Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238247
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113238247.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: I &

R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865
265, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO:
36 385 808, právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Obec Kysucký Lieskovec, so sídlom Kysucký Lieskovec č. 29,
023 34 Kysucký Lieskovec, IČO: 00 314 081, právne zastúpenému: JUDr. Štefan Strýček, advokát, so
sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 131.708,71 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131.708,71 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 131.708,71 EUR od 30.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.11.2013 žalobca navrhol, aby súd uložil
žalovanému povinnosť do všeobecnej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina,
IČO: 36 385 808, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 11620/

L, zaplatiť sumu vo výške 131.708,71 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 131.708,71 EUR
od 30.6.2012 do zaplatenia, a to na účet správy konkurznej podstaty úpadcu č. XXX XXXXXXX/XXXX,
vedený v M. F., a.s. a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.663,92 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v M. F., a.s., všetko do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu. V rámci prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca na odôvodnenie podanej
žaloby nasledovné skutkové tvrdenia: Poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012,
ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. OV 124/2012 uverejnené dňa 28.6.2012 a ktorým rozhodol Okresný

súd Žilina o zastavení reštrukturalizačného konania a o vyhlásení konkurzu na majetok ELTOS, s.r.o.,
so sídlom P. Mudroňa č. 5, Žilina / ďalej už len úpadca/. Žalobca bol za správcu konkurznej podstaty
tohto úpadcu ustanovený uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012, ktoré v Obchodnom
vestníku bolo uverejnené dňa 13.11.2012. Žalobca ako správca označeného úpadcu zistil, že medzi
žalovaným ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom bola dňa 4.1.2010 uzatvorená Zmluva
o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela: Stavebné úpravy a nadstavba požiarnej zbrojnice -
8 bytových jednotiek - 2 podlažia nájomných bytov V. N., parc.č. V.-Z. XXX/X a XXX/X /ďalej už len

Zmluva o dielo/. Na základe tejto Zmluvy o dielo vystavil úpadca z titulu vykonaných prác na diele
faktúru č. 20120030 na sumu 131.708,71 EUR splatnú 29.6.2012. Žalobca vyhotovil a dňa 27.8.2012
v Obchodnom vestníku OV 165/2012 uverejnil súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, do ktorého
zahrnul aj pohľadávku voči žalovanému vo výške 131.708,71 EUR. V priebehu konkurzného konaniažalobca rovnako zistil, že za účelom financovania diela podľa Zmluvy o dielo bola dňa 1.8.2011
medzi Štátnym fondom rozvoja bývania /ďalej už len ŠFRB/ ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru pod č. XXX/XXX/XXXX. Poukázal na článok IV.

tejto Zmluvy, ktorý upravuje čerpanie poskytnutých prostriedkov. Uviedol, že predmetná faktúra bola dňa
29.6.2012 odsúhlasená Krajským stavebným úradom Žilina a od tohto času boli splnené predpoklady
pre uvoľnenie finančných prostriedkov zodpovedajúcich žalovanej pohľadávke v prospech úpadcu z
úverového účtu, ktorý bol zriadený na základe Zmluvy č. XXX/XXX/XXXX. Napriek týmto skutočnostiam
žalovaný predmetnú faktúru úverovej banke nepredložil a k úhrade pohľadávky úpadcu dodnes zo strany

žalovaného nedošlo. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej pohľadávky, avšak žalovaný
na túto výzvu nereagoval a je so splnením svojho záväzku v omeškaní, v nadväznosti na čo uplatnil
žalobca aj úrok z omeškania v zákonnej sadzbe. V rámci prostriedkov procesného útoku označil žalobca
asúdupredložilvovzťahukuvádzanýmskutkovýmtvrdeniamlistinnédôkazy:Zmluvuodielouzatvorenú
medzi objednávateľom - žalovaným a zhotoviteľom - ELTOS, s.r.o. zo dňa 4.1.2010, Dodatok č. 1 ku
Zmluve o dielo z 27.1.2011, faktúru č. 20120030 vystavenú úpadcom ako dodávateľom na žalovaného

ako na odberateľa splatnú 29.6.2012, znejúcu na 131.708,71 EUR, knihu pohľadávok po partneroch,
súpisy vykonaných prác, rekapitulácia II. poschodie, tak ako sú prílohou žaloby na č.l. 27 až 64.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti

ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V rámci
prostriedkov procesnej obrany uviedol žalovaný tvrdenia, podľa obsahu ktorých úpadca ako zhotoviteľ
nedodržal dohodnutý termín ukončenia diela. Predmetná faktúra zahŕňa dlhšie ako mesačné obdobie, a
preto nemôže ísť o mesačnú fakturáciu v zmysle dojednaní vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo. Predmetné
dielo nie je doposiaľ ukončené a objednávateľovi odovzdané, v ktorej časti poukázal žalovaný na

úpravu podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. V priebehu konania doplnil tvrdenia uvádzané
v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany tak, že namietal nedostatok aktívnej a pasívnej
legitimácie účastníkov v konaní, pričom poukazoval na predložené Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 12.6.2012 a oznámenie, ktoré mu bolo doručené, zo dňa 12.6.2012 / čl. 105,106,107/, na Dodatok č.
3 ku Zmluve o dielo zo dňa 12.6.2012 /č.l. 108/, pričom všetky označené listinné dôkazy súdu predložil.

Žalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedkov p. T. H. a p. T. I., ako osoby konajúce za postupcu a
postupníka pri uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.6.2012.

3.Na žalovaným vymedzené prostriedky procesnej obrany reagoval žalobca
doplnením prostriedkov procesného útoku v podobe skutkových tvrdení, v obsahu ktorých žalobca

poukázal na článok IV. bod 3 Zmluvy o dielo, ktorý upravuje dojednanie, v zmysle ktorého fakturácia
bude realizovaná mesačnou fakturáciou po obojstrannom podpise na základe skutočne vykonaných
prác a dodávok v súpise prác za príslušný mesiac /medzi stavebným dozorom a zhotoviteľom/. Súpis
bude súčasťou faktúry. Od tohto dojednania žalobca odvíjal skutkové tvrdenie o dojednaní čiastkovej
mesačnej fakturácie. Predložil úradný záznam zo 6.8.2013 / čl. 87/, z obsahu ktorého vyplýva, že

žalovaný svoj záväzok nerozporoval. Poukázal na postup pôvodného správcu konkurznej podstaty
označeného úpadcu K.. C. V., ktorý listom zo 6.8.2012 /čl. 88/ oznámil žalovanému ukončenie prevádzky
podniku úpadcu, v dôsledku čoho nie je schopný ďalej plniť si záväzky zo Zmluvy o dielo. Na základe
oznámenia správcu sa potom žalovaný obrátil na Štátny fond rozvoja bývania ako na financujúci subjekt
diela so žiadosťou o udelenie súhlasu so zmenou dodávateľa, pričom k zmene dodávateľa podľa

vedomosti žalobcu nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného, ktorý odmietol vysporiadať svoje
záväzky zo Zmluvy o dielo voči pôvodnému zhotoviteľovi. Ďalej podaním zo dňa 4.5.2016 žalobca
doplnil vymedzenie prostriedkov procesného útoku o skutkové tvrdenia, ktorými reagoval na vznesenú
procesnú obranu žalovaného a v rámci nej uvádzaných prostriedkov procesnej obrany, keď žalobca
poukázal na Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX z 1.8.2011 a v jej obsahu

na článok IV., ktorý stanovuje podmienky čerpania úveru priamo zo strany žalovaného ako dlžníka.
Žalobca uviedol, že z obsahu faktúry, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní je zrejmé, že
táto bola plne spôsobilá na čerpanie úveru, bola riadne úpadcom vystavená, žalovaným prijatá, rozsah
vykonaných prác podľa faktúry bol potvrdený jednak zo strany stavebného dozoru, no a najmä osobou,
ktorá vykonávala kontrolu rozsahu vykonaných prác za Krajský stavebný úrad v Žiline podľa Zmluvy o

