Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/473/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221883
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612221883.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Q. H., nar. XX.XX.XXXX, H. R., F. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7,
proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej
22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/355/2012-151 zo dňa 19.06.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice

so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 2C/87/2012 z 19.01.2012 vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a vo výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej značky
2C/87/2012 z 19.01.2012. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
so sídlom Alžbetina 41, Košice, spisovej značky 2C/87/2012 z 19.01.2012 do právoplatného ukončenia
konania vedeného tunajším súdom pod číslom 9C/355/2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 237,97 eur a zaplatiť na účet
okresného súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Vychádzajúc z § 52 ods. 1,2,3 OZ, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/ ods. 5 OZ, § 40 ods. 1 písm.
c/ ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len RK), § 41 ods. 1 RK, § 43
ods. 1 RK, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa záveru súdu prvého stupňa
bola skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Táto je súčasťou všeobecných poistných podmienok, konkrétne je uvedená v článku XV. s

názvom Rozhodcovské konanie a v Osobitných dojednaniach. Je súčasťou dlhého neprehľadného
textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami, uvedenými vo všeobecných
poistných podmienkach. Takto rozhodcovská doložka znemožnila poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiťsa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej doložky, tak, ako bola

formulovaná v danom prípade, je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami
boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom. S poukazom na prílohu písm. q/ bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS
uzavrel, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. V tej súvislosti poukázal aj na § 54 ods. 4 písm. r/ Obč.

zákonníka, ktorý z týchto dôvodov rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú podmienku, teda
neplatnú. Pokiaľ teda rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke,
táto skutočnosť viedla súd prvej inštancie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. K námietkam žalovanej,
že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná uviedol, že žalovaná nepreukázala, že by
žalobkyňu riadne oboznámila so všeobecnými poistnými podmienkami ( ďalej len „VPP“ ), všeobecné
poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli písané malými písmenami, obsahujú množstvo

právnickej terminológie, a preto nie je možné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť
ich prečítať a aby pochopila text tak v krátkej dobe bez možnosti sa s ním riadne oboznámiť. Na tomto
závere nemení nič ani tá skutočnosť, že žalobkyňa samostatne podpísala Osobitné zmluvné dojednania,
odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktorá bola len pokračovaním predtlačeného formulára poistných
podmienok. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť podpísať

rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý daný zmluvný vzťah. Naviac rozhodcovská
doložka podľa názoru súdu prvého stupňa je neplatná aj preto, že žalovaná bola výlučne tou, ktorá
mala určiť subjekt oprávnený rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že v
danom prípade boli splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného rozhodcovského
rozsudku poukazujúc na to, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaná má právo domáhať

sa výkonu predmetného rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 149 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 237,97 eur, ktorú sumu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť advokátovi
žalobcu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za dva úkony
právnej pomoci, a to písomné podanie z 03.12.2012, poukazujúc na to, že toto podanie neobsahuje

vyjadrenie vo veci samej, ide len o sprievodný list k predloženej poistnej zmluve a návrh na doplnenie
dokazovania vyžiadaním dokladu o prevzatí rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského súdu. Za
účelne vynaložené náklady nepovažoval ani písomné podanie zo dňa 13.05.2013, ktorým žalobca
poukázal na rozvíjajúcu sa súdnu prax v obdobných veciach a predložil rozhodnutie NS SR. S poukazom
na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil

povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním
žalobca a žalovaná. Žalobca odvolaním napadol správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách konania, navrhol v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 402,63 eur. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o
neúčelnostitrovprávnehozastúpeniazaúkony-podaniez03.12.2012poukazujúcnato,žetotopodanie

si vynútil súd prvého stupňa výzvou, navyše ide o návrh na vykonanie dokazovania. Takisto podanie z
13.05.2013 považoval za účelne vynaložený úkon, keďže ide o návrh na vykonanie dokazovania a nielen
predloženie judikátu NS SR, preto súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ tieto podania posúdil
ako neúčelné. Žalovaná namietala správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu poukazujúc
na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho

