Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112219090
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112219090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne/
zamestnankyne: Mgr. H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O., P. V. F. X, právne zastúpená spoločnosťou
AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, proti žalovanému/zamestnávateľovi:
Základná škola s materskou školou Hôrky, IČO: 37 813 508, právne zastúpená JUDr. Martou
Wertlenovou, advokátkou so sídlom R., A. XXXX/XB, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie zástupcu
riaditeľa a skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 2Cpr/2/2012-219 zo dňa 8.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne/zamestnankyne a určil, že jej
odvolanie z funkcie zástupkyne riaditeľa pre materskú školu ZŠ a MŠ Hôrky uskutočnené žalovaným/
zamestnávateľom, podľa ktorého jej funkcia mala zaniknúť dňom 24.8.2011, je neplatné a jej funkcia
zástupkyne riaditeľa pre materskú školu ZŠ a MŠ Hôrky od 1.7.2010 u žalovaného naďalej trvá.
Zároveň určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 27.1.2012, podľa ktorej mal pracovný pomer žalobkyne

skončiť ku dňu 31.3.2012, je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá naďalej.

2.Okresný súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňu nebolo možné z funkcie zástupkyne riaditeľa odvolať,
nakoľko táto možnosť nevyplývala ani zo zákonnej právnej úpravy (zákon č. 552/2003 Z.z., zákon č.
596/2003 Z.z.), ani z pracovného poriadku platného v rozhodnom čase, a ani z menovacieho dekrétu
zo dňa 24.6.2010, ktorým bola žalobkyňa menovaná do tejto funkcie. Označené predpisy upravovali len
menovanie a odvolanie riaditeľa. Nemôže byť na ľubovôli riaditeľa odvolanie zástupcu, pokiaľ neexistuje

žiaden právne relevantný podklad pre také odvolanie; taký právny úkon je neplatný.
Zároveň zo znenia úkonu - odvolania z funkcie zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že žalobkyňa je odvolaná z
funkcie zástupkyne riaditeľa pre MŠ a ZŠ Hôrky od 25.8.2011 a je zaradená na pozíciu učiteľky. Je teda
zrejmé, že nebol daný taxatívne vymedzený dôvod podľa čl. 5 ods. 6 pracovného poriadku, teda strata
morálnej bezúhonnosti, odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti, keďže taký dôvod v odvolaní nie
je uvedený.

3.Pokiaľ ide o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, menovaním žalobkyne do funkcie
zástupkyneriaditeľadošlokzmenejejpracovnéhozaradenia,keďpôvodnenazákladepracovnejzmluvy
zo dňa 23.6.2009 vykonávala druh práce - učiteľ - výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom
v MŠ a ZŠ Hôrky a následne sa (menovaním) stala zástupkyňou riaditeľa, ktorou bola až do odvolania24.8.2011. Žalovaný však rozhodol o organizačnej zmene - znížení stavu zamestnancov a o zrušení
miesta učiteľky. Nedošlo teda k zrušeniu miesta zástupkyne riaditeľa, ktorú funkciu navrhovateľky
vykonávala až do doby odvolania vyhodnoteného súdom ako neplatného. Na základe menovania

žalobkyňa pracovala u žalovaného ako zástupkyňa riaditeľa s viazanosťou odpracovania niekoľkých
hodín ako učiteľka, ktorá povinnosť jej vyplývala priamo zo zákona, nie z pracovnej pozície učiteľky. S
dôvodom výpovede pritom žalobkyňa nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní.

