Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238512
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112238512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Ľubomír Kačaljak - UNISTAV, s miestom podnikania Ostravská 613/23, 737 01 Český Tešín, Česká
republika, IČO: 63 018 292, právne zastúpený JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom, so sídlom
Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956 808, proti žalovaným v rade: 1/ Ing. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom B. S. H. XXX/X, XXX XX R., štátny občan SR, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriouJUDr.MáriaBadová,s.r.o.,sosídlomVajanského1/2765,01001Žilina,IČO:36851906,2/
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441, o zaplatenie 8.283,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/372/2012-473 zo dňa 4.12.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 6C/372/2012-496 zo dňa 23.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 6C/372/2012-473 zo dňa 4.12.2015 spolu s opravným
uznesením č.k. 6C/372/2012-496 zo dňa 23.3.2016 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom spolu s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1/ a
2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.533,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 3.516,20 eur od 23.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur
od 28.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Žalovaného v
2/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 369,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %

ročnezosumy17.654,68eurod05.05.2012do13.12.2012,vovýške8,75%ročnezosumy3.516,20eur
od 14.12.2012 do 22.12.2012 a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 369,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. O
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.1.2012
o 16.15 hod. sa stala dopravná nehoda na úseku cesty č. 2/583 pri hale Mobis (Gbeľany) v mieste,
kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného v smere jazdy od Terchovej do Žiliny. Syn žalobcu L.

B. smerom z Terchovej a druhý účastník nehody - žalovaná v rade 1/ prichádzala smerom od Mobisu,
pričom vozidlu, ktoré riadil L. G. a ktoré vlastní žalobca, nedala prednosť v jazde napriek tomu, že mala
túto povinnosť. K dopravnej nehode bola privolaná polícia, ktorá miestnym zisťovaním došla k záveru, že
vinníkom dopravnej nehody je žalovaná v rade 1/. Právnym následkom tejto udalosti - dopravnej nehody,sastalvznikzodpovednostivinníkanehodyzaškodupodľaust.§420Občianskehozákonníka.Následne
dňa 19.01.2012 L. G. dopravnú nehodu nahlásil na pobočke žalovaného v rade 2/ ako poisťovne a
súčasne doložil záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal druhý účastník nehody - žalovaná v 1/

rade ako vinník, na základe čoho mu žalovaný v 2/ rade v tento deň vydal potvrdenie o doručení
a vyžiadaní dokladov k likvidácii škodovej udalosti č. 9556601371. Následne na základe ohliadok a
potrebnýchďalšíchdoplňujúcichohliadokexperta,ktoréhoposlalžalovanýv2/radeprebiehalapostupne
oprava jeho motorového vozidla AUDI S8 EČ: 6T28888. Podľa pokynov povereného experta prebiehala
oprava a to tak, že sa vymieňalo iba to, čo tento expert napísal do protokolu. Dňa 28.02.2012 L.

G. predložil prostredníctvom mailu predbežnú faktúru k poistnej udalosti č. 9556601371 za opravu
motorového vozidla referentke pobočky žalovaného v rade 2/ v Čadci. Tá následne dňa 02.03.2012
poslala túto faktúru referentke na centrálu žalovaného v rade 2/ v Bratislave. Ďalej prebiehala mailová
komunikácia medzi referentkami žalovaného v rade 2/ a L. G., ktorý vždy splnil pokyny zo strany
poisťovne. Dňa 03.05.2012 sa L. G. informoval o stave riešenia poistnej udalosti tak, že telefonoval
referentke žalovaného v rade 2/ v Čadci, ktorá poslala mail referentke do Bratislavy so žiadosťou o

prešetrenie poistnej udalosti. Detektívna spoločnosť, ktorá prešetrovala určité fakty ohľadom predmetnej
poistnej udalosti odovzdala všetky podklady k likvidácii a do dňa spísania žaloby nebolo ukončené
šetrenie žalovaného v 2/ rade a ani nedostal od neho stanovisko. Dňa 19.10.2012 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade o úhradu všetkých nákladov
spojených so vzniknutou škodou, ktorá bola spôsobená na jeho motorovom vozidle ako následok

dopravnej nehody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Ani jeden zo žalovaných na túto
výzvu nereagoval a náklady vzniknutej škody uhradené neboli.
Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že dňa 13.01.2012 o 16.15 hod.
sa na úseku cesty č. 2/583 pri Mobise Slovakia stala dopravná nehoda, ku ktorej bola privolaná polícia.
Ona viedla motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČ: ZA 429 CH (toho času EČ: ZA 803 FA) vo vlastníctve

jej otca Ing. A. N., pričom žalobca riadil motorové vozidlo AUDI S8, EČ: 6T28888. Podľa záverov polície
bola za vinníka dopravnej nehody označená ona a na mieste nehody so žalobcom spísali záznam o
dopravnej nehode. Vlastník motorového vozidla, ktoré viedla, zn. Toyota Yaris, EČ: ZA 429 CH mal v
čase dopravnej nehody a má aj toho času so žalovaným v 2/ rade uzavretú platnú a účinnú poistnú
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Od okamihu

nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy do jej zániku znáša poisťovateľ nebezpečenstvo (riziko) vzniku
poistnej udalosti, čo sa prejavuje v jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ak vznikne poistná udalosť
(§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poistnú udalosť riadne dňa 17.01.2012 oznámila žalovanému v
2/ rade a bola zaevidovaná pod č. 9556601371. Niekoľkokrát sa telefonicky informovala u žalovaného
v 2/ rade, či a ako bola poistná udalosť vybavená, a to aj potom, ako jej bol od žalobcu doručený list zo

