Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Kočičková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/432/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913205832
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913205832.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE- 100.023.266, so sídlom Industriestrasse
13C, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8,
P. O. BOX 205, Bratislava, proti odporkyni Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. W. XX, Y. W., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (do 30. 06. 2016): Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 206,15 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/ 461/2013-83 zo dňa 06. 10.
2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovinastraneodporkynetrovykonaniavovýške129,78€naúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, potvrdzuje.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania priznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy konania vo výške 129,78 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka,
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia; odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnila. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ
procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy konania vo výške 129,78 €. V uvedenej súvislosti rozpísal okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania s tým, že odmenu za úkon právnej
služby - účasť na pojednávaní konanom na okresnom súdu dňa 06. 10. 2014 oproti vyčíslenej sume
krátil v zmysle ust. § 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., nakoľko na predmetnom
pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia.
2. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ čo do výroku o trovách vedľajšieho
účastníka odvolal a v odvolaní uviedol, že žiada, aby odvolací súd na základe ust. § 220 OSP uznesenie
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex
rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov (§ 93 ods. 1 a § 93 ods. 2 OSP), ktorí môžu vystupovať v
sporovom konaní. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka podľa ust. § 93 ods. 2 OSP do konania
dáva samotný zákon, pretože sa predpokladá, že svojim aktívnym pôsobením poskytne účastníkovi, nastrane ktorého v konaní vystupuje, pomoc v spore. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že dôvodom
späťvzatia žaloby bolo, že súd je v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
povinný prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku ex offo. Navrhovateľ využil dispozičné právo
podľa § 96 ods. 1 OSP a zobral žalobu späť, pretože s účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok
určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať
na premlčanie uplatneného nároku aj bez návrhu, čo podľa navrhovateľa znamená, že odporkyňa
by ako spotrebiteľ dosiahla v konaní rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka a to
práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému
návrhu neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani právne argumenty, nad rámec tých, ktoré je súd povinný
zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by neviedli navrhovateľa k späťvzatiu žalobného návrhu aj
bez vyjadrenia vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania je v
zmysle § 137 OSP okrem iného aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť
hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť
trovy konania, ktoré v priebehu konania druhý účastník musel znášať, resp. už zaplatil. Táto povinnosť
nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť hradiť také trovy, ktoré druhý účastník
vynaložil zbytočne. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho
konania je zásada úspechu vo veci uvedená v § 142 ods. 1 OSP. Právo úspešnej procesnej strany
voči neúspešnej strane vychádza zo základného princípu dvoch strán v kontradiktórnom postavení. V
prípadežeúčastník,ktorýmalvoveciúspechnákladypotrebnékúčelnémuuplatňovaniu alebobráneniu
práva skutočne vynaložil, tak je priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania v sporovom konaní
pravidlo, z ktorého existujú výnimky. Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na
právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že s otázkou účelnosti trov konania, najmä vo vzťahu k zastúpenému
účastníkovi konania advokátom v prípade hromadných, administratívne jednoduchých podaní sa vo
viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd ČR (napr. sp. zn. IV. ÚS 3259/11, sp. zn. III. ÚS 3303/11,
sp. zn. I. ÚS 989/12), ktorý dospel k rovnakému záveru. Z uvedených rozhodnutí ÚS ČR je podľa
navrhovateľa zrejmé, že súd ktorý rozhoduje o priznaní, či nepriznaní náhrady trov konania musí
prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov konania. Okrem
neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka, navrhovateľ v odvolaní namietal aj spôsob
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý označil za neadresný, uskutočnený len oznámením o
vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a to bez akejkoľvek
znalosti predmetu konania. Zdôraznil, že obrana žalovaných spotrebiteľov vedľajším účastníkom v
jednotlivých konaniach spočíva v paušálnych úkonoch, ako napr. vznesenie námietky premlčania
uplatneného nároku navrhovateľa, bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného spotrebiteľa k
plneniu premlčaného dlhu, predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto paušálne vyjadrenie
bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu, keď vedľajší účastník poukazuje na spotrebiteľský
charakter veci s potrebou skúmania existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vyjadrenie vedľajšieho
účastníka predstavuje formulárové podanie, ktoré má podobu použitého vzoru, pričom sa od ostatných
vyjadrení tohto vedľajšieho účastníka odlišuje len v minimálnej miere a to len tak, aby mohlo byť čo
do určitosti účastníkov a predmetu konania dostatočne individualizované. Základ právnej argumentácie,
vrátane jej štylizácie a formálneho vyjadrenia je však totožný alebo len s drobnými odchýlkami. Za
týchto okolností je podľa navrhovateľa nutné konštatovať, že spísanie takéhoto podania predstavuje
skôr administratívny úkon, než vykonanie úkonu právnej služby. Okrem toho je vedľajší účastník v
každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu, či skutkovú náročnosť sporu. Podľa názoru
navrhovateľa právne zastupovanie advokátom, by bolo odôvodnené len v náročných právnych veciach,
čo nie je prípad vznesenia námietky premlčania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sži 10/2014, sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5 Co 465/2013 a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co
91/2012, ktorými chcel navrhovateľ podporiť svoj právny názor týkajúci sa neúčelne vynaložených trov
vedľajšieho účastníka. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
uznesenieokresnéhosúduvodvolanímnapadnutomvýrokuotrováchvedľajšiehoúčastníkapodľaust.§
220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznáva.
