Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716203098.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: C. X.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., Z. XXXX/X, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou STEHURA
& partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovaným v rade: 1/
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, 2/ Poštová

banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, v konaní o bezodkladné
opatrenia , o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu v Martine zo dňa 12.4.2016
č.k. 10C/91/2016-11 v celom rozsahu a odvolaní žalovaného v rade 2/ proti časti toho istého uznesenia
o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu v Martine vo výrokových častiach o uložení predbežného
opatrenia a jeho rozsahu, vrátane uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa

vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a
povinnosti žalobkyne podať na súde návrh na začatie konania vo veci samej do jedného mesiaca od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že ak takýto návrh na začatie konania vo veci
samej v určenej lehote nepodá, predbežné opatrenie (t.č. bezodkladné opatrenie) zanikne, p o t v r
d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á
v a nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v celom rozsahu, o čom rozhodne
súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Martine rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia tak, že
odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi

navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9840975487 zo dňa 16.7.2012, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd ukladá zamestnávateľovi navrhovateľky Mestu
Martin, Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a
Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9840975487 zo dňa 16.7.2012, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľka je povinná podať na súde návrh na začatie konania

vo veci samej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 178,99 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky.
Okresný súd v Martine pri rozhodovaní o nariadenie predbežného opatrenia (t.č. bezodkladného
opatrenia) rozhodoval ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/19063 Zb. v
znení zmien a doplnkov, ktorý bol účinný do 30.6.2016). Súvisiace ustanovenia citoval v odôvodnení

svojho rozhodnutia a okrem iného uviedol nasledovné:Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia právneho a faktického
vzťahu medzi účastníkmi, vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a nárokom,
ktorý je predmetom konania vo veci samej, ako i ohrozenie tohto nároku, ktorý vyžaduje rýchlu,

hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Navrhovateľ musí súdu vždy preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za
následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru predbežnej
ochrany vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, kde vzhľadom
na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov,

nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak
navrhovateľ musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva,
a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a
bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Miera osvedčenia sa riadi
situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované
alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné

rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol
posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo
je porušené a že k jeho ochrane je práve potreba predbežného opatrenia. V danom prípade sa súd po
dôkladnomvyhodnotenískutočnostíatvrdeníuvedenýchvpodanomnávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a

má za to, že v danej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Z predloženej Zmluvy o úvere č. 9840975487 mal súd za osvedčené, že navrhovateľka uzavrela
dňa 16.7.2012 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere - stavebný úver so sporením, na základe
ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 15 950 eur, ktorý mala splatiť v 120-tich mesačných
splátkach vo výške 234,90 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 12,21 %. Vzhľadom na

povahu účastníkov tohto zmluvného vzťahu sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ako
spotrebiteľ vystupuje navrhovateľka. Na zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku bola podľa § 551
O.z. dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola esenciálnou súčasťou formulárovej zmluvy
o úvere. Konkrétna suma zrážok dohodnutá nebola. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky
Mesta Martin zo dňa 16.3.2016 vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy navrhovateľky od roku

2016 na základe výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy od spoločnosti Bencont Investments, s.r.o.
na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej zmluvy o úvere. Navrhovateľka sa domnieva, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a určenia jej neplatnosti sa bude domáhať návrhom
vo veci samej. Do tohto času žiada dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, aby nedochádzalo
k vykonávaniu zrážok z jej mzdy do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti súd

dodáva, že špecifickosťou dohody o zrážkach zo mzdy je to, že nie je len prostriedkom na zabezpečenie
hlavného záväzku, ale aj určitým spôsobom splácania dlžníkovho záväzku. V danom prípade súd dospel
k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania
do času právoplatnosti meritórneho rozhodnutia (aj keď prejudikovať výsledok sporu nemožno) tak,
aby sa mesačnými zrážkami zo mzdy navrhovateľky nezvyšovalo uspokojovanie pohľadávky zo zmluvy

o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka bude
domáhať návrhom vo veci samej, a to aj s poukazom na reálnu hrozbu poškodzovania majetkových
práv spotrebiteľa. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ za účelom uspokojenia úveru zo zmluvy o
úvere č. 9840975487 pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, navrhovateľka osvedčila
potvrdením o vykonávaných zrážok vystaveného jej zamestnávateľom. Vo vzťahu k zrážkam zo mzdy

vykonávaným podľa § 551 O.z. má súd za to, že v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania alebo eliminovania dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, je
možnépredbežnýmopatrenímuložiťplatiteľovimzdy(akotretejosobe)povinnosť,abydoprávoplatného
rozhodnutia vo veci samej nevykonával zrážky zo mzdy podľa veriteľom predloženej písomnej dohody o
zrážkach zo mzdy, a veriteľovi zabezpečenej pohľadávky (odporcovi v rade 2/) povinnosť, aby sa zdržal

uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, resp. pohľadávku týmto spôsobom do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej neuspokojoval. Rovnakú povinnosť môže súd uložiť aj tomu, kto v mene
veriteľa takýmto spôsobom pohľadávku veriteľa vymáha, v danom prípade je to odporca v rade 1/.
Nariadené predbežné opatrenie nepovažuje súd za neprimeraný zásah do zmluvných záväzkových
vzťahov medzi účastníkmi konania vzhľadom na spochybnenie platnosti zmluvného základu. Rovnako

