Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. august 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200388
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214200388.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zastúpeného advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673,
proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S., o zaplatenie 318,19 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 173,19 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 173,19 € od 7.9.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudoručenousúdudňa10.1.2014domáhalodžalovanéhozaplateniasumy
318,19 € (a to titulom neuhradených služieb vo výške 173,19 € a titulom náhrady škody vo výške 145,-
€) s príslušenstvom ako i náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel
zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. P ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky,

a tiež dodatok k zmluve o pripojení. V zmysle tejto zmluvy a jej dodatku vypožičal žalovanému 1 ks
SIM karty, ktorá mu umožňovala využívať ním poskytované telekomunikačné služby, poskytol mu
účastnícky program a predal v akciovej cene mobilné zariadenie Nokia C5-03. Nárok na zaplatenie
náhrady škody odôvodnil porušením zmluvných povinností žalovaným. Nárok na nezaplatenú cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby si uplatnil za obdobie mesiacov apríl 2012 až jún 2012 vo výške
173,19 €, pričom uviedol, že po zaslaní pokusu o pokonávku žalovanému, tento z dlžnej sumy nič
neuhradil. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal priznať vo výške 8,75 % ročne od 7.9.2012 do

zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku.
2. Súd vo veci vydal dňa 5.2.2014 platobný rozkaz č.k. 14Ro/30/2014-32, ktorý však pre nemožnosť
jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk uznesením č.k. 14Ro/30/2014-61 zo dňa 29.5.2015 zrušil
v celom rozsahu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.
Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu konania a to zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, dokladom o predajnej a akciovej cene telekomunikačného zariadenia,
dodatkom k zmluve o pripojení, prílohou č. 1 k dodatku, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnýmipodmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, platobným rozkazom č.k.
14Ro/30/2014-32 zo dňa 5.2.2014, uznesením č.k. 14Ro/30ú2014-61 zo dňa 29.5.2015 a ostatnými ku
spisu pripojenými listinami, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový a

právny stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 16.1.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6104483,
v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol
povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení

boli všeobecné podmienky, cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy
žalobca poskytol žalovanému 1 SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné služby poskytované
žalobcom využívať. V ten istý deň uzavrel žalobca so žalovaným dodatok k vyššie uvedenej zmluve.
V čl. 1 ods. 1.1 dodatku k zmluve sa žalobca so žalovaným dohodol na aktivácii, resp. zmene určitého
účastníckeho programu, ktorý mal byť aktivovaný a bol aktivovaný na SIM kartu žalobcu registrovanú na
žalovaného s prideleným telefónnym číslom. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 dodatku sa žalovaný zaviazal po

dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatkov k povinnostiam voči žalobcovi. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku
si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške po 145,- €.

5. Žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie mesiacov apríl 2012 až jún 2012 za poskytnuté služby
celkove sumu 173,19 €. Túto sumu žalovaný neuhradil.

6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe nevyjadril.

7. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, vyplynulo, že žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie mesiacov apríl až jún 2012 v celkovej výške 173,19 €.

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 23.8.2012 zaslal žalovanému rozpis neuhradenej dlžnej sumy
celkove vo výške 173,19 € a vyzval ho na jej úhradu. Celkove dlžná suma titulom neuhradených služieb,
ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní je 173,19 €.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobyalebopoužívaslužbypreosobnúpotrebu,alebopre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaním musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od

1.11.2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a inýchverejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a) a b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, strana 29-34) túto smernicu je nevyhnuté využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať
vykonávací predpis - nariadenie č. 87/1995 Zb. a § 3 tohto predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udáva zmluvu o pripojení ako aj jej
dodatok, preto sa súd predovšetkým musel zaoberať tým, či tieto spotrebiteľské zmluvy boli uzavreté
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

10. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia jednak ceny dodávateľom poskytovaných

služieb, ako aj zaplatenia náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou
telekomunikačného zariadenia poskytnutého žalovanému, ktorá mu bola spôsobená tým, že žalovaný
získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a to podpisom dodatku, v ktorom sa zaviazal k
určitým povinnostiam v dohodnutej dobe viazanosti a následne tieto svoje povinnosti porušil.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podaná žaloba v časti uplatneného nároku na
zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované žalovanému v období mesiacov
apríl 2012 až jún 2012 je dôvodná, keď tento nárok mal súd preukázaný jednak nepochybným tvrdením
žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval ako aj faktúrami, ktorými žalovanému cenu za tieto poskytnuté
služby vyfakturoval a ktoré žalovaný neuhradil.

12. Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúr vystavených
žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi,
preto ho súd zaviazal zaplatiť za čas omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok
z omeškania z dlžnej sumy v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného úroku z omeškania

podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi od ním
žiadaného dátumu 7.9.2012, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.

13. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 145,- € žalobca skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v
tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti

cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.14. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

15. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci
zo zmluvy, konkrétne dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a
môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom

vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu
túto vyfakturoval. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených
nevyplynulo, že by bol žalovaný porušil povinnosť upravenú v čl. ods. 2.3 písm. a, b, a d, zotrvať s ním

v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou
dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom
sa dohodol pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca to v podanej žalobe ani
netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným a ak k nemu došlo, či tomu tak
bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

16. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

17. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej

povinnosti žalovaným.

18. Otázkoutedazostáva,čisuma145,-€akozľavazkúpnejceny,ktorúžalobcaposkytolžalovanému
pri kúpe mobilného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného zaplatiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti

dohodnutú v dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho
programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca

odpredal žalovanému konkrétne telekomunikačné zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za akciovú cenu. V čl. 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi akciovú cenu
v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To že k splneniu povinností oboch zmluvných
strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je
zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť

žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z
dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti
alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny
poskytnutého zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku,
ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za

porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaným z dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti
riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl.
2.5 dodatku v podobe zmluvnej pokuty.19. Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe konkrétneho telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom
porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu
vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. To, že žalobca poskytol žalovanému zľavu

z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti,
nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Podľa názoru súdu jediným
možným následkom porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť riadne a včas cenu za poskytované
služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb
žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny telekomunikačných zariadení takýmto následkom nie je.

20. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, súd jeho žalobu v časti o zaplatenie sumy 145,- € zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

22. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.