Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207204141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8207204141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Y.. L. G., advokáta,
Advokátska kancelária G. XXX/XX, XXX XX P. B. O. proti žalovanému Y. R., nar. 01.02.1977, bytom
Fučíkova 36, 085 01 Bardejov, zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Vozárová
5, 040 17 Košice, o zaplatenie 1.750,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/244/2007-186 zo dňa 10.03.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nad sumu 72,16
Eur s príslušenstvom.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 72,16 Eur a
to tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 72,16 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania
od 16.05.2007 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách
konania tak, že žalovaný j e p o v i n - n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 54 %.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.750,38 Eur s prísl. titulom nezaplatených
trov obhajoby, ktorú pre žalovaného vykonal.
2. Žalovaný nesúhlasil s výškou žalovanej sumy dôvodiac to neúčelnosťou konkrétnych vyúčtovaných
úkonov právnej služby.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 1.281,84 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1.281,84 Eur od 16.05.2007
do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 117,93 Eur s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 117,93 Eur od 16.05.2007 do zaplatenia zastavuje. V prevyšujúcej
časti žalobu zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že žalobca ako advokát, poskytol žalovanému právne služby v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2T/57/2005. Žalovaný bol trestne stíhaný pre trestný čin lúpežespáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k, § 234 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Nebolo sporné medzi účastníkmi , že tieto právne služby boli poskytované od udelenia plnomocenstva
od 01.02.2005 do 30.04.2007. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 13/2005 zo dňa 26.04.2007 s

dátumom splatnosti 15.05.2007 vyplýva, že žalobca si za právne úkony pri obhajobe žalovaného v
trestnej veci podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. účtoval odmenu a výdavky za poskytnutú obhajobu
za jednotlivé úkony spolu 118.461,90 Sk a režijné poplatky spolu 4.270,- Sk.

5. Vychádzal z obsahu potvrdení Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

o predvedení žalovaného na žiadosť, z prehlásení žalovaného, ktoré predložil žalobca do spisu k
ktorých vyplýva, že žalovaný potvrdil v týchto prehláseniach, že ho žalobca navštívil vo väznici v dňoch
10.02.2005, 24.03.2005, 02.05.2005, 08.07.2005, 09.08.2005, 03.11.2005, 04.03.2005, 14.03.2005 a
súčasťou týchto prehlásení je aj prehlásenie, že žalovaný dáva súhlas, aby advokát si účtoval cestovné
svojim motorovým vozidlom, EČ: VT-608 AJ na trase Vranov nad Topľou - Prešov a späť podľa platných
predpisov o cestovných náhradách. Zo žalobcom predloženej korešpondencie so žalovaným vyplýva,

že žalovaný listom, ktorý bol doručený žalobcovi 26.04.2005 žiadal, aby, ak bude mať cestu do Prešova,
aby ho navštívil.

6. Prijal právny záver, že žalobca nepreukázal účelnosť úkonov vykonaných dňa 19.08.2005 - ďalšia
porada s klientom, za ktorý si vyúčtoval odmenu, náhradu cestovných výdavkov, náhradu za stratu času

a režijný poplatok, dňa 25.01.2006 - ďalšia porada s klientom, za ktorý si vyúčtoval odmenu, náhradu
cestovných výdavkov, náhradu za stratu času a režijný poplatok a ani náhradu cestovného a náhradu
za stratu času v deň 24.03.2005 tak ako si ju žalobca vyúčtoval, len vo výške 906,40 Sk z dôvodu, že
náhradu cestovného a náhradu za stratu času si účtoval za cestu z miesta jeho sídla do Prešova za
účelom ďalšej návštevy žalovaného vo väzbe cez X., teda nie len za cestu Vranov B. Topľou -L. a späť,

ale za cestu P. nad Topľou -X., X. L. a L. -P. nad Topľou, čo odôvodňoval tým, že v Bardejove bol za
matkou žalovaného (rozhovor s p. R. -informácie). Mal za to, že ide o neúčelne vynaložené náklady,
za cestu do X. za matkou žalovaného, pretože ak potreboval žalobca informácie od matky žalovaného
relevantnépre obhajobužalovaného,malsisňoudohodnúťstretnutievmiestejehosídla.Súd nepriznal
žalobcovi sumu 350,61 Eur. Priznal mu aj úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne zo sumy 1281,84

Eur od 16.05.2007, pretože tento žalobcom uplatnený nárok zodpovedá a je v súlade s ustanovením
§ 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
85/1997 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008.

7. Aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 24 ods.1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 18 ods. 2 zákona

č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom k 31.8.2009, § 1 ods.1, 2, 3, 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom
do 31.12.2005, § 9 od. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2006, § 12 ods. 3 cit. Vyhlášky, §
14 ods. 1 cit. vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2005, § 14 ods. 1/- až 4/ cit. vyhlášky v znení účinnom
od 01.01.2006, § 15, § 16 ods.1, § 16 ods.3, § 17 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods.2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 151 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. Účastníci mali vo veci pomerný úspech. Úspech žalobcu bol
v rozsahu 73 % a úspech žalovaného v rozsahu 27 %. Po odrátaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu súd priznal náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 46 %. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Obsah odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného k odvolaniu.

9. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
v napadnutom výroku a priznal mu odmenu spolu s úrokom z omeškania vo výške 350,61 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že rozhodol súd v podstate na správne zistenom skutkovom základe a
síce, že poskytoval právne služby žalovanému v trestnej veci evidovanej na Okresnom súde v Bardejove

pod sp.zn. 2T/57/2005 na základe plnomocenstva, pričom nesprávne posúdil obranu žalovaného, ktorý
namietal výšku, ako aj základ uplatňovaného návrhu tvrdiac, že návštevy v Ústave na výkon väzby v
Prešove nevykonal a neboli účelné. Poukazuje na to, že žalovaný spochybňuje návštevy, avšak nevie
si predstaviť ako by mohol žalovaný podpísať potvrdenie o návštevách v konkrétnych dňoch, ak tentosa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a on by ho nenavštívil. Ďalej poukazuje na to, že napadnutým
rozsudkommusúdnepriznalnároknanáhraduzaúkonyvykonanévdňoch19.08.2005,25.01.2006,ako
aj čas nároku na odmenu za úkon vykonaný 24.03.2005, konkrétne časť cesty, ktorá bola fakturovaná

akocestazamatkoužalovanéhodoX..Súdnesprávnevyčíslilavychádzalznesprávnejvýškyodmenya
nesprávne tak dospel aj k záveru o krátení tejto odmeny. Považoval rozsudok v tejto časti za zmätočný a
nepreskúmateľný k účelnosti tohto úkonu. Poukázal na to, že matka žalovaného ho požiadala o návštevu
za účelom podania dôležitých informácií o zdravotnom stave žalovaného a odovzdala mu aj určitú časť
zdravotnej dokumentácie.

10. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej
časti a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil

na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti nad sumu 72,16 Eur s

príslušenstvom. Keďže v tejto časti ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

13. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo síce správneho
skutkového základu, ale rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti považuje za nepreskúmateľný
a zmätočný.

14. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zamietol časť uplatneného

nároku z dôvodu, že žalobca nepreukázal účelnosť úkonov právnej služby vykonaných dňa 19.08.2005,
25.01.2006, náhradu cestovného a náhradu za stratu času dňa 24.03.2005 v celkovej výške 2.173,90
Sk, ale len vo výške 906,40 Sk a to z dôvodu, že náhradu cestovného a náhradu za stratu času si
účtoval za cestu z miesta jeho sídla do L. cez X. a to z dôvodu, že navštívil matku žalovaného. Cestu
do X. nepovažoval a účelnú a v dôsledku toho pristúpil ku kráteniu nároku.

15. Žalobca namieta nesprávne vyhodnotenú neúčelnosť úkonov právnej služby v dňoch 19.08.2005
a 25.01.2006 s poukazom na námietky žalovaného, ktorý tvrdí, že sa jednalo o ním nevymienené
opakované zdvorilostné návštevy.

