Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215212871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát,
Bratislava, proti žalovanej: U. Á., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom H. Z. XXX, Z., o 1.355 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 975 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 28. októbra 2014.
II. V časti o zaplatenie 380 €, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.375 € od 13. januára 2014
do 27. októbra 2014 a zo sumy 380 € od 28. októbra 2014, ako aj 0,2 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 975 € od 28. októbra 2014 sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 41,8 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 14. júla 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 2. júla 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
na sumu 1.000 € za odplatu 380 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 5 € a
desiatich splátkach po 136,50 €, t. j. spolu 1.380 €. Celkovo však splatila len 25 €. Vzhľadom na to
žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 12. januáru 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje
úrok z omeškania.

2. Žalovanej bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 26. augustu
2016 potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známych
adries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na príbuzných) nepodarilo zistiť miesto jej skutočného pobytu.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného súdneho poriadku), na ktoré sa strany
nedostavili. Žalobca sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovaná, ktorá
bola predvolaná postupom podľa § 111 ods. 3 C. s. p., sa neospravedlnila. Preto súd pojednával v

neprítomnosti oboch strán (§ 180 C. s. p.). Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva
o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a
5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 až 8) a v spojení so všeobecne známymi
a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 2. júla 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol
dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 1.000 € (do formulára je

dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy
potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“)
zaviazal zaplatiť celkovo 380 € (t. j. 38 % z 1.000 €), teda spolu s istinou sumu 1.380 €, čo bolo vyplnené
v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v
13 splátkach, a to v troch po 5 € a desiatich po 136,50 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem

iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode
1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“

Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná
splatnosť.

c) Žalovaná zaplatila celkovo 25 €, ďalšie splátky nevykonala (nesporné tvrdenie).

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 21. januára 2014 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť
zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 20. októbra 2014 (č. l. 6) podaným na
poštu 23. októbra 2014 (č. l. 7 a 8) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený
k 12. januáru 2014. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení

žalobcu, ktoré žalovaná nijako nepopierala.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané

peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna
konštrukcianapĺňadefiníciupôžičkyvzmysle§657Občianskehozákonníka.Pretožežalobcaakoveriteľ
poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú
definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 2. júlu 2013, a zmluva z 2.

júla 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je
spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa
názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka

na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že
je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou
sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5
Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v

situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné
zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne
známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Taktovysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka,
ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok
vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková

sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer
67 %).

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý
sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej
sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení
sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie
predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody
o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej

zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého
úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 1.000 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná splatila 25 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 975 €. K zosplatneniu tejto

sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Podľa názoru súdu však z ustanovenia §
565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa
adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy

príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu
tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa.
Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 20. októbra
2014, že k zosplatneniu došlo 12. januára 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 20.
októbra 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru

súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku
žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (23. októbru 2014) na adresu uvedenú v zmluve možno
podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45
ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 26. októbra 2014 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr
27. októbra 2014.

10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 %
vyššej než základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania. Tento nárok mu však v zmysle
už uvedeného vznikol až od 28. októbra 2014, kedy bola základná sadzba 0,05 %, nie 0,25 %, preto

žalobcovi patrí úrok z omeškania len 5,05 % ročne. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne
(výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
žalobcovi pri čiastočnom úspechu nárok na náhradu (975 : 380, t. j. 70,9 : 29,1 =) 41,8 % jeho účelne

vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.