Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 30.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

L.. G. S., nar. XX.XX.XXXX v H. H., trvale bytom
H. H., S. Z. XXX/XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 663/15 ako trestný
čin prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 24.07.2015 v čase o 10.00

hodine na ceste II/516 v H. H. na ulici Z. pred domom číslo 7 v smere na Trenčiansku Teplú odparkoval
osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, evidenčné číslo vozidla TN-XXXCB, ktorého majiteľom sú
H. služby mesta, so sídlom Z. XXX/XX, H. H., IČO: XX XXX XXX bez toho, aby ho riadne zabezpečil proti
pohybu, keďže toto vozidlo následne samovoľne prešlo z miesta odparkovania, t. j. z pravej strany na
ľavú stranu cesty II/516, kde narazilo svojou prednou časťou do poškodeného P. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. Z. XXX/XX, H. H., ktorý v tom čase stál pri pravej prednej bočnej časti vozidla zn. Fuso,
evidenčné číslo vozidla: TN-XXXEP, ktorého majiteľom je O. H. H., so sídlom M. R. S. XXX/X, H. H.,
IČO: XX XXX XXX, čím došlo k zraneniu poškodeného, ktorý utrpel zlomeninu hornej časti píšťaly vľavo

s posunom trieštivá vpáčením, v dôsledku čoho mal od 24.07.2015 do 08.09.2015, teda 47 dní ľavú
dolnú končatinu fixovanú vysokou sadrou a toto ho výrazne obmedzovalo v celkovej hygiene, obliekaní,
príprave, zaobstaraní si stravy a bol odkázaný na pomoc druhej osoby, teda celková doba obmedzenia
na bežnom spôsobe života trvala 78 dní, z toho 47 dní závažne.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 3760, IČO: 30 807 484, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku, vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchomobžalovaného, svedkov P. T., O. N., M. B., prečítaním znaleckého posudku č. 76/2015 z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu
súdneho inžinierstva a napokon oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd

zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti, pričom vypovedal o
relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Dňa 24.07.2015 v čase o
10.00 hod. som jazdil po meste H. H. na aute Peugeot Partner, EČ: H Pracujem ako riaditeľ H. služieb

mesta
H. H.. Keď som prechádzal cez ulicu M. R. S., tak som zbadal
odstavené nákladné auto FUSO na kraji parkovacej plochy, vedľa štátnej cesty. Toto auto
bolo odstavené v protismere. Ja som Peugeot Partner odstavil na protiľahlej strane cesty na
zastávke električky, vedľa cesty, v smere jazdy. Vypol som motor, vytiahol kľúčik zo
zapaľovania, myslím si, že som zatiahol ručnú brzdu, rýchlosť som nezaradil, vystúpil som

z auta a uzamkol ho. Prešiel som cez cestu k nákladnému autu FUSO. Na chodníku vedľa
tohto auta stáli pri kabíne vodiča, zo strany vodiča, 2 zamestnanci H. služieb mesta H. H. a to P. T. a
O. N.. Pristúpil som k nim, takže sme všetci 3 stáli na chodníku. V prvom rade som sa ich opýtal, prečo
auto FUSO stojí
v protismere vedľa cesty a kde je šofér. Na to mi odpovedali, že šofér si išiel kúpiť do Tesca desiatu,

ďalej mi povedali, že neďaleko je kôš, ktorý vysypali ručne na korbu auta FUSO a že čakajú na vodiča.
Zamestnanci tam stáli a pofajčievali. Po celý čas rozhovoru sme všetci 3 stáli na chodníku pri aute
FUSO pri vodičovej strane. Po pár minútach nášho rozhovoru som zbadal vodiča M. B., ako sa vracia
z Tesca. S. B. zakričal niečo v tom zmysle, že auto sa Vám pohlo, presne si to už nepamätám. V tom
čase bol pán B. od auta Peugeot vzdialený asi 50 metrov, pričom od nás bol vtedy vzdialený asi 40

metrov. V tomto momente som nič nepovedal, len som videl, ako sa T. rozbehol z chodníka okolo kabíny
FUSA k Peugeotu na cestu a v tom istom čase sa rozbehol N. z chodníka okolo korby FUSA. V tom
momente som kráčal za T., ale oni boli rýchlejší a keď som prešiel popred kabínu FUSA, tak som videl,
že T. sa opieral rukou o nákladné auto, pričom Peugeot bol vedľa neho. Peugeot sa nárazníkom opieral
o dvere kabíny FUSA. N. stál pri Peugeote z druhej strany auta, teda zo strany vodiča Peugeotu. T.

