Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220314
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214220314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: X.

O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X/A, E. Y. proti žalovanému: BLACK DIAMOND PLUS, s.r.o. so sídlom
Eötvösova 43/13, Komárno, IČO: 46 877 410, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
22.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 26.9.2014, a okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
26.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 1.10.2014, je n e p l a t n é.

Súd u r č u j e, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa skončil dňom 30.9.2014.

Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému ukončiť s ňou pracovný
pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou lehotou, súd žalobu
z a m i e t a.

Žalobkyňa m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 13.11.2014 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že skončenie

jej pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou zo dňa 26.9.2014 a dňa 1.10.2014 je neplatné. Tiež
sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému skončiť s ňou pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Podanú žalobu žalobkyňa postavila na tom
skutkovom tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie liečebného režimu bolo
vykonštruované a účelové, s cieľom zbaviť sa jej ako zamestnanca bez povinnosti vyplatenia zákonného
odstupnéhoapreplateniazostatkudovolenky.Svojeskutkovétvrdeniapodložilapodanímžalovanéhozo
dňa 26.9.2014 označeným ako výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, podaním

žalovaného zo dňa 22.9.2014 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdením
o dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovnou zmluvou a svojimi písomnými reakciami na podania
žalovaného.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobkyne nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky v deň pojednávania, keď zároveň požiadal
o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval za žiadosť v
súlade s § 183 CSP, preto vo veci konal, vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a vo veci ajrozhodol. Po vypočutí si prednesu žalobkyne a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými v priebehu konania žalobkyňou, a to podaním žalovaného zo dňa 26.9.2014 označeným
ako výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, podaním žalovaného zo dňa

22.9.2014 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdením o dočasnej pracovnej
neschopnosti, pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012, odpoveďou zo dňa 1.10.2014 na podanie
žalovaného-výpoveďzdôvoduzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny,odpoveďouzodňa26.9.2014
na podanie žalovaného - okamžité skončenie pracovného pomeru, výzvou na vyplatenie dlžnej mzdy
zo dňa 26.9.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

4. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer a to pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012, ktorou
bolažalobkyňaprijatádoriadnehopracovnéhopomerunadobuneurčitúsoskúšobnoudobou3mesiace
a nástupom do zamestnania dňa 20.10.2012. Žalobkyňa bola prijatá na výkon práce čašníka - servírky
s miestom výkonu práce: S. č. XXX. Ako vyplynulo z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnostivystaveného5.9.2014,žalobkyňabolavobdobíod5.9.2014 práceneschopnástým,žeod
30.9.12014 mala povolené vychádzky. Dňa 22.9.2014 žalovaný spísal podanie označené ako: okamžité
skončenie pracovného pomeru. V tomto podaní adresovanom a doručenom žalobkyni dňa 26.9.2014
uviedol, že žalobkyni dáva okamžitú výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny podľa § 68 Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že za závažné porušenie pracovnej

disciplíny považuje nedodržiavania liečebného režimu, pričom opísal jeho porušenie. Na toto podanie
žalovaného reagovala žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.9.2014, ktorým oznámila žalovanému,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za bezpredmetné a neplatné, keď jeho tvrdenie o
nedodržaní liečebného režimu označila za vykonštruované. Tiež žalovanému písomne oznámila, že ho
vyzýva na zaplatenie mzdy za mesiac august 2014 a to v lehote do 3.10.2014 a upovedomila ho o svojich

ďalších krokoch v prípade nevyplatenia mzdy v stanovenej lehote. Dňa 26.9.2014 žalovaný vypracoval
písomné podanie označené ako: výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom
uviedol, že v zmysle § 68 ods. 2 so žalobkyňou končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, konkrétne nedodržiavanie liečebného režimu, pričom toto opísal. Tiež uviedol, že
pracovný pomer žalobkyne u neho končí dňom 30.9.2014. Po doručení tohto podania žalovaného dňa

1.10.2014 žalobkyňa písomným podaním označeným ako: odpoveď „výpoveď z dôvodu závažného
porušenia prac. disciplíny“ žalovanému oznámila, že dňa 1.10.2014 jej bolo doručené jeho podanie
- výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 26.9.2014. Výpoveď označila
za bezpredmetnú a neplatnú, keďže ním tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny sa
nedopustila.

5. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanej žalobe.

6.Podľa§17ods.2zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkprácevzneníúčinnomod1.7.2014do31.12.2014
(ďalej len „Zákonník práce“), právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo

zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <..Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec

netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd zo skutkového tvrdenia žalobkyne, ktoré zo strany žalovaného
spochybnené nebolo, preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah
založený pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012. Tiež mal preukázané, že žalobkyňa na základe
tejto pracovnej zmluvy vykonávala dohodnutú prácu, keď od 5.9.2014 bola pre svoj zdravotný stav

práceneschopná. Dňa 22.9.2014 žalovaný spísal písomné podanie označené ako: okamžité skončenie
pracovného pomeru. V tomto podaní adresovanom a doručenom žalobkyni uviedol, že žalobkyni dáva
okamžitú výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68
Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje nedodržiavania
liečebného režimu, pričom opísal jeho porušenie. Dňa 26.9.2014 žalovaný vypracoval písomné podanie

označené ako: výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že v
zmysle § 68 ods. 2 so žalobkyňou končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, konkrétne nedodržiavanie liečebného režimu, pričom toto opísal. Tiež uviedol, že pracovný
pomer žalobkyne u neho končí dňom 30.9.2014. Žalobkyňa napadla platnosť týchto právnych úkonov
na súde v lehote stanovenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce. Súd tieto podania žalovaného

vyhodnotil z pohľadu Zákonníka práce, keď s ohľadom na špecifikáciu titulu skončenia pracovného
pomeru (ust. § 68 Zákonníka práce) mal za to, že podania zo dňa 22.9.2014 a 26.9.2014 treba
posudzovať ako okamžité skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení
Zákonníka práce súd dospel k záveru, že ani okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.9.2014
a ani okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.9.2014 nie sú platnými právnymi úkonmi a

to z dôvodu, že tieto právne úkony neboli v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov, čo má za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov (§
17 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce). V tomto type konania žalovaného ako zamestnávateľa zaťažovala
povinnosť preukázať opak, čo zo strany žalovaného učinené nebolo, keď žalovaný takúto skutočnosť
ani len netvrdil. Z dôvodu neplatnosti právnych úkonov: okamžitého skončenia pracovného pomeru

zo dňa 22.9.2014 a zo dňa 26.9.2014 pre nesplnenie zákonného predpokladu platnosti takéhoto
úkonu podľa § 17 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce mal súd za to, že je potrebné podanej žalobe
vyhovieť a určiť, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 22.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 26.9.2014 a okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 26.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 1.10.2014, je neplatné bez toho, aby súd vykonával ďalšie

dokazovanie ohľadne preukázania existencie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože dokazovanie v tomto smere považoval s
ohľadom na vyslovený názor o neplatnosti týchto úkonov za nadbytočné. Nakoľko zo strany žalobkyne
v konaní nebolo preukázané a ani len tvrdené, že by po doručení okamžitého skončenia pracovnéhopomeru (dňa 26.9.2014 a dňa 1.10.2014) žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi oznámila, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, súd vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce určil,
že jej pracovný pomer u žalovaného sa skončil ku dňu, kedy sa mal pracovný pomer skončiť titulom

okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 30.9.2014.

Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
skončiťsňoupracovnýpomervzmysle§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce,súdžalobuakonedôvodnú
zamietol, keď dátum skončenia pracovného pomeru v danej veci vyplýva zo Zákonníka práce a súd vo

svojom výroku tento aj definitívne stanovil.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní
úspešnou stranou sporu, pričom jej neúspech v konaní bol len nepatrný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).