam dátum podpísal všetky listiny v jeden deň; v
čase, keď zmluvu uzatváral bol liečený na psychiatrické ochorenie, nik nezisťoval jeho zdravotný stav;
nevie, či keď zmluvu podpísal dostal kópiu alebo mu to bolo všetko doručené poštou; je pravda, že
od rozhodcovskej zmluvy neodstúpil a nevie, či v prípade, že by túto zmluvu nepodpísal, by mu bol

poskytnutý úver; pri uzavieraní zmluvy nikto nezisťoval jeho majetkové a zárobkové pomery.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie predstavuje rozhodcovská zmluva
absolútne neplatný právny úkon, ktorý nezaložil právomoc rozhodcovského súdu na vydanie sporného
rozhodcovského rozsudku; podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola

dojednaná na samostatnej listine nevylučuje možnosť súdnej kontroly neprijateľných podmienok;
predmetnú rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú podmienku, pretože „nebola uzavretá v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu)“, preto ju vyhodnotil ako absolútne
neplatnú; uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán (žalobcu

a žalovaného), ktorá „vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená“; rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za individuálne
dojednanú,pretože„samotnýobsahajednotlivénáležitostirozhodcovskejzmluvybolivopredpripravené
dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť a na záver o individuálnom
dojednaní zmluvy nestačí, že bola uzavretá na samostatnej listine“; vyjadril pochybnosti, či sa žalobca

„skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte umocňuje
to, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej
spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej
zmluvy a získaniu úveru“; napriek tomu, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že prípadné spory

medzi žalobcom a žalovaným nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní,
ide podľa súdu prvej inštancie „len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je
vo väčšine prípadov práve dodávateľ a ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom
konaní; o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu; dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi
je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ
podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde“; takáto rozhodcovská
zmluva predstavuje obchádzanie zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože „ho núti neodvolateľne sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude
voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom; pokiaľ má spotrebiteľ postavenie
žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm.
r) a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 54b ods. 1 a § 40 ods. 1 písm. a) bod 1
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do
01.01.2015); o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podal žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.06.2015 (č.l. 91-93 spisu). Rozsudok súdu
prvej inštancie napadol v celom rozsahu v spojení s vydaným opravným uznesením. Vyjadril názor,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva
nebola so žalobcom individuálne dojednaná; argumentoval, že pojem „individuálny“ v pomeroch
spotrebiteľského práva znamená „nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne
ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane

súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by
podmienku prijal“; za individuálne dojednané je potrebné považovať „každé ustanovenie, ktoré nielen
naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ,
ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za
následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, prípadne jej neuzavretia a podobne“; z
hľadiska prejednávaného sporu z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva možnosť žalobcu ovplyvniť,

či rozhodcovská zmluva vznikne a súčasne možnosť žalobcu rozhodcovskú zmluvu zrušiť; žalobca
ako spotrebiteľ bol informovaný, že nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a táto informácia sa
nachádzala hneď v popredí textu zmluvy a teda dostatočne transparentne; existencia rozhodcovskej
zmluvy nebola podmienkou vzniku úverovej zmluvy; súčasne žalobca mohol existenciu rozhodcovskej
zmluvy dodatočne prehodnotiť a v lehote 14 dní od jej uzavretia od zmluvy odstúpiť, pričom poučenie

o tejto možnosti sa nachádzalo transparentne priamo nad podpisovou časťou zmluvy; predmetná
rozhodcovská zmluva bola teda uzavretá individuálne a jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ani prípadné odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy
by nemalo vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci zo
strany súdu prvej inštancie pokiaľ ide o záver, že podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy v prípade

začatia rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa sa spotrebiteľ (žalobca) musí podriadiť
rozhodcovskému konaniu a nemá možnosť dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom, keď
tentozáverpokladalrozpornýsozákonom;poukázalnaskutočnosť,žepodľasúdnejpraxesaneplatnosť
právneho úkonu posudzuje so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku; v tejto súvislosti
však začatie rozhodcovského konania nemôže byť okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť predmetnej

rozhodcovskej zmluvy, pretože táto okolnosť neexistovala v čase jej uzavretia; súd prvého stupňa preto
z tejto okolnosti nemohol dospieť k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože skutočnosť
kto ju naformuloval a kto začne rozhodcovské konanie nespôsobuje jej neplatnosť; navyše v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluvepovažujelenpodmienka,ktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnev

rozhodcovskom konaní, čo však nie je prípad predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaniažalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo správnych skutkových zistení

súdu prvej inštancie popísaných v napadnutom rozsudku, preto nebolo potrebné vykonané dokazovanie
opakovať alebo doplniť. Odvolací súd sa nestotožnil len s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej
inštancie pokiaľ dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011.

