Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225513
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813225513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu OPTIMA TRADE, s.r.o., IČO: 44 351
160, so sídlom 976 75 Jasenie 282, právne zastúpený
Mgr. I. V., advokátom so sídlom v O., G. XX, proti žalovanému: Datakabinet, s.r.o., IČO: 46 100 385, so
sídlom Prievidza, Poľnohospodárov 6, právne zastúpený JUDr. O. Y., advokátom so sídlom v G., G. E. X,
o zaplatenie 26.775,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 14Cb/1/2014-312 zo dňa 6. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný

zaplatiť žalobcovi sumu 20.225,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.479,06
eur od 15.3.2013 do 23.10.2013 v sume 122,22 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 2.279,06 eur od 24.10.2013 do 30.12.2013,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.073,76 eur od 15.4.2013 do 30.12.2013, s
úrokomzomeškaniavovýške8,50%ročnezosumy5.162,29eurod15.5.2013do30.12.2013,súrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.965,39 eur od 31.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy

4.694,69 eur od 15.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
3.183,36 eur od 15.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.200,-
eur od 15.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.502,36 eur
od 15.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 2.643,59 eur od 15.10.2013 do 12.11.2013 v sume 19,95 eur a
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.679,54 eur od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
nahradiť trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia 6.012,44 eur a ostatné trovy 1.606,50 eur na účet

právneho zástupcu žalobcu Mgr. I. V., advokáta so sídlom v O., G. XX, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 20.225,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.479,06 eur od
15.3.2013 do 23.10.2013 v sume 122,22 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

2.279,06 eur od 24.10.2013 do 30.12.2013, s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.073,76 eur od 15.4.2013 do 30.12.2013,s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.162,29 eur od 15.5.2013 do 30.12.2013, s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.965,39 eur od 31.12.2013 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy

4.694,69 eur od 15.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
3.183,36 eur od 15.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.200,-
eur od 15.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.502,36 eur
od 15.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 2.643,59 eur od 15.10.2013 do 12.11.2013 v sume 19,95 eur a

s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.679,54 eur od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zastavil konanie v časti o zaplatenie 6 549,72 eur.
Vo výroku III. uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania trovy právneho zastúpenia 6.012,44 eur
a ostatné trovy 1.606,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. I. V., advokáta so sídlom v O., G.
XX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 26.775,06 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že vykonával pre žalovaného na základe
mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2012 v období od 1.7.2012 do 31.7.2013 a mandátnej zmluvy zo dňa
1.8.2013 v období od 1.7.2013 do 25.11.2013 činnosti za účelom dosiahnutia čo najlepšieho výsledku
predaja. Za uskutočnenie činností podľa mandátnej zmluvy zo dňa 1.8.2013 mal žalobca nárok na pevnú

odmenu vo výške 1.200,- eur bez DPH počas desiatich mesiacov školského roka a počas mesiacov
júl a august 1.000,-EUR. Žalobca mal zároveň nárok na pohyblivú mesačnú odmenu, ktorej základom
pre výpočet bola výška dosiahnutého obratu s DPH v danom mesiaci. Percento mesačnej pohyblivej
odmeny zo základu sa stanovilo na základe percenta plnenia kumulovaného ročného plánu ku koncu
daného mesiaca. Účastníci konania sa taktiež dohodli, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náklady,

ktoré mu vznikli pri plnení predmetu zmluvy, pričom tieto náklady neboli zahrnuté v odplate. V súlade
s mandátnymi zmluvami žalobca vystavil faktúry, ktorým žalovanému fakturoval odmenu za vykonanú
činnosť podľa uzavretých mandátnych zmlúv a náklady, ktoré mu vznikli pri plnení predmetu zmluvy. Išlo
o faktúry za mesiace február 2013 až október 2013. Celková fakturovaná suma bola 30.618,65 eur. Dňa
23.10.2013 žalovaný zaplatil žalobcovi z faktúry č. 20130201, splatnej dňa 14.3.2013 sumu 1.200 eur a

dňa 12.11.2013 uhradil v celom rozsahu faktúru č. 20130901, splatnú dňa 14.10.2013 v sume 2.643,59
eur. Fakturovaná suma, ktorú ku dňu podania návrhu zostávalo žalovanému uhradiť bola 26.775,06 eur.
Žalobca navrhol žalovanému splátkový kalendár, žalovaný naň
v stanovenej lehote nereagoval. Žalobca je toho názoru, že riadne vykonal činnosť, ktorú bol na základe
mandátnej zmluvy povinný vykonať, čím mu vznikol nárok na odmenu. Súčasne mu vznikol aj nárok