výrokoch a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že na pojednávaní 19.06.2013
poukazovala na listinný dôkaz - záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
z 11.12.2007. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozhodnutí tento dôkaz neakceptoval a nesprávne
vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako individuálne nedojednanú a nevykonal ani výsluch svedka, osoby
nezávislej od žalovaného, a to sprostredkovateľky poistenia za účelom zistenia ako bol žalobca

oboznámený s obsahom rozhodcovskej doložky. Poukázala na ďalšiu skutočnosť, že k 25.12.2009
došlo k zániku poistnej zmluvy v dôsledku žiadosti žalobcu, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa
vziať do úvahy. Zdôrazňovala svoje stanovisko o tom, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne
individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných
podmienok. Poukazovala tiež na to, že disponuje právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov

v rámci celej SR, kde tieto posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda
platnú. V tejto súvislosti citovala časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci
sp.zn. 10CoE/51/2011. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom
konaní neboli aplikované v správnej podobe predpisy, poukazovala na nález Ústavného súdu ČRsp.zn. 1 ÚS 3227/07 z 8.3.2011, podľa ktorého nie je dôvod pochybovať, že v rozhodcovskom konaní
by neboli naplnené podmienky vyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na európskej úrovni. Naďalej
zotrvala na svojej žalobe voči žalobcovi podanej listom z 2.1.2012 rozhodcovskému súdu. Namietala, že

napadnutým rozhodnutím s konečnou platnosťou jej bol upretý prístup ku spravodlivosti na uplatnenie
zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy, nakoľko bez existencie ďalšieho výroku súdu prvej
inštancie o pokračovaní konania o merite sporu s poukazom na ust. § 43 ods. 1 RK už nebude mať
možnosť domôcť sa svojich nárokov a nebude mať právny nástroj na vymáhanie inak oprávnenej
pohľadávky. V súvislosti s individuálne dojednanou a platnou rozhodcovskou doložkou VPP z 21.5.2007

poukazovala na stabilizovanú judikatúru ÚS SR v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov
právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy je princíp právnej istoty. Domnievala sa, že súd
nesprávne vyhodnocoval aj postup aj rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania, v
rámci ktorého nejasne konštatoval, čím tento mal porušiť aj predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca
podľa nej mohol využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského
rozsudku a vykonania riadneho konania pred rozhodcovským súdom za rovnocennej účasti oboch

účastníkov v spore.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci,
prípravu, prevzatie zastúpenia v odvolacom konaní a podanie vyjadrenia spolu 120,16 eur + 2 x režijný

paušál 7,81 eur, všetko spolu 135,78 eur. Uviedol, že zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi
konania spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné, teda nie je
potrebné sa ich neplatnosti osobitne dovolávať. Poukazoval na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,
že systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho núti k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudky
Súdneho dvora EÚ C - 240/98 až C 244/98, C - 168/05, C - 76/10. Poukazujúc na ust. § 53 OZ a § 53a
OZ konštatoval, že súd prvej inštancie nemal možnosť žalobe nevyhovieť, nakoľko by porušil právne

predpisy SR, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z
členstva v Európskej únii. Považoval rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci za vydaný
v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu
nebola vôbec uzatvorená alebo uzatvorená neplatne. Podľa neho žalovaná mu mala predložiť taký
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pri ktorom by mal možnosť návrh prijať alebo ho odmietnuť.

Rozhodcovská zmluva podľa neho uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom
slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
ktoré voľba znamená. Bol toho názoru, že nedostatok, pre ktorý súd konštatoval neprijateľnosť a tým aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno odstrániť ani dodatkami k VPP. Postup žalovanej pri výbere

rozhodcovského súdu taktiež podľa neho vzbudzuje pochybnosti o súlade so zákonom, nakoľko nemal
možnosť túto voľbu ovplyvniť. Z rozhodcovského rozsudku sa nedozvedel na akom právnom základe
mu bola uložená povinnosť uhradiť dlh žalovanej, chýba akákoľvek špecifikácia. Trovy rozhodcovského
konania podľa neho sú zjavne neprimerané výške dlhu. Uvádzal spisové značky rozhodnutí NS SR,
v ktorých rozhodcovská doložka bola už opakovane vyhodnotená ako neprijateľná. Poukazoval na

