Rozsudok pre zmeškanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224127
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:1514224127.2

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave, proti žalovanému: G. U., nar. XX. T. XXXX, bytom P. XXX/XX, R., o 3.739,48 € s
prísl., v dôsledku zmeškania žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 338,05 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od

29. októbra 2011 a konanie sa v tejto časti zastavuje.
II. Žaloba o zaplatenie 3.401,43 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29. októbra 2011 sa zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu je nárok žalobcu ako postupníka na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému
pôvodným veriteľom - Consumer Finance Holding, a.s., na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky z 10.

marca 2009.

2. Podaním došlým 29. júla 2016 žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť, preto súd podľa § 144 a §
145 ods. 2 C. s. p. konanie zastavil (výrok I). Vyjadrenie žalovaného nebolo vôbec potrebné, keďže k
späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a spôsob vyporiadania nevyplýva z právneho predpisu (§
146 C. s. p. a contrario).

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany, a v predvolaní ich riadne
poučil o možnosti rozhodnúť na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie
nedostavia(§274a§278C.s.p.).Žalobcasanapriektomunedostavilasvojuneprítomnosťospravedlnil
pracovnou zaneprázdnenosťou svojho právneho zástupcu.

4. Takéto ospravedlnenie nemožno podľa názoru súdu považovať za ospravedlnenie vážnymi
okolnosťami. Vážnymi okolnosťami v zmysle § 278 písm. b) C. s. p. môžu byť len objektívne prekážky,
ktoré sú pre stranu nepredvídateľné a ktoré nedokáže bežnými prostriedkami odvrátiť. Ide teda o
okolnosti, ktoré sú natoľko dôležité, že ich súd musí spravodlivo vziať do úvahy, inak by stranu ukrátil
na jej procesných právach. Z tohto hľadiska je obsah pojmu „vážne okolnosti“ v § 278 písm. b) C.
s. p. zhodný s obsahom pojmu „dôležitý dôvod“ v § 183 ods. 1 C. s. p. „Pracovná zaneprázdnenosť“

takouto vážnou okolnosťou ani vážnym dôvodom nie je. Okrem toho v prerokúvanej veci mala vážna
okolnosť spočívať len v pracovnej zaneprázdnenosti advokáta, od ktorého podľa § 183 ods. 2 C. s.
p. analogicky použiteľného aj pri posudzovaní dôvodov kontumácie podľa § 278 C. s. p. možno vždy
spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť. Právny zástupca žalobcu pritom nepreukázal,
že by pracovná zaneprázdnenosť nastala krátko pred pojednávaním alebo že by žalobca nesúhlasil so
substitučným zastúpením.5. Podľa názoru súdu nie je pri posudzovaní podmienok zmeškania podľa § 278 písm. b) C. s. p.
podstatné ani to, či strana pri ospravedlnení žiada alebo nežiada pojednávanie odročiť. Z uvedeného
ustanovenia totiž vyplýva len to, že rozsudkom pre zmeškanie súd rozhodne, ak sa žalobca na

pojednávanie nedostaví. Nemožno z neho vyvodiť, že by sa mala odlišne posudzovať situácia, keď
sa žalobca zároveň žiada pojednávanie odročiť alebo nežiada. Aj z dôvodovej správy (Národná
rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1333) vyplýva, že účelom týchto ustanovení je
sankcionovať procesnú pasivitu žalobcu v podobe neúčasti na nariadenom pojednávaní. Pre sankciu
je teda podstatná bezdôvodná neúčasť (resp. neúčasť bez vážnych dôvodov) žalobcu na pojednávaní,

nie to, či žalobca má alebo nemá záujem sa pojednávaní zúčastniť. Ak by samotný nezáujem žalobcu
zúčastniť sa na pojednávaní vyjadrený tým, že žalobca s ospravedlnením nežiada o odročenie, mal
predstavovať vážnu okolnosť, ktorá by bránila vydaniu rozsudku podľa § 278 písm. b) C. s. p., bolo by
toto ustanovenie prakticky nepoužiteľné. Potom by totiž rozsudok pre zmeškanie nebolo možné vyniesť
v podstate nikdy, ak by sa žalobca ospravedlnil akýmkoľvek spôsobom a o odročenie nežiadal.

6.Konečne,úvodnávetaustanovenia§278(podobne§274)C.s.p.ukladásúduzasplneniepodmienok
v písm. a) a b) rozsudok pre zmeškanie žalobu zamietnuť. Na rozdiel od § 273 C. s. p. tu teda súd
nemážiadnumieruúvahypriposudzovanínásledkovzmeškania.Vrámcitejtoúvahybymoholzohľadniť
napr. aj to, či účasť žalobcu na pojednávaní bola skutočne nevyhnutná a či tým, že sa nezúčastnil,
no ospravedlnil sa a súhlasil s konaním v neprítomnosti, skutočne prejavil dostatočnú mieru procesnej

pasivity a či je sankcia v podobe rozsudku pre zmeškanie skutočne odôvodnená. Ustanovenie § 278 C.
s. p. však súdu žiadnu takúto mieru úvahy nedáva.
Citované ustanovenie § 278 C. s. p. tak v podstate robí z účasti na pojednávaní povinnosť, ktorej sa
možno vyhnúť len odôvodnenou žiadosťou o odročenie (§ 183 C. s. p.). Podľa názoru súdu je takéto
ponímanie účasti na pojednávaní nezmyslom, ktoré vôbec nezohľadňuje účel pojednávania a zmysel

účasti strán na ňom (vyjadrovanie sa k priebehu dokazovania a uplatňovanie procesných návrhov). Súd
však podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR je zákonom viazaný, a preto nemôže odmietnuť jeho aplikáciu len
preto, že sa mu zdá nerozumný alebo nezmyselný.

7. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne

a včas predvolaný, v predvolaní bol poučený o následkoch vrátane možnosť rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanieasvojuneprítomnosťsíceospravedlnil,aleokolnosťami,ktorénemožnopovažovaťzavážne.
Keďže v prerokúvanej veci ide o žalobu o plnenie [§ 137 písm. a) C. s. p.] a sú neplnené podmienky §
278 písm. a) aj b) C. s. p., súd nemal inú možnosť, než žalobu rozsudkom pre zmeškanie zamietnuť.
Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie, nemohol jej súd vyhovieť. Prejav

žalovaného vo vyjadrení z 24. mája 2016, že si je „vedomý dlhu“ a „je ochotný“ nemožno pre svoju
všeobecnosť a vágnosť považovať za jednoznačný uznávací prejav, ktorý by mal účinky v zmysle § 282
a 284 C. s. p.

8. O nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C. s. p., keďže

žalovaný mal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka,
označeníapodpiseodvolateľaauviesťtiež,vakomrozsahusatentorozsudoknapáda,zakýchdôvodov
sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom bol tento rozsudok

vyhlásený, súd na jeho návrh tento rozsudok zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh možno podať do
15 dní, odkedy sa žalobca o tomto rozsudku pre zmeškanie dozvedel.