na náhradu nákladov, ktoré nevyhnutne a účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku vyplývajúceho
z mandátnej zmluvy. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 9Rob/47/2013-27 zo dňa
17.12.2013, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a trov konania.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že nespochybňuje,
že medzi ním a žalobcom vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca ako mandatár vykonával

uvedené činnosti. Žalobcovou povinnosťou však bolo postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom na
odplatu má nárok, len ak činnosť, na ktorú bol povinný vykoná riadne. Žalovaný
v priebehu obchodnej spolupráce zistil, že žalobca si svoje povinnosti mandatára neplní riadne. Zo
strany žalovaného bol na to aj niekoľkokrát upozornený. Žalovaný zistil, že mu z tohto dôvodu vznikla
škoda, na čo žalobca tiež upozornil. Z dôvodu riadneho neplnenia povinností žalobcom mu žalovaný

dňa 25.11.2013 oznámil, že odstupuje od zmluvy. Následne listom zo dňa 2.12.2013 požiadal žalobca,
aby mu preukázal oprávnenosť fakturácie za žalobcom poskytnuté činnosti, pričom ho žiadal aby sa
vyjadril k plneniu konkrétnych povinností, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej zmluvy. Žalobca na túto
žiadosť nereagoval a nevyjadril sa k nej. Žalobca bol dňa 6.12.2013 na osobnom stretnutí s právnym
zástupcom žalovaného upozornený, že žalovaný neuznáva oprávnenosť fakturácie v rozsahu faktúr

vystavených žalobcom. Listom zo dňa 19.12.2013 oznámil žalovaný žalobcovi, že špecifikoval a vyčíslil
škodu 15.545,80 eur, ktorá mu vznikla v priamej súvislosti s neplnením povinností žalobcu a požiadal
ho o úhradu tejto škody. Zároveň vrátil žalobcovi na prepracovanie faktúru č. 20131001 na sumu
4.679,54 eur z dôvodu, že si žalobca nesplnil riadne všetky povinnosti a preto považuje fakturáciu z časti
za neoprávnenú. Žalovaný navrhol žalobcovi čiastočnú úhradu faktúr. Žalovaný k 30.12.2013 vykonal

jednostranný zápočet splatných faktúr vystavených žalobcom so splatnou faktúrou žalovaného na sumu
15.545,80 eur a zaplatil žalobcovi rozdiel v celkovej výške 6.549,72 eur.
Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom konateľa
žalobcu, konateľa žalovaného, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.Žalobca dňa 17.6.2014, pred začatím pojednávania vo veci samej, vzhľadom na čiastočnú úhradu
pohľadávky odporcom v rozsahu 6.549,72 eur, zobral svoj návrhu v časti tejto úhrady späť a žiadal v
tomto rozsahu konanie zastaviť.

Konateľ žalobcu Ing. I. E. na pojednávaniach zotrval na podanom návrhu a ďalej uviedol, že žalovaná
pohľadávka je oprávnená, keďže všetky činnosti boli žalobcom vykonané riadne. Ušlý zisk a aj iné
nároky žalovaného sú neopodstatnené. Žalobca splnil svoj záväzok v plnom rozsahu. Všetky predložené
faktúry boli žalovanému vystavené štandardným spôsobom aj na základe dosiahnutého obratu, ktorého
výška sa dá presne preukázať. Nie všetky povinnosti uvedené v liste žalovaného zo dňa 2.12.2013 boli

povinnosťami žalobcu.
Konateľ žalovaného G. Y. na pojednávaniach uviedol, že s pánom E. spolupracoval žalovaný šesť a pol
roka. Najprv pôsobil ako obchodný zástupca. Zo začiatku bola spolupráca veľmi dobrá, dosahoval veľmi
dobré výsledky. Bol vo svojej práci zručný. Preto neskôr chceli, aby svoje zručnosti a znalosti preniesol
aj na ostatných obchodných zástupcov a uzatvorili s ním mandátnu zmluvu. Povinnosti si však radne
neplnil ani ich plnenie nepreukázal.