dňa 16.10.2012 označený ako predžalobná výzva. Vtedy sa od žalovaného v 2/ rade dozvedela, že ešte
nedošlo k likvidácii poistnej udalosti, lebo žalobca nepredložil všetky potrebné doklady (originály faktúr),
o čom mu poslala sms, na ktorú jej žalobca odpovedal, že všetky originály dokladov boli žalovanému v 2/
rade predložené. Aj naďalej žiadal od žalovaného v 2/ rade vyjadrenie ku vzniknutej situácii, konkrétne
dňa 25.10.2012, ako aj dňa 26.10.2012 a dňa 20.11.2012, v ktorom sa vyjadrila, že ak dôjde k súdnemu

konaniu pre ich dlhodobú nečinnosť pri likvidácii poistnej udalosti, bude trvať na tom, aby žalovaný
v 2/ rade znášal všetky trovy vyplývajúce zo súdneho konania. Naposledy sa o veci informovala dňa
21.12.2012, kedy jej zamestnanec žalovaného v 2/ rade oznámil, že z poistnej udalosti uhradili žalobcovi
dňa 07.12.2012 okolo 14.000,- eur. Po tomto telefonicky kontaktovala žalobcu, ktorý jej oznámil, že
peniaze si neprevzal, pričom ako dôvod uviedol vzniknuté dodatočné náklady. O tom, ako prebiehalo

šetrenie poistnej udalosti, žalovaný v 2/ rade vedomosť nemá. Všetky úkony, ktoré boli požadované zo
strany žalovaného v 2/ rade, vykonala podľa jeho požiadaviek. Žalobca jej doposiaľ nepreukázal výšku
škody, ktorá mu vznikla za opravu motorového vozidla vykonanú v súvislosti s poškodením motorového
vozidla pri uvedenej dopravnej nehode. Tieto veci riešil len so žalovaným v 2/ rade. Žalovaná v 1/
rade tak uzavrela, že vzhľadom na fakt, že v čase dopravnej nehody bola uzavretá poistná zmluva o

poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,splnilasivšetkypovinnosti
vyplývajúce jej zo zákona, aj z uzavretej poistnej zmluvy (nahlásila poistnú udalosť, postupovala podľa
pokynov žalovaného v 2/ rade a čakala na likvidáciu poistnej udalosti), žalobca peniaze poslané mu
žalovaným v 2/ rade z likvidácie poistnej udalosti č. 9556601371 odmietol prevziať, a preto žiada súd,
aby žalobu žalobcu voči nej v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 03.01.2013, v
ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v časti istiny vo výške 3.897,20 eur a v časti
uplatnených úrokov z omeškania. Šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.12.2012 a následne poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 14.138,48 eur.Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z produkovanej obrany žalovaných
v 1/ a 2/ rade dospel k právnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla škoda v
rozsahu zodpovedajúcom poškodeniu jeho osobného motorového vozidla a to obalu vzduchového filtra,

zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého tlmiča a k poškodeniu prednej
kapoty. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaní v 1/ a 2/ rade v konaní nepreukázali, že
by tieto časti osobného motorového vozidla žalobcu boli poškodené už pred predmetnou škodovou
udalosťou. Žalovaný v 2/ rade v konaní zásadne namietal, že poškodenie obalu vzduchového filtra,
zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého tlmiča nezodpovedá priebehu

škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním prostredníctvom súdom ustanoveného
znalca doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. mal preukázané, že vychádzajúc z priebehu predmetnej škodovej
udalosti, ako tento vyplýva zo zadokumentovaného poškodenia OMV, keď súd vyhodnotil vykonané
dôkazy postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané poškodenie
týchto súčastí OMV žalobcu pred predmetnou škodovou udalosťou, predovšetkým zo záverov súdom
ustanoveného znalca, ako aj zo zápisov o ohliadke poškodeného OMV navrhovateľa a dospel k

skutkovému záveru, že pri danej škodovej udalosti došlo k poškodeniu uvedených súčastí OMV žalobcu.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní žalovaný v 2/ rade nenamietal, že pri predmetnej
škodovej udalosti došlo k poškodeniu prednej kapoty OMV žalobcu, ale namietal, že poškodenie
tejto súčasti OMV žalobcu bolo v takom rozsahu, že primeraným nákladom uvedenia tejto súčasti
OMV žalobcu do pôvodného stavu, t. j. stavu bezprostredne predchádzajúcemu škodovej udalosti,

zodpovedali náklady na opravu tejto súčasti a nie náklady na jej výmenu. Súd však vychádzajúc
z vyjadrenia súdom ustanoveného znalca k tejto otázke, ako aj zo záverov znaleckého posudku č.
212/2013 vyhotoveného Ing. Milanom Zachardom, znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie nehody
v cestnej doprave, technický stav a odhad hodnoty cestných vozidiel, dňa 24.11.2013 a napokon z
vyjadrenia spoločnosti AR Cars, s. r. o. ako autorizovaného opravcu značky AUDI, dospel k záveru, že v

danom prípade lokalizácia a charakter poškodenia prednej hliníkovej kapoty motora OMV navrhovateľa
neumožňovali vykonať opravu (správnym postupom) v autorizovanom servise inak, ako výmenou tejto
prednejkapoty.Akžalovanáv2/radenamietala,žeopravuOMVnavrhovateľanerealizovalautorizovaný
servis, súd poukazuje na vyjadrenie znalca pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2015, kedy
uviedol, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. znalec vypočíta a jeho postup v súlade s

vyhláškou je taký, že či už výšku škody alebo náklady na opravu posudzuje tak, akoby vykonával túto
opravu autorizovaný servis. Preto sa javí sa byť logické, že ak opravu prednej kapoty motora OMV
žalobcu nie je možné vykonať pri danom poškodení autorizovaným servisom inak, ako jeho výmenou,
nemožno túto opravu vykonať inak ani neautorizovaným servisom.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovi vznikla škoda, ako

aj ním tvrdeným poškodením súčasti jeho OMV, pričom rozsahu a spôsobu náhrady škody v tomto jej
rozsahu zodpovedajú podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na uvedené osobné motorové vozidlo žalobcu do predošlého stavu, a to konkrétne náklady na
zabezpečenie nových dielov, ako aj náklady prác nevyhnutné spojených s ich výmenou za poškodené a
náklady prác súvisiacej s opravou tohto poškodenia OMV žalobcu. Pokiaľ ide o výšku týchto nákladov,

súd vychádzal z dôkazu produkovaného žalobcom a to faktúry opravcu O. Z.. 003/2012, ktorý tieto
náklady fakturoval navrhovateľovi vo výške 3.516,20 eur (sporná časť fakturovanej ceny vo výške
3.897,20 eur - cena jednej pneumatiky Yokohama Winter 265/35/19 vo výške 381,- eur). Pokiaľ ide o
časť uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v rozsahu poškodenia pravej zadnej pneumatiky
OMV žalobcu pri predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal

(neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.), že by došlo k jej poškodeniu. Ani
jeden z vykonaných a žalobcom produkovaných dôkazov poškodenie pravej zadnej pneumatiky OMV
žalobcu pri predmetnej škodovej udalosti nepreukázal. Rovnako tvrdenie žalobcu nebolo preukázané
ani dokazovaním súdom ustanoveným znalcom, ktorý takéto poškodenie nepotvrdil.
Súčasne pokiaľ išlo o posúdenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu zníženia

trhovej hodnoty jeho OMV po jeho poškodení a oprave v porovnaní s trhovou hodnotou v čase
bezprostredne predchádzajúcemu predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z úvah Ústavného súdu
ČR v citovanom rozhodnutí. Vykonaným dokazovaním opätovne prostredníctvom súdom ustanoveného
znalca mal preukázané, že žalobcovi vznikla ďalšia ujma v jeho majetkovej sfére spočívajúca v tom, že
aj napriek vykonaným opravám poškodenia jeho OMV pri predmetnej škodovej udalosti došlo k zníženiu

všeobecnej hodnoty jeho OMC[ako výslednej objektivizovanej hodnoty majetku, ktorá je znaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, žecena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty; § 2 písm. g)
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.] jeho OMV oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu predmetnej
škodovej udalosti. V danom prípade tak spravodlivej aplikácii cit. ust. § 442 ods. 1 v spojení s ods. 3

OZ, t. j. odškodneniu ujmy, ktorá nastala v dôsledku škodovej udalosti v majetkovej sfére žalobcu, ako
ekvivalentu poklesu hodnoty majetku žalobcu v porovnaní so stavom bezprostredne predchádzajúcim
škodovej udalosti, zodpovedá aj odškodnenie v rozsahu poklesu majetkovej hodnoty OMV žalobcu, ku
ktorej došlo aj napriek tomu, že na vozidle bola vykonaná oprava poškodených súčastí ich nahradením
za nové. Uvedený záver zodpovedá aj zneniu cit. ust. § 443 OZ, podľa ktorého sa pri určení výšky

škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Ak teda všeobecná hodnota OMV žalobcu
bola v čase bezprostredne predchádzajúcom vyššia ako všeobecná hodnota OMV žalobcu po škodovej
udalostiavykonanejoprave,zodpovedáspôsobuarozsahunáhradyškodypodľaust.§442anasl.OZaj
náhrada škody v rozsahu poklesu všeobecnej hodnoty tohto OMV. Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil
s argumentáciou žalovaného v 2/ rade, že v danom prípade bola škoda na OMV žalobcu plne nahradená
uvedením OMV do pôvodného stavu, keďže predmetný pokles majetkovej hodnoty OMV aj po vykonanej

oprave oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu škodovej udalosti nemožno odškodniť uvedením
veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum), ale iba poskytnutím peňažnej náhrady.
Pokiaľ ide o sumu zodpovedajúcu poklesu majetkovej (trhovej) hodnoty OMV žalobcu po vykonanej
oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením, súd vychádzal zo znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca, ktorý sumu zodpovedajúcu tomuto poklesu určil v rozdiele všeobecnej

hodnoty OMV bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti a všeobecnej
hodnoty OMV po vykonaní jeho opravy, teda vo výške 4.386,- eur (40.236,- eur - 35.850,- eur). Súd
prvej inštancie konštatoval, že námietky žalovaných voči znaleckému posudku, podanému v konaní
súdom ustanoveným znalcom, neboli dôvodné, a to vzhľadom k tomu, že znalec sa logicky koherentne
vysporiadal s podanými námietkami odporcov voči nemu podanému znaleckému posudku. Pokiaľ ide

o sumu zodpovedajúcu poklesu majetkovej (trhovej) hodnoty OMV navrhovateľa po vykonanej oprave
oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením, súd vychádzal zo znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca, ktorý sumu zodpovedajúcu tomuto poklesu určil v rozdiele všeobecnej hodnoty
OMV bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti a všeobecnej hodnoty OMV
po vykonaní jeho opravy, teda vo výške 4.386,- eur (40.236,- eur - 35.850,- eur). Súd mal za to, že

námietky odporcov voči znaleckému posudku podanému v konaní súdom ustanoveným znalcom, neboli
dôvodné, a to vzhľadom k tomu, že znalec sa logicky koherentne vysporiadal s podanými námietkami
odporcov voči nemu podanému znaleckému posudku.
Pokiaľ ide o námietky žalovaných voči znalcom určenému koeficientu dopytu trhu k 5 (pred poškodením
0,6000 a po poškodení a vykonanej oprave 0,5400) znalec zdôvodnil stanovenie koeficientu dopytu

trhu pre určenie všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu pred poškodením na str.
54 znaleckého posudku a to, že bol stanovený na základe predajnosti uvedeného typu vozidla pri
zohľadnení skutočného technického a vzhľadového stavu predmetného vozidla k rozhodnému dátumu
13.1.2012 deň škodovej udalosti, pričom pri jeho stanovení vychádzal tak, že vyhľadal inzeráty na predaj
podobných vozidiel podobného veku ako predmetné vozidlo žalobcu k rozhodnému dátumu. Pokiaľ ide