bol opretý o auto FUSO a stonal, že ho bolí noha - koleno. Po tomto som odparkoval auto a chlapi mi
pomohli naložiť T. do auta. T. povedal, že nemá pri sebe doklady, tak som zavolal majstrovi dopravy, aby
zobral T. družku, a aby išli pre jeho doklady. Keď sme sa dostali k dokladom, tak majster zaviezol T. do
nemocnice v Trenčíne na úrazovú chirurgiu. Ja som telefonicky kontaktoval pána Kováča - zmluvného
pracovníka zabezpečujúceho pre H. služby BOZP, ktorý mi povedal, aby som sa uňho v Trenčíne čo

najskôr zastavil, čo som aj urobil. G. mi dal najprv tlačivo, ktoré som zaniesol lekárovi do nemocnice
na úrazovú chirurgiu, pričom tam mi povedali, že oni vypíšu vlastný papier a s papierom od G. mám
ísť k obvodnému lekárovi T.. Počkal som na ošetrenie T., naložil som ho do auta a išli sme za jeho
obvodnou lekárkou. Jeho obvodná lekárka mala práve dovolenku. Zastupujúci lekár tam už nebol, tak
som zaviezol T. domov. Na úrazovej chirurgii povedali T., že má prísť na kontrolu v nedeľu 26.07.2015.

V nedeľu som zobral auto a zaviezol T. na chirurgiu, počkal ho a zaviezol späť domov. V pondelok
27.07.2015 bol kolega spolu s T. u zastupujúceho ošetrujúceho lekára, ktorý mu vyplnil a potvrdil tlačivo
od pána G. (BOZP), na ktorom tento lekár určil, o aký druh úrazu ide. Lekár vyznačil na tlačive písmeno
c), kde je uvedené - ostatný úraz a doplnil rukou rozsah zranenia. V utorok 28.07.2015 mi povedal
pán G., aby som rukou napísal opis tejto udalosti, pretože to potreboval na vypísanie dvoch tlačív -

Záznam o registrovanom úraze a Oznámenie poistnej udalosti. Rukou som mu opísal na papier priebeh
udalosti, dal som mu tento papier, na základe ktorého on vypísal tieto dva doklady. K tomuto chcem
uviesť, že pán G. do týchto tlačív nenapísal celý priebeh udalosti, tak, ako som ho opísal. Ja som si tieto
tlačivá neskontroloval a podpísal som mu ich. Udalosť do týchto tlačív opísal čiastočne a popri tom sa
pomýlil na tlačivách v kolónke Kód príčiny úrazu - na tlačive Záznam o registrovanom pracovnom úraze

napísal kód č. 9, čo znamená spoluvinu poškodeného a na tlačive Oznámenie poistnej udalosti uviedol
mieru zavinenia poškodeného 0 %. Všetky doklady podľa inštrukcií pána G. som zaslal na Sociálnu
poisťovňu a na Inšpektorát práce. Na uvedenú skutočnosť reagovala Sociálna poisťovňa tak, že žiadala
odstránenie tohto rozporu. Na to som reagoval tak, že som Sociálnej poisťovni zaslal list dňa 17.08.2015,
v ktorom bol uvedený celý priebeh udalosti. Dňa 20.08.2015 mi napísali zo Sociálnej poisťovne, kde ma

požiadali, aby som odstránil tento rozpor, čo som urobil listom zo dňa 04.09.2015. Sociálnej poisťovni
som zaslal Záznam o registrovanom pracovnom úraze, kde bol v kolónke č. 8 uvedený kód príčiny úrazu
č. 11. Toto mi doporučil pán G., takto opravené tlačivo mi doniesol vypísané, ja som ho len doručil na
sociálnu poisťovňu. Popri tom som bol dňa 10.08.2015 za T. vypísať tlačivo Hlásenie úrazu na účelynemocenského, ktoré si T. najprv podrobne prečítal a potom sme ho spolu vypísali. Pán T. v tomto tlačive
dal vyškrtnúť v bode č. 5 - Úraz zavinila iná osoba - áno, teda zostalo nie nevyškrtnuté, čo znamená,
že iné v tomto prípade jeho úraz nezavinila iná osoba, tlačivo si prečítal aj vyplnené a podpísal ho.