úvere. Táto faktúra je opatrená všetkými podpismi dotknutých orgánov v súlade s bodmi 4.2 a 4.3 článku
IV. Zmluvy o úvere, a preto neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že práce zo strany úpadcu boli pre
žalovaného vykonané. V opačnom prípade by predsa faktúra nebola zo strany Krajského stavebného
úradu Žilina nikdy potvrdená. Podľa vedomosti žalobcu nedošlo k úhrade predmetnej faktúry formoučerpania úveru výlučne pre nekonanie zo strany starostu žalovaného K.. Y., keďže v prípade predloženia
predmetnej faktúry financujúcej banke, ktorou bola T. F. L., a.s., práve zo strany starostu žalovaného
by boli splnené všetky podmienky pre uvoľnenie finančných prostriedkov zo strany financujúcej banky v

prospech účtu úpadcu. Žalobca zdôraznil, že dojednanie vyplývajúce jednak zo Zmluvy o dielo, ako aj
z Dodatku č. 1 k tejto Zmluve ohľadne termínu ukončenia prác nie je možné považovať za záväzné pre
úpadcu, nakoľko do vystavenia predmetnej faktúry nebolo žalobcovi poskytnuté žiadne finančné plnenie
zo strany žalovaného na realizáciu diela a nedošlo ani k čiastočnému čerpaniu úveru podľa Zmluvy o
úvere, a teda možno dôvodne predpokladať, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo ani k čiastočnému,

nie to plynulému financovaniu diela. Opätovne zdôraznil splnenie podmienok postupu žalovaného v
smere predloženia predmetnej fakturácie Štátnemu fondu rozvoja bývania na jej preplatenie. Pokiaľ
ide o námietku nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov v konaní uviedol, že zo strany
žalovaného boli predložené dve rozdielne Zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.6.2012, ktoré sú totožné
len čo do účastníkov a predmetu postúpenia. Jedna z týchto zmlúv predložená ako prvá neobsahuje
podpis osoby konajúcej za postupcu, ale uvádza súhlas reštrukturalizačného správcu, pričom druhá

predložená zmluva uvádza podpis osôb konajúcich ako za postupcu, tak za postupníka a neobsahuje
súhlas reštrukturalizačného správcu. Zmluvy postrádajú základné náležitosti právneho úkonu, nakoľko
z ich obsahu nie je možné identifikovať, aká mala byť skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu, a
to minimálne vo vzťahu k výške odplaty za postúpenie pohľadávok a potenciálna existencia oboch
zmlúv súčasne popri sebe spôsobuje nielen zmätočnosť právneho úkonu, ktorým mala byť postúpená

predmetná pohľadávka, ale spolu s absenciou základných náležitostí právneho úkonu, najmä jeho
absolútnu neplatnosť. S poukazom na predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi
postupcom T. I. - PRIMASTAV a postupníkom - žalovaným zo dňa 22.6.2012 žalobca tvrdil, že je zrejmé,
že v čase, kedy mali byť Zmluvy o postúpení z 12.6.2012 uzatvorené, tieto uzatvorené byť nemohli,
pretože inak by neexistoval, resp. by úplne absentoval hospodársky význam /dôvod/ na realizáciu

nasledujúceho úkonu T. I.. Poukázal na skutočnosť, že aj T. I. je konkurzným veriteľom označeného
úpadcu a jeho pohľadávky v súčte prihlásených pohľadávok súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok mali predstavovať sumu 66.143,64 EUR. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že
v prípade existencie Zmlúv o postúpení pohľadávok z 12.6.2012 by T. I. nikdy nepostupoval svoje
pohľadávky na žalovaného Zmluvou z 22.6.2012, keďže tieto by už toho času neexistovali, pretože by

zanikli započítaním. Z uvedeného je potom zrejmé, že Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.6.2012
v čase postúpenia pohľadávok T. I. na žalovaného neexistovali, a preto museli byť antedatované.
Neplatným právnym úkonom je i Dodatok č. 3 ku Zmluve o dielo, pretože sa jedná o právny úkon
žalovaného ako orgánu samosprávy - obce, v súvislosti s ktorým sa nakladá s verejnými prostriedkami
a nebolo zo strany žalovaného preukázané, že došlo ku schváleniu tohto právneho úkonu obecným

zastupiteľstvom.Kuvedenýmskutkovýmtvrdeniamvrámciprocesnéhoútokužalobcapredložilpísomné
vyhotovenie Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorenej medzi veriteľom Štátnym fondom
rozvoja bývania a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 1.8.2011, žiadosť žalovaného adresovanú Štátnemu
fondu rozvoja bývania z 11.9.2012 o udelenie súhlasu so zmenou dodávateľa, súhrnnú prihlášku
nezabezpečených pohľadávok veriteľa - žalovaného v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012

a Zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.6.2012 uzatvorenú medzi postupcom T. I. - PRIMASTAV a
postupníkom - žalovaným. Žalobca navrhol vo veci vypočuť štatutárneho zástupcu žalovaného a ako
svedka K.. Y. Y. - niekdajšieho reštrukturalizačného správcu ELTOS, s.r.o.

