Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216201238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., id. č. 247 85 199, so sídlom Československá armády 954/7, Hradec Králové,
Česká republika, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Martin, proti žalovaným: 1. D. O., nar.
XX. P. XXXX, 2. T. O., nar. XX. H. XXXX, obaja bytom K. XXX, Z. Ž., o 428,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o spoločné a nerozdielne zaplatenie 428,95 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
409,78 € od 4. marca 2014 sa zamieta.
II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 1. februára 2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanými 10. novembra

2013 uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie povoleného
prečerpania. Žalovaní mali prečerpanie splácať formou započítania proti pohľadávke, no túto povinnosť
neplnili, preto banka 18. februára 2016 od zmluvy odstúpila. Zmluvou z 29. októbra 2014 banka svoje
nároky postúpila na žalobcu.

2. Žalovaní sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 3. júna 2016 nevyjadrili.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca
sa ospravedlnil, no o odročenie nežiadal, žalovaní sa napriek riadnemu predvolaniu postupom podľa
§ 111 ods. 3 C. s. p. neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie. Preto súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti oboch strán (§ 180 ods. 2 C. s. p.) a na ňom vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi,
a to: zmluva o kontokorentnom úvere (č. l. 6), zmluva (č. l. 7 a 8), zmluva o poskytnutí balíka (č. l. 9),
všeobecné obchodné podmienky (č. l. 11 až 21), odstúpenie (č. l. 10), oznámenie o postúpení (č. l. 22
a 23) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods.

1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaní ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou
na základe bankového povolenia, podpísali 10. novembra 2003 listinu označenú ako „ZMLUVA O
KONTOKORENTNOM ÚVERE“ (č. l. 6). V jej čl. I veriteľ poskytol dlžníkovi kontokorentný úver s výškou

rámca 50.000 Sk. Konečná splatnosť úveru mala byť 9. novembra 2004. Listina obsahovala okrem iného
tieto ustanovenie časti III ods. 1 a 2:
„1. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými
stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka...6. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
VOP (t. j. všeobecných obchodných podmienok účinných od 1. augusta 2002, pozn.)..“

b) Ďalej strany 21. septembra 2005 podpísali listinu označenú ako „Zmluva“ (č. l. 7 a 8), ktorej obsahom
je viacero právnych úkonov: zmluva o poskytnutí balíka „EXTRA“ (časť I), zmluva o bežnom účte (časť
II), zmluva o elektronických službách (časť III), zmluva o kontokorentnom úvere (časť IV), zmluva o
bežnom účte SPOROprofit (časť V) a v časti VII sú obsiahnuté záverečné ustanovenia. V časti IV
ods. 1 je predmetom „poskytnutie kontokorentného úveru“ do výšky úverového rámca 50.000 býv. Sk s

premenlivou úrokovou sadzbou 9,65 % ročne a konečnou splatnosťou 9. novembra 2015. Podľa ods. 2
tejto časti môže dlžník žiadať čerpanie až do konečnej splatnosti a podľa ods. 3 sa zaväzuje splácať úver
aj s úrokmi v dohodnutom čase. Podľa ods. 10 je zmluva o kontokorentnom úvere takisto uzavretá na
jeden rok a automaticky sa predlžuje vždy o rok, pokiaľ dlžník neprejaví nesúhlas. V časti. VII ods. 2 tejto
listiny sa tiež uvádza, že „všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluvách obsiahnutých v tejto
listine sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami... VOP, ktorú sú súčasťou každej zmluvy obsiahnutej v

tejto listine, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi...“.

c) Konečne všetky strany 7. mája 2008 listinu označenú ako „Zmluva o poskytnutí balíka produktov
a služieb pre Fyzické osoby“, (č. l. 9) v ktorej čl. I je uvedený predmet zmluvy „poskytnutie
Bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA PLUS“, konkrétne „1. vedenie/zmena bežného účtu

č. XXXXXXXXXX/XXXX, 4. poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní... účinných od 01. 7.
2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného
prečerpania k Účtu“. V čl. II ods. 2 tejto listiny sa uvádza, že súčasťou zmluvy sú „Všeobecné obchodné
podmienky..., Obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb...., Obchodné podmienky... pre

poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní... účinné od 07.07.2007“.
d) Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 11 až 21) v znení účinnom od 1. júla 2014 obsahovali okrem
iného tieto ustanovenia:
„7.2.3 Banka poskytne kontokorentný úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky maximálneho úverového
rámca určeného v zmluve o úvere... tak, že realizuje Platobné príkazy Klienta na prevod alebo výbery

hotovostí z Účtu..., a to aj v prípade, ak nebude existovať Klientova pohľadávka z Účtu...“

e) Nebolo zistené, kedy a koľko žalovaní z poskytnutého kontokorentného úveru čerpali, ani koľko a
kedy splatili.