Tlačivo bolo vypísané uňho doma. Na T. som nevyvíjal žiadny nátlak. Niekedy v novembri 2015 som
sa neďaleko Tesca stretol s T.. T. sa ma opýtal, či sa môžeme porozprávať, s čím som súhlasil. T. mi
povedal: "pán riaditeľ, keď sa nejakým spôsobom dohodneme, ja stiahnem žalobu". Na toto som sa ho
opýtal, že čo si pod pojmom nejakým spôsobom sa dohodneme predstavuje. T. mi na to povedal, že
obaja sme dospelí ľudia a vieme sa dajako rozumne dohodnúť. Ja som mu na to povedal, že vzhľadom

na to, že ste ma krivo udal na polícii, nebudem sa s ním o tom dohovárať a počkáme na doriešenie
celej záležitosti na polícii. Ďalej sa ma pýtal, či mu umožním vrátiť sa do práce po vyliečení, na čo som
mu nevedel odpovedať, pretože, ako sa vyvinie jeho zdravotný stav, to nevie dopredu nikto povedať,
na čo on povedal, že aj návratom do práce by sa to dalo vyriešiť. Podľa mňa k udalosti došlo tak, že
P. T. sa snažil zastaviť Peugeot nohou a popri tom O. N. rukami, pričom P. T. sa noha zvrtla a auto
pritlačilo druhú nohu o auto FUSO. Túto moju domnienku potvrdzuje aj tvrdenie O. N., ktoré vyslovil na

druhý deň po fotení políciou. Neskôr som si uvedomil, že túto udalosť som mal nahlásiť na polícii, teraz
by som to mal jednoduchšie. Snažil som sa všetko robiť čo najlepšie pre vyriešenie tohto úrazu aj v
spolupráci s pánom G. a nechápem prečo udanie na políciu dal pán T. až po dlhšom čase, pričom mohol
tak urobiť kedykoľvek skôr. Pripadá mi to tak, že keď pán T. dostal nemocenské v nižšej sume ako bola
jeho výplata, tak sa nahneval a podal trestné oznámenie. Necítim vinu za zranenie, ktoré utrpel pán T.,

toto zranenie si spôsobil pán T. vlastným nezodpovedným konaním, ktoré som ja nemohol ovplyvniť.“
Svedok poškodený P. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal o relevantných skutočnostiach zhodne ako
v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Dňa 24.07.2015 v čase asi o 10:00 hod. som sa spolu s kolegom
vodičom vozidla zn. Fuso M. B. a kolegom O. N., nachádzal v meste H.
H., kde sme stáli pred domom č. 7 na ul. Z. na ľavej strane smerom do Tr. H.. Tu

som ja a O. N. vysypávali smetné koše do tohto vozidla. Vozidlo bolo odstavené,
zaparkované a zabrzdené. Vodič B. sa od vozidla vzdialil do obchodu, kde si bol kúpiť
jedlo. My sme v tom čase spolu s O. vysypali smetné koše do vozidla a ako sme na
mieste stáli a čakali na vodiča, tak prišiel za nami náš riaditeľ p. S.. My sme ho zbadali
na druhej strane cesty ako prechádza cez cestu, pričom jeho vozidlo bolo na druhej strane

cesty odparkované na zástavke električky pod Skalou. Riaditeľ už bol skoro pri našom vozidle
ako sme ho my zbadali. Pri jeho vozidle som nevidel žiadnu osobu, ani že by niekto v aute
sedel. Prišiel ku nám, my sme v tom čase stáli po ľavej strane vozidla Fuso. Tu sme prebrali,
čo budeme robiť poobede. Ešte sme sa chvíľu rozprávali. Potom som zbadal že vodič B.
ide už z obchodu, z diaľky, tak som povedal že poďme si sadnúť do auta, že už ide. Ja som