4.Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

/ďalej už len CSP/: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

5.Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

6.Podľa Článku 8, 15 ods. 1,2 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.
Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva

tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.7.Podľa § 151 ods. 1 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

8.Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka : Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

11.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníka:Písomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

12.Podľa § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii /Zákon č. 7/2005 Z.z.
O konkurze a reštrukturalizácii - ďalej len ZKR/: Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

13.Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

14.Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo

jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom.

15.Podľa § 266 ods. 1,3 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

16.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Na základe zhodných tvrdení strán sporu, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti /§ 186 ods. 2 veta prvá CSP/, vychádzal súd zo záveru o nespornosti nasledovných
skutkových okolností:
-z nespornosti uzatvorenia Zmluvy o dielo medzi úpadcom ELTOS, s.r.o. /v čase uzatvorenia Zmluvy o

dielo v pozícii zhotoviteľa/ a žalovaným ako objednávateľom zo 4.1.2010,
- z nespornosti uzatvorenia Dodatku č. 1 ku Zmluve o dielo zo 4.1.2010, ktorý Dodatok je z 27.1.2011,
- z nespornosti vystavenia faktúry č. 20120030 dodávateľom ELTOS, s.r.o. na odberateľa - žalovaného,
tak ako je táto v písomnom vyhotovení na č.l. 21 spisu, kde je opatrená pečiatkou o doručení Krajskému
stavebnému úradu Žilina dňom 22.6.2012 a pečiatkou stavebného dozoru K.. C. M., znejúcej na

131.708,71 EUR splatnej 29.6.2012, ktorou boli vyúčtované stavebné práce a dodávky na stavbe
„Stavebné úpravy a nadstavba požiarnej zbrojnice -8 b.j. V. N. /Zmluva o dielo zo 4.1.2010 plus Dodatok
č. 2 zo 14.9.2011/,- z nespornosti uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným ako dlžníkom a Štátnym fondom rozvoja bývania /
ďalej už len ŠFRB/ - Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru z 1.8.2011, tak ako je táto v spise
na č.l. 170 až 174 a

- z nespornosti vystavenia oznámenia ŠFRB z 28.8.2013 adresovaného žalovanému o nesúhlase so
zmenou zhotoviteľa diela „Stavebné úpravy a nadstavba požiarnej zbrojnice - 8 b.j. v Obci V. N., ako
je v spise na č.l. 115.

18.Vzhľadom na použitý prostriedok procesnej obrany žalovaného - námietku

nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní sa súd primárne zaoberal
hodnotením tejto časti procesnej obrany žalovaného. Súd vykonal dôkaz oboznámením listinných
dôkazov, a to Zmluvami o postúpení pohľadávky z 12.6.2012, tak ako sú v písomnom vyhotovení v spise
na č.l. 106, 107, písomným oznámením o postúpení pohľadávky z 12.6.2012 adresovaným žalovanému
a doručeným žalovanému dňa 12.6.2012, tak ako je v spise na č.l. 105, výsluchom svedkov Y.. Y. Y.,
p. T. H.E. a p. T. I. a tieto dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP v spojení s článkom 15 ods.

1 CSP. Na základe takéhoto vyhodnotenia označených dôkazov dospel súd k záveru o nedôvodnosti
vznesenej námietky nedostatku aktívnej vecnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu, tak ako bola
v konaní uplatnená v rámci procesnej obrany žalovaným. Z vykonaných dôkazov výsluchom svedkov
p. T. I. a p. T. H. vyplýva, že ich vôľa pri realizácii právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávok
z 12.6.2012 ako osôb konajúcich za zmluvné strany tejto Zmluvy nebola vážna, nakoľko ich úmysel