Svedkyňa S. J., zamestnankyňa žalovaného, oddelenia odbytu, pri svojom výsluchu na pojednávaní
uviedla, že povinnosti pána E. boli viac vo vzťahu k obchodným zástupcom ako k nej. S ňou však
komunikoval často. Ak bol nejaký problém, s ktorým si nevedela dať rady, napríklad ohľadom správy
systému alebo keď niečomu nerozumela, tak mu zavolala. Nevedela, či mal pán E. povinnosť voči
obchodným zástupcom objednávať, distribuovať a evidovať objednávky materiálov. Ona komunikovala

najmä s obchodnými zástupcami. Uvedené činnosti skôr vnímala ako svoju povinnosť. Nevedela sa
vyjadriť či pán E. mal povinnosti ohľadom zadávania materiálov do tlače. Vznikol jeden problém, ktorý
však svedkyňa považovala skôr za svoj problém. Išlo o kalendáre, ktoré sa mali vyskladniť do konca
roka. Distribuovali sa však až v januári. Išlo o kalendáre na školský rok 2012/2013.
Svedkyňa B. A., účtovníčka žalovaného, pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že s pánom E.

komunikovali iba mailom. Keď nastúpila, v účtovníctve chýbali nejaké faktúry. Išlo o originály faktúr a
vyúčtovania od obchodných zástupcov. Chýbali za päť mesiacov. Tieto potom žiadala cez pána E..
Fungovalo to tak, že obchodní zástupcovia doručovali kópie faktúr a vyúčtovaní, on však v účtovníctve
potrebuje originály týchto dokumentov, takže požiadala pána E., aby ich posúril. Potom si sama zaviedla
systém, že v prípade nedoručenia originálov žiadala tieto originály každý štvrťrok od pána E. mailom.

Ešte začiatkom roka 2013 sa od pána Y. dozvedela, že kontrolu doručovania originálov faktúr a
vyúčtovaní a prípadné urgencie mal vykonávať pán E.. Preto to potom žiadala mailom od neho. Faktúry
doručovali obchodní zástupcovia poštou.
Svedok Bc. W. E., pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že s odporcom a so spoločnosťou
Publicom spolupracuje na základe mandátnej zmluvy. Pán E. bol konzultant, svedok ho bral ako

obchodného manažéra. Mal ho zaučiť do toho, ako funguje firma žalovaného, aké sú materiály, katalógy,
ako funguje vyúčtovanie, mal ho teda zasvätiť do chodu celej firmy.
Pár dní pred hlavným produktovým školením v septembri 2013 pán Y. poveril pána E., aby svedka zaučil.
Túto povinnosť si však nesplnil. Pán E. pôsobil pre ČR a SR. Na konci augusta 2013 zistili, že región
Severné Čechy nie je obsadený. Výberové konanie sa robilo narýchlo, aby bol človek nachystaný na

začiatku školského roka. Tento región bol neobsadený už dlho. Spolu s pánom E. vybrali človeka, ktorý
však nenastúpil. Preto museli hneď hľadať nového a tým stratili časť mesiaca september. Vybrali pani
Y.. Povinnosť zaškoliť ju mal pán E.. Bola ním aj zaškolená, avšak kvalitu školenia, resp. pani Y. svedok
nemôže posúdiť, keďže na školení nebol prítomný. Podľa toho, čo počul od pána E. si na školení nerobila
poznámky a bola nesústredená. Svedok si nespomína, či jeho alebo niekoho iného informoval pán E.,

že sú nedostatky v tomto regióne. Povinnosti svedka vo vzťahu k obchodným zástupcom boli príprava
mandátnych zmlúv do budúcnosti, sledovanie, či si obchodní zástupcovia plnia zmluvné povinnosti,
spracovávanie vyúčtovaní obchodných zástupcov čo sa týka provízií a zabezpečovanie podpisovania
zmlúv s novými obchodnými zástupcami.
O ukončení spolupráce s pani Y. rozhodol svedok. Vychádzalo to z toho, že nemala trend stať sa

plnohodnotným obchodným zástupcom, ani predpoklad, že bude vytvárať potrebný obrat a nebol čas
na vyčkávanie.
Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie oboznámením obsahu mandátnej zmluvy zo dňa
1.8.2013, provízneho poriadku a ročného plánu predaja, faktúry č.l. 15 - 23, žiadosť o preukázanie
oprávnenosti fakturácie, žiadosť o náhradu škody a doručenie faktúry, faktúrou č. V prílohou k

