Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/351/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215224863.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku č. 9 , Bratislava, proti žalovanému:
S. X., nar. XX. X.XXXX, naposl. bytom T. X, XXX XX W., o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 10. júna 2016 č.k. 21C 340/2015-22
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36,49 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k
rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom Námestie Martina Benku č. 9 v Bratislave.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
70,70 eur a trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 760 zák.č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej
„ Obč. zákonník“), § 8 ods. 5 a 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, keď po vykonanom
dokazovaní mal preukázané, že žalovaný dňa 2. 6. 2015 cestoval na linke MHD č. 201 v Bratislave a pri
kontrole cestovných lístkov sa nepreukázal platným cestovným lístkom. S poukazom na tieto závery súd
prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70
eur, predstavujúcu cestovné vo výške 0,70 eur za použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy a

úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 70 eur. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v znení
zmien a doplnkov (ďalej „ O.s.p.“) a náhradu trov konania žalobcovi priznal len vo výške zaplateného
súdneho poplatku za návrh, v sume 16,50 eur.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady trov konania

predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur, čo
predstavuje spolu trovy konania vo výške 106,46 eur, sú takéto trovy neprimerané voči pohľadávke
vo výške 70,70 eur. Mal za to, že v uvedenom prípade je dôvodné náhradu trov konania v
uvedenom rozsahu znížiť s poukazom na to, že žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovými žalobami,
príprava ktorých je rutinná činnosť, nevyžadujúca si odborné znalosti, a pokiaľ aj napriek tomu
žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, takýto postup je neúčelný, a neúčelné sú aj tým

vynaložené trovy.4.Protivýrokuotrováchkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca, navrhujúc abyodvolacísúd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť nahradiť

mu trovy konania v uplatňovanej výške. Uviedol, že § 150 ods. 2 O.s.p. možno použiť pri
rozhodovaní o trovách konania iba vo výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa a súd pritom
musí posúdiť majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu. Neprimeranosť trov konania
v drobných sporoch treba v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Uviedol, že
prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne zdôvodnil zníženie trov konania a to len tým,

že sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny.

5. Konštatoval, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p. iba v prípade,
ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval sa,

že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15. 10. 2008 zmenený a doplnený O.s.p. k § 150
ods. 2 O.s p., chápať minimálne ako dvojnásobne vyššiu sumu než samotná istina, čo v tejto veci nie
je. Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutým rozsudkom mu boli priznané iba
trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu, pričom zaplatenie tohto poplatku bolo povinnosťou

žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.

6. Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v žalobe o veci samej sú účelne vynaložené a

uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či
procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom
procese advokátom. To platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Zdôraznil, že rozsah zníženia
trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a
neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane

trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p..

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380, v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

9. Dňom 1. 7. 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesnoprávne kódexy, ktoré nahradili doteraz platný
Občiansky súdny poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zák. č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok a zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), a ktorých cieľom je v
dôsledku viacerých radikálnych zmien zrýchliť a zefektívniť občianske súdne konanie. Civilný sporový

poriadok okamžite aplikovateľný na všetky súkromnoprávne spory, vrátane tých, ktoré začali na súde
pred 1. 7. 2016 (§ 470 ods. 1 C.s.p.), v rámci množstva zmien zaviedol aj zásadnú zmenu
v spôsobe rozhodovania o trovách súdneho konania.

10. Protiuzneseniu,ktorýmsúdprvejinštancierozhodovalonáhradetrovkonania, bolopodľaprocesnej
úpravy platnej do 30. 6. 2016 prípustné odvolanie, pretože to zákon výslovne nevylučoval v ustanovení
§ 202 ods. 3, ani v žiadnom inom ustanovení zák. č. 99/1963 Zb. (O.s.p.). Novou právnou úpravou,
zavedenou zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), došlo ku koncepčnej
zmene, princípom pozitívnej enumerácie, tzn., že odvolaciemu prieskumu sú naopak podrobené len

tie uznesenia, ktoré tento procesný poriadok v ust. § 357 taxatívne vymenúva. V prípade ak uznesenie
vydal vyšší súdny úradník, odvolanie prípustné nie je, nakoľko proti takémuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť, ktorá nemá charakter opravného prostriedku, ale osobitného prostriedku procesnej obrany.11.1. Podľa § 357 pís. m/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania.

11.2. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11.3 Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

12. Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 C.s.p., ktorého účelom je podpora nepravej retroaktivity zachovaním
účinkov právnych úkonov vykonaných do 30. 6. 2016 (v danej veci odvolania podaného proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti priznania výšky náhrady trov konania žalobcovi, voči ktorému

bolo do 30. 6. 2016 odvolanie prípustné ), tak odvolací súd rozhodujúci za účinnosti nového C.s.p. pri
svojom rozhodovaní zohľadnil skutkový a právny stav platný v čase rozhodovania prvoinštančného súdu
a odvolanie žalobcu podané proti výške trov konania za staršej procesnej úpravy, posúdil ako prípustné.

