Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/726/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208284
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214208284.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S.
L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, E. - G., o zaplatenie 1.912,17 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.4.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 1.912,17 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil

na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou VÚB, a.s.)
uzatvoril dňa 21.5.2008 zmluvu č. 23730727, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
2.224,10 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 1.912,17 € a úrok z omeškania sumu
vo výške 17,10 €, úrok sumu vo výške 117,55 a poplatky sumu vo výške 177,28 €). V tomto konaní si
uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.912,17 € spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 12.3.2014 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov

právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/726/2014-53 zo dňa 12.3.2015,
ktorou žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
6Co/17/2016-77zodňa30.6.2016tak,žerozsudoktunajšiehosúduzrušilavecvrátiltunajšiemusúduna
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne

dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Tunajšiemu súdu uložil opätovne
vec prejednať, uplatnený nárok posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka i podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom si vypočul prednesy právneho zástupcu žalobcu i žalovaného a po oboznámení
sa s obsahom žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, všeobecných obchodných podmienok, výpisu

z pôžičkovej karty Quatro, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, špecifikácie pohľadávky,
výpisu z pôžičkovej karty Quatro, cenníka, rozsudku č.k. 14C/726/2014-53 zo dňa 12.3.2015, odvolania,
uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/17/2016-77 zo dňa 30.6.2016 ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. dňa 11.3.2014, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku

voči žalovanému titulom zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 21.5.2008
celkove vo výške 2.224,10 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1.912,17 € a príslušenstva.

5. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 21.5.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebného
úveru titulom pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému

poskytnutý úver s úverovým limitom 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu
predchodcovi žalobcu v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podmienky splácania úveru boli upravené
vo všeobecných obchodných podmienkach a obchodných podmienkach pre vydanie a používanie
kreditnýchplatobnýchkarietasadzobníku. AkovyplynulozvýpisovzpôžičkovejkartyQuatrozaobdobie
od 27.5.2008 do 3.5.2011 konečný stav titulom pôžičkovej karty bol vo výške - 2.224,10 €.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu titulom zmluvy uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom a žalovaným dňa 21.5.2008 celkove vo výške 1.912,17 € ako aj príslušenstvo v
podobe úroku z omeškania. V priebehu konania právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.9.2016
uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení žalobcu uvedených v priebehu konania.

7. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 26.9.2016 uviedol, že dlžnú sumu uhradiť
nevedel kvôli strate zamestnania. Doplnil, že aj v súčasnej dobe je nezamestnaná a tak dlh nemá z
čoho uhradiť.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
1. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom

od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods.
1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa

§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k
zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa §
1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2
písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,
2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom
pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na

území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje
úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez

návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. 9. V danom
prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru titulom pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom uzavretej medzi spoločnosťou
VÚB, a.s. (za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaným dňa 21.5.2008
v sume dlžnej istiny vo výške 1.912,17 € s príslušenstvom. 10. Predmetom konania v tejto veci bol

záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez

odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to

najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa aspotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním
rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/17/2016-77 zo dňa 30.6.2016 dospel k záveru,
že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej
legitimácie strán sporu v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú,

keďže ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu
vecnúlegitimáciužalovanéhožalobcapreukázalpredloženímzmluvyoaktiváciipôžičkovejkartyQuatro,
plnenie z ktorej je predmetom sporu). Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní
súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala
povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a

tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie
tohto postupu je predpokladom postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Nakoľko
dodržanie tohto postupu právnym predchodcom žalobcu zo strany žalobcu preukázané nebolo, súd bol
nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 právnym nástupcom spoločnosti Všeobecná úverová banka,

a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 23730727 uzatvorenej so žalovaným dňa 21.5.2008 a teda
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia
pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne §
524 Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania
v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli

súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).