Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204853
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314204853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických
vezňu 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska
kancelária, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, J., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, o zaplatenie 420 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 26.01.2016 č.k. 5C 91/2014-35 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

N e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne od 17.04.2011 zastavil, pripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú
žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku. Táto zmenka zabezpečuje splnenie
záväzkužalovanejzozmluvyoúvere,ktorúuzatvorilasospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava
ako veriteľom. Je známe z rozhodovacej činnosti súdu, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, preto považoval veriteľa za dodávateľa a žalovanú za spotrebiteľa, keď vec
správne posúdil v súlade s § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. Zákona č.
191/1950 Zb.. Zistil, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky na strane

spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy a článku 14
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania zmluvy obsahovou
náležitosťou zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných
podmienokakopodmienkyposkytnutiaúveru.Tátopodmienkajeneprijateľnázmluvnápodmienkapodľa
§ 53 ods. 2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť
formulárovej úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver,
preto podmieňovala uzavretie zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článok

14 všeobecných podmienok ovplyvniť nemohol. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, lebo spotrebiteľ nemal možnosť
sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o vyplňovacom
práva zmenky je podľa súdu prvej inštancie neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods.4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v
čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu
a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Z uvedených dôvodov súd

prvej inštancie návrh žalobcu na zaplatenie z nárokov zo zmenky zamietol a v časti zastavil konanie v
dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní rozhodol
podľa § 93 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal včas
odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasí tiež s pripustením vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Má za to, že len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôže
automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť v konaní a takisto osoba, popri ktorej vstúpil
do konania s takýmto úkonom súhlasí. Tieto podmienky splnené neboli, je na mieste vyžadovať súhlas

spotrebiteľa s takýmto vstupom do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. V
prípade, ak vedľajší účastník súhlas žalovaného k návrhu na pristúpenie nepredložil, je potrebné, aby
súd na oznámenie o vstupe do konania neprihliadal a pokračoval v konaní bez vedľajšieho účastníka.

4. Vytýka súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým

rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný nedoručil súdu žalobnú
odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 1 alebo čl. 6 Nariadenia. Súd preto bol povinný postupovať podľa čl.
7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007. Súd nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení
pojednávania neboli splnené podmienky nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania
zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť

podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť
alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov.
Pojednávanie nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne
posúdenia alebo, ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy
č. III. Nariadenia. Súd rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám podľa § 45

a nasl. O.s.p.. Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. O.s.p.,
čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere,
že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
§ 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní

vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadne námietky neboli, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie

vo veci. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie navyše vychádzal podľa neho z nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný zo spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu

o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ.
Tieto údaje údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd
tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Tieto skutočnosti
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, a preto
neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie

dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnej interpretácii
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Zdôrazňuje, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. Súd sa aplikáciu príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950
Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať

tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného
a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Vzhľadom na úplnú samostatnosť a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenkauplatnenávtomtokonanímávšetkyzákonompredpísanénáležitosti,ideoplatnúzmenku,nárokžalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Nikto okrem súdu netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, a teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní

nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Súd ďalej dospel k záveru,
že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti
považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Zmenku však vystavil žalovaný.
Túto dobrovoľne podpísal, išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na
zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný mal teda vedomosť o tom, že sadzba

zmenkového úroku je 0,25 % denne a s týmto aj súhlasil. Je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na
viaceré rozhodnutia súdov v pôsobnosti SR a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti,
a teda okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379, § 380
C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
dôvodné nie je.

6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007.

Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie
vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného
tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu
tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem,

že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale
nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v
záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z

Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to
považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za

predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

7. Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 v ustanovení § 120 upravuje
dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy

ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade
žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo
všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvého
stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

8. V zmluve o úvere zo dňa 04.07.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu
žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu),
iné údaje uvedené nie sú.

9. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola
obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Zb.. Tento právny predpis v ustanovení § 1 ods. 2 definuje
spotrebiteľský úver na účely tohto zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ citovaného zákona je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a/ citovaného zákona)

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané,
aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný
nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý

neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp.
podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku

sa malo vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok
neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva,
že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň

zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa
treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec
ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj
povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým

prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto
nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie

abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už
totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri

vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže
v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi

samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky)
a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu
dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti
neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s

právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.

13. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákonač. 258/2001 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky.

14. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Výnimku tvorila len zabezpečovacia zmenka so zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku
zmenkovej sumy. Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval. Zároveň
v zmysle zákona č. 129/2010 Zb. (§ 17 ods. 3) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru

nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

15. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom predstavuje neplatný právny
úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z
uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú.
Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v

konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu.

17. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje
zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o
zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2
Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Rovnako nedôvodnou je odvolacia námietka žalobcu poukazujúceho na nesprávny
postup súdu prvej inštancie, pokiaľ pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie môže

podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie
konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych
záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam

oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

20. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie podľaodseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi
o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

21. Podľa § 52 ods. 3 O.s.p., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 O.s.p., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

23. Podľa § 93 ods. 1-4 O.s.p. účinného v čase oznámenie vedľajšieho účastníka o
vstupe do konania, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

24. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

25. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

26. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

27. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. plynie,
že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný, čo vyplýva
aj z § 93 ods. 4 O.s.p.. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka
v súdnom konaní, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude
zaoberať po podaní takéhoto návrhu zo strany účastníka.

28. Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL.
ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť
aj záväzky Slovenskej republiky plynúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/
EHS, v úvodnej časti ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré

majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie
postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom
príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

29. S prihliadnutím na uvedené považoval Ústavný súd SR za odôvodnenú existenciu
verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu stať vedľajšími účastníkmi súdneho
konania, aj o právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práva podľa osobitného predpisu, ktoré
sami o sebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť však vykonávajú v záujme
ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb (napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri

ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.

30. Možno súhlasiť s právnym názorom, že aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje
samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje
do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

31. Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10
(Pohotovosť s.r.o. proti O. P.) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa
zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný zaustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho
poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod
52). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi

odoprieť možnosť poskytnutie ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými
subjektmi.

32. Napokon z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.2.2013, sp.
zn. 3 Cdo 188/2012 jasne vyplýva záver, že absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na

ktorého strane by mal vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho
účastníka v konaní. V tomto prípade preto súhlas odporcu so vstupom do konania za účinnosti právnej
úpravy v čase vstupu vedľajšieho účastníka ani nebol potrebný, nakoľko vedľajší účastník vstúpil
do konania dňa 01.08.2014. Súd prvého stupňa si zároveň splnil oznamovaciu povinnosť o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania a žalovaný s takýmto postupom nevyjadril nesúhlas.

33. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp
rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje
návrhyzapodmienok,ktoréniesúpodstatnenevýhodnejšienežpodmienky,zaktorýchtoutomožnosťou
disponuje druhý účastník (napr. rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko,
1997 - VIII., s. 2928 a pod.).

34. Vstup vedľajšieho účastníka do konania sa neprieči ani cieľom konania podľa
Nariadenia (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, teda zjednodušenie a zrýchlenie konania a zníženie nákladov na takéto spory. Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa využíva na cezhraničné spory obhajované ako aj neobhajované,

čo vyplýva z čl. 5 ods. 1 nariadenia, v zmysle ktorého môže súd nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to
považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán. Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu nie je typickým skráteným konaním, v ktorom je účasť vedľajšieho účastníka
vylúčená.

35. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd tak napadnutý rozsudok okrem
výroku o čiastočnom zastavení konania potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p..

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na

náhradu trov, žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).