f) Listom z 18. februára 2014 (č. l. 10) Slovenská sporiteľňa, a.s., odstúpila od zmluvy o poskytnutí balíka
č. XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj od zmluvy, ktorou bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Súčasne
vyzvala žalovaných, aby splatili pohľadávku z „bežného účtu/Povoleného prečerpania“ 428,52 € do
siedmich dní od doručenia. Žalovaní však túto sumu nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s., listami
z 11. novembra 2014 (č. l. 22 a 23) oznámila žalovaným, že pohľadávku (identifikovanú ako „Pohľadávka

z Nepovoleného prečerpania na Účte FO, Číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXXX“) „vo výške 428,95 €
s príslušenstvom“ postúpila na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až d) a f) sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči
ktorým žalovaní nevzniesli žiadne námietky.
b) Skutkový záver pod bodom 4 písm. e) je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo
strany žalobcu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nevyplýva, ako a kedy bolo čerpané

povolené prečerpanie, resp. kontokorentný úver spôsobom predpokladaným v ods. 7.2.3 všeobecných
obchodných podmienok, t. j. kedy bola z účtu žalovaných realizovaná platba alebo vyberaná hotovosť a
tým využitý rámec povoleného prečerpania. Pre zistenie nárokov Slovenskej sporiteľne, a.s., je pritom
kľúčové práve zistenie, či a kedy bol bežný účet žalovaných prečerpaný, teda kedy sa z právneho
vzťahu z účtu stal aj právny vzťah zo zmluvy o úvere. Pritom tieto skutočnosti (dátum, rozsah a trvanie

prečerpania) sú podstatnými skutočnosťami pre výpočet úrokov, na ktoré by boli žalovaní povinný. Suma
úrokov je zasa podstatná pri započítavaní jednotlivých splátok a prepočítaní amortizácie istiny a ďalšom
počítaní úrokov. Na preukázanie týchto skutočností bol tak žalobca v zmysle § 153, 154 v spojení
s § 149 C. s. p. povinný predložiť potrebné dôkazy. Takým dôkazom nie je samotné odstúpenie odzmluvy o účte, keďže v ňom uvedená suma je už výsledkom týchto operácií a ako taká neumožňuje
preskúmanie skutočného priebehu povoleného prečerpania. Ak žalobca takéto dôkazy nepredložil,
musel súd uzavrieť, že dôkazné bremeno neuniesol.

c) V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu
výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 129 C. s. p. Nepredloženie uvedených listín
(výpisov z účtu) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti

musí dokázať, ak chce opodstatniť existenciu pohľadávky, ktorá naňho bol postúpená. Okrem toho sa
žalobca mohol dostaviť na nariadené pojednávanie, na ktorom mohol byť podľa § 181 ods. 2 C. s. p.
poučený o tom, čo súd považuje za sporné. Ak tak neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho
plynúce.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaní uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Zmluva o bežnom účte v listinách podpísaných postupne 9. novembra 2013, 21.
septembra 2005 a 7. mája 2008 sú svojou podstatou predovšetkým zmluvami o bežnom účte podľa §
708 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže sa ňou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka zaviazala pre

žalovaných viesť bežný účet.

7. Z obsahu týchto zmlúv okrem toho vyplývalo aj dohodnutie tzv. povoleného prečerpania k uvedenému
bežnémuúčtu.Tovspojenísods.7.2.3všeobecnýchobchodnýchpodmienokznamená,žebankasapre
žalovaných zaviazala realizovať určité transakcie na bežnom účte aj nad rámec kreditného zostatku na

bežnom účte. Z ust. § 710 Obch. zák. pre taký prípad vyplýva, že práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb by sa spravovali zmluvou o úvere. Z ust. § 497, ale aj z § 502 a 504 Obch. zák. potom
vyplýva, že dlžník je na základe zmluvy o úvere povinný vrátiť až tie peňažné prostriedky, ktoré mu boli
reálne poskytnuté, a len z týchto peňažných prostriedkov je povinný platiť dohodnutý, resp. bežný úrok
do času ich splatenia. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci nebolo vôbec zistené, či a kedy došlo

k poskytnutiu úveru žalovaným (formou čerpania prostriedkov z účtu nad rámec kreditného zostatku,
porov. § 710 Obch. zák.), v akej výške a kedy bol splatený, teda za aké obdobie mali žalovaní v zmysle
§ 502 Obch. zák. platiť úroky. V dôsledku toho nemožno uzavrieť, kedy Slovenská sporiteľňa, a.s.,
žalovaným peňažné prostriedky poskytla a v akej výške, teda v akej výške vznikol nárok na ich vrátenie
(§ 497 a 504 Obch. zák.), a teda že by mala pohľadávku, ktorú mohla postúpiť na žalobcu.

8. Preto bolo treba žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, čo sa aj vo výroku I stalo.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaní mali vo
veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).