takúto Zmluvu uzatvoriť a spôsobiť s tým spojený právny dôsledok postúpenia predmetu postúpenia -
predmetnej pohľadávky /pohľadávky na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej vo výške 131.708,71 EUR
faktúrou č. 20120030 splatnou 29.6.2012/, bol viazaný na stav zahŕňajúci udelenie súhlasu ŠFRB so
zmenou zhotoviteľa podľa Zmluvy o dielo zo 4.1.2010, k čomu však nedošlo. Uvedené jednoznačne
vyplýva z obsahu svedeckej výpovede svedka p. T. H., ktorý pri uzatvorení predmetnej Zmluvy o

postúpení z 12.6.2012, konal ako konateľ subjektu ELTOS, s.r.o., teda ako konateľ postupcu uviedol,
že keď sa dozvedel o tom, že návrh Zmluvy o postúpení pohľadávky nebol ŠFRB akceptovaný, čo sa
dozvedel od žalovaného, už túto záležitosť neriešil, nakoľko by to nemalo význam /č.l. 223/. Takto sa
vyjadril vo vzťahu ku Zmluve z čl. 106 / Zmluva opatrená podpisom postupníka a súhlasom správcu
postupcu Y.. Y./ i ku Zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 107 /Zmluva opatrená podpisom postupcu

i postupníka/, bez bližšieho vyjadrenia sa ku podpisu správcu na Zmluve podľa čl. 106. Svedok
p. T. I.Š. konajúci za subjekt postupníka v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že potom ako
ŠFRB neudelil ku Zmluve o postúpení súhlas, dohodli sa zmluvné strany o tom, že Zmluvu zlikvidujú,
nebudú podľa nej ďalej postupovať. Takto sa svedok vyjadril ku Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá
je v písomnom vyhotovení na čl. 106 /Zmluva opatrená jeho podpisom za postupníka a súhlasom

správcu Y.. Y./, pričom vo vzťahu ku Zmluve, ktorá je v spise na čl.107 uviedol, že nevie prečo táto
existuje.PredovšetkýmztaktoopísanéhonáslednéhosprávaniasazmluvnýchstránZmluvyopostúpení
pohľadávky z 12.6.2012, ktorú skutočnosť následného správania sa zmluvných strán zohľadnil súd
na základe aplikácie výkladových pravidiel prejavu vôle v obchodných vzťahoch podľa § 266 ods. 1,3
Obchodného zákonníka je zrejmé, že po nadobudnutí vedomosti o stanovisku ŠFRB, vôľa zmluvných

strán nesmerovala ku spôsobeniu právnych následkov takéhoto právneho úkonu, a teda nebola vážna.
Nedostatok vážnosti vôle pri právnom úkone predstavuje vadu právneho úkonu zakladajúcu absolútnu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného
súd primárne vyhodnotil Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá je zo dňa 12.6.2012 a je v písomnom
vyhotovení opatrená podpisom zmluvných strán / čl. 107/, ako absolútne neplatný právny úkon s

odkazom na úpravu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie vážnosti vôle zmluvných
strán túto Zmluvu uzatvoriť. Naviac vzhľadom na vyjadrenie sa svedka I., ktorý sa vyjadroval výlučne
len ku Zmluve z čl. 106 a vo vzťahu ku Zmluve z čl. 107 uviedol, že nevie prečo existuje, zostala
spornou samotná otázka podpisu tejto Zmluvy / čl. 107/ samotným postupníkom. Zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorá je v písomnom vyhotovení na č.l. 106 a u ktorej absentuje podpis osoby konajúcej

za subjekt postupcu, vyhodnotil súd s poukazom na úpravu § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý vo vzťahu k zmluvnému typu Zmluvy o postúpení pohľadávok upravuje povinnú písomnú formu
vyplývajúcu zo zákona ako podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu, práve s poukazom na
absenciu podpisu osoby konajúcej pri uzatvorení tejto Zmluvy za postupcu, ako absolútne neplatný
právny úkon, a to podľa § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka. Náležitosť Zmluvy o postúpení

pohľadávok z 12.6.2012, ktorá je v písomnom vyhotovení na č.l. 106, a to podpis osoby konajúcej
za postupcu - ELTOS, s.r.o., nie je možné nahradiť súhlasom reštrukturalizačného správcu, ktorým
je predložené písomné vyhotovenie tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok opatrené /č.l. 106 spisu/.
Zároveň v tejto časti súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť udelenia súhlasu reštrukturalizačnéhosprávcu Y.. Y. Y. s uzatvorením tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok nebola v konaní preukázaná, ako
vyplýva z výpovede samotného Y.. Y. Y. a z ním predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu v prílohovej obálke na č.l. 216, a ktoré svedok predložil v priebehu svojej svedeckej výpovede

