Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Varga
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010490
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316010490.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich
Petra Miškoca a Milana Matušku v trestnej veci obžalovaných: V.. F. H., T. N., N. N., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné č. k. 2 Pv 673/14/7702-90 zo dňa 27. októbra 2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. augusta 2016 v Humennom, takto
r o z h o d o l :
V.. F. H., N.. XX.XX.XXXX M. K., Č. T.,
C. A. H. XX/X, K.-H., Č. T.,
W. A. M. Ú. Y.-S., B. XX/XX,
Y.-S., Č. T.,
C.. Č.. M. Ú. N. M. M. K.,
Š. Y. Č. T.,
T. N., N.. XX.XX.XXXX M. Y., Č. T.,
C. A. K. XXX, Y. H. V., Č. T.,
C.. Č.. M. Ú. N. M. M. K.,
Š. Y. Č. T.,
N. N., N.. XX.XX.XXXX M. Y., Č. T.,
C. A. V. C. XXX, Y.-R., Y. K.,
Č. T.,
W. A. C. XX, Y.-S., Č. T.,
C.. Č.. M. Ú. N. M. M. K.,
Š. Y. Č. T.,
uznávajú sa za vinných, že
1/
po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode dňa 10.02.2016 v čase okolo 00.15 hod. prišli na
osobnom motorovom vozidle zn. H. H., Z.. Č.. XJXXXXX, farby šedej metalízy, majiteľa T. N. k rodinnému
domu Č.. XXX M. Y. Q., Y. S., ktorého majiteľkou je K. V., N.. XX.XX.XXXX, K. N. N. ostala stáť pred
bránou oploteného pozemku, patriaceho k rodinnému domu, T. N. P. F. H. prešli cez pozemok ku
vchodovým dverám rodinného domu, ktoré sa F. H. za pomoci klieští a noža pokúsil vypáčiť v oblasti
zámku, ktoré poškodil a keď sa mu ich nepodarilo vypáčiť, na výzvu N. N. od svojho konania upustili
a odišli z pozemku,
2/
po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode dňa 10.02.2016 v čase okolo 13.30 hod. prišli na
osobnom motorovom vozidle zn. H. H., Z.. Č.. XJXXXXX, farby šedej metalízy, ktorého vlastníkom je T.
N. a ktoré viedol smerom na ulicu Q. M. S., kde spoločne s N. N. čakali v naštartovanom odstavenommotorovom vozidle, pričom F. H. N. L. Q. pri kríži pribehol k B. X.Ľ., ktorej sa snažil z ruky vytrhnúť
kabelku a keď ju nechcela pustiť, tak ju 2-krát odzadu udrel do krku kovovým boxerom, následne využil
moment prekvapenia a z ľavej ruky vytrhol dámsku koženkovú kabelku čiernej farby zn. Adidas, v ktorej
mala zväzok kľúčov, Tesco club kartu, tabletky zn. Valetol, školské nožnice, s ktorou kabelkou ušiel a
nasadol do odstaveného motorového vozidla a spoločne s T. N. P. N. N. ušli, čím tak B. X. spôsobili
škodu na odcudzených veciach vo výške cca 50,00 eur,
3/
po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode dňa 10.02.2016 v čase okolo 16.00 hod. prišli na
osobnom motorovom vozidle zn. H. H., Z.. Č.. XJXXXXX, farby šedej metalízy, ktorého vlastníkom je T.