faktúre, vrátenie faktúr na prepracovanie, oznámením o započítaní splatných faktúr, interným dokladom
W výpisom z ORSR žalobcu, listom žalovaného zo dňa 9.12.2013, návrhom dohody o splatení
pohľadávok a dohody o uznaní dlhu, tabuľky predloženej žalobcom č.l. 70, mail zo 17.9.2013 č.l.
71, zmluvy o obchodnom zastúpení č.l. 72, provízneho poriadku, mail z 11.11.2013 č.l. 77, mailzo 4.10.2013 č.l. 78, mailovej komunikácie medzi konateľmi účastníkov č.l. 92-144, mail zo dňa
7.1.2013 č.l. 156, zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorená s W. Y. s dátumom 1.8.2013, mailovej
komunikácie predloženej žalobcom č.l. 168 - 176, časovej osi spolupráce predloženej žalovaným s

prílohami č.l. 177-205, dokladov z výberového konania v mesiaci apríl 2013, mesačnej štatistiky W.
Y. za mesiace 09 - 11/2013, úhrady faktúry č XXXXXXXX, výpisov hovorov predložené konateľom
žalobcu, prehľadu o obrate v regióne 500 - CZ Sever predložený konateľom žalobcu, manuálu
obchodného zástupcu, Admin škála obchodného zástupcu, zhrnutie spolupráce s OPTIMA TRADE
predloženékonateľomžalovaného,prehľaduobratupredloženýkonateľomžalovaného,ročnýchštatistík

obchodných zástupcov žalovaného, faktúr predložených konateľom žalovaného
s vyúčtovaním, prehľadu obratu žalovaného.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a odporcom vznikol právny vzťah na
základe dvoch mandátnych zmlúv, ktoré boli platné a účinné v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach,

t.j. od 1.7.2012 do 31.7.2013 a od 1.8.2013 do 25.11.2013. Premetom konania bolo zaplatenie zmluvnej
odmeny žalobcu ako mandatára za výkon činnosti na základe uvedených zmlúv, a to za obdobie od
1.2.2013 do 31.10.2013, okrem čiastočnej úhrady odporcom vykonanej do dňa podania návrhu v sume
3.843,59, t.j. úhrada celej faktúry za mesiac september 2013 a čiastočná úhrada faktúry za mesiac
február 2013.

Dôvodnosť súm vo faktúrach vystavených za mesiace február 2013 až august 2013 nebolo potrebné
skúmať. Žalovaný jednostranným započítaním svojej pohľadávky vo výške 15.545,80 eur proti
pohľadávkam z týchto faktúr, uznal pohľadávku žalobcu v rozsahu tejto sumy čo do dôvodu a výšky.
V konaní ani nevzniesol námietku nesprávnosti údajov niektorej z týchto faktúr. V rámci mimosúdnej
komunikácie žalovaný vrátil žalobcovi na prepracovanie len faktúru za mesiac október a uviedol, ktoré

položky tejto faktúry a v akej výške neuznáva. V liste, ktorým faktúru vrátil, ani v súdnom konaní
však neuviedol konkrétne dôvody a námietky, pre ktoré túto faktúru neuznáva. Súd mal na základe
vykonaného dokazovania za to, že faktúra je vystavená v súlade s mandátnou zmluvou.
Žalovaný po uvedenom jednostrannom započítaní uhradil žalobcovi len časť žalovanej odmeny v sume
6.549,72 eur. Uvedená pohľadávka žalovaného vo výške 15.545,80 eur mala podľa žalovaného vzniknúť

ako jeho nárok na náhradu škody, ktorú mu mal porušením svojich povinností spôsobiť žalobca. Súd bol
teda povinný zaoberať sa uvedenou námietkou a skúmať, či žalobca svojim konaním, resp. opomenutím
naozaj spôsobil žalovanému škodu.
Pri skúmaní vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnom vzťahu je potrebné v prvom
rade posúdiť, či v danom prípade sú splnené predpoklady vzniku takejto zodpovednosti. Týmito

predpokladmi sú: 1. Vznik škody, 2. protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti) a 3. Príčinná
súvislosť medzi predpokladmi uvedenými pod 1. a 2. Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
je zodpovednosť za škodu objektívna, teda prípadné zavinenie škodcu sa neskúma. Dôkazné
bremeno na preukázaní vzniku predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu bolo na žalovanému ako
poškodenom.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo predovšetkým potrebné skúmať, či žalobcovi vyplývali zo
zmluvného vzťahu s odporcom také povinnosti, aké mal podľa tvrdení žalovaného porušiť. Žalovaný si
uplatnil a vyčíslil voči žalobcovi náhradu škody za tvrdené porušenie troch povinností žalobcu. Súd sa
teda každým z týchto čiastkových nárokov na náhradu škody zaoberal.