13. Podľa ust. § 200ea ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O. s. p.) platného

a účinného do 30.6.2016, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

14.Podľa ust.§150ods.2 O.s.p.aksútrovykonaniavdrobnýchsporochneprimeranévočipohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

15. Týmto ustanovením bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania v drobných
sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti strán sporu (vtedy účastníkov)

za výsledok konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Táto výnimka predstavovala tzv. moderačné právo súdu,
spočívajúce v možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú sporovej strane, s
plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre
takýto postup, z ktorých prvou bola povaha sporu (teda okolnosť, že išlo o drobný spor) a druhou, že
trovy konania (ktorých náhrada sa požadovala) boli neprimerané voči pohľadávke. Z tohto ustanovenia

nevyplývalo, že by ho bolo možné použiť iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

16. Názor žalobcu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. možno použiť iba v prípade, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, nemá oporu v znení ust. § 150 ods. 2

O.s.p., z ktorého dikcie plynie len podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.
V preskúmavanej veci nemožno mať pochybnosť o tom, že výška žalobcom požadovanej sumy 70,70
eur, klasifikuje toto konanie ako drobný spor.

17. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov
konania znížil. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu sa však nestotožnil
s rozsahom zníženia trov konania vykonaného súdom prvej inštancie. Tým, že súd prvej inštancie
žalobcovi priznal iba náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu
vo výške 16,50 eura, fakticky žalobcovi nepriznal vôbec náhradu trov právneho zastúpenia.18. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, pretože právny zástupca má v zmysle
vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
(ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z) nárok na odmenu za právne služby.

19. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 16,60 eur, 3x režijný
paušál á 8,39 eur. Z obsahu príslušného spisového materiálu však vyplýva, že právny zástupca žalobcu
vo veci vykonal len dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby)

2 x á 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd pri rozhodovaní nezohľadnil
žalobcom uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon pokus o zmier (nakoľko tento nie je
úkonom právnej služby vykonaným v konaní) a vzhľadom na jednoduchosť veci ani úkon ďalšej porady
s klientom. K priznaným úkonom právnej služby odvolací súd pripočítal režijný paušál 2 x 8,39 eur a
20 % DPH, t. j. 9,99 eur, v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže právny zástupca
žalobcu je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 59,97 eur, a celkové trovy

konania spolu s náhradou trov za zaplatený súdny poplatok (16,50 eur) sú 76,47 eur.

20. Odvolací súd v predmetnej veci využil moderačné právo (i napriek tomu, že vyššie stanovená
výška trov konania je v podstate totožná s výškou uplatnenej pohľadávky) berúc do úvahy Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. mája 2014 sp. zn. I. ÚS 759/2013, v ktorom ÚS SR
konštatoval, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou
ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp.
čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké
medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Odvolací súd mal za to, že

vyššie vyčíslené trovy žalobcu sú neprimerané voči žalovanej sume s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom žalobcu v týchto
konaniach zastupuje advokát JUDr. Vladimír Kán, ktorého písomné podanie na súd - žaloba, je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaká, k zmene dochádza len v označení značky
veci žalobcu (naša značka), mena, dátumu narodenia a adresy žalovaného, dňa a čísla linky, kedy došlo

k porušeniu Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je
štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu
najmä s ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov. Vychádzajúc z toho, že cieľom
súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu
prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že

v danej veci obstojí zníženie náhrady trov právneho zastúpenia na úroveň jednej tretiny, teda na sumu
19,99 eur (59,97 : 3 = 19,99 eur). So súdnym poplatkom za žalobu vo výške 16,50 eur, potom celkové
trovy konania predstavujú sumu 36,49 eur (16,50 + 19,99 = 36,49 eur).

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, a
rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že jeho jurisdikcia v
apelačnom konaní mu dáva plnú možnosť modifikovať skutkový stav. Na základe uvedeného
odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia širšie rozviedol a doplnil dôvody správne vedúce súd

prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania k použitiu § 150 ods. 2 O.s.p. Ďalšiu odvolaciu
námietku žalobcu poukazujúcu na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co/271/2009, v ktorom
označený súd dospel k záveru, že žalobca ako úspešná strana sporu v drobnom spore, v ktorom bola
zastúpená advokátom, má právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) trov spojených
s poskytnutím právnych služieb poskytnutých mu splnomocneným advokátom nemohol odvolací súd

posúdiť, keďže žalobca k odvolaniu nepripojil rozhodnutie, na ktoré sa odvolával. Považuje však za
potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, súd tieto skúma vždy jednotlivo pre
každú stranu sporu zvlášť, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli za konania najavo. Z obsahu
odvolania nie je zrejmé, aký priebeh malo predmetné konanie, či vo veci bolo vykonané dokazovanie,
či žalobca okrem obligatórnych listinných dôkazov predkladal i iné dôkazy, či bolo problematické

zabezpečiť tieto dôkazy a z akého dôvodu.

22.Ztýchtodôvodovodvolacísúdzmenilpodľa§388C.s.p.rozsudoksúduprvejinštancie vnapadnutej
časti tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,49 eur.23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v odvolacom konaní rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Nakoľko o odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.

z. zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že v celom
svojom uznesení pojmy „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ dané terminológiou používanou
v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nahradil pojmami „súd prvej inštancie“ a „strany
sporu“ tak ako ich zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).