vo vzťahu k jeho vyjadreniu o tom, že súhlas k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
ELTOS, s.r.o. a T. I. - PRIMASTAV neudelil. Z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmlúv o postúpení
pohľadávok z 12.6.2012, tak ako sú v písomnom vyhotovení na č.l. 106 a 107, nemohli nastúpiť ani
právne dôsledky postúpenia predmetnej pohľadávky na základe oznámenia o postúpení pohľadávky
doručeného žalovanému, tak ako je v spise na č.l. 105. Rovnaký záver dopadá i na právny úkon Dodatku

č. 3 ku Zmluve o dielo, ktorý Dodatok č. 3 je z 12.6.2012 /č.l. 108/ a vo vzťahu ku ktorému Dodatku
č. 3 je nevyhnutné zdôrazniť, že mal byť len právnym dôsledkom platného a účinného postúpenia
predmetnej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.6.2012, ku ktorému však tak
ako je konštatované vyššie, z dôvodov uvedených súdom nedošlo. Osobitne vo vzťahu k Dodatku č.
3 ku Zmluve o dielo z 12.6.2012 súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn.
3 Odo 21/2002 podľa právnej vety ktorého: Majetkovo právne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať

obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia
tohto zastupiteľstva. Bez takého rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný
právny úkon za obec. V konaní nebolo preukázané , pričom dôkazná povinnosť k tejto skutočnosti
ťažila žalovaného, že by obecné zastupiteľstvo udelilo predchádzajúci súhlas s uzatvorením Dodatku
č. 3, ktorý je vzhľadom na jeho dôsledky nepochybne právnym úkonom vyžadujúcim pre jeho platnosť

predchádzajúce kladné rozhodnutie obecného zastupiteľstva žalovaného. Súd poukazuje na použitý
prostriedok procesného útoku žalobcu, ktorý spochybnil u predložených súkromných listín zo strany
žalovaného, a to u Zmlúv o postúpení pohľadávok z 12.6.2012, tak ako sú v spise na č.l. 106, 107,
ako i vo vzťahu k oznámeniu z č.l. 105 ich hodnovernosť a pravdivosť, pričom osobitne vo vzťahu ku
Zmluvám o postúpení pohľadávok uviedol a odôvodnil i vlastné vnímanie týchto dôkazov poukazujúc

na rozdielnosť obsahu dojednania o odplate za postúpenie a grafiku obsahu v písomnom vyhotovení
týchto Zmlúv, od ktorých skutočností žalobca odvodzoval tvrdenie o antedatovaní týchto Zmlúv a o
ich absolútnej neplatnosti. Uvedený prostriedok procesného útoku žalobcu nebol žiadnym konkrétnym
prostriedkom procesnej obrany žalovaného alebo viacerými prostriedkami procesnej obrany žalovaného
spoľahlivo vyvrátený. Žalovaný, ktorého za takejto dôkaznej situácie ťažila dôkazná povinnosť v zmysle

Článku 8 CSP preukázať pravdivosť označených predložených listinných dôkazov, od ktorých odvíjal
námietku nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v konaní, si svoju dôkaznú
povinnosť efektívne a úspešne v konaní nesplnil. Preto súd túto časť procesnej obrany žalovaného
hodnotí ako nedôvodnú a žalobcu i žalovaného považuje za strany sporu vecne legitimované v konaní,
pričom vo vzťahu k žalobcovi osobitne súd poukazuje na úpravu vyplývajúcu z § 44 ods. 1 Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii / Z.č. 7/2005 Z.z./. Vzhľadom na uvedené základné a primárne argumenty
súdu v otázke aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu nevzhliadol súd priestor pre hodnotenie
procesného útoku žalobcu spočívajúceho v prezentácii tvrdenia o absencii hospodárskeho významu
realizácie nasledovných právnych úkonov svedka T. I., a to uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky
z 22.6.2012 /č.l. 182 až 183/.

