Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206037
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814206037.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
O.T. XX, Z. K. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom
JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 458,26 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/86/2014-46 zo dňa
15.3.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov
vedľajšieho účastníka.

Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 63,36
€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 27,92 € od 18.7.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,5% ročne zo sumy 19,47 € od 18.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 15,97 €

od 18.9.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti toto rozsudku. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava trovy konania
vo výške 72,52 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2.Výrokotrováchvedľajšiehoúčastníkaodôvodniltým,žežalobcomuplatnenápohľadávkapozostávala

z neuhradených služieb vo výške 101,83 € a zmluvnej pokuty vo výške 270 €. K uvedenému súd
pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o
vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 394,90 je preto opodstatnené a vzhľadom
na túto skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. V rámci náhrady trov
právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 72,52 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 394,90 € (jeden úkon 28,22 €) za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 20.11.2014) a 2x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 á 8,04
eur, spolu 72,52 eur, na úhradu ktorých zaviazal žalobcu.3. Proti rozsudku v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na neúčelnosť
priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia,
ktoré sú súčasťou trov konania, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné
na účelné bránenie práva. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník je v tomto prípade
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie

napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom
konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými
bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia
zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského
združenia vyplýva, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný
poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Tým, že vedľajší

účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri
ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Vedľajší účastník neposkytol
ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi za základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom
priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Vedľajší účastník odborne spôsobilý
subjektvosvojejargumentáciipoukazovalibanaustanoveniaarozhodnutiatýkajúcesaspotrebiteľských

zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského
združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník do konania nepriniesol
žiaden prínos a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej
povinnosti. Taktiež poukázal na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Zároveň

uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň
podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie
zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho
účastníka v konaní. Preto vedľajší účastník ako subjekt zriadený za účelom pomoci a odborného
zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov, si neúčelne

uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom zákonodarcu. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania nepriznal a zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i konanie mu predchádzajúce

podľa § 378 a § 385 v spojení s prechodným ustanovením § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania. Odvolaním bol napadnutý len výrok o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ostatné výroky rozsudku napadnuté neboli, nadobudli
právoplatnosť, a tak ich nebolo
možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel

odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

5. S ohľadom na výsledok predmetného konania možno uzavrieť, že priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi zodpovedalo aplikácii ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 93 ods. 4 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“).

6. V časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur mala žalovaná plný úspech,
nakoľko v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybňuje.

7. Vedľajší účastník mohol vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu,
alebo na výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu
vedľajšieho účastníka do konania bol súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel vedľajší
účastník vystupovať, nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v znení do 31.12.2014 v žiadnom
ustanovení upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu účastníka konania

na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

8.Zásadnouodvolacounámietkoužalobcujenadbytočnosťzastúpeniavedľajšiehoúčastníka.Namargo
tejto námietky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. v znení do 31.12.2014,podľa ktorého, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba.

9.Zčlánku47ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyvyplývaprávokaždéhonaprávnupomocvkonanípred

súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“
pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže
poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.

10. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti a neúčelnosti právneho zastupovania
vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa

a z toho dôvodu nemá mať v tomto konaní právo na
kvalifikované právne zastúpenie. Bez pochýb vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p..

11. Táto argumentácia žalobcu neobstojí zásadne v náhľade na legislatívu Európskej únie a konštantnú

judikatúru Súdneho dvora EÚ. „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je
stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie
je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže
zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (viď rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

12. Dôvodenie predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je neudržateľné aj v spojitosti so základnými
princípmi občianskeho súdneho konania. Aj z ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. vyplýva, že postavenie
vedľajšieho účastníka je rovnaké ako u účastníka konania a tento má rovnaké práva ako účastník
konania, pričom koná sám za seba.

13. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto nadväzujúc
na uvedené právne závery odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 24 a nasledujúcich umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého
si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach

pritom nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol
dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

14. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania.

15. Bez pochýb vedľajší účastník vykonal úkony týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z obsahu spisu

nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
uhradiť mu sumu 458,26 eur s príslušenstvom a trovy konania. V uplatnenom nároku žalobcom voči
žalovanej, bola žalovaná za účinnej pomoci vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na ochranu
jej práv, v časti konania o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 394,90 eur s príslušenstvom, úspešným
účastníkom. Zo spisu nepochybne vyplýva, že predmetom konania, v ktorom vystupoval vedľajší

účastník na strane žalovanej, bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške
394,90 eur s príslušenstvom, a v tomto konaní bola žalovaná jednoznačne úspešným účastníkom v
celom rozsahu, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd je toho názoru, že podľa
výsledku konania vo vzťahu k rozhodnutiu o žalovanom nároku s príslušenstvom vzniklo aj vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 93

ods. 4 O.s.p..16. Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia neboli zo strany odvolateľa podané námietky,
preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku trov určených súdom
prvej inštancie preskúmavať.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o
náhrade trov vedľajšieho účastníka potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

18. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd

sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).