Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223876
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113223876.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O. BOX 41, proti žalovanej: V. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X. XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 3213,46 € s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/155/2014-72 zo dňa 16.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške
258,42 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“
Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka právne odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Uviedol, že v právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší

účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník
na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods.
2 O.s.p.. Ako už bolo vyššie uvedené, keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na

právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátom,asamozrejmemáiprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala v predmetnej veci úspech v plnom rozsahu, patrí vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane právo na náhradu trov konania. Tieto trovy pozostávajú z trov
právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
patrí odmena za 2 úkony právnej služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom vo výške 121,17 €, za písomné podanie na súd vo veci samej vo výške 121,17 €, ako aj
paušálna náhrada (2 x 8,04 €).2. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou

úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa
spravuje primárne zásadou úspechu, popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods. 2, 3; §
144, § 146 ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či
neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania
vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci

samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom.
Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v
konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý
tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je možné
na základe ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o
náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o trovách konania. Otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa
súd vôbec nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Procesný úspech žalovanej nezávisel od intervencie vedľajšieho
účastníka.Užsamotnýsúdskúmazmluvyospotrebiteľskomúverezhľadiskaneprijateľnýchpodmienok,

obligatórnych náležitostí a premlčania ex offo. To, že súd je povinný riadne skúmať otázku účelnosti
trov konania pri paušálnych vstupoch vedľajšieho účastníka potvrdzuje napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012. Ak už raz zákonodarca priznal
nejakému subjektu určité osobitné postavenie, aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal
z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne aj materiálne pripravený na

vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6 M Cdo 5/2013. Združenie - vedľajší účastník vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym
zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach bez výnimky. Takéto združenia vstupujú do konania
vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu. Procesná
úprava teda v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorý bola prijatá. Údajné trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom, a preto priznanie
ich náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste
len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, pretože
samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale len prostriedkom generovania
trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka je nedôvodné a nezákonné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní
postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie
otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka (takýto pojem už CSP nepozná), tuje potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované (t.j. právne účinky vstupu Občianskeho združenia

právna pomoc spotrebiteľom do konania a právne účinky jeho úkonov uskutočnených v rámci konania).
S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo subjektu,
ktorý za účinnosti O.s.p. vystupoval v konaní v postavení vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho pôsobením v konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania

v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovanej dňa 05.01.2014. V podaní
zo dňa 16.01.2014 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a vzniesol námietku
premlčania žalobcom uplatneného práva. Navrhol žalobu zamietnuť a súčasne si uplatnil trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
práve s poukazom na premlčanie. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto mu v zmysle

§ 142 ods. 1 O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi,
ktorý vystupoval v konaní na jej podporu.
Odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto
konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne
zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske
združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo
odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana
- spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv

spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade
s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej
právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej
únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a
žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.

Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho

zastúpenia aj v tejto právnej veci.
Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na

ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z
hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť

sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda
nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú
neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé
zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
Vedľajšíúčastníkposkytolžalovanejkvalifikovanúochranu.Aktivityvedľajšiehoúčastníkavpredmetnom

konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský
charakter zmluvy, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k
sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej
moci povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 16.01.2014 nie je možné považovať za

formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu
špecifikované skutočnosti (dátum uzatvorenia zmluvy, dátum zosplatnenia, dátum doručenia žaloby
súdu), na základe ktorých vedľajší účastník vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú.Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka k žalobe prostredníctvom jeho
právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s
prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli vynaložené účelne.

Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.