4.Vzhľadom na konštatovaný záver okresný súd ďalej neskúmal ďalšiu obranu žalovaného. Jeho

tvrdenie, že pracovný pomer žalobkyne vznikol na základe pracovnej zmluvy a ďalšia pracovná
pozícia zástupkyne riaditeľa sa neobsadzuje voľbou, ani menovaním, a že došlo len k jej preradeniu
z funkcie učiteľky na zástupkyňu riaditeľa, považoval za irelevantné. Žalobkyňa sa riadne zúčastnila
výberového konania na funkciu zástupkyne riaditeľa, táto funkcia ňou bola riadne obsadená, preto sa na
žalobkyňu vzťahujú aj vyššie označené ustanovenia o odvolaní z danej funkcie. V pracovnom poriadku
v znení platnom v čase odvolania žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa neboli uvedené prípadné

dôvody odvolania z funkcie pedagogického zamestnanca (napr. dlhodobá PN, zlé pracovné výsledky
a podobne).

5.Napokon súd prvej inštancie neakceptoval ani návrh žalovaného, aby v prípade určenia neplatnosti
odvolania žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

bolo rozhodnuté, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného netrvá (ktorý návrh žalovaný odôvodňoval
skutočnosťou, že žalobkyňa sa medzičasom zamestnala u iného zamestnávateľa). Mal totiž za to, že
nakoľko pracovný pomer žalobkyne mal skončiť k 31.3.2012, pričom aktuálne je rok 2015, nemožno
očakávať, že žalobkyňa bude vyčkávať do rozhodnutia súdu, a nebude sa uchádzať o iné pracovné
miesto.Jejejprávomdomáhaťsatoho,abyjužalovanýnaďalejzamestnával,apracovnémiestoučiteľky

v Bernolákove na tomto je práve nič nemení. Vyhovením návrhu žalovaného by súd porušil slobodnú
voľbu žalobkyne ohľadom výberu je povolania, resp. miesta jeho výkonu.

6.Vo vzťahu k dôkazom, ktoré v napadnutom rozsudku nie sú uvedené (predovšetkým výpovede
svedkov) okresný súd poznamenal, že nakoľko žalovaný nepostupoval v zmysle vtedy platného

pracovného poriadku, nebol dôvod zaoberať sa týmito dôkazmi vzťahujúcimi sa k otázkam vyplývajúcim
z aktuálne platného pracovného poriadku.

7.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich
žalobkyni vo výške 703,52 eur titulom špecifikovaných trov právneho zastúpenia na účet jej právneho

zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z úspechu navrhovateľky vo veci (§ 142
ods. 1 O.s.p.).

8.Proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že nevyhodnotil dôkazy jednotlivo, ani v ich

vzájomných súvislostiach. Napadnuté rozhodnutie žalovaný označil za nepreskúmateľné, čím došlo k
porušeniu základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Okresný súd sa úplne stotožnil
s tvrdeniami žalobkyne a jej výkladom a výslovne uviedol, že neskúmal obranu žalovaného, ktorého
tvrdenia označil za právne irelevantné. Neboli vyhodnotené výpovede svedkov, ktoré, podľa stanoviska
okresného súdu, nebol dôvod „prezentovať“. Bolo však povinnosťou súdu výpovede svedkov ako v

konaní vykonané dôkazy vyhodnotiť v zmysle § 132 O.s.p.

9.Odvolateľ zotrval na svojom stanovisku, že pokiaľ bola žalobkyňa zaradená do funkcie zástupkyne
riaditeľa, bolo to vždy na dobu určitú, s čím bola oboznámená, pričom táto doba bola ohraničená
rozhodnutím riaditeľa o odvolaní z funkcie. Šlo teda o preradenie na dobu určitú do 25.8.2011, po ktorom

dni bola žalobkyňa opätovne zaradená do pôvodnej funkcie učiteľky. Žalobkyňa následne vykonávala
funkciupedagogickéhozamestnancaškoly,nenamietalaneplatnosťpreradenia,hocivedela,žesajedná
o preradenie na pôvodnú funkciu pedagogického zamestnanca školy. Bez ohľadu na pomenovanie
úkonu (menovanie do funkcie, odvolanie z funkcie), jedná sa v prípade žalobkyne o preradenie.
Žiadny právny predpis platný v čase vzťahujúcom sa na uzavretie pracovného pomeru a preradenie