o stanovenie koeficientu dopytu trhu pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu po poškodení
a vykonanej oprave, znalec jeho stanovenie zdôvodnil na str. 63 a 64 znaleckého posudku tak, že
na toto nie je možné použiť ceny z inzerátov, nakoľko sa v nich neuvádzajú informácie o prípadnej
oprave daného vozidla a preto nie je možné nájsť taký inzerát, kde by bolo predávané podobné vozidlo
s podobným rozsahom opravy. Koeficient bol preto daný odhadom znalca, pričom sa jedna o jeho

technický názor. Znalec na pojednávaní dňa 25.9.2015 pri výsluchu súčasne vyjadril, že všeobecná
hodnota vozidla je daná tým, že danou opravou došlo k jednoznačnému znehodnoteniu daného vozidla,
pričom v prípade, že sú predávané vozidlá v danej kategórii daného veku pri danom kilometrickom
nájazde, tak vlastne oprava vozidla takého rozsahu automaticky spôsobí, že po takomto vozidle klesne
dopyt a je veľmi problematicky predajné. Preto aby bolo predajné, je potrebné túto hodnotu znížiť. Ako

uviedol v znaleckom posudku, exaktne to nie je možné vydokladovať, o koľko presne, a preto sa jedná
o jeho technický názor ako znalca, teda jeho názor na to, o koľko asi dôjde k zníženiu hodnoty vozidla a
akým spôsobom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, že došlo k oprave tohto vozidla. Každý znalec by
síce mohol mať iný technický názor a iný odhad koeficientu k5 z hľadiska toho, do akej miery je potrebné
túto skutočnosť zohľadniť, avšak každý znalec, ktorý postupuje správne, by mal dospieť k záveru, že

hodnota všeobecnej hodnoty vozidla po oprave je nižšia ako hodnota všeobecnej hodnoty vozidla pred
poškodením a opravou.
Pokiaľ žalovaný v 2/ rade namietal stanovenie koeficientu poškodenia vozidla haváriou k2 pre účely
stanovenia všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu po jeho poškodení a opravevo výške 0,99, kedy je tento koeficient možné stanoviť len v prípade, ak by došlo k oprave výmenou
celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia, k tomu sa znalec
na pojednávaní dňa 25.9.2015 pri svojom výsluchu vyjadril tak, že poukazuje na str. 41 znaleckého

posudku, kde je zobrazený pohľad na pravú zadnú časť vozidla, a to demontovaný pravý zadný blatník.
Pravý zadný blatník je súvisle spojený s posledným stĺpikom. Jediný spôsob, ako pravý zadný blatník
demontovať, je vlastne brúsnym kotúčom odrezať tento blatník od stĺpika a následne, aby mohol tento
blatník byť vymenený, tak je potrebná zváracia technológia, čiže jednoznačne k oprave bolo potrebné
zváraciu technológiu a preto bol koeficient k2 v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. zohľadnený

v hodnote 0,99.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 1/ rade spočívajúcu v nesprávnosti kalkulácie mimoriadnej výbavy
osobnéhomotorovéhovozidlažalobcuzdôvodu,žeznalecnevykonalobhliadkupredmetnéhoosobného
motorového vozidla žalobu a prílohou posudku nebola ani kópia veľkého technického preukazu vozidla
žalobcu, znalec sa vyporiadal riadne aj s touto námietkou pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.9.2015,
keď uviedol, že v osvedčení o evidencii vozidla sa neuvádza, koľko majiteľov má dané vozidlo. Uvádza

sa tam iba aktuálny majiteľ a uvádza sa tam dátum prvého uvedenia do prevádzky (uvedené vyjadrenie
zodpovedá aj zákonnej úprave podľa zákona č. 169/2010 Z. z.). Preto vlastne skutočný počet majiteľov
nie je možné zistiť a v takom prípade vo všeobecnosti znalec postupuje tak, že koeficient stanovuje
takým spôsobom, že zohľadňuje neznámy počet majiteľov vozidla. Takýmto spôsobom postupoval
znalec aj v danom prípade. Súčasne znalec k mimoriadnej výbave uviedol, že vychádzal z dátovej

karty vozidla a z programov vybavenia spoločnosti AAD, ktorá obsahuje jednotlivé databázy jednotlivých
výbav. Konkrétne, pokiaľ ide o výbavu „komfortné sedadlá", ako tvrdila žalovaná v 1/ rade, že táto bola
zohľadnená už v základnej výbave osobného motorového vozidla žalobcu, znalec k tejto výbave uviedol,
že mimoriadnou výbavou v tomto prípade bolo odvetranie týchto sedadiel.
Ak žalovaná v 1/ rade zásadne namietala, že vykonanou opravou prostredníctvom nových dielov

došlo naopak k zhodnoteniu osobného motorového vozidla žalobcu, súd prvej inštancie poukazuje na
judikatúru Ústavného súdu ČR, ako aj na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 25.9.2015, keď znalec
uviedol, že samotná oprava síce nemá vplyv na parametre a vlastnosti vozidla z hľadiska technického,
z hľadiska jazdného, teda z hľadiska toho, ako sa vozidlo správa na vozovke po správne vykonanej
oprave, ale táto oprava má vplyv na predajnosť daného vozidla, pretože po vykonaní opravy v danom

rozsahu je znížený záujem o takéto vozidlo, pretože nie sú vyhľadávané takéto vozidlá, ktoré sú takýmto
spôsobom opravované. Uvedené tak síce nemá vplyv na technické parametre, má to však vplyv na
spôsob, akým je možné vozidlo uplatniť na trhu. Námietka, ako ju opísala žalovaná v 1/ rade, sa aplikuje
napríklad v prípade, ak je vymenený taký diel vozidla, ktorý pred poškodením vykonával také známky, že
je opotrebovaný alebo poškodený. Ak by sa jednalo napríklad o skorodovaný blatník, kde jeho výmenou