N. a ktoré viedol smerom do lokality zn. N. K. v katastrálnom území obce Q., Y. S., K. F. H. za pomoci
noža, klieští a tyče vylomil zadné vchodové dvere chaty bez popisného čísla s označením W. B. S.,
vnikol do chaty, odkiaľ nič neodcudzil, pričom T. N. P. N. N. dávali pozor,
4/
následne dňa 10.02.2016 spoločne prešli k susedovej chate s popisným číslom XX/X, kde F. H. kovovou
tyčou najprv v oblasti zámku vypáčil dvojkrídlové dvere garáže, vošiel do garáže, odkiaľ nič neodcudzil,
následne prešli ku vchodovým dverám chaty, kde rozbili sklenenú výplň okna pri vchodových dverách,
vniknutýmotvoromvošieldnuT.N.,kdeničhodnotnénenašiel,následneprešielF.H.kušopepristavenej
k chatke, na ktorej železnou tyčou vylomil visiaci zámok, vošiel dnu, odkiaľ odcudzil sekeru s drevenou
rukoväťou, lovecký nôž zn. MIKOV, plastovú prepravku šedej farby, čím tak W. D. B. S. spôsobil škodu
poškodením vchodových dverí vo výške 20,00 eur a Michalovi Hirjakovi škodu na odcudzených veciach
vo výške najmenej 30,00 eur a škodu na majetku vo výške najmenej 30,00 eur,
5/
po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode dňa 11.02.2016 v čase okolo 09.20 hod. prišli na
osobnom motorovom vozidla zn. H. H., Z.. Č.. XJXXXXX, farby šedej metalízy, ktoré viedol T. N. N. L. Q.
M. S., kde T. N. spoločne s N. N. čakali v naštartovanom odstavenom motorovom vozidle, pričom F. H. na
chodníku na ulici K. M. S. v úrovni katolíckeho kríža, osadeného na druhej strane cesty najprv udrel P. S.,
N.. XX.XX.XXXX odzadu do chrbta, potom ju udrel do lakťa ľavej ruky, z ktorej jej po prekonaní odporu
vytrhol čiernu tašku, v ktorej mala čiernu peňaženku s hotovosťou 60,00 eur a osobnými dokladmi a
to občianskym preukazom, kartou poistenca ZP a preukaz na MHD, dioptrické okuliare v obale, čiernu
vlnenú vestu, s ktorou ušiel, nasadol do odstaveného motorového vozidla a spoločne s T. N. P. N. N. z
miesta ušli, čím tak P. S. spôsobili škodu vo výške cca 155,00 eur,
teda
V.. F. H., T. N., N. N.
v bode 1/ rozsudku
spoločne konali bezprostredne smerujúc k úmyselnému vniknutiu vlámaním do obydlia osoby vyššieho
veku, pričom k vniknutiu do obydlia nedošlo
v bode 2/ rozsudku
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchali so
zbraňou,
v bode 3/ rozsudku
spoločne konali bezprostredne smerujúc k úmyselnému prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocnia
vlámaním, avšak k zmocneniu cudzej veci nedošlo,
v bode 4/ rozsudku
spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a takým čin spáchali vlámaním,
v bode 5/ rozsudku
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
čím spáchali
V.. F. H., T. N., N. N.v bode 1/ rozsudku
zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20
Trestného zákona
v bode 2/ rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138
písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona
v bode 3/ rozsudku
prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1
Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona
v bode 4/ rozsudku
prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného
zákona
v bode 5/ rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
V.. F. H.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, Trestného zákona, na § 36 písm. l)
Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, s použitím
§ 117 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 117 ods. 5 Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu pre mladistvých.
T. N.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na §
36 písm. d), l) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, v zmysle § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na
3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd ukladá trest prepadnutia veci - 1 kus kovový boxer
medenej farby tvorený štyrmi spojenými prstencami s rukoväťou previazanou čiernou šnúrkou.
N. N.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na §
36 písm. d), l) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, v zmysle § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na
3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovanú pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. l Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených: V. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q.
XXX, S., B. W. D., W. D. B. S., s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor podal na obžalovaných V.. F. H., T. N., N. N. obžalobu pre päť skutkov (totožné so skutkami
uvedenými v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku). Po preskúmaní obžaloby predsedom senátu,
tento nariadil predbežné prejednanie obžaloby najmä z dôvodu, že skutky uvádzané v obžalobe pod
bodom 1/ až 3/ a 5/ sa pri správnom použití zákona majú posudzovať inak ako ich posudzuje obžaloba
(§ 243 ods. 2 TP).
