Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236963
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112236963.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. U. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Na E. XX, P., zastúpený Ing. Branislavom Lukáčom, nar. 3.10.1957, bytom
Tomášiková 34, Prešov proti: žalovanému U. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, P., právne zastúpeným
Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k členskému podielu družstevného bytu, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C386/2012-378 zo dňa 28.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy
konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol, že v predmete konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z iných trov konania vo výške 305,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V predmete konania o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za zrealizované investície je žalobca
povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 317,95

eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 49,64 eur na účet Okresného súdu v Prešove
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na predchádzajúci právny názor vyjadrený
odvolacím súdom v uznesení pod sp. zn. 17Co12/2016-370 zo dňa 19. februára 2016.
Vychádzal zo skutočností, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve tak, že tento bude prikázaný žalobcovi, ktorý
sa stáva výlučným vlastníkom členského podielu, s povinnosťou vyplatiť žalovanému náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel vo výške 4.000,- eur.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaný považoval túto výšku náhrady za podiel na členskom
podiele k družstevnému bytu za nízku a žiadal, aby mu bola zaplatená za jeho podiel náhrada vo výške
11.533,- eur.

Prvoinštančný súd vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nariadil znalecké
dokazovanie zistenie ceny podielu žalovaného na členskom podiele strán v bytovom družstve. Bolo
zistené, že cena podielu žalovaného na členskom podiele v bytovom družstve predstavuje 8.800,- eur.
Prvoinštančný súd zároveň konal aj o návrhu žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
širšom slova zmysle, keď tento žiadal zaplatiť investície do bytu v rozsahu 1.327,74 eur. Prvoinštančný
súd v tomto rozsahu návrh žalobcu zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p., o trovách štátu podľa § 148 O.s.p. a aplikoval aj
ustanovenie § 150 O.s.p. Výšku trov právneho zastúpenia posúdil podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. a túto
ustálil podľa predmetu konania.

Vo vzťahu k nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pretože výška plnenia závisela od záverov znaleckého
posudku, ktorý stanovil výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Vo vzťahu k tomuto
predmetu sporu, priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku, za podanú žalobu vo výške 240,- eur a za vrátenie zaplateného

preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 65,- eur, teda spolu 305,- eur.
Vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, kde bola žaloba žalobcu
o 1.327,76 eur zamietnutá, prvoinštančný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a považoval
žalobcu za neúspešného účastníka konania v tomto rozsahu, pričom priznal právo na náhradu trov
konania žalovanému, ktoré trovy presne vyčíslil na sumu 317,95,- eur.
O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p., kde suma 49,64 eur predstavovala podiel žalovaného na

trovách znaleckého dokazovania.
Prvoinštančný súd podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nezistil a účastníci konania
v tejto súvislosti nepredložili žiadne listinné dôkazy svedčiace o dôvodnosti aplikácie tohto zákonného
ustanovenie.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti
prvému výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 305,- eur, kde
predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Namietal rozhodnutie
prvoinštančného súdu s poukazom na to, že žalobca mu ponúkal za jeho spoluvlastnícky podiel v
žalobe sumu 4.000,- eur a vychádzal zo všeobecnej hodnoty členského podielu v sume 24.000,- eur, aj

keď v tom čase sa byty predávali minimálne za 2-násobnú cenu. Žalobca vedel, že suma 4.000,- eur
nezodpovedá sume, za ktorú sa byty v tom čase v Prešove predávali, keď dokonca zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 19.4.2013 tvrdil, že cena takéhoto bytu sa pohybuje okolo 48.000,- eur. V konaní
bolo preukázané, že výška podielu žalovaného je nepomerne vyššia od toho, čo mu žalobca ponúkal,
keď mu priznal sumu o 4.800,- eur vyššiu oproti žalobnému návrhu. Je pravda, že táto suma bola nižšia

o 2.733,- eur oproti požiadavkám žalovaného, avšak odhad žalovaného bol presnejší. Teda v danom
prípade zodpovednosť za náhradu trov konania by mal mať žalobca.
Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, kde nie je možné zistiť dôvod
aplikácie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok
uznesenia prvoinštančného súdu a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v

pôvodnom, ako aj v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.

3.Napadnutéuznesenieprvoinštančnéhosúdubolovydané28.4.2016,tedavčase,keďplatilObčiansky
súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol ustanovením § 473 zák. č. 160/2015 Z.z. zrušený a bol
nahradený novým zákonom č. 160/2015 Z.z. (CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016 (§ 474

tohto zákona).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti toho zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok
uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP, bez

nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) z použitím ustanovení § 470 ods. 1,2 CSP a
zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku je správne.
Na daný právny vzťah prvoinštančný súd správne aplikoval vo vzťahu k napadnutému výroku
ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého platilo, že aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti,

alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.Toto zákonné ustanovenie bolo vo vzťahu k ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. ustanovením špeciálnym.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Aj v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale aj v čase platnosti nového Civilného sporového
poriadku platí zásada, že aplikácia špeciálneho právneho predpisu má vždy prednosť pred aplikáciou
všeobecného právneho predpisu. V danom prípade špeciálne ustanovenie bolo ustanovenie § 142 ods.
3 O.s.p.
Nový procesný predpis ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. do svojich zákonných ustanovení neprebral.

