Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114221763.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S.. F. I., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX N., v konaní zast. opatrovníčkou S.. N. E., súdnou tajomníčkou

Okresného súdu K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie
1.412,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 02.05.2016,
č.k. 14C/287/2014-136 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 248,24 Eur v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobou zo dňa 15.10.2013 sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.412,40 Eur spolu s príslušenstvom a
uhradiť žalobcovi trovy konania. Uznesením zo dňa 21.12.2015, č.k. 14C 287/2014-107 súd pripustil,

aby do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2016 žalobca vzal žalobný návrh
v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň navrhol trovy konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznať. V súlade s ust. § 96 ods. 1 - 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol súd prvej inštancie
o späťvzatí žalobného návrhu žalobcom.
3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. V danom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný
uhradiť žalovanému trovy konania; žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli. Na strane
úspešného žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, preto mu
súd priznal trovy právneho zastúpenia, resp. trovy konania spolu vo výške 248,24 Eur.

II. Obsah odvolania oprávneného.1. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, pretože v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V

tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.3.2014 sp.zn. 6MCdo 5/2013, v
ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom
konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.
Zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukazuje na to, že pred zaslaním oznámenia

o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného
advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získavanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Poukazuje tiež na to, že nepriznaním náhrady
trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Taktiež má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia §
150 O.s.p., keďže vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho
práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník, ktorý
disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na
zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného,

preto je žalobca toho názoru, že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy.
Preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Žalobca
považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne a
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v

odvolacom konaní vo výške 81,86 Eur.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“),
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy odporca.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režimeC.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka
a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto
subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j.

Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na
potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho
účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2
a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

5. Ako je zrejmé z obsahu spisu, v priebehu konania na súde prvej inštancie, a to písomným podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.12.2013 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania na
strane žalovaného. V písomnom podaní zo dňa 28.04.2014 sa vyjadril vo veci samej, kde poukazoval
na to, že danú vec je potrebné kvalifikovať v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň

vzniesol námietku premlčania žalobcom žiadaného nároku. Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa
ust. § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. (v znení platnom do 31. 12.
2014) má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Procesná aktivita
vedľajšieho účastníka mala súvis aj s výsledkom rozhodnutia o veci samej, keď súd prvej inštancie
rozhodol o zastavení konania. Je tiež potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s

uplatnenou námietkou neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, keď o takto danej námietke zo strany
žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 21.12.2015, č.k. 14C/287/2014-107.

6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo

vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

8. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre

postup podľa § 150 O.s.p ( 257 C.s.p.); nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo
jeho bránení.

9. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu

prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť
procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

10. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, v ktorej sa priznáva význam

pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05,
bod 37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého
nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2010).
Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/04).

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného

termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa moholv konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov

má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je
možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné
z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej
podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

12. Vedľajší účastník vstúpil do konania a v zmysle svojich prednesov sa sústredil na zbavenie
spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a uplatnil námietku premlčania. Zákonodarca
v ust. § 137 O. s. p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil
v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Ani judikatúra Súdneho dvora EÚ
nevidí žiaden dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe. Občiansky súdny poriadok

v ust. § 24 a nasl. O. s. p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom,
ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu
nemalabyťpriznaná náhradatrovvzniknutýchvsúvislostisprávnymzastupovaním.Uprávnickýchosôb
zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu

(napr.bytovéspotrebiteľskéveci,finančnýtrhapod.).Službaadvokátajepochopiteľnáalogická,pretože
úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má, ale aj schopnosťou toto
právo uplatniť. Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje
tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

13. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z
procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle §
93 ods. 2 O. s. p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici
Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy,

ktoré zvážia ako efektívne.

14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. uzneseniu
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný a vedľajší
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).