Najviac sa táto zmena právnej kvalifikácie dotkla skutku pod bodom 5/ obžaloby, pretože podľa súdu
obvinení týmto skutkom naplnili znaky zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ako
spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona (teda nie aj podľa druhého odseku písm. d - na chránenej
osobe). Predseda senátu odlišnú právnu kvalifikáciu podrobne zdôvodnil, ustanovením § 139 ods. 2 TZ.
Vyriešenie otázky posúdenia súvislosti spáchaného trestného činu so stavom chránenej osoby, bolo
kľúčovým kritériom pre právnu kvalifikáciu skutku, ktorého sa obžalovaní dopustili.
Aj keď poškodená P. S., N.. XX.XX.XXXX, je z hľadiska § 139 ods. 1 písm. e) TZ, chránenou osobou
(osoba vyššieho veku, ktorou sa podľa § 127 ods. 3 TZ rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov),
podľa druhého odseku cit. ustanovenia, sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol
spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Poukazujúc na uvedené súd
konštatuje, že táto okolnosť nemala na konanie a úmysel obžalovaných (násilím sa zmocniť cudzej veci)
žiadny vplyv - ani keby o jej veku preukázateľne vedeli.
Pri otázke posúdenia osobitného kvalifikačného pojmu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) TZ
(chránená osoba vyššieho veku, ktorou sa podľa § 127 ods. 3 TZ rozumie osoba staršia ako šesťdesiat
rokov) - súd poukazuje na to, že obžalobou (skutkom uvedeným v obžalobe) naplnenie tohto osobitného
kvalifikačného pojmu bolo iba konštatované uvedením ročníka narodenia poškodenej, avšak žiadnym
slovným spojením nebola vyjadrená súvislosť spáchania trestného činu a vekom chránenej osoby a teda
obžalobou popísaný skutok takúto súvislosť obžalovaným za vinu nekládol.
Zo skutkovej vety obžaloby nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obvinených
subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodenej. Táto okolnosť nevyplýva ani z uvedenia
ročníka narodenia poškodeného, pokiaľ absentuje poukázanie na súvislosť s okolnosťou, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, teda na to, že obžalovaní vedeli, že poškodená je osobou
vyššieho veku a súčasne, že túto okolnosť subjektívne spájali s menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodenej, umocnením účinku trestného činu voči poškodenej, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá
alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.
Pri vyššie uvedených záveroch súd poukazuje na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR z 3.
decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013, publikované Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 8/2014 pod
č. R 117/2014:
I. Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných
právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby,
spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká
súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.
II. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, §
139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou
vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal
s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči
poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať
trestný čin.
Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri
kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až
i/ Tr. zák.(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013).
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2016 po zistení, že všetci obvinení slovenskému jazyku
rozumejú a tlmočenie nie je potrebné, boli procesné strany upozornené na odlišnú právnu kvalifikáciu,
ktorú predseda senátu podrobne zdôvodnil. Prokurátor následne poukázal na chybu v písaní pri prepise
skutku pod bodom 4/, kde iba nedopatrením nie je uvedené aj meno N. N., ktorú je treba považovať
tiež za obžalovanú zo skutku pod bodom 4/. Všetci obvinení vyjadrili záujem konať o dohode o vine a
treste. Súd v zmysle § 244 ods. 1 písm. k) TP, nariadil hlavné pojednávania a určil spôsob a rozsah
dokazovania.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2016 opäť deklarovali snahu konať o dohode o vine a
treste - čo však prokurátor odmietol. Nakoľko prokurátor predniesol obžalobu v zhode s jej písomným
vyhotovením, predseda senátu opätovne (tak ako na verejnom zasadnutí dňa 12.07.2016) upozornil
procesné strany na právnu kvalifikáciu, ktorá sa má aplikovať pri správnom použití zákona a na ktorú boli
procesné strany upozornené na verejnom zasadnutí, na ktorom bola predbežne prejednaná obžaloba.
