Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206981
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206981.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : CD Consulting
s.r.o. so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : U. Z. bytom A. W. č.XXX ,
o zaplatenie 292 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 28.3.2013 žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je
prílohounariadeniaeurópskehoparlamentuaRady(ES)č.8614/2007z11.1.2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 292 Euro, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 292
za čas od 27.6.2010 do 8.9.2010 a zo sumy 243 Euro za čas od 9.9.2010 do zaplatenia ,ako aj 6%

ročný úrok zo sumy 292 Euro za čas od 10.9.2010 do zaplatenia , na tom skutkovom základe, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa XX.X.XXXX .
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 292 Euro spolu s 0,25% denným úrokom od 27.6.2010 .
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 0 Euro. Keďže zmenková suma je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2/ Navrhovateľ v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa
23.12.2015 vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd vzhľadom na právne účinné čiastočné
späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne konanie
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP ( ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej ) .

3/ V tejto veci konanie začalo za účinnosti OSP a podľa OSP súd vo veci nariadil pojednávanie, na
ktoré sa strany sporu nedostavili . Po nadobudnutí účinnosti CSP procesná situácia ohľadne nariadenia
pojednávania sa zmenila, pretože potreba nariadenia pojednávania podľa CSP odpadla vzhľadom
na to, že žalobca vo svojich písomných podaniach opakovane žiadal, aby súd rozhodnutie vydal bez

nariadenia pojednávania a žalovaný vo veci bol úplne nečinný , žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu
súdu neuviedol žiadnu skutočnosť na svoju obranu a neoznačil žiaden prostriedok procesnej obrany .
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že strany sporu súhlasia s rozhodnutím veci beznariadenia pojednávania, preto termín verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu oznámil spôsobom
stanoveným CSP.

4/ Súd vo veciach v ktorých sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku je povinný zistiť, či zmenka bola
vydaná na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu , či v tomto konkrétnom právnom
vzťahu sú také skutočnosti, ktoré tvoria základ pre prípadne námietky žalovaného proti zmenke . Takáto
povinnosť pre súd vyplýva článku I. § 17 ods. 1a 2 ZZŠ.

5/ Súd na základe žalobcom predloženej zmenky zo dňa XX.X.XXXX , zmluvy o úvere zo dňa
XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXXX ( ktorú uzatvoril žalovaný s POHOTOVOSŤ s.r.o. a ktorá je súčasťou
súdneho spisu konajúceho súdu sp.zn.6Er/ 645/2011 ) uplatnený nárok žalobcu posúdil nasledovne :

6/ Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - Pohotovosť

s.r.o. poskytol úver vo výške 300 Euro žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal tento úver
splatiť 12 mesačnými splátkami po 49 Euro počnúc dňom XX.XX. XXXX. V zmluve nie je uvedený úrok,
je uvedený len poplatok vo výške 288 Euro , ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani
RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaný dňa XX.X.XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom
ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

sumu 292 Euro a zmenkový úrok 0,25% denne od 27.6.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad
žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto

vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva.

7/ Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. sa toto nariadenie uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo

nečinnosť pri výkone štátnej moci.

8/ Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

9/ Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

10/ Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti
zmenky) vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú
sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má
platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

11/ Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

12/ Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí

úroková doložka za nenapísanú.

13/ Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.14/ Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po
videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

15/ Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

16/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

17/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na
zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne
zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

18/ Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

19/ Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

20/PodľaČl.I.§14ods.1ZZŠ(Prevodnéúčinky)indosamentomsaprevádzajúvšetkyprávazozmenky.

21/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo

uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

22/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

23/ Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

24/ Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

25/ Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

26/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27/ Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene
alebo zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29/ Podľa ust. §-u 6 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere , súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľskéhoúveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

30/ Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd môže vykonať

aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

31/ Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd vychádzajúc z ust. článku I.
§ 17 ods. 1 a 2 ZZŠ predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť , ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu.

Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na
určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom
a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových
dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ
zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je

blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude
dodatočnedoplnenánaúplnúzmenkuanaktorejdoplnenieudelilzhotoviteľnadobúdateľovivyplňovacie
právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne - podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto,
aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou
úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z

opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a
preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť.
Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky
sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda

záväzne určuje , akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky
v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy je
pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lex
generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva , že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až

uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na vyše uvedené
treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade ak takáto
dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ ( právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ) . Právny úkon je určitý len vtedy,
keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

32/ Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v VÚP pôvodného veriteľa
a to v bode 14, v ktorom sa uvádza : „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej
aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplnení na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j.
keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na základe tejto dohody nevzniklo
platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože je neurčitá dohoda o tom , čo bude tvoriť zmenkovú sumu ,
či všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky ( ktoré môžu
resp. mohli vzniknúť z iného právneho úkonu ). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že

veriteľovi nevzniklo platné vypĺňovacie právo , preto ani platná zmenka nemohla vzniknúť . Žalobcom
predloženú zmenku súd považuje za neplatnú pre absenciu platného vypĺňovacieho práva remitenta. Z
neplatnej zmenky žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú pohľadávku .33/ Je bezpochybné , že žalobcom predložená zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy , preto túto zmenku treba považovať za spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky

je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej
zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2001, v ktorých
je spotrebiteľ žalovaným . Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo
neumožňovalosúduskúmaťkauzálnevzťahy,naktorýchkrytiejezmenkaurčená.Čl.7ods.3nariadenia

naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ , čo však neznamená, že súd
má vydať rozsudok, ktorým žalobe vyhovie . Ani z ust. § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych
námietok ex offo, preto súd zastáva názor, že ich skúmať môže . Z uvedeného vyplýva , že súd má
(a judikatúra SD EÚ to aj vyžaduje), ex offo skúmať , či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a
či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

34/ Súd , okrem vyše uvedených , dohodu o vyplnení zmenky podrobil súdnej kontrole aj z toho pohľadu,
čitotozmluvnédojednanieniejepresvojuneprijateľnosťneplatné.Súddospelkzáveru,žetútozmluvnú
podmienku treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná
so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu

a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že
predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť
zákona žalovaným ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa
súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej v žiadnom prípade sa nemôže poskytnúť súdna
ochrana. Takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §-u 53 ods.5 OZ súd považuje za neplatnú ,

preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti
blankozmenky. Súd vo svojej činnosti má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej a preto
neplatnej zmluvnej podmienky.

35/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému

nepriznal náhradu trov konania, pretože neboli preukázané výdavky, ktoré žalovanému týmto konaním
vznikli ( § 251 CSP ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).