došlo k evidentnému zlepšeniu technického stavu tohto vozidla alebo by to bola napríklad pneumatika,
že by bola opotrebovaná, dôjde k poškodeniu a vymení sa za novú pneumatiku, čiže evidentne dôjde
k zlepšeniu technického stavu, no v predmetnom prípade boli vymenené také diely či už blatník alebo
rôzne plastové diely, ktoré nepodliehajú v rámci životnosti vozidla takým degeneratívnym zmenám, že
ich výmenou by vlastne došlo k zlepšeniu technického stavu. Predmetnou výmenou tak boli obnovené

len pôvodné vlastnosti vozidla.
Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov znalca ohľadom zodpovedania otázky miery poklesu
všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu po predmetnej škodovej udalosti so
zohľadnením jeho opravy v porovnaní so stavom bezprostredne pred škodovou udalosťou konštatoval,
že v danom prípade nebolo možné exaktne stanoviť presnú mieru tohto poklesu, avšak možno

bezpochyby uzavrieť, že v danom prípade k poklesu tejto hodnoty po poškodení a vykonaní opravy
došlo. Preto musel z hľadiska rozsahu tohto poklesu vychádzať z ust. § 136 O.s.p. a stanoviť za danej
dôkaznej situácie rozsah tohto poklesu svojou úvahou, pričom prihliadal práve na závery ustanoveného
znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., ktorý určil rozsah tohto poklesu sumou 4.386,- eur, keď uvedený
záver súdu podporuje aj žalobcom produkovaný listinný dôkaz znalecký posudok č. 212/2013 znalca

Ing. Milana Zachardu, ktorý rozsah tohto poklesu určil sumou 4.017,- eur, t.j. sumou o 369,- eur nižšou
ako znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD.. Pokiaľ ide o rozdiel v sume tohto poklesu medzi závermi
súdom ustanoveného znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. a závermi znaleckého posudku podaného
Ing. Milanom Zachardom (ako listinným dôkazom predloženým žalobcom) súd tento rozdiel považoval
za akceptovateľný, keďže suma tohto rozdielu 369,- eur je len 8 % zo sumy určenej súdom ustanoveným

znalcomdoc.Ing.PavlomKohútom,PhD.,akoajspoukazomnavyjadreniedoc.Ing.PavlaKohúta,PhD.
v závere jeho znaleckého posudku na str. 21. K tomuto rozdielu, rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
osobného motorového vozidla žalobcu a vypočítanou hodnotou Ing. Zachardom tento vyplýva z toho,že Ing. Zacharda pri stanovení východiskovej hodnoty vozidla nezohľadnil výbavu daného vozidla, čím
spracoval výpočet s nižšou výškou východiskovej hodnoty.
Súd prvej inštancie tak z hľadiska rozsahu škody, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobcu a v ktorom

rozsahu nebol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody uspokojený do rozhodnutia vo veci konštatuje,
že tento rozsah zodpovedá sume 7.902,20 eur.
Súd prvej inštancie považoval v súvislosti s vyššie uvedeným posúdením otázky rozsahu vzniknutej
škody v majetkovej sfére žalobcu za potrebné vyjadriť sa aj k vykonanému dôkazu výsluchom svedka
Petra Sklenára, likvidátora žalovaného v 2/ rade, že jeho svedecká výpoveď je použiteľná len na

vysvetlenie dôvodov, prečo žalovaný v 2/ rade neposkytol poistné plnenie v rozsahu 3.897,20 eur (z
jeho výpovede vyplynuli tieto dôvody), avšak nie je použiteľná na posúdenie dôvodnosti tohto postupu
žalovaného v 2/ rade, keďže toto posúdenie bolo odbornou otázkou, na ktorej zodpovedanie bol
ustanovený znalec. Výpoveď tohto svedka tak môže ako dôkazný prostriedok slúžiť len na ozrejmenie
skutkových okolností veci, nie však na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktorých
posúdenie je potrebné pre rozhodnutie veci.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej v 1/ rade za škodu, v danom prípade sú
mal za to, a to zásadne nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, že žalovaná v 1/ rade sa dopustila
protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že tým, že vychádzajúc z vedľajšej cesty na hlavnú cestu
nedala prednosť osobnému motorovému vozidlu žalobcu idúcemu po hlavnej ceste, čím porušila ust.
§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Nepochybne bezprostredne v príčinnej súvislosti s týmto konaním

žalovanej v 1/ rade vznikla žalobcovi vyššie uvedená škoda na osobnom motorovom vozidle, a to
vzhľadomnato,žeakbynedošlokukolíziiosobnéhomotorovéhovozidlažalobcusosobnýmmotorovým
vozidlomvedenýmžalovanouv1/rade,kpoškodeniuosobnéhomotorovéhovozidlažalobcubyvdanom
prípade nepochybne nedošlo. Tým mal súd naplnený aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej
za škodu.

Pokiaľ ide o posledný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej v 1/ rade za škodu, a to zavinenie,
súd s poukazom na to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade neprodukovali žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátili
právnu domnienku podľa citovaného ust. § 420 ods. 3, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aj tento
predpoklad je v danom prípade naplnený.
Ak teda žalovaná v 1/ rade namietala v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že

na osobnom motorovom vozidle zn. Toyota Yaris, EČV: ZA 429CH, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda na osobnom motorovom vozidle žalobcu, existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda všetky nároky
žalobcu na náhradu škody v tomto prípade by mali byť uspokojené zo strany žalovaného v 2/ rade
ako poisťovateľa, súd prvej inštancie poukazuje na to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nijakým spôsobom nezbavuje žalovanú v 1/ rade
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené napokon vyplýva
aj zo znenia ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého implicitne vyplýva, že
poškodený si môže popri škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči
poisťovateľovi. V kontexte s uvedeným súd poukazuje aj na právny záver vyslovený Najvyšším súdom

SR sp. zn. 2MCdo 9/2013 zo dňa 27.8.2014 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod publikačným číslom 71, od ktorého nemal logicky dôvod sa odkloniť.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade v spore, ako bolo už vyššie uvedené, táto vyplýva
zo skutočnosti, že na vozidlo Toyota Yaris, EČV: ZA 429CH, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
na vozidle žalobcu, existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté u žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa,
z ktorého žalovanému v 2/ rade vznikla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom
poistení uhradiť za poisteného, teda za žalovanú v 1/ rade poškodenému, teda žalobcovi náhradu škody
vzniknutej poškodením osobného motorového vozidla žalobcu a súčasne podľa § 15 ods. 1 uvedeného
zákona, ktoré kreuje priamy nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradu škody voči poisťovateľovi.