Zároveň predniesol procesným stranám aj upravené právne vety týkajúce sa jednotlivých skutkov.
Až po tomto upozornení všetci obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo všetkých skutkov uvedených v
obžalobe. Po predpísanom procesnom postupe podľa § 257 ods. 5 TP, následne všetky procesné strany,
teda aj prokurátor, navrhli prijať vyhlásenie obžalovaných. Podľa názoru súdu, ak prokurátor navrhol
prijať vyhlásenie obžalovaných po tom, čo im boli kladené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) TP - najmä či rozumejú právnej kvalifikácii skutku - tak aj prokurátor sa s právnou kvalifikáciou, na
ktorú súd upozornil procesné strany na verejnom zasadnutí a po prednesenej obžaloby aj na hlavnom
pojednávaní, stotožnil, pokiaľ by nesúhlasil s právnou kvalifikáciou uvádzanou súdom, mal možnosť
navrhnúť, aby súd neprijal vyhlásenie obžalovaných.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a
následne vykonával iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Po zistení osobných pomerov obžalovaných, predseda senátu postupom podľa § 269 TP, vo vzťahu
k uplatneným nárokom na náhradu škody poškodeným V. S. P. B. W. D., W. D. B. S.É., prečítal
listinné dôkazy - uznesenie o vrátení veci V. S. a list vlastníctva osvedčujúci jeho vlastníctvo chaty. K
výške uplatnenej škody sa obžalovaní nevyjadrili, V. F. H. zdôraznil, že nevie posúdiť výšku škody na
poškodených dverách.
Pri dokazovaní o treste, po súhlasnom stanovisku procesných strán, podľa § 268 ods. 2 TP súd
vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov PhDr. Eugena Čižeka: znalecký posudok znalca
č. 40/2016 PhDr. Eugena Čižeka, ktorý posudzoval duševný stav obžalovaného V.. F. H., znalecký
posudok znalca č. 41/2016 PhDr. Eugena Čižeka, ktorý posudzoval duševný stav obžalovaného T. N.,
znalecký posudok znalca č. 43/2016 PhDr. Eugena Čižeka, ktorý posudzoval duševný stav obžalovanej
N. N..
Následne postupom podľa § 269 TP boli prečítané listinné dôkazy správa polície ČR, čl. 331, európsky
informačný systém registra trestov, čl. 336-338, správa Výchovný ústav Ostrava - Hrabuvka, čl. 339,
rozsudok Okresného súdu Karviná, čl. 342, rozsudok Okresného súdu Ostrava, čl. 345, odpisy RT u
obžalovaných, lustrácie v registri priestupkov u obžalovaných.
V priebehu hlavného pojednávania obhajca N. N. navrhol doplniť dokazovanie týkajúce sa trestu
výsluchom matky obžalovanej V. E.. I keď matka obžalovanej bola prítomná v pojednávacej miestnosti v
priebehu hlavného pojednávania, predseda senátu tento dôkaz umožnil vykonať, nakoľko jej výsluchom
nemali byť preukazované skutkové okolnosti, ale iba okolnosti týkajúce sa trestu N. N.Y..
Matka obžalovanej N. N.Y., V. E. bola vypočutá v procesnom postavení svedkyne a z obsahu jej
výpovede vyplýva, že k dcére mala a má vrúcny vzťah, záleží jej na jej osude a chce, aby viedla riadny
život. Vo výpovedi ďalej popísala rodinné vzťahy a dôvod, pre ktorý dcéra odišla z domu.Prokurátor v záverečnej reči pripustil, že v prípade obžalovaných sú trestné sadzby (spodná hranica
sedem rokov - pozn. súdu) neprimerane prísne, najmä s poukazom na ich vek a problémové rodinné
zázemie. Navrhol preto ukladať tresty na dolnej hranici trestnej sadzby po jej zákonnej úprave.