kráčal ako prvý a O. za mnou. Prešli sme popred vozidlo a smerovali sme k pravým
dverám vozidla, kedy som ja chytil kľučku dverí že otvorím a v tom som počul ako niekto
kričí, že auto sa hýbe. V tom sa O. ozval že auto a ja som sa následne zorientoval
a otočil, lebo som nerozumel čo niekto kričal o aute predtým, a ako som sa otočil, už som len
videl, že vozidlo riaditeľa S. smeruje smerom ku nám. Keď som sa otočil čo bol

moment, asi 1-2 sekundy, presne fakt neviem, auto už bolo vlastne pri nás, na čo som ja
reagoval tak, že som len oprel ruky o kapotu, avšak vozidlo bolo už v takom pohybe, že
narazilo prednou časťou do mojej ľavej nohy a to tak, že mi ju pritlačilo o vozidlo Fuso, čiže
som zostal stáť medzi vozidlami. O. N. bol v tom čase mimo vozidiel, teda jeho
nezachytilo. Vozidlo Peugeot p. S. sa dalo zrejme do pohybu samo. Potom mi niekto

pomohol dostať sa z pomedzi vozidiel a následne ma naložili do vozidla a odviezli na
ošetrenie do nemocnice v Trenčíne. Ja som pri nehode utrpel zranenie a to zlomeninu píšťaly ľavej nohy,
pričom mi v nemocnici naložili sadrovú dlahu a pustili ma do domácej liečby. Odo dňa nehody, teda
od 24.07.2015, do asi 2 mesiace som mal sadru, kedy som viac menej ležal a nemohol sa pohybovať,
pohyb som mal povolený len minimálny kvôli hygiene. Používal som dve nemecké barle pri chôdzi. Zo

začiatku som aj potrebu vykonával v posteli, nedalo sa mi hýbať. Po cca 2 mesiacoch mi dali dlahu dole,
pričom mám stále obmedzený pohyb a pri chôdzi používam jednu francúzsku barlu. Bez nej neprejdem
ani kúsok. Pociťujem bolesti. Toho času som PN. Takmer už 3 mesiace som obmedzený na pohybe a
nemôžem vykonávať niektoré činnosti plnohodnotne. Iná materiálna škoda mi nevznikla. Ja som pred
nehodou nepožíval alkohol, chcel som si dať odobrať krv v nemocnici,

kde mi uviedli, že nie sú povinní mi ju brať. Udalosť som oznámil dodatočne z toho dôvodu, že na mieste
mi p. S. uviedol, že nič sa nikam nebude volať, že všetko sa vybaví, že nie je treba volať políciu ani
sanitku. Ja som bol v tom čase v bolestiach, takže som nevnímal čo sa deje. Až neskôr som udalosť
oznámil, nakoľko som mal podozrenie, že sa s vecou nič nerobí a chcú to ututlať.“Svedok O. N. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Obžalovaného poznám ako riaditeľa z práce. Boli v
práci, stalo sa to v pracovnej dobe, pán riaditeľ tam došiel na Peugeote, zastavil auto, auto mu ušlo a

už nepoviem nič. Povedal som si svoj názor a to stačí. Ja som tam bol, M. B. a P.. V čase, keď tam
prišiel pán S., tak sme všetci traja vysypávali kôš. Obžalovaný zaparkoval pri Avii oproti cesty. Naše auto
Fuso bolo zaparkované pri koši ako je Tesco. Obžalovaný prišiel, prikázal nám druhú robotu, jemu auto
ušlo, nedal tam rýchlosť, alebo ručnú nedal. My sme boli pri Ávii pri zrkadle, rozprávali sme sa, zakričal
som Peugeot ušiel, to sa nedalo udržať to auto, lebo mu pricviklo koleno. Ja som sa uhol, P. neuhol. Ja,