a výpoveď žalobkyni neobsahuje úpravu, podľa ktorej sa obsadzovanie vedúcich pracovníkov do
funkcie vykonáva menovaním a zánik odvolaním, okrem riaditeľov v školstve. Výpoveď daná žalobkyni
z organizačných dôvodov je platná; opačný záver okresného súdu z dôvodu, že v čase výpovede
pracovnou funkciou žalobkyne bola zástupkyňa riaditeľa, neobstojí. Okresný súd vychádzal v rozhodnutíz interných právnych predpisov, ktoré sa na žalobkyňu nevzťahovali, a ktoré navyše boli v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to Zákonníkom práce, zákonom č. 596/2003 Z.z. a
zákonom č. 552/2003 Z.z.

10.Napokon odvolateľ namietal nevykonanie dôkazu dopytom na aktuálneho zamestnávateľa žalobkyne
na jeho vedomosť o aktuálnom spore žalobkyne a jeho uzrozumenie so skončením pracovného pomeru
so žalobkyňou v prípade jej úspechu v tomto spore, resp. nevysporiadanie sa s návrhom žalovaného na
vykonanie predmetného dôkazu. Okresný súd tiež nerozhodol o návrhu v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka

práce, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, a to
vzhľadom k narušeniu pracovných vzťahov v dôsledku pôsobenia a konania žalobkyne.

11.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedla, že bola naplnená požiadavka v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na ktorých je jeho rozhodnutie založené. Návrh žalovaného ohľadom
dopytu na aktuálneho zamestnávateľa žalobkyne bol zamietnutý na pojednávaní dňa 8.6.2015, čo súd
zdôvodnil, v zhode s námietkou žalobkyne o nepodstatnosti predmetného dôkazu. Návrh žalovaného
v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce neobstojí, nakoľko žalobkyňa už pred podaním žaloby sa
pokúšala žalovaného primäť k tomu, aby nekonal v rozpore so zákonom. Bránenie jej práva zákonným

spôsobom nemôže pôsobiť v jej neprospech. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa ohľadom nedostatočného
vyhodnotenia výpovedí svedkov, okresný súd na str. 8 napadnutého rozhodnutia uviedol dôvod, prečo
tieto výpovede neprezentoval - že sa svedkovia vyjadrovali ku skutočnostiam vyplývajúcim z terajšieho
pracovného poriadku; také odôvodnenie je dostatočné, aj keď nemusí spĺňať predstavu a očakávania
žalovaného.

12. V následných písomných replikách žalobkyňa i žalovaný zotrvali na svojich podstatných
argumentáciách.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

14.Úvodom svojej úvahy odvolací súd konštatuje, že odvolateľ bližšie nevymedzil, v čom konkrétne

považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, resp. ohľadom akej skutkovej alebo právnej
otázky sú závery súdu prvje inštancie arbitrárne.
V zásade možno konštatovať istú protirečivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
ktorý na jednej strane uzavrel, že žalobkyňu nebolo možné odvolať, nakoľko to neumožňovala žiadna
relevantná právne úprava, či už zákonná (zákon č. 552/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z.), alebo

vnútorná žalovaného (pracovný poriadok), na strane druhej poukázal na znenie čl. 5 ods. 6 pracovného
poriadku žalovaného platného (účinného) v rozhodnom čase, ktorý z taxatívne vymedzených dôvodov
umožňoval riaditeľovi školy odvolať svojho zástupcu; v nadväznosti na to ale konštatoval, že žalovaný
v odvolaní zo dňa 24.8.2011 neuviedol takýto dôvod odvolania, čo je v rozpore so zákonom. Uvedené
však, podľa názoru krajského súdu, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Oba

závery smerujú k neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa školy a žalovaný mohol
v odvolaní skutkovo i právne argumentovať proti každému z nich.