Obhajca obžalovaného V.. F. H. v záverečnej reči poukázal na možnosť aplikovať mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu v zmysle § 118 ods. 1 TZ a zdôraznil, že neochota prokurátora konať o dohode o
vine a treste, kde by bolo možné uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby nemôže mať nepriaznivý
dopad na obžalovaného, najmä ak boli splnené všetky podmienky.
Orgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelysavzáverečnejrečistotožnilsnávrhomobhajcu.
Obhajca obžalovaných manželov N. zdôraznil ich priznanie a oľutovanie trestnej činnosti. Poukázal na
závery znaleckých posudkov PhDr. Eugena Čižeka, z ktorých je zrejmé, že charakter trestnej činnosti
nezodpovedá zistených rysom ich osobností. Rovnako navrhol uložiť trest pod dolnú hranicu pri aplikácii
ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) TZ.
Všetci obžalovaní v záverečnej reči vyjadrili ľútosť nad tým, čo spáchali a odhodlanie začať nový riadny
život. V rovnakom zmysle prednášali aj posledné slovo.
O vine obžalovaných za skutky uvedené v obžalobe súd nemal pochybnosti nielen v dôsledku ich
vyhlásenia, ale aj po oboznámení sa so spisovým materiálom pri preskúmaní obžaloby predsedom
senátu a prísediacimi pred hlavným pojednávaním.
Súd si pri svojom procesnom postupe uvedomoval osobitný spôsob konania vo vzťahu k mladistvému
V.. F. H. - i keď ten v čase konania hlavného pojednávania už mal dovŕšený osemnásty rok svojho
veku. Proporcionalitu medzi povinnosťou súdu konať prednostne a urýchlene vo väzobnej veci a medzi
povinnosťou súdu vykonať formálny procesný úkon, akým je doručenie obžaloby zákonnému zástupcovi
V. F. H. - ktorý s ním nežije v spoločnej domácnosti - v čase, kedy sa hlavné pojednávanie koná po
dovŕšení 18 rokov obvineného je potrebné posudzovať tak, že pokiaľ podľa § 335 ods. 5 TP sa súhlas
zákonného zástupcu s dohodou o vine a treste nevyžaduje ak mladistvý v čase konania dovŕšil 18 rokov
svojho veku; pokiaľ podľa § 308 ods. 2 veta posledná TP proti vôli obžalovaného môže podať v jeho
prospech odvolanie zákonný zástupca len ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená - teda len ak nie je plnoletý - pričom len
za splnenia týchto podmienok zákonný zástupca obvineného vykonáva práva uvedené v § 35 TP, tak
nedoručením obžaloby zákonnému zástupcovi V. F. H. (z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia samotného
obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že mladistvý nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti
od siedmeho roku jeho veku) nebolo porušené právo obvineného na obhajobu, nakoľko realizácia práv
mladistvého obvineného bola v dostatočnej miere zabezpečená ustanoveným obhajcom a orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým obžaloba bola doručená a boli prítomní na
hlavnom pojednávaní.
Nad rámec vyššie uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva adresa
bydliska zákonného zástupcu V. F. H., ktorým do 18 rokov boli podľa všetkého jeho rodičia, nakoľko v
spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie, ktorým by boli pozbavení rodičovských práv. Spôsobilosť na
právne úkony v celom rozsahu sa podľa § 8 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda dovŕšením
plnoletosti,t.j.veku18rokov.Pretopokiaľsaprocesnýúkonvykonávapodovŕšení18rokovobvineného,
zákonný zástupca už nemôže vykonávať úkony proti vôli obvineného - jeho obhajoba je tak (pokiaľ
bolo obvinenie voči nemu vznesené pred dovŕšením 18 rokov) zabezpečená ustanoveným obhajcom
pre dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. d) TP. Aj podľa českej právnej úpravy Občanský
zákoník, zákon č. 89/2012 Sb., v zmysle § 30 ods. 1 sa spôsobilosť na právne úkony (plná svépravnost)
nadobúda plnoletosťou (zletilostí) - dovŕšením osemnásteho roku veku.
