Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916204190
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916204190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci rozvodu manželstva

manželov I. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. D. XXX, Q..Č.. T. H. XX, zastúpená JUDr. Danou
Ďalakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2 a R.
T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. D. XXX a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: I. T.,
F.. XX.XX.XXXX I. R. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo I. T., F.. XX.XX.XXXX I. R. T., F.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S. J., ktoré
je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,

pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode manželstva súd maloleté deti I. T., F.. XX.XX.XXXX I. R. T., F.. XX.XX.XXXX z v e r
u j e do osobnej starostlivosti matky I. T., ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec - R. T. j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. I. T. I. R. T. výživné na každé dieťa vo výške
po 40 eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Otec n i e j e p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľka I. T. sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Rimavská Sobota domáhala rozvodu

manželstva s R. T. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh
odôvodnila tým, že už viac ako rok nevedú spoločnú domácnosť, ona sa aj s deťmi odsťahovala k
rodičom, nezhody pretrvávajú a nevidí žiadnu šancu v obnove manželského spolužitia. Pri výsluchu
na pojednávaní naviac uviedla, že zo strany manžela došlo k nevere, čo bolo príčinou stupňovania sa
vzájomných nezhôd a hádok. Trvala na tom, aby jej v prípade rozvodu boli obe deti zverené do výchovy
a osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že v čase, keď podávala návrh, bol manžel
zamestnaný v S. J. v spoločnosti Y., odkiaľ však odišiel a v súčasnosti pracuje niekde v Bratislave pre

ňu neznámom reštauračnom zariadení.

2/ Súd pojednával v neprítomnosti R. T., ktorý sa na pojednávanie nedostavil, avšak súhlasil s tým, aby
bolo pojednávané v jeho neprítomnosti a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.09.2016 (čl. 19)tiež uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ako aj s tým, aby boli obe deti zverené do výchovy a
osobnej starostlivosti matky.

3/ Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do výchovy a osobnej
starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť na ne výživné vo výške po 40 eur na každé dieťa.

4/ Okrem výsluchu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka súd na pojednávaní vykonal dokazovanie
aj prečítaním sobášneho listu, rodných listov detí, oboznámil sa s ďalším obsahom spisu a po takto

vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S. J. a pochádzajú z
neho dve maloleté deti, a to I. T., F.. XX.XX.XXXX I. R. T., F.. XX.XX.XXXX. Ďalej bolo zistené, že
manželia prestali viesť spoločnú domácnosť zhruba v marci 2015, kvôli nezhodám. Navrhovateľka aj s
deťmi opustila spoločnú domácnosť a býva s nimi u svojich rodičov v H. od marca 2016. Z jej výsluchu
bolo tiež zistené, že R. T. jej na výživnom zaplatil v apríli 2016 sumu 80 eur, v máji 2016 sumu 50 eur
a v septembri 2016 sumu 120 eur. Podľa matky nie je potrebné upravovať styk otca s deťmi, pretože

sa na ňom vedia stále dohodnúť.

5/ Podľa § 23 Zákona o rodine
ods. 1/ súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia;
ods. 2/ súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí;
ods. 3/ súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

6/ Podľa § 24 Zákona o rodine
ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného;
ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa;
ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná;
ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody

rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi;
ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

7/ Podľa § 25 Zákona o rodine
ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou

rozhodnutia o rozvode;
ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť;ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo ho zakáže;
ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti;
ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

8/ Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;
ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

9/ Podľa § 65 Zákona o rodine
ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

10/ Podľa § 77 Zákona o rodine
ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia
vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

11/Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniamalsúdzato,žemanželstvojeužviacakoroklenformálne,

neplní si svoj spoločenský účel a preto ho podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol.

12/ Súčasne s rozvodom manželstva súd rozhodoval aj o úprave práv a povinností rodičov k obom
maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Na čas po rozvode manželstva súd v súlade s návrhmi
oboch rodičov zveril obe maloleté deti do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude

zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť na každé dieťa výživné po 40
eur mesačne. Toto výživné s prihliadnutím na vek detí postačí na krytie ich základných potrieb a zároveň
zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca výživné v takejto výške platiť.13/ Zároveň bolo rozhodnuté, že otec - R. T. nie je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie a
o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Rimavská Sobota.
V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP - ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí,
c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 CSP - ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti
ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa
ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b/ prikázaním pohľadávky,
c/ predajom hnuteľných vecí,
d/ predajom cenných papierov,
e/ predajom nehnuteľnosti,

f/ predajom podniku,
g/ príkazom na zadržanie vodičského preukazu.