V prvom prípade žalovaný tvrdil, že žalobca mal spôsobiť škodu, ktorá mu mala vzniknúť
nedistribuovaním propagačných materiálov v období 1.9.2012 do 31.12.2012. Z dokazovania
jednoznačne nevyplynulo, že by povinnosťou žalobcu na základe mandátnej zmluvy bolo zabezpečiť
distribúciu jednotlivých propagačných materiálov obchodným zástupcom. Nevyplynulo to ani zo
svedeckej výpovede pracovníčky oddelenia odbytu u žalovaného pani J.. Podľa názoru súdu, povinnosť

zabezpečiť si materiály mali sami obchodní zástupcovia.
Žalovanému mala škoda vzniknúť aj tým, že vo vytlačených kalendároch a záložkách na školský rok
2013/2014 boli gramatické chyby, ktoré znemožnili tieto materiály použiť.
Z mandátnej zmluvy nevyplýva, že by žalobca zodpovedal za konečnú podobu materiálov, ktoré
idú do tlače a ich prípadnú záverečnú korektúru. Podľa zmluvy predkladal žalobca len návrh

propagačných materiálov žalovanému. Z takto formulovaného znenia teda nevyplýva, že by išlo
o konečnú podobu materiálov pred zadaním do tlače, ale skôr tá skutočnosť, že sa pred tlačou
propagačných materiálov najprv vyžadovalo ich schválenie odporcom. V prípade katalógov, cenníkov,
objednávok a iných formulárov predkladal podľa zmluvy žalobca požiadavku grafikovi a teda nie tlačiarni.Príprava propagačných materiálov na šk. rok 2013/2014, v ktorých mali byť gramatické chyby, bola
pravdepodobne upravená v predošlej mandátnej zmluve, ktorú však žiaden z účastníkov nepredložil.
Pokiaľ boli povinnosti mandatára ohľadom propagačných materiálov vymedzené rovnako aj v predošlej

zmluve, zodpovednosť žalobcu za prípadné gramatické chyby v materiáloch z nich nevyplýva. Súd prvej
inštancie zároveň nepovažoval vyjadrenie konateľa žalobcu v maile zo dňa 4.10.2013, že je ochotný
uhradiť 51% nákladov na novú tlač kalendárov za uznanie jeho zodpovednosti za škodu.
Žalovaný sa napokon domáhal náhrady škody, ktorá mu ako ušlý zisk mala vzniknúť
v regióne 500 v Českej republike za obdobie od 1.9.2013 do 22.11.2013. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by žalobca zodpovedal za to, že tento región bol obchodným zástupcom
obsadený až 17.9.2013. Boli preukázané objektívne okolnosti, prečo sa tak stalo a boli to okolnosti
na strane osôb, ktoré boli vybrané na pozíciu obchodného zástupcu pre tento región(pán F., pán
D., pani P.) a z dôvodov daných na ich strane napokon nemohli k 1.9.2013 nastúpiť. Zodpovednosť
za to, že Zmluva o obchodnom zastúpení, podpísaná s W. Y. dňa 17.9.2013, bola antidatovaná k
1.8.2013 nemožno pripísať žalobcovi, keďže zmluva je podpísaná konateľom žalovaného, ktorý ju na

zabezpečenie podpisu W. Y. aj s inštrukciami zaslal konateľovi žalobcu mailom dňa 17.9.2013. W. Y.
reálne vykonávala činnosť obchodného zástupcu v období od 17.9 do 11.11.2013. Je nepochybné,
že nedosahovala stanovený plán predaja. Pokiaľ aj mal žalovaný v tomto regióne určitý ušlý zisk,
jednoznačne nepreukázal, že zodpovednosť za túto škodu možno nepochybne pripísať žalobcovi. Je
zrejmé, že aj sama W. Y. porušovala povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o obchodnom zastúpení.