Súd konanie obvinených uvedené v bode 1/ rozsudku , posúdil ako konanie, ktorým spoločne konali
bezprostredne smerujúc k úmyselnému vniknutiu vlámaním do obydlia osoby vyššieho veku, pričom k
vniknutiu do obydlia nedošlo, čím naplnili znaky zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného
zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona,
ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.Súd konanie obvinených uvedené v bode 2/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým spoločným konaním
proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchali so zbraňou, čím spáchali
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138
písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.
Súd konanie obvinených uvedené v bode 3/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým spoločne konali
bezprostrednesmerujúckúmyselnémuprisvojeniusicudzejvecitým,žesajejzmocniavlámaním,avšak
k zmocneniu cudzej veci nedošlo, čím spáchali prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20
Trestného zákona.
Súd konanie obvinených uvedené v bode 4/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým spoločným konaním
prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a takým čin spáchali vlámaním, čím spáchali prečin krádež
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.
Súd konanie obvinených uvedené v bode 5/ rozsudku, posúdil ako konanie, ktorým spoločným konaním
proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím spáchali zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona, ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona.
Súd výrok o treste u V.. F. H. odôvodňuje tým, že pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin
úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) TZ, to je že obžalovaný spáchala
viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd
vyhodnotil ako vyrovnanú, preto nepristúpil k úprave trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 38 TZ,
ale iba v zmysle asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 TZ a úpravy trestnej sadzby pre mladistvých
podľa § 117 ods.1 TZ - ukladal tak trest v trestnej sadzbe dva roky až sedem rokov.
Obvinený V.. F. H. spáchal viac trestných činov, z toho dva zločiny, všetky samostatnými skutkami a
najmä skutok pod bodom 2/, ktorý je právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm.c)TZ,bolspáchanýpriamonímasozbraňou.Právetátookolnosťbolarozhodujúcaprestanovenie
výmery trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu, pričom zo záverom znaleckého posudku PhDr.
Eugena Čižeka č. 40/2016 vyplýva, že ide o osobnosť emočne nezrelú, labilnú, impulzívnu a agresívnu
s prejavmi dominancie v správaní. Znalec konštatoval poruchy správania s asociálnymi prejavmi a
osobnosť tohto typu nemá zábrany protiprávne konať, aby dosiahol svoj zámer. I keď sa skutkov
uvedených v rozsudku F. H. dopustil vo veku mladistvého, pri stanovení trestnej sadzby po jej zákonnej
úprave (dva roky až sedem rokov) súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal u tohto obžalovaného aplikovať
ustanovenie § 118 ods. 1 TZ, o mimoriadnej znížení trestu odňatia slobody, ba naopak aj uloženie
trestu odňatia slobody na dolnej hranici by nebolo dostatočným trestom za skutky, ich závažnosť, ale
najmä spôsob, ktorým ich obžalovaný V.. F. H. spáchal. Zákonná úprava trestnej sadzby pre mladistvého
(zníženie podľa § 117 ods. 1 TZ) vytvorila dostatočný rozsah pre ukladanie trestu V.. F.. H..
U obžalovaných T. N. a jeho manželky N. N. súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedenú v § 36 písm. d) TZ,
t. j. že skutku sa dopustili vo veku blízkom mladistvých, pričom táto okolnosť mala vplyv na ich rozumovú
spôsobilosť a poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, t. j. že ku skutkom sa priznali a úprimne
ich oľutovali. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaní spáchali viac trestných
činov (§ 37 písm. h/ TZ). Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že i keď pri ukladaní trestu postupoval podľa
zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 2 TZ, konštatovanie priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písm. h) TZ, nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci), pretože
nešlo len o dva trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom a boli spáchané aspoň dvomi skutkami.
