Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/294/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210814
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814210814.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: AB 1 B.V., registračné číslo:
560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO: 47234679 p r o t i žalovanej: J. J., bytom L. XXX/XX, XXX XX Z. nad E., zast. JUDr. Martinou
Fabianovou, advokátkou, AK, Námestie slobody č. 6, 093 01 Vranov nad Topľou , o zaplatenie 722,17
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/274/2014-54
zo dňa 02.04.2015 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“)
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 151,31 Eur na účet
právneho zástupcu žalovanej JUDr. Martiny Fabianovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli
dňa 10.02.2011 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1.000,-
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 60 splátkach vo výške 34,68 Eur mesačne pri
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom v sume 2.041,80 Eur. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol
daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. V dôsledku neplnenia si povinnosti
žalovanej sa stal celý dlh splatný dňa 29.04.2014. Súd prvej inštancie sa zaoberal jednotlivými
nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Výška dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade
predstavovala 28,39 % ročne, čo predstavuje 20,93 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto
období bankami, takže o 120,93 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
3. Prijal právny záver, že dohodnuté úroky možno považovať za neprimerané vysoké úroky, ktoré boli
dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto s poukazom na ustanovenie § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka považoval zmluvu o úvere v časti odplaty absolútne neplatným právnym úkonom. S
poukazom na zistenie, že Úverové zmluvné podmienky žalovaná nepodpísala, pre nedodržanie
zákonom vyžadovanej písomnej formy mal za to, že nejde o platný právny úkon a neprijateľná
inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom medzi bodmi 51. a 52. zmluvy) nemohla privodiť
viazanosť Úverových zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na celý úrokz úveru, ktorý predstavoval sumu 748,39 Eur a platby, ktoré žalovaná uhradila na úrok z úveru započítal
na dlžnú istinu. Žalovaná uhradila spolu sumu 1.121,70 Eur, pričom dlžná istina predstavovala sumu
1.000,- Eur. Platby prevyšujúce sumu 1.000,- Eur vo výške 121,70 Eur súd prvej inštancie zarátal aj
na dlžné poplatky uplatnené spolu v sume 95,48 Eur (5,97 Eur + 53,73 Eur + 24,38 Eur + 11,40 Eur).
Vzhľadom na skutočnosť, že platby žalovanej prevyšujú dôvodný nárok žalobcu, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Súd prvej inštancie zamietol žalobcu aj v časti úroku z
omeškania v sume 31,99 Eur, pretože žalovaná sa do omeškania nedostala, dokonca preplatila nárok
žalobcu, ktorý súd považoval za dôvodný. Úrok z omeškania bol uplatňovaný za obdobie od 17.05.2014,
avšak žalovaná v uvedenom období už nebola v omeškaní, keďže vykonala poslednú úhradu už dňa
25.11.2013.
4. Poukázal na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52, § 53 ods.1, 5, § 54 ods.1,
2, § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.2, § 2 ods.1 písm.a/, b/, § 9 ods.1, 2 , § 11 ods.1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 137 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť, vrátane náhrady trov konania. Záver súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je
bezúročný považoval za nesprávny. Poukázal na to, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý
úver s celkovými nákladmi (úrokom) 1.041,80 Eur po dobu 60 mesiacov, teda v konečnej výške
2.041,80 Eur, čo znamená, že na ročný úrok z poskytnutého úveru pripadá suma 208,36 Eur, čo v
percentuálnom vyjadrení činí k istine 1.000 Eur hodnotu odplaty ročne 20,83 % p.a. Namietal, že súd bez
zákonnej opory stotožňuje pojmy úrok a ročná úroková sadzba, pričom ročná úroková sadzba má svoju
zákonnú oporu v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca
dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej na posúdenie výhodnosti, či nevýhodnosti
dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN). Predmetný úver mal RPMN do 39 %, pričom priemerná ročná percentuálna miera nákladov
bola 27,12% % čo znamená, že predmetný spotrebiteľský úver bol nevýhodnejší o 11,88 percentuálnych
bodov ako priemerne poskytované obdobné úvery na finančnom trhu a teda nemôže byť poskytnutý
úver v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové sadzby bánk. Zdôraznil, že
na finančnom trhu sa stretávajú v konkurenčnom boji rôzne kategórie finančných inštitúcii (bankové
aj nebankové) a ak by sa mala presne zistiť obvyklá odplata na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, tak sa musia brať do úvahy nielen produkty ponúkané bankami, ale
aj nebankovými spoločnosťami. K výške úroku pre porovnanie poukázal na rozhodnutia Okresného
súdu Prešov vo veci 16C/200/2014 zo dňa 20.03.2014, Krajského súdu Prešov vo veci 3Co/67/2008,
Najvyššieho súdu SR vo veci 1MCdo 1/2009 a Krajského súdu v Ostrave vo veci 161Cm 944/2010.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade
so zisteným skutkovým stavom a vec správne právne posúdil. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecne správny a priznať jej trovy odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.
9. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.
10. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa výšky RPMN, odvolací súd uvádza,
že tie nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nároky žalobcu zamietol. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že neplatná je dohoda o úroku z úveru, keďže táto prevyšuje o
120,93 % úroky, za ktoré boli poskytované úvery v danom období bankami. Súd prvej inštancie pretoneposudzoval celkovú RPMN, ktorej výšku a dôvodnosť rozvádza žalobca vo svojom odvolaní. Odvolací
súd nespochybňuje, že ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým ukazovateľom pre posúdenie
výhodnosti, či nevýhodnosti spotrebiteľského úveru, pričom RPMN má predstavovať celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom a ktorého cieľom je umožniť spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu
ponuku s porovnateľnými produktmi na trhu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nehodnotil RPMN
ako celok, je potrebné stotožniť sa s jeho konštatovaním o neplatnosti časti zmluvy o úvere vo vzťahu k
úrokom z úveru, ktoré presahujú prípustné navýšenie úroku oproti úverom poskytovaným bankami.
11. Z obsahu spisu je nepochybné, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
uzavrel so žalovanou dňa 10.02.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový
revolvingový úver v sume 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala mesačne splácať vo výške 34,68
Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto zmluve určená rozsahom 28,39 % (č.l. 22 spisu). Ako
vyplýva z prehľadu rekapitulácie úhrad, žalovaná zaplatila titulom poskytnutého úveru celkom 1.121,70
Eur (č. l. 35 spisu).
12. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami
správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový
poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných
úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny súd preveroval a zistil, že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou od jedného do piatich rokov vo februári 2011 činili úrok 12,85 % p. a.. Z uvedeného
je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutá medzi účastníkmi (28,39 %) v danom prípade viac ako
dvojnásobne prevyšovala mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto je takéto dojednanie o úrokoch neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalobca skutočne
poskytol žalovanej úver 1.000,- Eur a z prehľadu rekapitulácie úhrad vyplýva, že žalovaná žalobcovi
celkom uhradila 1.121,70 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná preplatila poskytnutý úver, a to aj s
úrokmi vo výške, ktoré odvolací súd odôvodňuje ako neprimerane vysoké, a teda neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi.
13. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil (§ 378 ods. 1, 2 C. s. p.).
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p v spojení s ust. § 262
ods. 1 C.s.p a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, naopak žalovaná bola plné úspešná v odvolacom konaní a preto
jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
Rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Prešove v počte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.