19. Následne súd hodnotil samotnú existenciu práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vo výške
žalovanej istiny. V tejto časti súd vychádzal z dojednania obsiahnutého v Zmluve o dielo zo 4.1.2010
uzatvorenej medzi ELTOS, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom /ďalej už len
Zmluva o dielo/, a to konkrétne z dojednania podľa článku IV. bod 3, v zmysle ktorého fakturácia

bude realizovaná mesačnou fakturáciou po obojstrannom podpise na základe skutočne vykonaných
prác a dodávok v súpise prác za príslušný mesiac /medzi stavebným dozorom a zhotoviteľom/. Súpis
bude súčasťou faktúry. Citované dojednanie Zmluvy o dielo umožňuje zhotoviteľovi vystavovať dielčie
faktúry za jednotlivé časti zrealizovaného diela s mesačnou frekvenciou. Z dokazovania vykonaného
v tejto veci vyplýva, že toto zmluvné dojednanie z hľadiska frekvencie vystavovania dielčích faktúr

dodržané nebolo v tom smere, že v súvislosti s plnením podľa tejto Zmluvy o dielo bola vystavená
medzi zmluvnými stranami jediná faktúra, ktorá zahŕňala obdobie dlhšie ako jeden mesiac /podľa textu
na nej uvedeného obdobie od 1.9.2011 do 5.6.2012/. Uvedené však nevylučuje vznik práva žalobcu
na zaplatenie ceny za dielo podľa tejto faktúry pri preukázaní splnenia hmotno-právnych predpokladov
vzniku práva na zaplatenie ceny za dielo podľa § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, teda

momentom vykonania diela v súlade s úpravou § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, teda
jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste stanovenom Obchodným zákonníkom. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné
zdôrazniť, že vznik práva na zaplatenie ceny za dielo ako celok je predmetom dojednania podľa Zmluvyo dielo v zmysle článku III. bod 10 a 11. Faktúra č. 20120030 však nebola cenou za dielo ako celok, ale za
časť zrealizovaného diela v rozsahu a v druhu, ako vyplýva z obsahu tejto faktúry a za čas od 1.9.2011 do
5.6.2012. Relevantná skutočnosť, podľa ktorej zhotoviteľ - ELTOS, s.r.o. vykonal dielo v druhu a rozsahu,

ako vyplýva z predmetnej faktúry, jednoznačne a spoľahlivo vyplýva predovšetkým z obsahu svedeckej
výpovede svedka T. H., ktorý po zákonnom poučení svedka jasne, určito a jednoznačne uviedol, že touto
faktúrou, ktorá bola vystavená ako jediná, boli vyfakturované práce, ktoré boli skutočne aj vykonané v
objeme a druhu ako boli fakturované a boli aj odsúhlasené stavebným úradom. Takéto jasné vyjadrenie
svedka korešponduje i listinným dôkazom, ktoré v konaní produkoval žalobca, a to súpisom vykonaných

prác, tak ako sú prílohou žaloby v spise na č.l. 24 až 64 a samotnej faktúre, ktorá je opatrená pečiatkou
ako stavebného dozora, tak stavebného úradu. Svedeckú výpoveď svedka T. H., ktorá korešpondovala
aj ostatným označeným vykonaným dôkazom, čo v spojení s týmito dôkazmi zvýrazňuje hodnovernosť
svedeckej výpovede, hodnotí súd ako hodnovernú primárne vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré
svedkovi bolo dané o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede. Na základe uvedeného súd
skonštatoval, že v konaní bolo preukázané žalobcom uplatnené právo na zaplatenie ceny za dielo

v rozsahu žalovanej istiny, v nadväznosti na čo súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto
rozsudku. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany ani netvrdil a ani nepreukazoval existenciu
konkrétnychváddiela,ktoréčododruhuarozsahubolopredmetomfakturáciepodľafaktúryč.20120030
a zároveň ani netvrdil uplatnenie konkrétnych nárokov z vád diela voči zhotoviteľovi /nárokov z vád
z titulu nevykonania diela v celom rozsahu alebo z titulu konkrétne označených vád zrealizovaného