výzvu Európskej komisie, v ktorej je vyjadrená obava, že Slovensko doposiaľ nezabezpečuje dostatočné
záruky pre ex offo súdnu ochranu spotrebiteľov.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. septembra 2014 sp.zn. 2Co/404/2012 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 67,88 eur na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. V dôsledku podaného dovolania žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR
uznesenie č.k. 8Cdo/316/2015 zo dňa 28.05.2015 rozsudok Krajského súdu v Košiciach 2Co/404/2013
z 11.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že Krajský súd v Košiciach ako odvolací

súd nedoručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej - odvolateľke, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti žalovanej konať
pred súdom.6. Najvyšší súd SR vrátil spis Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorý doručil uznesenie Najvyššieho
súdu SR právnemu zástupcu žalobcu i právnemu zástupcu žalovanej a zároveň doručil právnemu
zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zo dňa 15.08.2013 z č.l. 176 až 192 spisu, ktoré

vyjaderenie právny zástupca žalovanej prevzal 07.08.2015. Súd prvej inštancie predložil spis opätovne
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, „ďalej len CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako aj žalobcu, ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.
v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a
h) CSP a odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej
možno vyhovieť len vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a odvolanie žalobcu

proti výroku o trovách konania rovnako nie je dôvodné.

8. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom
Alžbetina č. 41, Košice, sp.zn. 2C/87/2012 zo dňa 19.01.2012 vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.09.2016 o 09.30 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 204/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené dňa 31.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

10. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 08.06.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Strana, ktorá v odvolaní úplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.17. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania bola rozhodcovská doložka (bod 2 osobitných

zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde sa uvádza, že poistník a
poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu, že
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR
zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa
podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

19. Odvolací súd dodáva, že 01.01.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský

spor začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z.,
ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude

súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po právoplatnosti napadnutého
rozsudku bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

20. Vecne správny je i výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves

súdny poplatok zo žaloby, keďže žalobca ako spotrebiteľ je od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
vyhovel. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výrok o súdnom poplatku.

21. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie (19.06.2013) rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku bolo vecne správne (súd prvej inštancie vo veci rozhodol 19.06.2013, avšak

v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní proti tomuto výroku odvolací súd vychádzajúc
z pravidla obsiahnutého v § 154 ods. 1 O.s.p. (§ 217 ods. 1 CSP, ktoré stanovuje, že pre
súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, bral zreteľ na ust. § 243d ods. 1 novely
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia
bolo možné začať len do 31.03.2015 a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto

lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodnutie prestáva účastníkov konania
zaväzovať. Keďže žalovaná exekučné konanie voči žalobcovi na základe predmetného rozhodcovského
rozsudku neiniciovala, nie sú splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Z citovaných ustanovení vyplýva možnosť súdu priznať strane iba tie trovy konania, ktoré boli účelne
vynaložené a vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Odvolací súd trovy konania vyčíslené a uplatňované žalobcom za dva úkony právnej pomoci
(podanie z 03.12.2012 a 13.05.2013) zhodne so záverom súdu prvej inštancie nepovažuje za účelne

vynaložené. Je síce pravdou, že žalobca podaním z 03.12.2012 reagoval na výzvu súdu, výzva súdu
však obsahovala žiadosť o predloženie dokladov, ktoré mali byť v zmysle § 79 ods. 2 O.s.p. pripojené k
žalobe. Je teda zrejmé, že obsah tohto podania mal byť súčasťou žaloby. Žalobca písomným podaním
z 13.05.2013 si iba splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., keďže návrh na vykonaniedokazovania (na pripojenie rozhodcovského spisu) mal byť súčasťou žalobného návrhu. V ostatnej časti
toto podanie je bez vecného obsahu. Žalobca v ňom iba poukazuje na rozvíjajúcu sa súdnu prax.
25. Podľa § 453 ods. 3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

26. Odvolací súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania podľa
ust. § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v

konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. O výške
priznaných trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.
2 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).