obžalovaný a P. sme stáli pri zrkadle a B. na druhej strane. Poškodený sa nemal možnosť uhnúť, lebo
ho to zachytilo, bol blízko. Auto išlo pomaly, ale nepamätám si ako rýchlo. Keď poškodený utrpel úraz,
obžalovaný zavolal pomoc. Neviem, či niekto volal políciu. Nespomínam si ako poškodený zareagoval
na to auto a v akej polohe ho zachytilo. V ten deň som nebol pod vplyvom alkoholu. Za nárazník sme
držali to auto, ale nestačili sme ho zachytiť. Poškodený vtedy odskakoval, lebo ho to stlačilo. Auto bolo
blízko, je ťažké, to človek neudrží. Nepamätám si, že by pán B. niečo kričal. Auto som chcel zadržať, aby

sa nepoškodilo, aby som sa nezranil. Pán T. je vlastne môj nevlastný otec, lebo žije s mojou mamou.“

Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Obžalovaný je náš F. v H.. Vysypávali sme koše a keď
sme išli dole naspäť, tak sme sa zastavili, stala sa tam dopravná nehoda. Hovorím T., že si idem kúpiť
chleba. Keď som sa vracal naspäť, tak som videl zo vzdialenosti 50 až 60 metrov, že tam má obžalovaný

oproti na druhej strane odstavené auto. Videl som ako sa to auto pohlo, tak som im kričal, že ide auto a
keď som tam prišiel, tak už som videl ako má P. nohu dochrámanú. Auto bolo v mojom aute vo dverách.
Neviem kde pred zrážkou stáli N. s T.. Obžalovaný zobral P. do auta a odišiel s ním, políciu nevolal
nikto. Neviem povedať, či ma mohli počuť N. s T., keď som kričal. Auto Peugeot sa mohlo pohybovať
rýchlosťou rýchlejšie pohybujúceho sa chodca.

Obhajkyňa oboznámila svedka s časťou jeho výpovede z 29.01.2016, kedy na otázku: „Mohli vás vaši
kolegovia T. a N. počuť, keď ste zakričali“ svedok odpovedal: „Určite mohli, inak by tam neutekali.“
Neviem, či išli zastavovať auto, alebo čo. Neviem, či mohol T. predísť úrazu, za auto som nevidel.
Obhajkyňa oboznámila svedka s ďalšou časťou jeho výpovede z 29.01.2016, kedy na otázku: „Myslíte
si, že pán T. mohol prejsť tomuto úrazu, keby konal inak“ svedok odpovedal: „Na jeho mieste by som

sa nepchal pred auto, keby som videl, že sa hýbe.“
Možno by som nezastavil, každý reaguje ináč.“

Z odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu súdneho inžinierstva vyplynulo, že z predložených
podkladovvyplývajúdvarôzneopisypriebehunehodovéhodejaatojeden,ktorýjeuvádzanýobvineným

L.. G. S. a druhý, ktorý je uvádzaný svedkom P. T.. Tieto dva priebehy nehodového deja sa technicky
podstatne líšia a to najmä v tom, či svedok P. T. sa do koridoru pohybu vozidla Peugeot dostal v
dôsledku toho, že sa snažil zabrániť nárazu vozidla Peugeot do stojaceho vozidla Fuso, alebo sa
svedok P. T. nachádzal v koridore pohybu vozidla Peugeot a po rozpoznaní pohybu vozidla Peugeot už
nemal dostatok času opustiť nebezpečný koridor. V predmetnom prípade neboli zadokumentované také

technické stopy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, ktorý z uvedených priebehov nehodového
deja skutočne nastal. Táto skutočnosť je daná iba opisom obvineného L.. G. S. a opisom svedka P. T..
Technickým znalcom neprináleží hodnotiť výpovede a preto ani posúdiť, ktorý
z priebehov nehodového deja skutočne nastal. Technicky je možné iba vyhodnotiť, čo bolo technickou
príčinou predmetnej dopravnej nehody, ak nastal priebeh nehodového deja, ktorý bol v súlade s

výpoveďou obvineného L.. G. S. (variant A) a čo bolo technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody,
ak nastal priebeh nehodového deja, ktorý bol v súlade s výpoveďou svedka - poškodeného P. T.
(variant B). V prípade, že priebeh nehodového deja bol v súlade s výpoveďou obvineného L.. G. S.
(variant A). potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nasledovných
dvoch skutočností. Skutočnosť, že vodič L.. G. S. nezabezpečil dostatočne vozidlo Peugeot proti