3. Krajský súd ako súd odvolací prejednal správnosť záverov okresného súdu vyjadrených v odvolaním
napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka v rozsahu danom ust. § 379 CSP, bez nariadeniapojednávania a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho
účastníka podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd
rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku (OSP) v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 uvádza: „ ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti“.
5. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu
206,15 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 163,03 € od 05. 10. 2012 až do zaplatenia a v tej
istej lehote nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V prípade, že odporkyňa
podá proti platobnému rozkazu odpor, navrhovateľ navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal
vo vymedzenom rozsahu rozsudok.
6. V podaní zo dňa 19. 11. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa a žiada, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami.
7. V podaní zo dňa 17. 03. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu žalobného
návrhu a vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V podaní zo
dňa 08. 04. 2014 pôvodne v žalobe označený navrhovateľ namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Uznesením č. k. 9C 461/2013-56 zo dňa 23. 06.2014 okresný súd vstup Združenia na
ochranuobčanaspotrebiteľaHOOSsosídlomvPrešovedokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanastrane
odporkyne pripustil.
8. V podaní zo dňa 13. 05. 2014 pôvodne v žalobe označený navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil
zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že do konania namiesto spoločnosti Profidebt
Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Zug,
Švajčiarsko.
9. Uznesením č. k. 9C 461/2013-66 zo dňa 02. 09. 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania
na strane navrhovateľa a to v zmysle návrhu pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa zo dňa 13.
05. 2014.
10. V podaní zo dňa 03. 10. 2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu
v celom rozsahu späť. Okresný súd Rimavská Sobota, tak ako bolo vyššie uvedené, konanie na
základe uvedeného dispozitívneho úkonu navrhovateľa zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy konania. Navrhovateľ sa s uvedeným rozhodnutím okresného súdu nestotožnil, podal
odvolanie, kde namietal predovšetkým neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka.
11. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka
vecne správne. Námietky navrhovateľa súvisiace s neúčelnosťou trov vedľajšieho účastníka nepovažuje
odvolací súd za opodstatnené, pretože vedľajší účastník na stane odporkyne sa vo veci vyjadril ešte
pred nadobudnutím účinnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa t.j. pred 01. 05.
2014, konkrétne v podaní zo dňa 17. 03. 2014. V nadväznosti na uvedené vyjadrenie vedľajšieho
účastníka zobral navrhovateľ bez uvedenia dôvodu žalobný návrh späť, čo znamená, že z hľadiska
procesného zavinenia zastavenia konania navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania. V danom
prípade tak, ako bolo vyššie konštatované, došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu
na začatie konania. Na rozhodovanie o trovách konania teda okresný súd správne aplikoval ust. §
146 ods. 2 OSP, ktoré vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania, nie zo zásady
úspechu v spore, ktorá determinuje rozhodovanie o trovách konania v zmysle ust. § 142 OSP. Pokiaľ
teda navrhovateľ v odvolaní argumentoval ustanovením § 142 ods. 1 OSP, jeho argumentácia nie jesprávna, pretože aplikácia ust. § 142 OSP na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania nebola
v danom prípade opodstatnená. Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tiež tým, že vedľajší účastník
ne strane odporkyne si uplatňuje náhradu trov konania za obsahovo jednoduché vyjadrenie vo veci,
takmer totožné s vyjadreniami vedľajšieho účastníka v iných konaniach. V nadväznosti na uvedené,
odvolací súd uvádza, že aj navrhovateľ si obsahovo jednoduchými návrhmi na začatie konania uplatňuje
žalované nároky vrátane nároku na náhradu trov konania, čo znamená, že samotný predmet konania
logicky determinuje vyjadrenie druhej procesnej strany resp. vedľajšieho účastníka vystupujúcej na
tejto opačnej procesnej strane. Nemožno sa teda stotožniť s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa
neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka, tak ako sú prezentované v odvolaní navrhovateľa.
12.Vovzťahukneúčelnostitrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka, vzhľadomnaúčelazmysel
činnosti združenia na ochranu spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru
práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmov neúčelný vymedzovať kategórie subjektov,
ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu
trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“.
13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenia okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 129,54 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, do troch dní od právoplatnosti uznesenia ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.