Rovnako teda možno uzavrieť, že žalobca v danom prípade svoj nárok na náhradu škody preukázal.
Keďže žalobca podanou žalobou žiadal žalovaných zaviazať na žalované plnenie ako solidárnych
dlžníkov v zmysle § 438 ods. 1 OZ, no keďže v danom prípade u žalovaných v 1/ a 2/ rade nejde
o solidaritu, pretože nároky žalobcu voči žalovanej v 1/ rade a voči žalovanému v 2/ rade nemožno
stotožňovať, pretože nárok žalobcu proti každému zo žalovaných vyplýva z iného právneho titulu (u

žalovanej v 1/ rade z jej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a u
žalovanéhov2/radezjehopovinnostiposkytnúťplneniepodľaosobitnéhopredpisu-§15ods.1Zákona
o povinnom zmluvnom poistení). V danom prípade tak nejde o škodu, ktorú by spôsobili spoločne obaja
žalovaní ako škodcovia, no je zrejmé, že poškodený nemôže byť uspokojený so svojím nárokom nanáhradu škody od oboch povinných subjektov, v danom prípade od oboch žalovaných, teda žalovanej
v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, preto je možné zaviazať žalovaných v 1/ a 2/ rade na plnenie iba
tak, že plnením jedného z nich zanikne v rozsahu tohto plnenia aj povinnosť druhého z nich poskytnúť

žalobcovi rovnaké plnenie.
Žalovaná v 1/ rade v konaní vzniesla, pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 369,- eur (čo je
rozdiel medzi výškou pôvodne žalovaného nároku na náhradu škody spočívajúcej v poklese hodnoty
osobného motorového vozidla žalobcu po poškodení a vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne
pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti, t.j. sumou 4.017,- eur a následne na

pojednávaní dňa 25.9.2015 v spojení s písomným podaním zo dňa 25.9.2015 uplatnenou výškou tohto
nároku, t.j. sumou 4.386,- eur námietku premlčania s odôvodnením, že nárok navrhovateľa na náhradu
škody v rozsahu tejto sumy 369,- eur bol na súde uplatnený po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej
doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po
škodovej udalosti, súd prvej inštancie mal preukázané, že nepochybne žalovaná v rade 1/ uplatnila túto
námietku premlčania z dôvodu premlčania práva žalobcu v rozsahu 369,- eur uplynutím objektívnej 3-

ročnej premlčacej doby podľa uvedeného ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa záveru
súdu prvej inštancie je možné bez najmenších pochybností konštatovať, že objektívna premlčacia doba
podľa § 106 ods. 2 OZ uplynula v danom prípade 13.1.2015 (uplynutím 24. hodiny), t.j. uplynutím 3 rokov
odo dňa 13.1.2012, kedy došlo k udalosti, z ktorej žalobcovi vznikla škoda. Vzhľadom k tomu, že žalobca
si právo na náhradu škody v rozsahu 369,- eur uplatnil na súde až dňa 25.9.2015 (na pojednávaní ústne

do zápisnice o pojednávaní), došlo k premlčaniu jeho práva na náhradu škody v tomto rozsahu a preto
súd, pokiaľ sa týka žalovanej istiny pohľadávky žalobcu na náhradu škody v celkovej výške 8.283,20 eur
vo vzťahu k obom žalovaným v 1/ a 2/ rade návrhu vyhovel v rozsahu 7.533,20 eur, ktorú sumu zaviazal
žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných, ďalej v rozsahu sumy 369,- eur v dôsledku premlčania

práva žalobcu v tomto rozsahu prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v 1/
rade návrh voči žalovanej v 1/ rade v časti o zaplatenie sumy 369,- eur v súlade s ust. § 100 ods. 1 OZ
zamietol a na zaplatenie sumy zaviazal výlučne len žalovaného v 2/ rade a napokon žalobu v časti o
zaplatenie sumy 381,- eur (škoda, ktorá mala zodpovedať nákladom na zakúpenie druhej - pravej zadnej
pneumatiky, ktorej poškodenie však žalobcom preukázané nebolo) voči obom žalovaným v 1/ a 2/ rade

zamietol vrátane uplatneného príslušenstva.

Pokiaľ ide o čas začiatku omeškania žalovaných v 1/ a 2/ rade s plnením v konaní uplatneného nároku
žalobcu v celkovej výške 22.040,68 eur (pôvodne žalovaná suma 18.035,68 eur + suma 4.386,- eur,
o ktorej zaplatenie žalobca rozšíril návrh - suma 381,- eur, o zaplatenie ktorej súd návrh zamietol voči

obom žalovaným) súd v zmysle právnej kvalifikácie nároku žalobcu samostatne vo vzťahu k žalovanej
v 1/ rade a samostatne vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade posudzoval tiež samostatne u každého zo
žalovaných v 1/ a 2/ rade čas, kedy boli žalovaní povinní poskytnúť žalobcovi plnenie a preto o tomto
rozhodol v súlade s citovanou zákonnou úpravou odlišne u žalovanej v 1/ rade a odlišne u žalovaného
v 2/ rade tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku spojeného s opravným uznesením.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu, keď vyslovil,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie tak žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaný
v 2/ rade.