samovoľnému pohybu a skutočnosť, že svedok P. T. sa snažil vozidlo zastaviť a vošiel do nebezpečného
koridoru pohybu vozidla. Ak by čo len jeden z uvedených prvkov nenastal, potom by ani k samotnému
následku (vzniku zranenia u poškodeného) nedošlo. Nevyhnutnou podmienkou vzniku následku bolo
teda spolupôsobenie oboch uvedených prvkov. Vzhľadom k uvedenému sa na samotnom následku
spolupodieľali obe

horeuvedené skutočnosti. V prípade, že priebeh nehodového deja bol v súlade s výpoveďou svedka
poškodenéhoP.T.(variantB),potomtechnickoupríčinoupredmetnejdopravnejnehodybolaskutočnosť,
že vodič L.. G. S. nezabezpečil dostatočne vozidlo Peugeot proti samovoľnému pohybu, pričom svedokT. po rozpoznaní nebezpečenstva už nemal dostatok času na zabránenie nárazu vozidla Peugeot do
poškodeného.

Zoznaleckéhoposudkuč.76/2015zodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetvieChirurgia,Traumatológia
vyplynulo, že poškodený P. T. utrpel dňa 24.7.2015 podľa dostupnej dokumentácie zlomeninu hornej
časti píšťaly vľavo s posunom trieštivá s vpáčením. Trieštivá vnútrokĺbová zlomenina hornej časti píšťaly
bola diagnostikovaná u poškodeného RTG vyšetrením a potvrdená CT vyšetrením v deň nehody.
Vzhľadom na charakter zlomeniny bol indikovaný konzervatívny postup. Ľavá dolná končatina bola

fixovaná sadrou do 8.9.2015 a nasledovala postupná rehabilitácia. Opakovane, celkom 3x, musela
byt realizovaná punkcia kolenného zhybu s odsadím krvného výronu. Dňa 16.9.2015 absolvoval
rehabilitačné vyšetrenie a odvtedy bol kontrolovaný rehabilitačným lekárom ešte v dňoch 30.9.2015
a 7.10.2015. Liečba a práceneschopnosť pretrvávajú. Rehabilitácia pokračuje. Poškodený P. T. utrpel
poranenie popísané v dokumentácii priamym mechanizmom. Priamym mechanizmom pôsobením
vonkajšieho priameho aktívneho násilia a to priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu 1 súčastí

osobnéhomotorovéhovozidlaanákladnéhomotorovéhovozidlal.Kontaktomtýchtosúčastímotorových
vozidiel a ľavého predkolenia v oblasti kolena vzniklo poranenie v zmysle trieštivej zlomeniny hlavice
píšťaly. Vnútrokĺbová zlomenina, najmä v oblasti kolena je charakteristická tým, že prakticky vždy
vzniknú trvalé následky v zmysle degeneratívnych zmien na poškodených kĺbových plochách, čo potom
vedie k artróze kĺbu, bolestiam a obmedzenému pohybu. U poškodeného sa taktiež trvalé následky

tohto charakteru dajú predpokladať. Ale relevantne sa k tejto otázke bude možné vyjadriť až rok po
skončení liečby. Chodcovi P. Čižnárovi bola pri dopravnej nehode spôsobená ťažká ujma na zdraví.
Poškodený mal od 24.7.2015 do 8.9.2015 teda 47 dní ľavú dolnú končatinu fixovanú sadrou a toto ho
výrazne obmedzovalo v celkovej hygiene, obliekaní, príprave a zaobstaraní si stravy. Sám s obtiažami
prešiel za pomoci dvoch nemeckých barlí len na WC. Bol odkázaný na pomoc druhej osoby a to priateľa.

