Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112222609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne C.. X. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Za P. 8, XXX XX G. L. E., zastúpenej W.. K. T., bytom Za P. 8, XXX XX G. L. E.,
proti žalovanému INVEST TRADE, spol. s r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, právne
zastúpeného JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/14/2012-151 zo dňa 18.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa n e p r i z n á v a stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 33,19 Eur s
prísl. z dôvodu, že na základe návrhu žalovaného (oprávneného) sa vykonávajú zrážky z jej dôchodku
v exekučnom konaní. Nemá žiadnu vedomosť o záväzku voči žalovanému.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou tvrdiac, že v exekučnom konaní neobdržal žiadnu sumu a disponuje
právoplatným a vykonateľným rozsudkom - exekučným titulom.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že: „I. Návrh zamieta.
II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 16C/322/2001- 64 zo dňa 08.08.2002 bola žalobkyňa zaviazaná nahradiť spoločnosti
P REAL, s. r. o., so sídlom Križkova 9, Bratislava sumu 1.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania
od 01.04.1996 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 740,- Sk do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 16C/322/2001 mal súd za preukázané,
že na č. l. 3 tohto súdneho spisu sa nachádza Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom Realitná

spoločnosť VÚB, spol. s r. o. a dlžníčkou X. T., ktorej údaje sú totožné so žalobkyňou v tomto konaní,
na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke pôžičku vo výške 1.000,- Sk. Dlžník sa podľa
bodu 3 bod 3.1. zmluvy zaviazal odovzdať v predkole 1 000 investičných bodov predmetnému fondu. V
konaní sa nepodarilo zistiť pobyt žalobkyne, súd jej ustanovil opatrovníka.5. Ďalej mal súd za preukázané, že realitná spoločnosť VÚB s. r. o. postúpila svoju pohľadávku na
spoločnosť VÚB INVEST i. s. dňa 9. októbra 1995. Spoločnosť VÚB INVEST postúpila pohľadávku

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra 1996 na spoločnosť VÚB INVEST
HOLDING a. s. Spoločnosť VÚB INVEST HOLDING postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť P
REAL s. r. o. dňa 22. septembra 1999. Spoločnosť P REAL s. r. o. zmluvou zo dňa 26.02.2003
postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť DELTA INKASO. DELTA INKASO, spol. s r. o. ako postupca a
postupník Bortez, s. r. o. postúpila svoju pohľadávku na postupníka. Bortez s. r. o. postúpila pohľadávku

spoločnosti Max Services, s. r. o. dňa 04.01.2010, spoločnosť Max Services pod novým obchodným
menom VEKO s. r. o. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2010 pohľadávku vo
výške 1.000,- Sk, ktorá vznikla titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke s realitnou spoločnosťou VÚB, spol.
s r. o. na spoločnosť INVEST TRADE s. r. o. ako postupníka.

6. Súd mal za preukázané, zo spisu sp. zn. 6Er/2583/2003 že Okresný súd Prešov dňa 19.

novembra 2003 vydal poverenie č. 5707002941 pre exekútora JUDr. Róberta Tutka na vykonanie
exekúcie o vymoženie uloženej povinnosti. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. Ex 00340/03 mal za
preukázané, že dňa 01. 12. 2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie.

7. Vychádzal z oznámenia o vykonaní zrážok z dôchodku zo dňa 03. 08. 2010 vystaveného Sociálnou

poisťovňou ústredie, podľa ktorého súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z
dôchodku žalobkyne na úhradu neprednostnej pohľadávky 33,19 Eur, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 227,21 Eur. Zrážku v sume 260,40 Eur Sociálna poisťovňa deponuje, keďže im
nebol doručený príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej

8. Prijal právny záver, podľa ktorého posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného
obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za
splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej
osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú

osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

9. Súd považoval za podstatné, že žalobkyňa nepreukázala, aby žalovaný bezdôvodné obohatenie

získal,žejejvzniklamajetkováujmy,akoajpríčinnúsúvislosťmedzizískanímbezdôvodnéhoobohatenia
a vznikom majetkovej ujmy. Predpokladom pre výkon exekúcie a pokračovania v exekúcii vedenej JUDr.
O. Tutkom súdnym exekútorom bol exekučný titul a to rozsudok M. súdu Prešov č. k. 16C 322/2001 - 64
zodňa8.augusta2002.Nastranežalovanéhonemohlodôjsťkbezdôvodnémuobohateniu zoznámenia
Sociálnej poisťovne, vyplýva, že táto suma mu ako oprávnenému v exekučnom konaní titulom exekúcie

ešte poukázaná nebola, nakoľko je toho času stále iba v depozite sociálnej poisťovne, keďže jej nebol
doručený príkaz na začatie exekúcie.