15.Krajský súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok na vyššie uvedenom závere okresného súdu ohľadom
absencie dôvodu odvolania žalobkyne žalovaným v jeho písomnom podaní zo dňa 24.8.2011. V

súvislosti s platnosťou právneho úkonu - odvolania zástupcu riaditeľa - bolo nevyhnutné, aby spĺňal
požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Zároveň, pokiaľ pracovný poriadok
žalovaného pripúšťal odvolanie zástupcu riaditeľa školy len z taxatívne vymedzených dôvodov, potom
bolo nevyhnutné túto požiadavku zo strany žalovaného rešpektovať. Rešpektovanie oboch uvedených
požiadaviek nadväzne v sebe zahŕňa nevyhnutnosť uvedenia konkrétneho dôvodu odvolania zástupcu

riaditeľa školy, a to zároveň len niektorého z dôvodov taxatívne stanovených v pracovnom poriadku
žalovaného.
V prejednávanom prípade žalovaný v písomnom odvolaní žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa zo
dňa 24.8.2011 nielenže neuviedol žiadny z v jeho pracovnom poriadku taxatívne stanovených dôvodov(ani právne, ani skutkovo), ale neuviedol vôbec žiadny konkrétny dôvod, resp. odvolal žalobkyňu bez
uvedenia akéhokoľvek právneho alebo skutkového dôvodu. Vzhľadom k tomu krajský súd, v zhode s
okresným súdom, vyhodnotil odvolanie žalobkyne žalovaným z funkcie zástupkyne riaditeľa školy ako

neplatné.

16.Absencia požiadavky náležitého právneho a skutkového vymedzenia dôvodu odvolania by zakladala
svojvôľu odvolávajúceho subjektu. Ak by riaditeľ žalovaného mohol kedykoľvek (v zmysle bez naplnenia
konkrétneho z v pracovnom poriadku taxatívne stanovených dôvodov) odvolať svojho zástupcu, boli by

predmetné ustanovenia pracovného poriadku žalovaného bezpredmetné/nadbytočné. Práve vzhľadom
na taxatívnu úpravu dôvodov odvolania zástupcu riaditeľa v pracovnom poriadku žalovaného bolo
nevyhnutné túto úpravu z hľadiska naplnenia princípu právnej istoty rešpektovať. Je možné doplniť, že
pracovný poriadok obsahujúci konkrétne taxatívne stanovené dôvody odvolania zástupcu riaditeľa školy
vydala z titulu svojej funkcie riaditeľky školy Mgr. P. G., ktorá ich následne - pri odvolávaní žalobkyne
- nerešpektovala.

17.Odvolací súd v danej spojitosti nespochybňuje argumentáciu odvolateľa, že žalobkyňa bola
„zaradená“ do funkcie zástupkyne riaditeľa na dobu určitú - do odvolania z funkcie, s čím bola
oboznámená. To však nič nemení na vyššie vyjadrenej požiadavke na obsahové náležitosti takého
odvolania.

Medzi žalobkyňou a žalovaným nebola v súvislosti s jej nástupom do funkcie zástupkyne riaditeľa
uzavretá osobitná zmluva. Tým úkonom, na základe ktorého bola žalobkyňa ustanovená do funkcie
zástupkyne riaditeľa žalovaného bolo menovanie menovacím dekrétom zo dňa 24.6.2010. Iný právny
úkon, na základe ktorého by žalobkyňa vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa žalovaného, napríklad
zmena pracovnej zmluvy, neexistuje, resp. nebol zo strany žalovaného tvrdený, a, logicky, ani

preukázaný. Preto nie je namieste bagatelizovanie predmetného menovania žalobkyne zo strany
odvolateľa s poukazom na to, že nezáleží na pomenovaní úkonu (menovanie do funkcie, odvolanie z
funkcie), a že sa jednalo o preradenie žalobkyne. Preradiť môže zamestnávateľ zamestnanca len vo
výnimočných prípadoch (§ 54 Zákonníka práce). Na „preradenie“ v zmysle zmeny pracovného miesta
sa totiž inak vyžaduje súhlas zamestnanca, ide vlastne o dohodu o zmene pracovného miesta, teda

zmenu pracovnej zmluvy.