Tieto obmedzenia môžeme charakterizovať ako závažné a trvali 47 dní. Potom bola sadra sňatá, začal
rehabilitovať a postupne zaťažovať poranenú končatinu. Ešte stále je však čiastočne obmedzený v
mobilite. Po asi po 10 - 15 minútach zaťaženia ho koleno začne výrazne bolieť, opuchne mu a musí
prestať zaťažovať. To ho obmedzuje napr. pri príprave a zaobstaraní si stravy. Oblečie a umyje sa už
sám. Tieto obmedzenia už nepovažujeme za závažné. Celková doba obmedzenia je teda 78 dní, z toho

47 dní závažne.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: lekárska správa, záznam
dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej
nehody a fotodokumentácia, správy Sociálnej poisťovne, dokumentácia k úrazu poškodeného

predložená H. službami mesta H. H., evidenčná karta vodiča, evidenčné karty vozidiel, výpis z evidencie
priestupkov a odpis z RT.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením

týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Predovšetkým závermi znaleckého posudku č. 76/2015 z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia a odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu súdneho
inžinierstva, tiež výpoveďami obžalovaného a svedkov P. T., O. N., M. B. bolo jednoznačne preukázané,

že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj
nepriamedôkazysavzájomnepodporujúadopĺňajú,pričomtietoneboližiadnymrelevantnýmspôsobom
vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto
uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov
preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Avšak z vyššie uvedených dôkazov zároveň vyplynuli dva rôzne opisy priebehu nehodového deja,
relevantné pre právne posúdenie predmetného skutku, a to jeden, ktorý svojou výpoveďou popísal
obžalovaný a druhý, uvedený svedkom poškodeným P. T.. Tieto dva priebehy nehodového deja sa
podstatne líšia najmä v tom, či svedok poškodený P. T. sa do koridoru pohybu vozidla Peugeot dostal

v dôsledku toho, že sa snažil zabrániť nárazu vozidla Peugeot do stojaceho vozidla Fuso, alebo sa
svedok poškodený P. T. nachádzal v koridore pohybu vozidla Peugeot a po rozpoznaní pohybu vozidla
Peugeot už nemal dostatok času opustiť nebezpečný koridor. Vzhľadom na tento zásadný rozpor
medzi výpoveďami obžalovaného a poškodeného bolo potrebné vyhodnotiť tieto výpovede jednotlivoi vo vzájomnom súhrne s ostatnými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Na rozdiel od
obžalovaného a poškodeného, ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali v súvislosti s priebehom
predmetného nehodového deja konštantne a zhodne ako v prípravnom konaní, mal svedok O. N. vo

svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní viaceré rozpory, ako aj svedok M. B. medzi svojimi výpoveďami
na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Svedok O. N. sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval k
priebehu predmetného nehodového deja na jednej strane: „Poškodený sa nemal možnosť uhnúť, lebo
ho to zachytilo, bol blízko.“ a na druhej strane: „Za nárazník sme držali to auto, ale nestačili sme ho
zachytiť, auto som chcel zadržať, aby sa nepoškodilo.“ Svedok M. B. zase na hlavnom pojednávaní

uviedol: „Neviem, či mohol T. predísť úrazu, za auto som nevidel.“ a v prípravnom konaní rozporne:
„Určite ma mohli kolegovia T. a N. počuť, keď som zakričal, inak by tam neutekali. Na mieste T. by som
sa nepchal pred auto, keby som videl, že sa hýbe.“ Vzhľadom na vyššie naznačené rozpory vyzneli
výpovede svedkov O. N. a M. B. nepresvedčivo a v súvislosti s kolegiálnym vzťahom poškodeného s
týmito svedkami, navyše podporeným rodinným vzťahom poškodeného so svedkom O. N., aj účelovo. Z
vyššie uvedených dôvodov sa súdu javil obžalovaného opis priebehu nehodového deja, korešpondujúci

s časťou výpovedí svedkov O. N. a M. B., za vierohodnejší. V konečnom dôsledku aj po aplikácii zásady
v pochybnostiach v prospech obžalovaného sa súd priklonil k verzii obžalovaného, teda, že poškodený
P. T. sa do koridoru pohybu vozidla Peugeot dostal v dôsledku toho, že sa snažil zabrániť nárazu vozidla
Peugeot do stojaceho vozidla Fuso.
Po ustálení priebehu predmetného nehodového deja a tým aj predmetného skutku súd vyhodnocoval, či

tento skutok naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iného
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Jednu zo základných znakov skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a to objektívnu stránku,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou žalovaného skutku, charakterizuje spôsob spáchania trestného činu

a jeho následky, vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi znakmi sú konanie,
následok a príčinný vzťah medzi nimi a len preukázaním všetkých týchto obligatórnych znakov sa stáva
preukázanou a naplnenou objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Čo sa
týka konania, toto je prejavom vôle vo vonkajšom svete. Konanie obžalovaného, kladené mu za vinu v
zmysle obžaloby (dňa 24.07.2015 v čase o 10.00 hodine na ceste II/516 v H. H. na ulici Z. pred domom