Po úprave trestnej sadzby podľa rozhodnutia č. 32/2009 - publikovaného v zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov SR 4/2009 - i keď citovaná judikatúra bola prijímaná v čase, kedy ešte v dôsledku
nálezuústavnéhosúdunestratilaúčinnosťčasťprvejvetyzabodkočiarkou,druhéhoodsekuustanovenia
§ 41 TZ. V dôsledku nálezu ústavného súdu dolná hranica (sedem rokov) pri trestnom čine lúpeže podľa
§ 188 ods. 2 TZ (čin najprísnejšie trestný, ktorého sa obžalovaní dopustili) zostáva nedotknutá.Obžalovaným T. N. a jeho manželke N. N. súd uložil rovnaké tresty, pri ukladaní ktorých pristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu a postupoval podľa kritérií uvedených v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) TZ,
okrem iného aj preto, že zo strany obvinených bola vyvolaná iniciatíva k uzavretiu dohody o vine a treste,
pričom na to boli splnené všetky procesné podmienky a len od úvahy prokurátora záviselo, či pristúpi ku
konaniu o dohode o vine a treste, teda len od jeho úvahy záviselo, či a v akej miere využije ustanovenie
§ 39 ods. 4 TZ.
I keď v konaní o dohode o vine a treste by bolo možné znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby najnižšie na
úroveň štyri roky a osem mesiacov (samozrejme bez úpravy sadzby pre mladistvých) súd prihliadajúc
na vek obvinených, znalecké posudky N.E. (agresivita nie je u nich dominantnou črtou), využil zákonnú
možnosť mimoriadneho zníženia trestu vo väčšom rozsahu než by to bolo možné urobiť v konaní
o dohode o vine a treste a uložil obvineným N. trest odňatia slobody na tri roky a osem mesiacov
nepodmienečne.
Splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods.
1 TZ, súd konštatuje v troch rovinách:
- obžalovaní T. P. N. N. sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu a to aj k najzávažnejším skutkom
- lúpeže pod bodom 2/ a 5/ rozsudku, i keď prípravnom konaní by identifikácia ich osôb bola značným
spôsobom problematická,
- skutku sa dopustili vo veku blízkom veku mladistvých, za ktorý sa podľa § 127 ods. 2 považuje
osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku. T.
N. je narodený F. XX.XX.XXXX, čo znamená, že len o dvadsať mesiacov prekročil vek plnoletosti a
N. N. o dvadsaťdva mesiacov prekročila vek plnoletosti v čase skutku, pričom u obidvoch zo záverov
znaleckého posudku plynie, že sú to osoby s oslabenou úsudkovou schopnosťou, naivným myslením,
až s infantilnými predstavami. Táto okolnosť by sama o sebe bola len poľahčujúcou okolnosťou v zmysle
§ 36 písm. d) TZ, avšak v miere, v akej ovplyvňuje rozumovú vyspelosť obidvoch obžalovaných, súd túto
okolnosť vyhodnotil za tak závažnú, že iba zníženie hornej hranici trestnej sadzby v dôsledku prevahy
poľahčujúcich okolností by za situácie, kedy už aj dolná hranica trestnej sadzby je pre obžalovaných
neprimerane prísna, by nemala žiadny význam,
- odmietanie konania dohody o vine a treste prokurátorom za situácie, keď inak sú splnené všetky
procesné podmienky.
