Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216245.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.,
IČO: 47 150 513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: H. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: N. - F. a ochrana spotrebiteľa „F.", so

sídlom F., A.. D.U., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul.
Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 728,77 Eur s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu prešov č.k. 25C/192/2014-91 zo dňa 07.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

„žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXXXXXXX sumu
93,80 Eur spolu úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 30,10 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 33,60 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30,10 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia,

konanie v časti o zaplatenie 634,97 Eur zastavuje,

žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 118,87 Eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka právne odôvodnil podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Uviedol,
že na strane úspešného žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov konania

titulom trov právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p.
má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník do konania vstúpil iba ohľadom samostatného nároku žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nakoľko žalobca späťvzatím žaloby v časti zmluvnej pokuty procesne
zavinil zastavenie konania, vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného

hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania prináleží v celom rozsahu zo základu, ktorý
korešponduje uplatnenej zmluvnej pokute.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správania odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť jeho trovy odporca.
Súd preto priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na strane

žalovanéhovčastizmluvnejpokutyvovýške634,97Eur.Keďževedľajšíúčastníkbolvtomtosamostatne
žalovateľnom nároku plne úspešný, nakoľko súd v tejto časti konanie z dôvodu späťvzatia zo stranyžalobcu zastavil, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 118,87 Eur titulom trov
právneho zastúpenia (z tarifnej hodnoty 634,97 Eur).
Trovy právneho zastúpenia súd priznal postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej
pomoci á 41,49 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd 28.07.2014); ďalej
súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške 16,08 Eur ( 2 × 8,04
Eur). Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3

citovanej vyhlášky priznal aj túto dňa vo výške 19,81 Eur.
Zvyššieuvedenéhovyplýva,žecelkovétrovykonania,ktorévzniklivedľajšiemuúčastníkovi,súvovýške
118,87 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento
povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

2. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie § 142 O.s.p. a zdôraznil, že nevyhnutné sú iba
tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či
hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje
vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov. Zdôraznil, že vedľajší účastník je v tomto prípade

združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto
skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú
pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy
v konaní. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,

znalého danej problematiky. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia,
priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným
poslaním. V danom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada
vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu

neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Taktiež
žalobca poukazuje na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Domnienka podľa § 101 ods. 3 O.s.p.
sa v danom prípade neuplatní. Ďalej poukázal na to, že Ministerstvo hospodárstva SR poskytnutými
dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských

združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací
súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v tejto časti zmenil tak, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná
náhrada vzniknutých trov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 72,04 Eur.

3. Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší

účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016,
pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide
posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže CSP s takýmto subjektom neráta), tu
je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,

keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej
istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred
01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva
zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že občianske združenie - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“

vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovaného dňa
17.07.2014. V podaní zo dňa 28.07.2014 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter sporu,
neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vo výške 634,97 Eur a tejto časti navrhol žalobu
zamietnuť. Súčasne si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
V danom prípade žalobca späťvzatím žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 634,97 Eur bez uvedenia

dôvodu z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto mu v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý namietal nedôvodnosť
žaloby práve v tejto časti.
Odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto
konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne

zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske
združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo
odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana

- spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv
spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade
s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej
právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej
únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a

žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.
Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie

náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z
hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude

priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda
nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú
neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé
zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

Vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v
predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Argumentácia, že vedľajší účastník
podáva vyjadrenia bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou
premlčanianeobstojí,pretoževedľajšíúčastníksakvecivyjadrilažpotom,akomuboladoručenážaloba
spolu s prílohami. Po preštudovaní materiálov obsiahnutých v súdnom spise poukázal na spotrebiteľský

charakter zmluvy, namietal neprijateľnosť zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute vo výške 634,97 Eur.
Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú,
a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa,
resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Účelnosť trov vedľajšieho účastníka vyplývazo samotnej skutočnosti, že po tom, čo sa vedĺajší účastník vyjadril k žalobe, žalobca podaním zo dňa
18.12.2014 vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 634,97 Eur.
K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko

účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, a to už od okamihu vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej
osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť
z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší
účastník je v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva z § 93 ods. 4 O.s.p.. Podľa právnej

úpravy platnej a účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa subjekt stáva vedľajším
účastníkom momentom oznámenia svojho vstupu do konania na podporu niektorého z účastníkov,
pričom výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať sa nevyžaduje.
Súhlas účastníka sa predpokladá. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí
nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho
účastníka, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorým sa súd zaoberá po

podaní takéhoto návrhu. V predmetnej veci žalovaná nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania nevyjadrila, pričom súd prvej inštancie uznesením č.k. 25C/192/2014-51 z dňa 04.12.2014
pripustil, aby sa vedľajší účastník - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ zúčastnil konania
na strane žalovaného. Predmetné uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
č.k. 8Co/92/2015-82 zo dňa 26.10.2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2015.

Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.