číslo 7 v smere na H. H. odparkoval osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, evidenčné číslo
vozidla TN-XXXCB, ktorého majiteľom sú H. služby mesta, so sídlom Z. XXX/XX, H. Teplice, L.: XX
XXX XXX bez toho, aby ho riadne zabezpečil proti pohybu), bolo po vyhodnotení vyššie uvedených
dôkazov jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané a bolo v rozpore s ustanovením § 24
odsek 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení Zákona č. 488/2013 Z. z. (ďalej len Zákon

o cestnej premávke). Ďalej následok ako ďalší obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, t.j.
objektu trestného činu. Následok v prípade poškodeného vyplýva zo záveru znaleckého posudku č.
76/2015 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, ale aj z ďalších listinných
dôkazov a výsluchov svedkov, teda skutočnosť, že zranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 24.07.2015

majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. A napokon kauzálny nexus (príčinný vzťah) ako posledný
obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je vlastne proces
vnútorného prepojenia konania s následkom. Pritom príčinou následku je len také konanie, bez ktorého
by následok nenastal. Trestná zodpovednosť je obmedzená len na tie následky, ktoré páchateľ svojím
konaním zavinil. Pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť, vyžaduje sa, aby páchateľ vývoj

príčinnej súvislosti a následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ho nespôsobí,
alebo by páchateľ príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerov predvídať mal a mohol.
Vo vzťahu k tomuto znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je potrebné
so zohľadnením odborného vyjadrenia č. 117/2016 Ústavu súdneho inžinierstva poukázať na relevantné
spoluzavinenie poškodeného, keďže k samotnému následku (vzniku zranenia u poškodeného) nedošlo

iba v súvislosti s vyššie uvedeným konaním obžalovaného, ale aj konaním poškodeného tým, že sa
snažil vozidlo obžalovaného zastaviť a vošiel do nebezpečného koridoru pohybu tohto vozidla. Teda
poškodený konal v rozpore s ustanovením § 3 odsek 2 písmeno a) Zákona o cestnej premávke, zmysle
ktorého účastník cestnej premávky (teda aj chodec) je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne
tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje

správanie najmä svojim schopnostiam. Poškodený evidentne a flagrantne neprispôsobil správanie
svojim schopnostiam, vošiel do nebezpečného koridoru pohybu vozidla obžalovaného v snahe toto
vozidlo zastaviť a tým odvrátiť nebezpečenstvo priamo hroziace na cudzom majetku (hmotná škoda
na vozidlách Peugeot Partner a Fuso). Avšak poškodený týmto svojim konaním najskôr ohrozil anásledne aj spoluzavinil zjavne závažnejší následok (ťažká ujma na zdraví) ako ten, ktorý hrozil. Súd
tiež poznamenáva, že v prípade odvracania nebezpečenstva priamo hroziaceho na zdraví niektorého z
účastníkov cestnej premávky poškodeným, by spoluzavinenie poškodeného nepripadalo do úvahy, bolo

by vylúčené. Súd napokon po zohľadnení charakteru a rozsahu spoluzavinenia poškodeného dospel k
záveru, že príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom nebol v predmetnej trestnej veci
po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov preukázaný.

Súd preto na základe vyššie uvedeného uvádza, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci

neboli jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané všetky obligatórne znaky,
konkrétne príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom, objektívnej stránky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iných trestných činov uvedených v osobitnej časti
Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Súd v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú Sociálnu poisťovňu,
pobočka Trenčín s jej uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže bol obžalovaný
spod predmetného skutku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.