16. K tejto námietke odvolací súd udáva. Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014).

17. O tom, že v predmetnej trestnej veci žalobcovi ako obhajcovi nárok na priznanie odmeny a náhrady
hotových výdavkov vznikol nebolo pochýb. Sporným však zostal počet uplatnených úkonov, ich rozsah a
náhrada hotových výdavkov. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov obhajoby bol povinný vzhľadom na
námietky žalovaného skúmať účelnosť vynaložených trov obhajoby. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a kritérií a neprekračuje ich medze, ako aj

z hľadiska hospodárnosti trov vo vzťahu ku klientovi. Je potrebné vychádzať z účelu obhajoby, ktorým
je efektívne poskytovanie právnej pomoci a nie umelé navyšovanie trov obhajoby. Pri posudzovaní
účelnosti úkonov právnej služby - porada s klientom a na to nadväzujúcich náhrad vychádzal súd z
námietok žalovaného a tieto považoval za dôvodné. Po preskúmaní spisu a námietok žalovaného ajodvolací súd má za to, že nešlo o bezpodmienečne nevyhnutné úkony sledujúce cieľ a úkony, ktoré
by boli účelne vykonané na dosiahnutie konkrétneho cieľa, či postupu v obhajobe. Správne postupoval
súd, keď žalobcovi-obhajcovi nepriznal odmenu za porady so žalovaným s odôvodnením tohto postupu.

Žalobca predložil súdu listinné dôkazy - prehlásenie klienta o návšteve obhajcu vo „Väznici“ (č.l. 106
až 113 súdneho spisu) na preukázanie vykonania týchto úkonov právnej služby. Nenachádzajú sa tam
záznamy o účele a dôvodoch porád s klientom realizovaných v týchto dňoch. Poukazuje odvolací súd v
tejto súvislosti na ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

podľaktoréhojeadvokátpovinnýviesťprimeranúdokumentáciuoposkytovaníprávnychslužieb.Nebola
tak zo strany žalobcu vo vzťahu k týmto poradám s klientom predložená dostatočná dokumentácia
preukazujúca bez pochýb potrebu týchto úkonov. Navyše zo špecifikácie trov je zrejmé, že viaceré
porady s obžalovaným konkrétne v dňoch 09.08.2005, 19.08.2005 sa mali uskutočniť bezprostredne
po sebe, preto by za tieto úkony právnych služieb odmena obhajcovi nepatrila ani vtedy, ak by ich vedel
hodnoverne preukázať.

18. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
nad sumu 72,16 Eur postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Za dôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku dotýkajúcu sa nesprávneho záveru o

nepriznaní náhrady žalobcovi za cestovné a stratu času dňa 24.03.2005, ktoré boli uplatnené žalobcom
v celkovej výške 3.080,30 Sk (102,25 Eur) (č.l.4). Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súd vychádzal zo sumy 2.170,39 Sk a z tejto sumy mu priznal náhradu cestovného a náhradu za stratu
času za cestu z miesta sídla advokáta do Prešova a späť vo výške 906,40 Sk (42,07 Eur). Dôvodom pre
nepriznanie celej uplatnenej sumy bola neúčelnosť cesty do X. za účelom návštevy matky žalovaného.

Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
medzi inými najmä na cestovné a ďalšie príkladne vymenované.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov
sa vzťahujú osobitné predpisy (zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov), ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré

nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s prijatým záverom o neúčelnosti týchto nákladov z dôvodu, že nejde
o svojvoľnú cestu obhajcu za matkou klienta, ale naopak za účelom prevzatia zdravotnej dokumentácie

a zistenia informácií o zdravotnom stave klienta. Pri výpočte súd nepostupoval správne, ak vychádzal
zo sumy 2.173,90 Sk vzhľadom k tomu, že žalobca si vo vzťahu k náhradám zo dňa 24.03.2005 uplatnil
sumu 3.080,30 Sk (102,25 Eur). Vzhľadom k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku v celej výške
mu prislúcha rozdiel medzi uplatnenou výškou a výškou priznanou súdom, t.j. 72,16 Eur so zákonným
uplatneným úrokom z omeškania. Správnosť vyúčtovania cestovného a straty času v súvislosti s týmto

úkonom namietaná nebola.

21. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 C.s.p.
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nad sumu 72,16 Eur zmenil tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

22. Vzhľadom k zmene rozsudku v časti ktorým bola žaloba zamietnutá dospel odvolací súd k záveru
o nevyhnutnosti zmeniť výrok o trovách konania. Súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov v rozsahu 46 %. S tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením.

Podľa 470 ods. 1, 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

Vzhľadom na zmenu pomeru úspechu žalobcu vo veci samej a neúspechu žalovaného, patrí žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 53 %.

23. O trovách konania odvolacieho odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 C.s.p,

vzhľadom na úspech žalobcu v konaní odvolacom len čiastočný vyslovil súd, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).