Zároveň nebolo odporcom ani spoľahlivo preukázané, ako bola rozdelená zodpovednosť za kontrolu
činnosti obchodných zástupcov medzi žalobcu, ktorému jeho povinnosti vyplývali z mandátnej zmluvy
a medzi prevádzkového manažéra Bc. W. E., ktorý aj vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že jeho
úlohou bolo okrem iného sledovať, či si obchodní zástupcovia plnia povinnosti. Zároveň z dokazovania
vyplynulo, že konateľ žalobcu bol s W. Y. v teréne. O celej situácii mal prehľad, s konateľom žalovaného

a Bc. E. o tom intenzívne komunikoval a navrhol aj riešenie, t.j. stanovenie konkrétnych dátumov, kedy
sa mala overiť výkonnosť. P. Y. a následne určiť ďalší postup. Preto si podľa názoru súdu povinnosti
vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy splnil. Žalovaný v konečnom dôsledku na názor konateľa žalobcu
ani neprihliadol a zmluva s pani Y. bola ukončená Bc. E. bez súčinnosti s konateľom žalobcu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi boli uzatvorené mandátne zmluvy.

Z predloženej zmluvy nevyplývalo, že by mal Ing. E. postavenie, či pracovnú pozíciu obchodného
manažéra, resp. konzultanta predaja. Nemožno vylúčiť, že takúto náplň práce mohol mať v spoločnosti
DATAKABINET, s.r.o., v ktorej bol do18.11.2013 spoločníkom. Súd ďalej pripomína, že mandátne zmluvy
boliuzatvorenémedzižalobcomaodporcomakoobchodnýmispoločnosťami,tedaprávnickýmiosobami
a nie medzi odporcom a

Ing. E. ako fyzickou osobou. Nemožno stotožňovať prípadnú zodpovednosť
Ing. E. ako fyzickej osoby za prípadné záväzky, ktoré prevzal na seba mimo mandátnej zmluvy
a zodpovednosť žalobcu ako právnickej osoby. Z uvedených dôvodov súd nepokladal odporcom
predloženú Admin škálu obchodného manažéra za záväzný dokument pre žalobcu.
Pred začatím pojednávania dňa 17.6.2014 žalobca zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 6.549,72

eur. V tejto časti nebolo podané odvolanie a výrok č. II. nadobudol právoplatnosť.
Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovdospelsúdprvejinštanciekzáveru,ženiejemožnéjednoznačne
konštatovať, že za škodu, ktorá mala podľa jeho tvrdení žalovanému vzniknúť nesie zodpovednosť
žalobca. Jeho zodpovednosť nebola preukázaná, keďže nebolo dokázané porušenie jeho zmluvných
povinností, resp. nebolo dokázané, že odporcom tvrdené povinnosti žalobca vôbec mal. Na námietku

žalovaného týkajúcu sa uplatnenej náhrady škody preto súd nemohol prihliadať. Preto posúdil návrh
žalobcu ako dôvodný a sumu žalovanej pohľadávky 20.225,34 eur s príslušenstvom, ktorá zostala
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu, žalobcovi priznal.
Svojerozhodnutieodôvodnil§373Obch.zák.,podľaktoréhoktoporušísvojupovinnosťzozáväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie

povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, § 379 Obch. zák., podľa ktorého ak
tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk., § 566 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu
určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej
činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu, § 567 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého

mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou, § 571 ods. 2
Obch. zák., podľa ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď
riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo
nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady,môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok, § 572 Obch. zák., podľa ktorého
mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri
plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalejlenOSP)účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže žalobca mal
vo veci plný úspech, súd mu v súlade s citovaným ustanovením priznal právo na plnú náhradu účelne
vynaložených trov konania. O jeho plnom úspechu možno hovoriť aj s ohľadom na čiastočné späťvzatie

návrhu, keďže celý jeho žalovaný nárok bol dôvodný a žalovaný zaplatil časť žalovanej sumy až po
začatí konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol
rozsudok vo výroku I. a III. Zdôraznil, že žalobca si riadne nesplnil svoje povinnosti, pričom následkom
porušenia povinnosti mandatóra, vzniklo žalovanému ako mandantovi škoda. Poukázal na to, že

povinnosť žalobcu bola pri výkone dohodnutých činností pre žalovaného postupovať podľa § 567
ods. 1 Obchodného zákonníka (t.j. s odbornou starostlivosťou) s tým, že žalobcovi vznikol nárok
na odplatu len za predpokladu že činnosť vykonal riadne (§ 571 ods. 2 Obch. zák.). Do pozornosti
odvolaciemu súdu dal to, že žalobca bol zodpovedný za plnenie všetkých troch povinností, ktoré uviedol
v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody a poukázal aj na to, že následkom tohto porušenia