diela/, čo súd zdôrazňuje. Pokiaľ ide o dojednanie podľa článku IV. bod 8 Zmluvy o dielo a článku III.
Dodatku č. 1 ku Zmluve o dielo, ktorý je z 27.1.2011 súd uvádza, že za stavu preukázania zrealizovania
plnenia v druhu a rozsahu, tak ako vyplýva z predmetnej faktúry a jeho dokladovania v súlade s článkom
IV. bod 4.2, 4.3 Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru z 1.8.2011, bolo zmluvnou povinnosťou
žalovaného zabezpečiť súčinnosť formou vyvinutia aktivity v smere získania finančných prostriedkov na

zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo od ŠFRB na základe Zmluvy, ktorú mal žalovaný so ŠFRB
uzatvorenú a žiadať spolu s náležitým dokladovaním od ŠFRB, aby mu finančné prostriedky poskytol.
Žalovaný v konaní neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia v rámci svojej procesnej obrany a neprodukoval
v tomto smere ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že existovala konkrétna prekážka
na strane zhotoviteľa alebo prekážka, za ktorú zhotoviteľ niesol zodpovednosť, pre ktorú by žalovaný

nemohol žiadať o prefinancovanie realizovaného rozsahu diela podľa predloženej faktúry od ŠFRB. Nie
je preto možné za takejto situácie omeškania sa samotného žalovaného s poskytnutím takejto potrebnej
súčinnosti v zmysle uvedeného, a teda za situácie neplnenia povinností samotného žalovaného,
zohľadňovať citované dojednanie článku IV. bod 8 Zmluvy o dielo a článku III. Dodatku č. 1 ku Zmluve o
dielo a viazať vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo /a ani splnenie povinnosti zhotoviteľa

dodržaťdojednanýtermínvykonaniadiela/naposkytnutiefinančnéhokrytiazostranyŠFRB.Preúplnosť
odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť, že pri formulácii výroku rozhodnutia súdu vychádzal
zo záverov rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR/8/2011 zo 7.6. 2011, podľa odôvodnenia
ktorého: Požiadavku, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha nie je možné vykladať tak, že
by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 79 ods. 1 veta druhá

OSP žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa dalo zo žaloby zistiť, čoho sa
žalobca domáha. Až súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Súd zohľadnil
vymedzenie skutkových okolností tak, ako bolo uvedené žalobcom v písomnom vyhotovení žaloby a
v priebehu konania a v zmysle ktorého jednoznačne vyplýva, že právo na zaplatenie ceny za dielo
uplatnil žalobca ako správca konkurznej podstaty zhotoviteľa voči žalovanému ako voči objednávateľovi.

V nadväznosti na to bola pohľadávka priznaná žalobcovi voči žalovanému s tým, že spôsob zaradenia
alebo umiestnenia finančných prostriedkov, ktoré tvoria priznanú pohľadávku do príslušnej konkurznej
podstaty, je upravený a vyplýva z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je v zásade
internou záležitosťou žalobcu, v nadväznosti na čo súd v záujme materiálnej vykonateľnosti nevidel
dôvod na to, aby žalovanému ukladal zaplatiť priznanú pohľadávku na označený účet správy konkurznej

podstaty úpadcu. Rovnako v záujme materiálnej vykonateľnosti bolo potrebné vo výroku rozsudku
jednoznačne vyjadriť subjekt oprávneného a povinného označením strán sporu pre prípad exekučného
uplatnenia predmetnej pohľadávky.

20. So splnením záväzku zaplatiť cenu za dielo je žalovaný v omeškaní. Jedná sa

o omeškanie so splnením peňažného záväzku, na základe čoho bol zo strany žalobcu dôvodne
uplatnený úrok z omeškania, ktorý pri absencii dojednania o sadzbe úroku z omeškania bol žalobcovi
priznaný v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry, vo
vzťahu ku ktorej nebolo v konaní sporné, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda v súladeso zmluvne dojednaným spôsobom platenia ceny za dielo na základe faktúr zároveň naplnila aj účel
výzvy na zaplatenie ceny za dielo. V právnej rovine súd aplikoval vyššie citovanú právnu úpravu podľa
§ 369 Obchodného zákonníka.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pri zohľadnení skutočnosti, aký je
obsah meritórneho rozhodnutia, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a na základe aplikácie
§ 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22.Žalobcovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v celom rozsahu / 100%/ bola priznaná náhrada trov
konania voči žalovanému / § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci/, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle úpravy § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).