Žalovaná v 1/ rade v podanom odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
nespravodlivý a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Uviedla, že súd ju čiastočne zaviazal na úhradu
žalovanej sumy, avšak závery uvedené v odôvodnení považuje za závery, ktoré nemajú v časti oporu
vo vykonanom dokazovaní a v platnej právnej úprave. Opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca
žaloval okrem nej aj poisťovateľa žalovaného v 2/ rade, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku uvádza, že jej pasívna legitimácia vyplýva z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná
v 1/ rade tvrdí, že z tohto ustanovenia nevyplýva jej pasívna legitimácia, avšak s poukazom na
doslovné znenie tohto ustanovenia, ako i na platnú poistnú zmluvu, ktorú uzavrel žalovaný v 2/ rade
s prevádzkovateľom motorového vozidla dňa 26.11.2010, žalovaný v 2/ rade do výšky maximálneho

limitu 2.500.000,- eur jednej škodovej udalosti zodpovedá za vecnú škodu, právne zastúpenie a ušlý
zisk do hodnoty 700.000,- eur bezohľadu na počet poškodených. V priebehu konania namietala svoju
pasívnu legitimáciu práve s poukazom na text zmluvy o uzavretí poistky č. 3491132715 zo dňa 1.2.2011,
ktorá bola uzavretá na obdobie odo dňa 1.2.2011 na dobu neurčitú, pričom k dopravnej nehode došlo13.1.2012. Nakoľko podľa úvah súdu prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou prichádzala
v tejto právnej veci spoločná zodpovednosť vodiča vozidla, ktoré spôsobilo nehodu a poisťovateľa
žalovaného v 2/ rade, zaviazal ich na plnenie voči žalobcovi tak, že plnením jedného zo žalovaných

zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhéhozožalovaných.Opätovnepoukazujenatúskutočnosť,
že s poukazom na znenie poistnej zmluvy uzavretej podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla i keď došlo
k porušeniu zákonnej povinnosti, ktorá jej vyplýva z platnej právnej úpravy. Podľa úvahy súdu prvej
inštancie s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní

najmenej, pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v neuhradenej skutočnej škode
vyčíslených v ním predloženej faktúre č. 003/2012. Má za to, že pokiaľ bolo preukázané, že sú tu
liberačné dôvody na jej strane, ide o zaplatenie škody, na ktorú má byť zaviazaný výlučne žalovaný
v 2/ rade ako poisťovateľ. Ďalej tvrdí, že zákonom stanovenú povinnosť vlastník motorového vozidla
neporušil, a to s poukazom na ust. § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhradu platí
poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy

neustanovujú inak. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013, počas ktorého žalobca predložil súdu
znalecký posudok č. 212/2013 Ing. Milana Zachardu vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla
Audi pred poškodením a po oprave poškodenia spôsobeného dopravnou nehodou, ktorá sa stala
13.1.2012, si žalobca v dôsledku záverov uvedených v tomto znaleckom posudku uplatnil nárok okrem
rozdielu sumy uvedenej vo faktúre č. 003/2012 vystavenej O. Z. a sumy poskytnutého poistného plnenia

žalovaným v 2/ rade i sumu 4.017,- eur ako ušlý zisk, teda ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla s
DPH pred poškodením a po oprave poškodenia. Odvolateľka tvrdí, že predložený znalecký posudok
nie je objektívne preskúmateľný a stanovený koeficient dopytu trhu K5 pred poškodením a po oprave
poškodenia je nárok, ktorý si žalobca uplatnil na pojednávaní 26.11.2013, je nárokom vykonštruovaným.
Namieta výpočet všeobecnej hodnoty vozidla Audi pred jeho poškodením a po vykonaní, nakoľko tieto

predpísaným spôsobom je problematické vyčísliť, pričom znalec vyslovene uvádza, že sa jedná o
technický názor znalca. V znaleckom posudku č. 14/2015 doc. Ing.Pavla Kohúta, PhD., zo dňa 8.5.2015
absentujú konkrétne vozidlá konkrétny výpočet koeficient predajnosti je stanovený „na tvrdo", a preto je
nepreskúmateľný. Taktiež má za to, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože jeho priznaním by bol zákon neprimerane tvrdý. Navrhla preto, aby súd druhej inštancie

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči nej v plnom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatňuje
trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej

inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred
poškodením a po oprave. Medzi žalovanou v rade 1/ a žalobcom existuje právny vzťah škodcu a
poškodeného, ktorý sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu,
zatiaľ čo vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade je vzťahom odvodeným založeným jednak
poistnou zmluvou č. 6562264689 medzi poistníkom a žalovaným v 2/ rade, pre zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zák. č. 381/2001 Z.z., kde v ust. § 4 ods. 2 písm. b) sa
uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho hradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Zodpovednosť žalovanej v 1/ rade za škodu je založená na princípe

tzv. objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka rozsahu a spôsobu
náhrady škody použijú sa ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, keď sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. V tomto prípade
súdom ustanovený znalec neurčoval výšku škody na vozidle, ale podľa pokynu súdu určil iba rozdiel
medzi všeobecnou hodnotou vozidla žalobcu pred poškodením a po oprave. Súd si vzal tieto závery

znaleckého dokazovania za svoje. Avšak v tomto prípade ide o právnu otázku, nie otázku technickú.
Právnou otázkou je, či do výšky škody sa má alebo nemá v konečnom dôsledku započítať rozdiel medzi
VŠH1 a VŠH2 poškodeného vozidla. Ako žalovaný v 2/ rade je jednoznačne toho názoru, že túto veličinu
nie je možné do výšky škody započítať. Súd nesprávne právne posúdil daný prípad. U vozidla žalobcu
išlo o vozidlo staršie, ktoré podľa vyjadrenia samotného žalobcu bolo zakúpené iba dva mesiace pred