Kombinácia poľahčujúcich okolností uvedených v Trestnom zákone:
§ 36 písm. l) TZ - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a oľutovanie trestného činu,
§ 36 písm. d) TZ - ak sa páchateľ skutku dopustil vo veku blízkom mladistvých, pričom táto okolnosť
mala vplyv na jeho rozumovú spôsobilosť, dosiahla podľa názoru súdu takú intenzitu, že iba ich
konštatovanie pre úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 TZ, by nevyjadrovalo adekvátne ich význam
pre obvinených, pretože zatiaľ čo pri prevahe priťažujúcich okolností súd musí upraviť trestnú sadzbu
podľa § 38 ods. 4 TZ a zvýšiť dolnú hranicu, tak pri prevahe poľahčujúcich okolností súd musí upraviť
trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 TZ a znížiť hornú hranicu trestnej sadzby, čo znamená, že dolná
hranica trestnej sadzby zostáva nezmenená a súd nemá možnosť uložiť trest pod zákonom stanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby - v tomto konkrétnom prípade nemožno uložiť trest odňatia slobody pod
sedem rokov.
Kombinácia vyššie uvedených poľahčujúcich okolností a ich prevaha nad priťažujúcou okolnosťou nemá
pre obžalovaných reálny význam, pretože v dôsledku § 38
ods. 3 TZ, sa neznižuje dolná hranica, ale horná hranica trestnej sadzby o rozsah, v ktorom by súd
aj tak trest neukladal.
Práve už uvedené konštatovanie, že kombinácia poľahčujúcich okolností dosiahla podľa názoru súdu
takúintenzitu,žeibaichkonštatovaniepreúpravutrestnejsadzbypodľa§38ods.3TZ,bynevyjadrovalo
adekvátne ich význam a tieto okolností, ktoré inak sami o sebe sú len všeobecnými okolnosťami
poľahčujúcimi, vo svojom súhrne nadobudli v konkrétnom prípade taký význam, že ich súd posúdil ako
výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd Českej socialistickej republiky v odôvodnení svojho rozsudku zo
dňa 8. októbra 1969 sp. zn. 4 Tz 78/69, ktorého právna veta bola publikovaná v zbierke rozhodnutí pod
R 21/1970: Nemožno vylúčiť, že viac okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými okolnosťamipoľahčujúcimi, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade takého významu, že ich bude možné
posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. (§ 39 ods. 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. - pozn. súdu)
Podľa § 39 ods. 1 TZ, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) TZ, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Uložiť trest podľa kritérií uvedených v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v
ustanovení odseku 3, bolo možné len po aplikácii § 39 ods. 1 TZ - teda pri mimoriadnom znížení trestu,
nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu súd uzavrel, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania - vtedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom.
Súd teda uložil obžalovaným zhodné tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby - na tri roky a osem mesiacov, pre výkon ktorého súd zaradil obžalovaných do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Trest odňatia slobody na takto určenú dobu (na tri roky a osem mesiacov), súd považuje za nevyhnutný
vzhľadom na povahu skutkov, ktorých sa obžalovaní dopustili.
Nepodmienečný trest odňatia slobody na tri roky a osem mesiacov má nielen zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred obžalovanými tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale najmä vytvorí
podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život.
Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal diferencovať trest u manželov N.. Súd mieru ich účasti na skutkoch
považuje za rovnakú, pričom N. N. je zodpovedná za to, že na „dobrodružnú cestu Európou“ sa k nim
pridal V. F. H. - priamy vykonávateľ lúpeží.
SúdT.N.uložilajtrestprepadnutiaveci-kovovýboxer,ktorýbolpoužitýprilúpeži(skutokpodbodom2/).
V súlade s § 288 ods. 1 TP, súd odkázal poškodených, ktorí sa riadne v prípravnom konaní uplatnili
nárok na náhradu škody na civilný proces, z toho dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nebolo možné
bez akýchkoľvek pochybností preukázať rozsah poškodenia objektov v dôsledku násilného vniknutia do
nich, pričom navyše V. S. boli odcudzené veci vrátené. Bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by
ho (pričom všetci traja obžalovaní sú vo väzbe - pozn. súdu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.