vznikla žalovanému škoda, za ktorú zodpovedá žalobca. Povinnosti žalobcu vyplývali jednak z pokynov
žalovaného, ako aj zo záväzného dokumentu „Admin škála“, ktorý bol žalovaným predložený aj do
súdneho spisu. Tento dôkaz súd prvej inštancie nepovažoval za záväzný pre žalobcu. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že len zámer bol prijatý bez bližšieho vysvetlenia. Poukázal aj na znenie čl. III. mandátnej
zmluvy, podľa ktorého mandatár (žalobca) bol okrem iného povinný vykonávať dohodnutý predmet

zmluvy riadne a včas, s odbornou starostlivosťou a podľa pokynov mandanta v súlade s jeho záujmami.
Žalovaný uviedol, že dokument „Admin škála“ považuje žalovaný za písomný pokyn, ktorý priamo viaže
na plnenie povinnosti žalobcom zo zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na výpoveď,
v ktorej priamo označil porušenie povinnosti v čl. 4.3.5.1; 4.3.5.7; 4.3.4.2 a 4.3.4.8 v dokumente „Admin
škála“ ako aj zodpovednosť žalobcom za tieto porušenia. Porušenie povinnosti žalobcom potvrdili aj

svedkovia Bc. Ivan E., S. J. a B. A.. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neuznal mail zo dňa 04.10.2013, v
ktorom žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť 51 % nákladov na novú tlač, ako uznanie zodpovednosti
za škodu, a tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný žalobcovi v súvislosti s vrátením
faktúr za mesiac október 2013 neuviedol konkrétne dôvody a námietky, pre ktoré faktúru neuznáva. Pred
vrátením faktúr na prepracovanie žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť zo dňa 02.12.2013, v ktorej žiadal

prepracovanie faktúr, kde žalovaný požadoval od žalobcu preukázanie splnenia konkrétnych povinností
vyplývajúcich zo zmluvy, ale aj z pokynov mandanta. Žalovaný tiež preukázal, že obsadenie regiónu 500
v Českej republike bol zodpovedný žalobca, pretože mu to vyplývalo zo zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, vznikla žalovanému škoda, ktorú si v konaní
uplatnil a preukázal. Žalovaný tiež uviedol, že bol oprávnený k 30.12.2013 vykonať jednostranný zápočet

a považuje vzájomné nároky za vyrovnané.
Žalovaný podal odvolanie aj do výroku o náhrade trov konania, keď za neštandartné považoval ďalšie
porady s klientom, a to dňa 16.06.2014; 22.10.2014; 12.12.2014, celkom v sume 1 983,76 eur a
nepreskúmateľné. Namietal aj priznané cestovné náklady v sume 247,43 eur, keď okrem náhrady za
spotrebovanú PHM bola uplatnená aj náhrada nákladov za každý 1 km jazdy v sume 0,183 eur. Nie

je jasné, či vlastníkom motorového vozidla je žalobca a či sa jedná o použitie súkromného vozidla pri
pracovnej ceste na pracovné alebo služobné účely.
Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. V prípade zmeny rozhodnutia žiadal priznať náhradu trov konania.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na započítací prejav
žalovaného, ktorého právnym následkom bolo uznanie opodstatnenosti pohľadávky žalobcu čo do
dôvodu aj výšky a aj čiastočnú úhradu (okrem dôvodnej faktúry za mesiac október 2013) nebolo
predmetom konania riešenie otázky, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu. Predmetom konania bolo

riešenie otázky, či žalovanému vznikol nárok na náhradu škody a či došlo k zániku pohľadávky žalobcu
následnýmzapočítanímspohľadávkoužalovaného.Uviedol,žecelékonaniepredsúdomprvejinštancie
bolo zo strany žalovaného vedené v línii účelových tvrdení a prekrúcania faktov. Dôkazy, ktoré boli na
návrh žalovaného vykonané, neviedli k preukázaniu toho, čo žalovaný tvrdil. Práve naopak, tieto dôkazyprispeli k preukázaniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ako základný predpoklad úspešnosti v konaní.
Pokiaľ sa týka odvolania čo do náhrady trov konania, tak žalobca zdôraznil, že potreba vykonania

viacerých porád bola nevyhnutná, pretože v rámci jedného konania sa riešilo viacero uplatnených
nárokov, ktoré mali rozdielny skutkový a právny základ. Uplatnený nárok žalobca riadne preukázal.
Motorové vozidlo bolo použité konateľom žalobcu, ktoré použil pri pracovnej ceste. Navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie spor prejednal a rozhodol rozsudkom, proti ktorému v napadnutej časti podal
odvolanie žalovaný. Tieto procesné úkony boli vykonané do 30.6.2016.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti a v súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
postupoval odvolací súd v odvolacom konaní s účinnosťou od 1.7.2016 podľa príslušných ustanovení
CSP.

8. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v procesnom postavení žalovaného ako
strany v spore, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach
v rozsahu § 127 ods. 1,2 CSP aj náležitosti podľa § 363, § 364 CSP s uvedením odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ CSP, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací
súdrozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďvodvolacomkonaní

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania odvolacím súdom
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP

prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými
ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku,
najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, § 101 ods. 2, § 123 O.s.p. Súd prvej

inštancie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.04.2014 a žalovanému dňa 16.04.2014 písomné
poučenie a v jeho rámci aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žalovanému doručil žalobu a jej prílohy
podľa § 79 ods. 4 O.s.p., a po tom, čo žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor s
odôvodnením v zákonnej lehote, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie podľa § 115 ods. 1
O.s.p. za dodržania lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň

06.02.2015 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 02.01.2015 a žalovaný dňa 18.12.2014 (predtým boli
pojednávania dňa 17.06.2014 a 24.10.2014).

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy

vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom
aj v čase vzniku obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalobe o zaplatenie
20 225,34 eur s príslušenstvom vyhovel a v časti o zaplatenie 6 549,72 eur konanie zastavil z
dôvodu späťvzatia žaloby a úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).13. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta

CSP.

14. Odvolacie námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní a ktorými odôvodňoval podanie odvolania
spočívali v tom, že žalobca ako mandatár si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a
následkom porušenia povinnosti mandatára vznikla žalovanému ako mandantovi škoda. Odvolací súd

poukazuje na ust. § 149 a nasl. CSP (predtým § 101 ods. 1 O.s.p.) a § 182 CSP (predtým § 120
ods. 4 O.s.p.), podľa ktorých žalobca preukázal opodstatnenosť žaloby, ale žalovaný neuniesol dôkazné
bremenoanepreukázalvzniknárokužalovanéhonanáhraduškody.Akžalovanýtvrdil,žemuporušením
povinnosti žalobcu ako mandatára vznikla škoda, mal povinnosť v konaní toto tvrdenie aj preukázať.
Nesplnenie tejto povinnosti t.j. neunesenie dôkazného bremena v sporovom konaní má za následok
nevyhovenie takto uplatneného nároku. Súd prvej inštancie sa veľmi podrobne a dôkladne zaoberal

predmetom sporu, oboznámil listinné dôkazy a vypočul viacerých svedkov. Zo všetkých vykonaných
dôkazov správne ustálil, že žalovaný nepreukázal vznik škody, ktorú mal spôsobiť žalobca. Žalovaný
teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je základným a nevyhnutným predpokladom preukázania
uplatneného nároku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný urobil započítací prejav voči
žalobcovi, čo samo o sebe je nespochybnenie nároku žalobcu.

15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný,
pričom súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so skutkovým a právnym posúdením, či žalovanému
vzniklo právo na náhradu škody a správne ustálil, že za danej skutkovej a právnej situácie mu právo
nevzniklo.

16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvejinštanciezaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému

petitu. Náhrada trov konania pozostávala z hotových výdavkov, súdneho poplatku, a z trov právneho
zastúpenia, ktoré súd prvej inštancie špecifikoval a vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neštandartné úkony označené ako ďalšia porada s klientom, a to

dňa16,.06.2014včaseod15.30hod.do18.00hod.,dňa22.10.2014včaseod14.45hod.do18.40hod.,
dňa 12.12.2014 v čase od 16.00 hod do 17.50 hod., tak odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil
a uvedené porady s klientom považuje za primerané, a to z dôvodu, že v rámci tohto konania sa
riešilo viaceré nárokov, boli súdu prvej inštancie predkladané listinné dôkazy a porady boli nevyhnutnou
súčasťou riadnej prípravy na jednotlivé pojednávania. Pokiaľ sa týka cestovných nákladov, tak z obsahu

spisu vyplýva, že bolo použité súkromné vozidlo konateľa žalobcu, a to za účelom pracovnej cesty.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).