4.5 V prejednávanom spore je zrejmé, že žalobca sa zrušenia sporného rozhodcovského rozsudku
domáhal z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), t.j. popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie sporného
rozhodcovského rozsudku (písm. c/ citovaného ustanovenia) a súčasne tvrdil, že v predmetnom
rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (písm. g/
citovaného ustanovenia), pretože nemal možnosť v priebehu rozhodcovského konania vyjadriť sa k

žalobe, ktorá mu bola doručená až spolu so sporným rozhodcovským rozsudkom. Súd prvej inštancie
vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, pretože ju nepovažoval za individuálne dojednanú a
konštatoval v nej neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca podal žalobu o zrušenie sporného
rozhodcovského rozsudku na súd v zákonnej tridsaťdňovej lehote od jeho doručenia (§ 41 ods. 1 prvá

veta zákona č. 244/2002 Z. z.).

4.6 Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva skutkový stav tak, ako ho popísal súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, t.j. žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037095
zo dňa 18.04.2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 1.170,- €, ktorý sa

žalobca zaviazal vrátiť žalovanému v dojednaných splátkach; v samostatnej rozhodcovskej zmluve
bolo dohodnuté, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým zo špecifikovaných stálych rozhodcovských súdov; nakoľko si žalobca neplnil
svoje zmluvné povinnosti podal žalovaný dňa 07.02.2014 príslušnému rozhodcovskému súdu žalobu na
zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou; po vykonaní rozhodcovského

konania vydal rozhodcovský súd sporný rozhodcovský rozsudok.

4.7 Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.04.2011. Odvolanie žalovaného považuje odvolací súd za
dôvodné.Zospisusúduprvejinštancievyplýva,žerozhodcovskázmluva(nierozhodcovskádoložka)nie

je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ani všeobecných (zmluvných) podmienok, ale je uzavretá na
samostatnom liste podpísanom žalobcom a žalovaným; z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „jej
uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a navrhovateľ nie
je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom žalobca vyhlásil, že zo strany žalovaného bol
o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný“ (článok 2 zmluvy); žalobcovi bolo dané poučenie

o tom, že „dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobca a žalovaný uzatvoria,
v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, keď výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“ (článok 3 zmluvy); žalobca a žalovaný sa dohodli, že
„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o

revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, keď výber jedného z
dvoch rozhodcovských súdov spočíva na žalobcovi“ (článok 4 a 2 zmluvy); žalobca a žalovaný dohodli
aj právo žalobcu „odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je povinný vykonať v písomnej

forme a lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od
zmluvy zaslané na adresu sídla odporcu najneskôr v posledný deň lehoty“ (článok 7 zmluvy). V takejto
forme uzavretú rozhodcovskú zmluvu preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože bola individuálne dojednaná, nakoľko aj keď jejznenie pripravil žalovaný, žalobca mal možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný
záväzok (zmluvu o revolvingovom úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj
pred všeobecným súdom, navyše mal žalobca možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu

odstúpiť. Žalobcovi nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej rozhodcovskej
zmluve nevenoval pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jeho prístup hodnotiť inak ako
ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v predmetnom
právnom vzťahu vystupoval v pozícii spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012). Neobstojí ani odôvodnenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, že sporná rozhodcovská zmluva bráni vec uplatniť na všeobecnom súde, ak
žalovaný podá skôr žalobu na rozhodcovskom súde, čím núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade
vec iba v rozhodcovskom konaní, pretože obsah rozhodcovskej zmluvy nevylučuje právo žalobcu
obrátiť sa so svojim nárokom na súd, aj keď podal už žalovaný žalobu na rozhodcovskom súde (z
rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že v prípade žaloby zo strany žalovaného musia byť všetky sporné
otázky riešené v tomto rozhodcovskom konaní začatom na základe žaloby a spotrebiteľ nie je vylúčený

z podania žaloby na všeobecnom súde o veci, o ktorej sa rozhodcovské konanie nevedie); neobstojí ani
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, pretože z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že mal možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť, rozhodcovská zmluva bola žalovaným dostatočne oddelená (zviditeľnená) na samostatný
list a v širšom ponímaní mal žalobca aj možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože

možnosť úplne vylúčiť rozhodcovské konanie (neuzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením
od rozhodcovskej zmluvy v dohodnutej lehote) možno v extenzívnom ponímaní považovať za možnosť
ovplyvniť jej obsah. Nakoniec znenie rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje od žalobcu riešenie sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní, preto neobstojí ani právne posúdenie predmetnej rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení

účinnom do 31.12.2014. Dôvod neplatnosti sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z. z. teda podľa odvolacieho súdu nebol daný a predmetná rozhodcovská zmluva
bola platne uzavretá v súlade s právnym poriadkom.