tak má súd za to, že nariadeným predbežným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv
odporcov, nakoľko sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a nariadeným
predbežným opatrením nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu činnosti odporcov, ktorá je potrebná
pre plnenie ich úloh a neobmedzí ani ich ekonomickú činnosť, teda zásada primeranosti predbežnéhoopatrenia bude v danom prípade zachovaná. Súd prihliadol na to, že navrhovateľka sa návrhom vo
veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu
neprijateľných podmienok obsiahnutých v jej dojednaní v rámci zmluvy o úvere a s ohľadom na reálnu

hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa považuje súd uvedené skutočnosti za dostatočné
dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných
zákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtouznesenia.Vzmyslecitovaného
ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. súd ďalšie dôvody svojho rozhodnutia neuvádza. Súd zároveň v súlade
s ust. § 76 ods. 2 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť podať na súde návrh vo veci samej do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka bude domáhať
určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa § 77 ods.1 písm. a/ O.s.p., predbežné
opatrenie zanikne, ak navrhovateľka nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o trovách tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia
tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho uznesenia s tým, že citoval ust. § 151 ods. 1 veta prvá, § 145
a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný v rade 1/ a proti časti
uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania aj žalovaný v rade 2/. Obaja žalovaní vytýkali
prvostupňovému súdu nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia o nariadenie predbežného opatrenia,

vrátane časti o náhrade trov konania. Žalovaný v rade 1/ v podrobných dôvodoch svojho odvolania
vznášal námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať a bol toho názoru, že daný spor je
spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde. Taktiež namietal nedostatok procesnej podmienky
- naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. zo strany žalobkyne. Ďalej zdôraznil,
že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla

mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach
a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
nejdeoprejavnerovnováhyzmluvnéhovzťahu,aleuplatneniesizákonnéhozabezpečovaciehoinštitútu.
Odvolatelia naďalej zdôrazňovali nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a navrhovali,

aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, návrh žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu
na úhradu trov konania žalovaných, alternatívne aby zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení reagovala, na jednotlivé odvolacie

dôvody žalovaného, pričom uviedla, že z povahy veci vyplýva, že postupom súdu, keď žalovanému
nedoručil návrh na začatie konania nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti, nakoľko návrh na nariadenie
predbežnéhoopatreniasaprotistranenezasiela.Žalobkyňaabsolútnenesúhlasísnázoromžalovaného,
že táto vec mala byť prejednaná v rozhodcovskom konaní. Žalovaný si priamo a autoritatívne v
predformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre prípad

vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Jediným pasívne vecne legitimovaným je žalovaný, nakoľko postúpením pohľadávky na neho prešli
oprávnenia a povinnosti vyplývajúce veriteľovi z predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko po tomto postúpení
pohľadávky spoločnosť Poštová banka, a.s. ani spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED nemali

žiadne práva z tejto zmluvy, a teda ani nemôžu byť pasívne vecne legitimovaní. Naliehavý právny
záujem žalobkyne je daný hlavne tým, že žalovaný požaduje od platiteľa mzdy žalobkyne výkon zrážok
v rozsahu sumy, na ktorú žalovaný nemá žiadny nárok. Tým môže žalovaný každomesačne disponovať
značnou časťou príjmu žalobkyne, čo spôsobuje výrazné obmedzenie žalobkyne v zabezpečovaní
základných potrieb jej rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy. Tvrdenia žalovaného ohľadom

nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu považuje žalobkyňa za neopodstatnené, nakoľko
odôvodnenie rozhodnutia obsahu spôsob a rozsah, ako sa súd prejednávanou vecou zaoberal, právne
posúdenie, súd zdôraznil spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, poukázal na nekalé obchodné
praktiky v tejto zmluve. Okresný súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia
a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa domáhala,

aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne a žalovaného bol spis predložený na rozhodnutie o
odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súdprvejinštancierozhodovalpodľaustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku(zák.č.99/1963Zb.vznení
zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových
civilných procesných kódexov a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a

zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný
pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1
CSP, § 471 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej
úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení podľa

Občianskeho súdneho poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o

trovách konania podľa § 388 CSP zmenil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení

s § 234 ods. 2 CSP.

9. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné
opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích
osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov,

pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy
vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné
ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie
výkonu súdneho rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti

ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

10. S poukazom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že bolo potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi

účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť
platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne
vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto
zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať
dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko
zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy
poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahunež zákon dovoľuje. Okresný súd dôvodne návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a
správne uložil žalovanému, ako aj platiteľovi mzdy zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy.

11. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací
súd uznal v plnom rozsahu odvolací dôvod, kedy bolo z návrhu na vydanie predbežného opatrenia
preukázané, že žalobkyňa si náhradu trov uplatnila, s tým, že budú vyčíslené v konaní vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil a s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP

v spojení s ust. § 388 CSP. rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)