Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/515/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208243
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315208243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletého O.
U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: H. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. S. 5, XXX XX U., a O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXA, XXX XX U., o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.06.2015,
č.k. 38P/149/2015-27, jednomyseľne (pomerom hlasov 3: 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.06.2015, č.k. 38P/149/2015-27, zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že výživné v zmysle návrhu otca znížiť možné
nie je, zmena pomerov vo vzťahu k plneniu jeho vyživovacej povinnosti preukázaná nebola. Vykonaným
dokazovaním pre súd prvej inštancie vyplynulo, že už v čase schválenia rodičovskej dohody v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. bol otec nezamestnaný s tým, že túto
skutočnosť nie je možné považovať za dôvod na zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Uviedol, že
súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, avšak nemôže ísť o akúkoľvek
zmenu pomerov, ale o takú, ktorá spôsobí podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach rodiča plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na strane otca konštatoval zmenu pomerov od ostatného
rozhodnutia súdu o výživnom, avšak pozitívnu, keďže otec je riadne zamestnaný, dosahuje pravidelný
príjem, z ktorého je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí
súdprvejinštanciepoukázalnazmyselzákonaorodine,podľaktoréhovyživovacoupovinnosťourodičov
v prvom rade je, uspokojiť potreby a výživu svojich maloletých detí. Uviedol, že rodič je povinný náklady
na svoje odôvodnené potreby a náklady v ostatných oblastiach svojho života upraviť tak, aby bol v
prvomradeschopnýplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťu,pričomprípadnézníženie

vyživovacej povinnosti na strane takéhoto rodiča prichádza do úvahy len v prípade, že rodič nemôže
z objektívnych dôvodov dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa v potrebnom a riadnom rozsahu. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, § 78 ods. 1. 3 Zákona
o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletého znížiť na sumu primeranú jeho možnostiam. Vo

svojom odvolaní uviedol, že už v čase rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého v roku 2013, vo výške
XXX eur mesačne, bol nezamestnaný, neschopný určené výživné, s ktorým napokon na nátlak matky
súhlasil, platiť. Nevedel si nájsť zamestnanie, nemal mzdu avšak matke v rámci svojich možností spolu
so svojou rodinou pomáhal. Uviedol, že napriek jeho zamestnaniu skladníka od 01.01.2015 v spoločnosti
Billa, nie je schopný zo svojho príjmu XXX Eur mesačne určené výživné na maloletého platiť, navyše od

01.06.2015 má v prospech nebankovej spoločnosti zrážky zo mzdy vo výške XX Eur mesačne. Poukázal
na manuálny charakter svojej práce, preto nie je v jeho možnostiach vykonávať aj ďalšie zamestnanie.
Pri zaplatení výživného, a jeho výdavkov ( náklady na bývanie matke XX Eur) , mu na jeho potreby
zostane menej ako je suma určeného výživného.

4. K odvolaniu otca matka a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí

ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,

pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska

súčasnýchodôvodnenýchpotriebmaloletého,akoajzhľadiskaschopnostíamožnostírodičov,navýživu
ktorýchjemaloletýplneodkázanýatietopotomvzáujmezisteniapodstatnejzmenypomerov(§78ods.1
Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého t.j. v čase
rozhodovania Okresného súdu Pezinok, rozsudkom z 26.03.2013 č.k. 12P/296/2012-37. Vychádzajúc z
okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej

inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene
pomerov v rozsahu, ktorých by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného
na maloletého.

8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti

návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal
potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak
aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho
zárobkových možností a schopností a majetkových pomerov, svoje zistenia na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2, C.s.p. odôvodnil, z ktorého

dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2, C.s.p. poukazuje.

9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil, a dodáva, že zárobkové
možnosti a schopnosti otca sa od posledného rozhodnutia o výživnom zmenili, otec je zamestnaný,

dosahuje príjem z ktorého je schopný určené výživné platiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že on na rozdiel
od matky má zabezpečené bývanie v rodičovskom dome s minimálnym nákladom na tieto výdavky s
tým, že vzhľadom na výšku svojho príjmu a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému je povinný sa
k svojim finančným pomerom správať zodpovedne a nebrať na seba neprimerané a nie nevyhnutnéfinančné záväzky voči nebankovým subjektom a iným finančným inštitúciám. Odvolací súd za potrebné
považuje zdôrazniť aj fakt, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, pričom
otec, ktorý býva v rovnakom meste ako maloletý, sa s ním stretáva veľmi sporadicky a iným spôsobom

sa na jeho výchove, starostlivosti a potrebách nepodieľa.
10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého
dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).