Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314215169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314215169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov
senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea
Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovaným: 1. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXXX, 2. U.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXXX, o zaplatenie 1.308,42 eura s príslušenstvom, na odvolanie
občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/311/2014-61 zo
dňa 05. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že

občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie v plnej výške.

II. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV m á voči žalobcovi n á r
o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. V časti o zaplatenie 105 eur konanie
zastavil. Žalovaným a občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
ktoré v konaní vystupovalo na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase účinného
ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov -
v ďalšom texte „O.s.p.“ (v ďalšom texte „občianske združenie“) nepriznal náhradu trov konania. Vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom

úvere. S poukazom na údaje uvedené v zmluve dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva je
nejasná a nezrozumiteľná, je preto potrebné túto zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti, je v nej nesprávne uvedená
ročnáúrokovásadzba70,01%,vzmluveniejeuvedenýúdajokonečnejsplatnostiúveru,počteatermíne
splátok úveru. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní mali povinnosť splácať
len úver v sume 1.500 euro, pričom preukázateľne zaplatili sumu 2.389,98 eura. Žalobca zobral žalobu

v časti istiny 105 eur späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť, nakoľko žalovaní po podaní žaloby
uhradili časť žalovanej sumy. Súd prvej inštancie konštatoval, že trovy konania občianskeho združenia
nemožno považovať za účelne vynaložené. Uviedol, že nespochybňuje právo občianskeho združenia
dať sa zastúpiť advokátom, je však názoru, že občianskeho združenia má za cieľ poskytovať ochranu
spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach pred orgánmi štátnej
správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov, a teda musí poznať právo a

musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Nie je preto účelné vynaložiť ďalšie trovy
na zastupovanie advokátom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodnéhozákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a) a § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O zastavení konania rozhodol podľa § 96 O.s.p.. O náhrade
trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalovaní ako plne

úspešní účastníci konania mali právo na náhradu trov konania, avšak žiadne im nevznikli, ich náhradu
si pred súdom neuplatnili, preto im ich náhradu nepriznal. Súd prvej inštancie aj v časti čiastočného
späťvzatiažalobypovažovalzaúspešnýchžalovaných,nakoľkoajkebykčiastočnémuspäťvzatiužaloby
nedošlo, žalobu by zamietol aj v tej časti. V tejto časti rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p., lebo žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, keďže podľa výsledkov

dokazovania podal žalobu nedôvodne aj v tejto časti.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podalo včas odvolanie občianske združenie. Svojim odvolaním
napadlo tú časť rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie rozhodol, že občianskemu združeniu ako
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných nepriznáva náhradu trov konania. Navrhlo, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalobcovi zaplatiť občianskemu

združeniu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 138,90 eura. Súčasne požiadalo o priznanie
náhrady trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 69,80 eura.
Odvolanie odôvodnilo tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o nepriznaní práva
na náhradu trov právneho zastúpenia občianskemu združeniu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že na jednej strane žalobca využil zákonné právo na

zastúpenie advokátskou kanceláriou, na druhej strane toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takáto
úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Uviedol, že sa nedá stotožniť s argumentáciou o
nadbytočnostianehospodárnostiprávnehozastupovanialenpreto,žeobčianskezdruženiejeinštitúciou
zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Občianske združenie ako vedľajší účastník má rovnaké práva ako
účastník, teda má právo dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Občiansky súdny poriadok

pritom nevylučuje, aby sa účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, dal
zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní.

3. K odvolaniu občianskeho združenia sa účastníci konania nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“)), postupujúc podľa § 470 C.s.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa(§ 470 ods. 2 veta prvá
C.s.p. v spojení s § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej

zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.10.2014 oznámilo občianske združenie vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods.
2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.11.2014 sa občianske združenie vyjadrilo kžalobe, pričom vo vyjadrení uviedlo argumentáciu k premlčaniu žalobou uplatneného nároku žalobcu s
poukazom na splatnosť uplatnenej pohľadávky.

8. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

9. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené
do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dávalo možnosť, aby v prípade
tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým bol podľa poznámky 10a

uvedenej v citovanom ustanovení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho
stanov i občianske združenie.

10. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

11. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí.

12. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta.

13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu

malo občianske združenie oprávnenie vystupovať v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší
účastník na strane žalovaných (spotrebiteľov), pričom nemuselo preukazovať právny záujem na jeho
výsledku, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných (spotrebiteľa)
mu priznala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p..
Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo postavenie vedľajšieho účastníka ako takého,

ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho možno vyvodiť len jeden záver a
to, že občianske združenie ako vedľajší účastník malo v konaní pred súdom prvej inštancie (rovnako
ako hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a

teda mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase účinného ustanovenia § 137 ods. 1
O.s.p. patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov
konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo právo na
náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade úspešným žalovaným, keďže žaloba bola v celom

rozsahu zamietnutá, vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu ako vedľajšiemu
účastníkovi na strane úspešných žalovaných. Občianske združenie si toto právo uplatnilo, trovy konania
si vyčíslilo. Z uvedeného je zrejmé, že úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu nepriznať
občianskemu združeniu právo na náhradu trov konania, nie sú správne.

14. Podľa Čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( ods. 2).

15. Odvolací súd aplikoval v preskúmavanej veci citovaný článok C.s.p., nakoľko - ako vyplynulo z
vyššie citovaných ustanovení O.s.p., v čase konania pred súdom prvej inštancie bol v O.s.p. zakotvený
inštitút vedľajšieho účastníka s osobitnou úpravou v tzv. spotrebiteľských sporoch a občianske združeniemalo (vzhľadom k prevažujúcej rozhodovacej praxi priznávajúcej vedľajším účastníkom náhradu trov
právneho zastúpenia) legitímne očakávania v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania.

16. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
trov konania podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil.

17. Podľa § 262 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).

18.Vzmyslecitovanéhoustanoveniaodvolacísúdtýmtozmeňujúcimrozhodnutímrozhodollenonároku
občianskeho združenia a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa
citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..

19. Občianske združenie má voči žalobcovi nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške
podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bolo v odvolacom konaní v
celomrozsahuúspešnéanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne aj v tomto prípade postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia.

20. Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na potrebu vykonať opravu úvodnej časti písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku tak, že uvedie občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).