Platí podľa § 255 ods. 1 CSP, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom,
keď bolo zistené, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania v širšom slova zmysle, pričom v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
bol úspešným účastníkom konania žalobca, pretože došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva konania, za náhradu, ktorá náhrada bola poskytnutá žalovanému. Žalobca v žalobe

žiadal, aby bola poskytnutá náhrada žalovanému v rozsahu 4.000,- eur, právoplatne žalovanému bola
priznaná náhrada 8.800,- eur, aj keď pôvodne žiadal žalovaný 11.533,- eur. Výška náhrady bola určená
znaleckým posudkom.

4. Žalobca bol neúspešným účastníkom konania v rozsahu nároku na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, keď jeho nárok na náhradu vnesených investícií do spoločnej
veci bol zamietnutý.
V zamietavej časti žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanémunáhradutrovkonania,ktorévtejtosúvislostižalovanývynaložilnaobranuprotiuplatnenému
nároku zo strany žalobcu.

Teda je možné konštatovať, že obe sporové strany v priebehu konania mali úspech takmer rovnaký.
Neúspech je nepatrný a vo vzťahu k žalobcovi zanedbateľný. Prvoinštančný súd týmto spôsobom
nevyhodnocoval pomer úspechu strán sporu, vyhodnocoval samostatne úspech sporových strán vo
vzťahukukaždémupredmetukonania.Tedaúspešnýbolžalovanývovzťahukžalobežalobcuonáhradu
investícii do predmetu podielového spoluvlastníctva, kde mu bola priznaná právoplatne náhrada trov

konania.

5. Predmetom prejednania v odvolacom konaní ostala už len náhrada trov konania žalobcu vo vzťahu k
predmetu konania, a to zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže aktuálny procesný
predpis neupravuje úspech sporových strán vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v prípade,

pokiaľ vo veci bolo plnenie určené na základe úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania a neexistuje
procesný predpis alebo iný zákon, ktorým by táto problematika bola bližšie upravovaná, odvolací súd
odvolanie žalobcu prejednal a rozhodol s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, princípy,
na ktorých je postavený CSP a s poukazom na rozumné usporiadanie sporových strán v tomto konaní.
Zohľadnil doterajšiu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít a dospel k záveru, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu je správne.
Je pravdou, že ani jedna z procesných strán v rozsahu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva presne nevedela označiť výšku plnenia za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Žalobca
vychádzal z informácii a z dohôd s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, žalovaný informácie získaval
prostredníctvom realitných kancelárií. Preto prvoinštančný súd za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku správne postupoval, keď na to, aby spravodlivo a zákonne rozhodol, na určenie ceny predmetu
podielového spoluvlastníctva a výšku ocenenia podielu žalovaného nariadil znalecké dokazovanie.
Znalecsazaoberalniezákladomuplatňovanéhonároku,tedačipredmetpodielovéhospoluvlastníctvaje
reálne deliteľný, ale sa vyslovil výlučne k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Preto preposúdenie úspechu žalobcu nie je podstatné, či žalobca resp. žalovaný pri uplatňovaní svojich nárokov
vedeli presne oceniť podiel žalovaného, pretože na to nakoniec ani nemali odborné znalosti. Nedošlo
medzinimianikdohode.Pretozaneúspechžalobcutuniejemožnépovažovaťrozdielmedziponúkanou

sumou 4.000,- eur a priznanou sumou 8.800,- eur, ako náhradou za spoluvlastnícky podiel žalovaného.
V danom prípade ocenenie podielu žalovaného a teda aj výška plnenia žalobcu a uspokojenie práva
žalovaného záviselo výlučne, za procesných podmienok platných v čase rozhodovania, od znaleckého
posudku. Bolo by nespravodlivé, ak by žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto predmetu

konania, ako sporovej strany malo charakter úspešného účastníka konania, pretože sa súdnou cestou
domohol zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu. To, že žalovaný k jeho
návrhu nepristúpil a rozporoval výšku plnenia, neznamená, že bol žalobca v konaní neúspešným
účastníkom konania. Naopak, bol úspešným účastníkom konania vo vzťahu k predmetu sporu, keď sa
domohol zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva so žalovaným pri určení náhrady za spoluvlastnícky
podiel znalcom.

Obdobnými úvahami sa nakoniec riadia aj závery uverejnené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
14. októbra 2008 pod sp. zn. 5Mcdo12/2008 a uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2012, pod
sp. zn. II.Us598/2012-29, prípadne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010 pod sp. zn.
2Obdo39/2010. Rešpektujúc tieto závery najvyšších súdnych autorít a spravodlivé usporiadanie vzťahov
medzi účastníkmi konania je na mieste, aby výrok prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi trovy konania za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol potvrdený.

Preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní bol neúspešným účastníkom konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.