predmetnou dopravnou nehodou ako používané takmer 4-ročné vozidlo. Žalobca bol pravdepodobne
jeho druhým majiteľom, aj keď predchádzajúci počet majiteľov nebolo možné zistiť. Samotný znalec vo
svojich záveroch uvádza, že je veľmi problematické zistiť a určiť všeobecnú hodnotu vozidla po jeho
oprave. Priznáva, že túto hodnotu určil odhadom na základe svojho technického názoru. Na pojednávanídňa 25.9.2015 pripustil, že každý znalec by v tomto prípade mohol mať iný technický názor a zníženie
všeobecnej hodnoty by mohlo byť určené v rozmedzí odhadom 8 až 12% z hodnoty vozidla. Znalec
zároveň nevedel preukázať určenie koeficientu K5 žiadnymi vzorkami z trhu, keďže podľa vyjadrenia

znalca takéto vzorky neexistujú. Žalovaný v 2/ rade ďalej poukazuje na to, že žalobca po oprave
disponuje motorovým vozidlom v rovnakom stave ako pred poškodením. Podľa názoru žalovaného v
2/ rade skutočná výška škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s
opravou, tieto žalovaný v 2/ rade nenamieta, boli mu po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplatené,
avšak priznanie ďalšej sumy prevyšujúcej hodnotu opravy, by bolo zo strany žalobcu bezdôvodným

obohatením na úkor poškodeného. Nehovoriac o tom, že suma 4.017,- eur predstavuje takmer 1
ceny opravy. Preto so záverom okresného súdu sa nestotožňuje a žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, za odôvodnený v dostatočnom rozsahu a keďže sa

vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami a vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, na ktoré boli správne aplikované aj príslušné právne normy žiada,
aby súd druhej inštancie ho potvrdil a odvolanie zamietol. Súčasne žiada priznať trovy konania tak
prvostupňového ako aj konania druhej inštancie.

4. V dôsledku podaných odvolaní žalovanou v 1/ a žalovaným v 2/ rade bol spis predložený na
rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd ako súd druhej inštancie
predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov) tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016
v dôsledku nadobudnutí účinnosti nových civilných procesných kódexov, v tomto prípade zák. č.

160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Odvolací súd potom bol povinný pri svojom
procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 471
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2
CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd ako súd druhej inštancie prispôsobil terminológiu
novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom mu z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne

správne. Podľa ust. § 387 ods. 2, 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd ako súd druhej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne,

jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonania,stanoviskáprocesnýchstránv
prejednávanejveci,výsledkyvykonanéhodokazovaniaacitovalsprávneprávnepredpisy,ktoréaplikoval

na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Odvolatelia, žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade v podaných odvolaniach neuviedli žiadne
také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iné právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je vecne správne, pričom s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP v jednotlivostiach

naň poukazuje aj súd druhej inštancie.

7. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súd druhej inštancie považuje za potrebné uviesť
nasledovné :Predovšetkým súd druhej inštancie nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky - žalovanej v 1/ rade
o nedostatku jej pasívnej legitimácie. Žalovaná v 2/ rade poukazovala, že ku dňu škodovej udalosti
existovalo na osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, ev. č. ZA 429 SH, ktorým bola spôsobená

škoda na vozidle žalobcu, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a teda že všetky nároky žalobcu na náhrady škody v tomto prípade by mali
byť uspokojené zo strany žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa. Súd druhej inštancie zhodne s
právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nijakým spôsobom nezbavuje žalovanú v 1/ rade

zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto nemožno súhlasiť a
prisvedčiť tvrdeniu žalovanej v 1/ rade, pretože pasívna legitimácia žalovanej v 1/ rade bola založená
na základe splnenia jednotlivých predpokladov potrebných na vznik zodpovednosti za škodu, ktoré
boli v konaní nepochybne preukázané. V tomto smere aj krajský súd poukazuje na ust. § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že poškodený si môže

popri škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. Teda je
na samotnom žalobcovi, ktorý si vybral tak žalovanú v 1/ rade ako škodcu, ktorá spôsobila škodovú
udalosť ako aj žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa, s ktorým bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako odvolací súd aj ďalšie
námietky uvádzané v odvolaní žalovanej v 1/ rade považoval za nedôvodné, keď vyhodnotil jej odvolanie

ako odvolanie podané vyslovene účelovo. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozsiahlym
dokazovaním riadne zistil skutkový stav, ktorý aj riadne vyhodnotil a zaoberal sa dôsledne všetkými
námietkami, ktoré opätovne žalovaná v 1/ rade uvádza vo svojom odvolaní.
Rovnako, čo sa týka odvolania žalovaného v 2/ rade, pokiaľ tento v odvolaní uvádzal, že nesúhlasí
s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi

všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a po oprave. Správne súd prvej inštancie zastáva
názor, ktorý zistil z vykonaného dokazovania týkajúci sa spôsobu a rozsahu náhrady škody, najmä zo
znaleckých posudkov mal preukázané, aká bola cena vozidla pred jeho poškodením a aké náklady
bolo potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením a že v dôsledku opravy,
ktorou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedošlo k jeho zhodnoteniu, ale naopak, hodnota

havarovaného hoci opraveného vozidla bude skutočne na trhu nižšia. Preto súd druhej inštancie
zdôrazňuje, súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k
výsledku dosiahnutia spravodlivosti. V danom prípade bolo zmyslom a účelom jednotlivých zákonných
ustanovení, ktoré boli v danom prípade aplikované, priznať poškodenému právo na náhradu škody
a zaistiť, aby mu bola v takej miere, aká mu bola danou škodovou udalosťou vzniknutá škoda

kompenzovaná, a to nielen škoda, ale aj samotná majetková ujma. Preto odvolací súd ako súd druhej
inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie starostlivo porovnal stav poškodeného vozidla pred vznikom
škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil
pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)