18.Pokiaľ odvolateľ namietal, že okresný súd vychádzal v rozhodnutí z interných právnych predpisov,
ktoré sa na žalobkyňu nevzťahovali, a ktoré navyše boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a to Zákonníkom práce, zákonom č. 596/2003 Z.z. a zákonom č. 552/2003 Z.z. (opäť)

nekonkretizoval, v čom je interný predpis žalovaného (pracovný poriadok) v rozpore s označenými
zákonmi, s ktorými ich ustanoveniami. Vo všeobecnosti pracovný poriadok konkretizuje práva a
povinnosti zamestnancov vyjadrené generálne v Zákonníku práce, prípadne ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisoch, čo je aj prípad pracovného poriadku žalovaného. Predmetný pracovný
poriadok sa zároveň jednoznačne vzťahoval na žalobkyňu, keďže táto bola v rozhodnom čase vo funkcii

zástupkyne riaditeľa žalovaného, úpravu odvolania ktorej obsahoval vo svojich ustanoveniach čl. 5.

19.Neobstojí ani námietka odvolateľa o absencii hodnotenia výpovedí svedkov, ktoré, podľa
názoru okresného súdu nebol dôvod „prezentovať“. Z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že výpoveďami svedkov sa okresný súd

nezaoberal, teda ich bližšie nevyhodnocoval, ani ich „neprezentoval“, nakoľko dotknutí svedkovia sa
vyjadrovali predovšetkým ku skutočnostiam vyplývajúcim z aktuálneho pracovného poriadku, ktorý je
z hľadiska vecného rozhodnutia bezpredmetný. Aj keď by teda aspoň stručné obsahové vymedzenie
podstatnýchčastívýpovedíjednotlivýchdotknutýchsvedkovbolozhľadiskapresvedčivostiodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia okresného súdu vhodné, pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie na

závere o absencii obsahových náležitostí písomného odvolania žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa
žalovaného, potom získané svedecké výpovede - skutočne sa netýkajúce určujúcej/zásadnej okolnosti
- nemohli byť dôkazom spôsobilým ovplyvniť predmetný záver.

20.Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ohľadom nevykonania dôkazu - dopytu na súčasného

zamestnávateľa žalobkyne ohľadom jeho vedomosti o aktuálnom spore žalobkyne a jeho uzrozumení
so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou v prípade jej úspechu v tomto spore, resp. ohľadom
nerozhodnutia o návrhu v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že od žalovaného nemožno spravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, a to vzhľadom k narušeniu pracovných vzťahov vdôsledku pôsobenia a konania žalobkyne - okresný súd sa s predmetnou otázkou implicitne vysporiadal
v tej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde poukázal na právo žalobkyne na voľbu zamestnávateľa.
Krajský súd len dodáva, že vzťah žalobkyne a Základnej školy v Bernolákove je ich vzájomným

zmluvným vzťahom, z ktorého vyplývajú pre oba subjekty vzájomné práva a povinnosti, okrem iného
aj zodpovednosť žalobkyne za dodržanie jej zmluvných povinností. Na spor v prejednávanej veci však
nemá žiaden vplyv, rovnako za kvalifikovanú skutočnosť, z pohľadu požadovaného rozhodovania v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nemožno považovať tvrdené “narušenie pracovných vzťahov“.

21.Nazákladeopísanýchúvahpristúpilkrajskýsúdkpotvrdeniunapadnutéhorozsudkuvjehomeritórnej
časti.
Vecne správnym je následne i rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania, ktoré
korešponduje zásadám úspechu a návrhovosti, ovládajúcim posudzovanie trov konania v sporovom
súdnom procese.

22. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne v tomto štádiu
konania jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške prisúdených trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle
hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

23.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.