Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207807
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207807.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., sídlom
Bratislava,Vajnorská100/A,IČO:45869464,zastúpenýJUDr.VeronikouKubrikovou,PhD.,advokátkou
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., U. XXXX/XX
o vymoženie sumy 274,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno zo dňa 9. júla 2015, č. k. 8Er/681/2015-29 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 9. júla 2015, č. k. 8Er/681/2015-34, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie zodňa9.júla2015,č.k.8Er/681/2015-29potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 9. júla 2015, č. k. 8Er/681/2015-34 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 09. 07. 2015, č. k.
8Er/681/2015-29 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., zo dňa 14. 04. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2,
4, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom doručeným dňa 30. 03. 2015
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo
výške 274,57 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn.
ID-C/0312/0035 zo dňa 08. 01. 2013.

3. Dňa 28. 04. 2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s prílohami. Exekučný súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 5848840209 zo dňa 28.
05. 2009 ako aj predložené obchodné podmienky pre úver, kde v článku 11 - Prechodné a záverečné
ustanovenia je uvedené: „11.2 Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská

doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov." V časti II.
bode 10.2.2. VOP je uvedené. "Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a

rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutierozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“

4. Súd mal z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, pretože boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník (povinný) sa zaviazal úver zvýšený o náklady

vrátiť v mesačných splátkach. Na základe uvedeného teda súd posúdil predloženú zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu je rozhodcovská doložka. Súd rozhodujúci o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

5. Ďalej mal za preukázané, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná.

6. Súd poukázal na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda

spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto
ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v
tomto prípade nebol dodržaný. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná.

7. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok

nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútenývýkonrozhodnutia.Pripreskúmavanítoho,čijepreloženérozhodnutievykonateľnýmexekučným
titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že

rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k
tomu, ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, a preto súd rozhodol tak ako uviedol
vo výrokovej časti uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil s

poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP.

9. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný
súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda
nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v
prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu.

10. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp.
zn. 4Cdo 159/2009. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku
toho, že súd prekročil rámec zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 ZoRK
a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Oprávnený mal za to, že exekučný
súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.

Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu
porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

11. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu
svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril
pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia
II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s

§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Klient
rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.

12. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak

opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu
si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1
OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého

stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku,
ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa
nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný
neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia,
pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým
vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj
dlžníka ako spotrebiteľa.

13. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvej inštancie odňal oprávnenému možnosť konať

pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP,
Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. Okrem iného
konštatoval, že súd prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy vydajú.

Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len
na základe postavenia spotrebiteľa.

14. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len

na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinného, svojím
konaním a svojou vôľou. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby
boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že
exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého
účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Er/681/2015-34 zo dňa 09. 07. 2015 uložil oprávnenému
povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom vo výške 3 eur, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia.

16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Namietal, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené a arbitrárne, čím bola oprávnenému
odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia
položky 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podané
elektronickými prostriedkami a podpísané so ZEP-om. Z uvedeného je zrejmé, že doručenie ani prijatie

podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie je.

17. Keďže v predmetnom konaní oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon,
t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, možno podľa názoru oprávneného konštatovať, že takýto výslovný
prejav vôle účastníka konania absentoval. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka

konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal
do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu a
zákon ani neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt
tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo
teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkov.

18. Keďže účastník konania, ktorý urobil podanie podpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového
úkonu pod položkou 20a Sadzobníka nepodal, nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon
oporu v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v takom prípade neurčil. Okrem toho mal za to, že
uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého
úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v

rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň
nemohlo vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci samej. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11.

19. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

20. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvej inštancie
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

21.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 9.júla
2015, č. k. 8Er/681/2015-29 nie je dôvodné, preto toto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

21.2. Odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 9. júla 2015, č.
k. 8Er/681/2015-34 bolo dôvodne podané, preto odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 389 ods.1 písm.
d/ CSP zrušil.

22. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom
na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, dňa 30. 03. 2015 v neprospech
povinného o vymoženie sumy 274,57 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. ID-C/0312/0035 zo dňa 08. 01. 2013 vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa 02. 03. 2013. Exekučným titulom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú istinu vo výške 274,57 eura, úrok vo
výške 29,50 % ročne zo sumy 247,57 eura od 02. 01. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 247,57 eura od 02. 01. 2012 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 36,13 eura, sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru do dňa 01.

01. 2012 vo výške 124,71 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 eura a náhradu poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.

23. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012

sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

26. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného vrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

27. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, konštatujúc, že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené
právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá

už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
Všeobecné obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Odvolací súd
sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody oprávneného v

podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní

ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že predmetný exekučný

titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský
rozsudokjeprejavomzneužitiaprávdodávateľa,ktorýsivlastnetakýmtopostupomzaobstaralekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

30. Odvolací súd poznamenáva, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej
zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom
(bez pridaných „motivačných“ podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom

vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len
napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť a byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

31. Záver o prijateľnosti (primeranosti) spornej rozhodcovskej doložky nemožno oprieť ani o odvolaním

citovanú úpravu zo zákona o bankách.

32. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní

stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť
voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a
pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinnépreukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

33. Uvedené ustanovenia prekračujú rámec úvah potrebných na vyriešenie príslušného problému, či
zákonodarcu k „obohateniu“ zákona o bankách, predovšetkým prvým zo zhora citovaných ustanovení,
viedla nedôvera v schopnosť všeobecných súdov dostatočne rýchlo či účinne zabezpečiť vymožiteľnosť
pohľadávok bankového sektora alebo presvedčenie o poskytnutí aj klientom bánk dostatočného
prostriedku ochrany práv alternatívou v podobe rozhodcovského konania.

34. Odvolací súd dodáva, že požiadavkou na neodvolateľnosť návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v zmysle § 93b ods. 1 zákona o bankách treba rozumieť len požiadavku, aby pre prípad
rozhodnutia sa klienta z akéhokoľvek dôvodu pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemusel čeliť
prípadnému rozmysleniu si takéhoto zámeru zo strany banky, najmä však návrhom na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a ods. 2 vety druhej zákona o bankách, môže
byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od
ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho
rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne
ťažkosti, vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy, trvanie na odstránení pre

neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky).

35. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, a to dokonca ani
nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných

všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase
pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, či často i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v
zmluve potvrdzuje presný opak). Nepochybne práve nedôsledné napĺňanie zámeru vyvoditeľného už z
pôvodného znenia zákona č. 603/2003 Z. z v praxi viedlo k neskoršej úprave doplnením (s účinnosťou
od 1. decembra 2009) povinnosti poskytnúť klientovi možnosť voľby a tiež zodpovedajúceho poučenia.

Práve oprávnený tak nad rámec neprimeranej (neprijateľnej) podmienky, konštatovanej napadnutým
uznesením a predstavovanej konkrétnou podobou rozhodcovskej doložky, odvolaním upozornil na ďalší
dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku bolo treba považovať za neprijateľnú.

36. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie č. k. zo dňa 9. júla 2015, č. k. 8Er/681/2015-34,

ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3,- eur, a to v
lehote 3 dní od doručenia uznesenia.
37. Podľa § 389 ods.1 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

38. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len citovaného zákona) súdne
poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené

v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu
v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.39. Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných
účastníkom,akbolopodanieurobenéelektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickým

podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie,
ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

Podľa poznámky k tejto položke v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby

žiadal náhradu vecných nákladov.

40. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne postupoval, keď v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubil súdny poplatok
oprávnenému za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré tvorí súdny spis, keďže išlo o podanie urobené
elektronickými prostriedkami, ktoré urobil oprávnený a podpísal ho svojim zaručeným elektronickým

podpisom. V danom prípade oprávnený zaslal súdu prvej inštancie dňa 26. 06. 2015 (č. l. 13 spisu)
všeobecné obchodné podmienky elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a za to mu súd
prvej inštancie vyrubil súdny poplatok.

41. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom

overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho
neporušenosť integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia a zároveň vytlačí dokument prijatý
v elektronickej podobe do listinnej podoby.

42. Elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s

potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto
povinnosť mal, možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho
nemala praktický význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť
predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom mu nemožno ani ukladať
povinnosť nahradiť štátu trovy vzniklé v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné

podanie v listinnej forme (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 6 M Cdo 7/2011).

43.V preskúmavanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok v sume 3,00 Eur za
vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa položky č.20a sadzobníka súdnych poplatkov.

44.Účastníkkonania,ktorýpodalpodaniesozaručenýmelektronickýmpodpisom,nemážiadnuzákonnú
povinnosť predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, pretože by to ani
nemalo žiadnu logickú oporu, keďže by sa tým absolútne strácala výhoda zaručeného elektronického

podpisu. Ak súd prvého stupňa oprávnenému, ktorý urobil podanie so zaručeným elektronickým
podpisom vyrubil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, pričom ani neodôvodnil, o ktoré
podanie išlo, ale je to aj tak bez právneho významu, keďže mu nebolo možné uložiť povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za to, že súd vyhotovil rovnopisy podania , ktoré bolo urobené so zaručeným
elektronickým podpisom.

45. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný
súd vychádzal z nesprávneho výkladu právnej normy, keď rozhodol, že oprávnený je v tomto prípade
povinný zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd záverom konštatuje, že na vydanie

predmetného uznesenia neexistovali v čase jeho vydania žiadne dôvody, preto napadnuté uznesenie
súdu prvostupňového súdu zrušil procesným postupom podľa § 389 ods.1 písm. d/ CSP .

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).