10. S tvrdeniami žalobkyne, že zmluvu o pôžičke zo dňa 22. novembra 1994 ako dlžníčka nikdy
nepodpísala súd sa vyrovnal tak, že mala možnosť využiť či riadne alebo mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré jej umožňoval použiť právny poriadok.

11. Aplikoval ustanovenia § 451 ods.1,2, § 454, § 455 ods.1,2, § 456, § 457, § 458 ods.1 až 3
Občianskeho zákonníka.

12. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p.

Obsah odvolania

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo rozsudok zmenil tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia. V odvolaní uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených § 205 ods. 2 písm. d/, f/
O.s.p. Má za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam arozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa s napadnutým
rozsudkom asjehoodôvodnením,pretožeexekučnýtituljejnebolnikdydoručenýaZmluvuopôžičkena
základe ktorej jej mal veriteľ poskytnúť pôžičku nikdy nepodpísala. Podpis bol sfalšovaný. V pôvodnom

súdnom konaní sa nemohla úspešne brániť a podať opravný prostriedok. Upovedomenie o začatí
exekúcie vydal súdny exekútor 01. 12. 2003 a Sociálna poisťovňa až 03. 08. 2010 vykonala zrážky
z jej dôchodku v sume 260,40 Eur aj keď zrazená suma nebola Sociálnou poisťovňou vyplatená
oprávnenému bolo mu však priznaná. Vzhľadom k uvedenému postup žalovaného a súdneho
exekútora považuje za nezákonný. Nemá inú možnosť než domáhať sa vrátenia takto neoprávnene

zrazenej sumy z dôchodku. Navrhla, aby súd exekúciu vyhlásil za nezákonnú a v celom rozsahu ju
zrušil vzhľadom na podozrivo nepomerné príslušenstvo.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

16. Žalobkyňa namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.

platného a účinného v čase podania odvolania).

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 písm. f/ O.s.p je nutné uviesť, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Súd svoj právny záver opiera o to, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že pre
posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakovskutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v § 451 ods. 1 a 2 OZ. Na strane žalovaného nevzniklo žiadne
bezdôvodné obohatenie, pretože Sociálna poisťovňa zrazenú sumu z dôchodku žalobkyne nepoukázala
na účet oprávneného ani súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie.

21. Žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňuje konaním žalovaného, ktorý
je oprávneným v exekučnom konaní vedenom proti nej u súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka
Ex 00340/03. Súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie 01.12. 2003, ako vyplýva z
exekučného spisu, doposiaľ nebolo oprávnenej doručené.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

23. Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods.2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. V prvom rade je potrebné vyjadriť sa k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Vecná
legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti),
ktorá je predmetom konania. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne
legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, komu sa plnením dostalo
majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka), aj keď k tomu malo
v súlade s právom dôjsť. Úvaha súdu o tom, či je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia
dôvodnou, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom jednou z podmienok
jej úspešnosti je vecná pasívna legitimácia žalovaného.

26. Súd prijal záver, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a aj z tohto
dôvodu žalobu zamietol. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaného nie je možné považovať za pasívne
legitimovaného (§ 454 Občianskeho zákonníka).

27. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

28. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo
192/2004).

29. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobkyne preukázať, že na jej úkor
bolo žalovaným získané bezdôvodné obohatenie.

30. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor

iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

31. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobkyňa voči žalovanému, ktorý

však sa na jej úkor zatiaľ bezdôvodne neobohatil. Žiadne plnenie nezískal. Z exekučného spisu vyplýva,
že upovedomenie o začatí exekúcie jej ako povinnej doposiaľ nebolo doručené. Upovedomenie o začatí
exekúcie povinnému sa musí doručiť v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP) podľa § 49 ods. 1 EP.
Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Námietky doposiaľ neboli povinnou

podané, keďže jej nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie
je spravidla prvým úkonom, ktorým sa povinný dozvedá o prebiehajúcej exekúcii proti nemu. Zákon
umožňuje, aby exekútorovi oznámil dôvody pre zastavenie takejto exekúcie v prípade, ak existujú.
Povinný sa teda môže brániť proti exekúcii podaním námietok. Do obsahu základného práva na súdnu
ochranu patrí aj súdna ochrana v exekučnom konaní a exekučný súd poskytuje súdnu ochranu v

exekučnom konaní v súlade článkom 46 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej
a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V tomto štádiu konania je ďalej zrejmé, že vzhľadom na to, že
neuplynula ešte lehota na vznesenie námietok proti exekúcii nebol vydaný exekučný príkaz (§ 52 EP).
Súdny exekútor doposiaľ vydal zatiaľ len príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov podľa §
67 ods. 1 EP, pričom ide o úkon súdneho exekútor, ktorým sa ukladá tretej osobe (v danom prípade

Sociálnej poisťovni) aby „zablokovala“ majetok povinnej, teda vykonala zrážky z jej dôchodku.

32. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že napriek nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej súd
prvej inštancie tiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
v zmysle a v súlade s Občianskym zákonníkom. Pre zamietnutie žaloby teda postačoval nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd však, aby jeho rozhodnutie pôsobilo čo najpresvedčivejšie
a najlogickejšie, uviedol vyčerpávajúcim spôsobom všetky úvahy, ktorými sa zaoberal pri právnej
klasifikácii predmetného nároku. Obsah rozhodnutia súdu zodpovedá zákonným požiadavkám. Súd
vysvetlil, v akých skutkových zisteniach vidí dôvod nesplnenia základnej podmienky predpokladanej
ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného

obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby
bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia ide (porovnaj nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS
620/2015-94).

33. Správny je aj záver súdu, že v tomto štádiu konania existuje právoplatný exekučný titul,
ktorý doposiaľ nebol zrušený. Doposiaľ k zrušeniu rozsudku č.k. 16C/322/2001-6, ktorým bola
žalobkyni uložená povinnosť plniť žalovanému nedošlo. Plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou
uloženou v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu nie je plnením bez právneho dôvodu
alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol a to až do doby, kedy bude právoplatné súdne

rozhodnutie prípadne zrušené pre to, že nárok jedného z účastníkov voči ďalšiemu účastníkovi nemal
oporu v hmotnom práve. Bezdôvodným obohatením sa môže stať aj plnenie prijaté na základe
vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto
plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného
práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo

nie. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v
prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva
tu povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnutie plnenie sa
stáva bezdôvodným obohatením (porovnaj Švestka, J.Spáčil. J.Škárová, M. Hulmák, M.a kol. Občanský
zákonník I., § 1 až § 459 Komentář 1.vydaní Praha: C.H.Beck 2008 str. 1181). Z uvedeného vyplýva, že

ak spočíval právny dôvod plnenia v hmotnom práve, potom trvá i v prípade zrušenia právoplatného a
vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval a poskytnuté plnenie bolo od začiatku i naďalej podložené
právnym dôvodom, a preto nemôže byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ak však právny dôvod pre plnenie nebol daný a pôvodný rozsudok takbol nesprávny, spočíva právny dôvod plnenia len vo vykonateľnom súdnom rozsudku jeho zrušením, do
tej doby existujúci právny dôvod odpadá a skôr zaplatené plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.05.2009 sp.zn. 30Cdo/3810/2007).

34. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi pôvodným veriteľom a ňou
nepodpísala anazákladektorejmáplniťpodľaexekučnéhotitulu,tosúdôvody,ktorémôžubyťskúmané
v prípade posúdenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Ďalšie dôvody, na ktoré poukazuje, že ide o
neprípustnú nezákonnú exekúciu, môžu byť predmetom preskúmavania exekučným súdom v prípade

posudzovania námietok voči exekúcii vedenej voči nej ako povinnej, ak podá námietky postupom podľa
§ 50 EP.

35. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP.

37. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti

38. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Účelom toho ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. CSP vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. „Zákon v ustanovení § 150 ods.1 O.s.p. (v súčasnosti § 257 CSP)
stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo

využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto
podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k
takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem,
ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie
okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax

zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné
a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a podobne“. (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo5/2006). „ Predmetné ustanovenie umožňuje tak
presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti

za výsledok vždy neumožňuje“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 5/2011).

40. Odvolací súd preskúmal opätovne a zvážil všetky okolností prejednávanej veci a dospel k záveru o
potrebe použiť ustanovenie § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý nemožno prehliadnuť
je skutočnosť, že žalobkyňa je občanom poberajúcim iba dôchodok, nemá žiaden iný príjem. Iba z

tohto príjmu uspokojuje nevyhnutné náklady súvisiace s ich výživou, náklady na bývanie, stravu, náklady
súvisiace so zdravotným stavom.

41. Odvolací súd zhodnotil aj pomery žalovaného. Tento je podnikateľským subjektom. Odvolací súd
zastávanázor,ževžiadnejprávnejvecisaúčastníknemôžespoliehaťnato,žezmierňujúceustanovenie

§ 257 CSP sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu účastníka považuje
za relevantnú na účely jeho aplikácie. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného
zmierňujúcehoustanovenia.Skutkovéokolnosti,vktorýchsavidínaplneniedôvoduhodnéhoosobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania boli preukázané.42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).