4.8 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo s účinnosťou od 01.01.2015 do právneho
poriadku Slovenskej republiky zakotvené spotrebiteľské rozhodcovské konanie; účelom zákona bolo
podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu „vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky
rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany
práv spotrebiteľa“; potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania

„vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval
výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch a z
potreby zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti“;
jedným zo základných pilierov novej právnej úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských
veciach bolo podľa dôvodovej správy „vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“; v tomto

smere podľa ustanovenia § 3 ods. 2 prvá veta, ods. 4, ods. 5 a ods. 6 prvá a druhá veta
zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 01.01.2015, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo
a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so
spotrebiteľským rozhodcovským konaním; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať

dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu; uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť
podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd; spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve
môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo

spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté
okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Z
uvedeného vyplýva, že sporná rozhodcovská zmluva zo dňa 18.04.2011 by spĺňala základné náležitosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (predovšetkým písomná forma; obsahové a formálne oddelenie
od rozhodcovskej zmluvy; absencia dohody o osobe konkrétneho rozhodcu; nepodmienenosť vo vzťahu

k spotrebiteľskej zmluve a absencie obmedzenia práva spotrebiteľa obrátiť sa na súd), ktorá bola do
právneho poriadku zavedená práve za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa, keď sporná rozhodcovská
zmluva navyše zakotvuje aj možnosť odstúpiť od nej v dohodnutej lehote. Aj z týchto podporných
dôvodov nemohol odvolací súd spornú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú.5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
vobsahuspisuidentifikovalpodstatnévyjadreniažalobcu,sktorýmisasúdprvejinštancienevysporiadal.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal ďalším

uplatneným dôvodom na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku, t.j. tvrdením žalobcu, že
v predmetnom rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014) a ani jeho tvrdením, že sporný rozhodcovský rozsudok nevydal rozhodcovský súd
dohodnutý v rozhodcovskej zmluve.

5.2 Odvolací súd nezistil porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože žalobca mal
po doručení rozhodcovského rozsudku spolu so žalobou a výzvou na vyjadrenie v súlade s rokovacím
poriadkom možnosť vyjadriť sa (podať žalobnú odpoveď), v dôsledku čoho by došlo k zrušeniu sporného
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský súd by vykonal rozhodcovské konanie (o tejto možnosti
bol žalobca poučený aj priamo v spornom rozhodcovskom rozsudku). Žalobca si namiesto žalobnej

odpovede vybral možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Rovnosť
strán v konaní je potrebné chápať ako možnosť uplatnenia procesných práv a výkonu procesných
povinností za rovnakých podmienok a porušenie takto chápanej rovnosti žalobcu v rozhodcovskom
konaní zo spisu nevyplýva.

5.3 Odvolací súd nezistil ani dôvodnosť námietky žalobcu, že sporný rozhodcovský rozsudok nevydal
rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
zriadeného pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Žiline nezaložila ani dohoda účastníkov v
rozhodcovskej zmluve o tom, ktorý rozhodcovský súd môže spor strán v rozhodcovskom konaní
prejednať; jeden z rozhodcovských súdov označený v rozhodcovskej zmluve ako Victoria rozhodcovský

súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460, so sídlom v Banskej
Bystrici, Zvolenská cesta č. 37, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrici, oddiel
Sro, vložka č. 16626/S, je totožný s Victoria rozhodcovským súdom, so sídlom v Žiline, ktorý konal o
žalobe žalovaného ako veriteľa v rozhodcovskom konaní, čo odvolací súd zistil z obchodného registra
Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 53057/L, kde je pod obchodným menom Victoria legal

arbiter s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21, zapísaná obchodná spoločnosť s pridelením
IČO: 44826460; z uvedeného výpisu vyplýva, že táto obchodná spoločnosť sídlila v Banskej Bystrici,
Zvolenská cesta č. 37, v období od 12.06.2009 do 10.05.2010, kedy zmenila sídlo do Žiliny. Z uvedeného
vyplýva, že došlo len k zmene názvu rozhodcovského súdu dohodnutého v spornej rozhodcovskej
zmluve totožného zriaďovateľ a k zmene názvu došlo len v dôsledku zmeny sídla zriaďovateľa tohto

rozhodcovského súdu z Banskej Bystrice do Žiliny.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie v podstate odôvodnil tým, že v prejednávanom spore vychádza
rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože uplatnené zákonné dôvody neplatnosti sporného
rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014) žalobca nepreukázal; iné zákonné dôvody neplatnosti sporného
rozhodcovského rozsudku žalobca netvrdil a preto sa nimi súd nemohol zaoberať.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konaniarozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v dôsledku
zamietnutia žaloby žalobcu v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).