Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206205
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413206205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y. I. XX, v konaní o zaplatenie 144,02 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/183/2014-54 zo dňa 25. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca od
žalovaného domáhal zaplatenia sumy 144,02 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 %
od 9. marca 2012 do zaplatenia len z dôvodu, že z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) prihliadol na premlčanie práva
žalobcu v trojročnej premlčacej dobe plynúcej od 21. 01. 2009 do 21. 01. 2012. Žalobu podal žalobca
na súd až 21. 05. 2013, teda rok po uplynutí premlčacej doby. Ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka nedovoľuje premlčané právo priznať. Žalovanému, úspešnému v konaní, právo na náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že ich náhrada žiadaná nebola.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dňa 16. apríla 2015. Názor súdu prvej
inštancie, že podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa mohol bez námietky dlžníka
prihliadnuť na premlčanie práva, nepovažoval za správny. Aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa sa podľa názoru žalobcu prieči Ústave Slovenskej republiky a viacerým rozhodnutiam

Ústavného súdu Slovenskej republiky a narušuje princíp právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR), má
zanásledokporušeniezákazudiskrimináciepodľačlánku12ods.1,2ÚstavySRačlánku3ods.1Listiny
základných práv a slobôd, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a porušuje zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanú článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a
článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do
30. apríla 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej
doby vznesením námietky premlčania. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré prikazuje

orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú
prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré
by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do novéhorežimu, porušuje princíp právnej istoty ako jeden zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažne zasahuje do majetkových práv
veriteľa. Žalobca považuje už možnosť vznesenia námietky premlčania za zásah do majetkových práv

a dobrých mravov. Prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil
súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť,
či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto
svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta - dlžníka. Porušil tým
Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil

tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok
žalobným návrhom zo 6. mája 2013, doručeným súdu 21. 05. 2013. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až 1. mája 2014, preto žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu a jeho
právnym posúdením veci. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť. Uplatnil si
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol ku dňu 01. 07.
2016 zrušený Občiansky súdny poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom 21. mája 2013 sa žalobca pôvodne od
dvoch žalovaných Miroslava Sklenku a Martiny Sklenkovej domáhal zaplatenia sumy 144,02 Eur, ktorá
predstavuje neuhradenú istinu pôžičky zo zmluvy o pôžičke č. 8072642771 uzavretej dňa 21. 07. 2008

medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok a žalovaným Miroslavom Sklenkom. Konanie voči žalovanej Martine Sklenkovej
súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil uznesením č. k. 4C/183/2014-58 z
25. marca 2015. Pohľadávku podľa údajov v žalobe nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 8. marca 2012 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a. s. a žalobcom.

5.1 Združenie na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov
doručilo súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2013 oznámenie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného. Súd prvej inštancie dňa 3. marca 2015 oznámil vedľajšiemu účastníkovi, že konať
s ním nebude z dôvodu „nesplnenia zákonných podmienok“. V čom spočíva nesplnenie zákonných
podmienok pre konanie s vedľajším účastníkom na strane žalovaného, nie je v prípise adresovanom

vedľajšiemu účastníkovi vysvetlené.
5.2 Pojednávania nariadeného na deň 25. marca 2015 sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu. Súd
prvej inštancie prejednal vec bez prítomnosti strán. Dokazovanie vykonal prečítaním listinných dôkazov
a vyhlásil napadnutý rozsudok. Za nesporné podľa dôvodov rozhodnutia považoval súd prvej inštancie,
že zmluva o pôžičke z 21. 07. 2008 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je

zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej poskytla spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému
pôžičku vo výške 526,55 Eur s konečnou splatnosťou 6 mesiacov. Dátum konečnej splatnosti pripadol
na 21. 01. 2009. Od tohto dátumu začala plynúť podľa názoru súdu prvej inštancie lehota na uplatnenie
práva z porušenia zmluvných povinností.
5.3 Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu. Na č. l. 4 je

žurnalizovaná kópia zmluvy o pôžičke, z ktorej je zistiteľná výška pôžičky aj konečná splatnosť pôžičky.
Žalobca doložil do spisu aj prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok CFH - 17 zo dňa 08. 03. 2012,
v ktorej je identifikovaná pohľadávka postupcu proti žalovanému, kde sám postupca za dátum splatnosti
poslednej splátky označuje 20. január 2009.

6. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 umožňoval odôvodniť odvolanie
aj tým, že súd prvého stupňa (teraz súd prvej inštancie) neúplne zistil skutkový stav veci. Žalobca
uplatňujúci tento odvolací dôvod nekonkretizoval, v čom spočíva neúplne zistený skutkový stav veci,
ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie rozporuje. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd
konštatuje, že odvolacia námietka o neúplne zistenom skutkovom stave veci nebola uplatnená dôvodne.

Súdom prvej inštancie popísaný skutkový stav zodpovedá obsahu spisu.

7. Nesprávne právne posúdenie veci vytýka žalobca súdu prvej inštancie pre aplikáciu ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nemohol na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenie §

5b Zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1. mája 2014 a
žalobca podal na súd žalobu ešte za právneho stavu, kedy mohol súd na premlčanie práva prihliadnuť
iba na námietku dlžníka v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd v súlade s § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho
pojednávania z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť a prejednanie veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 C. s. p.) vec preskúmal
a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a k
podstatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza:

11. Pre právne posúdenie veci boli relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že zmluva o
pôžičke medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola uzavretá 21. 07. 2008 a pôžička bola splatná 20.
januára 2009. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah, z
ktorého neuhradenú pohľadávku postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu zmluvou o postúpení

pohľadávok z 8. marca 2012. Žalobca mal snahu dosiahnuť u žalovaného uznanie záväzku a uzavretie
dohody o splátkovom kalendári. Táto písomnosť je v kópii založená do súdneho spisu, ale neobsahuje
podpis žalovaného. K predĺženiu premlčacej doby ustanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka na 10
rokov teda nedošlo.
11.1. Dňa 1. mája 2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa uskutočnená

zákonomč.102/2014Z.z.oochranespotrebiteľapripredajitovarualeboposkytovaníslužiebnazáklade
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá okrem iného včlenila do zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa ustanovenie § 5b prikazujúce súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu (ex offo) prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi.

12. V otázke, či je možné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aplikovať
i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (pred 1. májom 2014) dospel odvolací súd k
rovnakému záveru ako súd prvej inštancie.

13. Stanovenie rozsahu, v akom sa právna norma použije na konkrétny prípad so zreteľom na daný
čas, je časovou pôsobnosťou právnej normy. Časová pôsobnosť právnej normy je jej presné časové
určenie, od kedy a dokedy sa ňou regulujú príslušné právne vzťahy. Predpokladom účinnosti právnej
normy je jej platnosť. Účinnosť právnej normy znamená, že z nej pre subjekty právnych vzťahov

vyplývajú príslušné oprávnenia a právne povinnosti. V oblasti procesného práva platí, že sa aplikuje
vždy len norma, ktorá je aktuálne účinná v čase procesného konania. Ustanovenie § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy. Ide teda o procesno-právnu normu, ktorá vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení
v Zákone o ochrane spotrebiteľa sa aplikuje vo všetkých, aj v konaniach začatých pred dátumom

1. mája 2014 (princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem). Uvedený záver súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
(článok 2 ods. 2 C. s. p.) konkrétne rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/9/2014, 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014, 8MCdo/3/2015, 8MCdo/13/2014, 4MCdo/17/2014,
2MCdo/2/2015, v ktorých najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že súd ako „orgán rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ musí od účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa vziať zreteľ na toto zákonné ustanovenie pri posudzovaní všetkých právnych
vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ z dôvodu, že právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá
prechodné ustanovenie. To znamená, že od účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahyzaložené pred 1. májom 2014. Rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21. 04.
2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 21. 04. 2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 prešli aj
testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť podanú proti nim uznesením sp. zn. III.

ÚS 194/2016 z 12. apríla 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04. 11. 2015 aj o sťažnosti podanej
proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015.

14. K očakávaniam žalobcu z uplatňovaného majetkového práva odvolací súd už len ako poznámku

nerozhodnú pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca nadobudol
pohľadávku uplatňovanú v konaní zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej až 8. marca 2012, po
uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia
doba začala plynúť 21. 01. 2009 a uplynula 21. 01. 2012), teda vstupoval do právneho vzťahu so
žalovaným s rizikom, že svoju pohľadávku v prípade vznesenia námietky premlčania nevymôže.

15. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na oznámenie vedľajšieho
účastníka o jeho vstupe do konania nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvostupňového konania zodpovedá
ustanoveniam § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom ku dňu jeho rozhodnutia.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p., pretože ustanovenia o trovách konania

pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C. s. p.) rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal
proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).